Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušené Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/89/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4402899073
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4402899073.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., U. č. XX, zastúpený
JUDr. Miroslavom Chrenkom, advokátom so sídlom Bratislava, Blumentálska 22, proti odporkyni: V.
A., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. č. XXX, zastúpená JUDr. Eduradom Jurovatým, advokátom so
sídlom Nitra, Štúrova 21, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, zastúpená Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,

so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, Regionálne riaditeľstvo, Coboriho 9, Nitra 1, o mimoriadne
zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní odporkyne a vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 5C/234/2002-448 zo
dňa 18. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti odporkyne
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania m e n í tak, že:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 12.557,98 eura
právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Miroslavovi Chrenkovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

Odvolací súd napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa trov štátu z r u š u j e a vec mu v tejto časti

vracia na ďalšie konanie.

Odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku , ktorým súd prvého stupňa odporkyni a vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal náhradu trov konania z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Nové Zámky dňa 06. 11. 2012 domáhal náhrady
škody o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia pôvodne vo výške

479.864,69 eura (14.455.500,-Sk) .

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č.k. 5C/234/2002-121 zo dňa 14.06.2005 tak,
že zaviazal odporcov v 1. a v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 48.048,20 eura (1.447.500,-Sk)
a trovy konania v sume 6.282,28 eura (189.260,-Sk) do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku
návrh zamietol, konanie v časti pohľadávky 111.890,06 eura (3.370.800,-Sk) zastavil, odporcov v 1. a 2.

rade zaviazal zaplatiť súdny poplatok v sume 2.402,41 eura (72.375,-Sk) a vedľajšiemu účastníkovi súd
nepriznal náhradu trov konania. Na odvolanie navrhovateľa a odporkyne v 1. rade Krajský súd v Nitre
uznesením č. k. 7Co/20/2006 - 166 zo dňa 31.7.2007 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po zrušení a vrátení veci rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom (v poradí druhým) č.k.

5C/234/2002-237 zo dňa 12.05.2009 tak, že zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50.438,16
eura, vo zvyšku návrh zamietol, konanie v časti pohľadávky 111.890,06 eura zastavil a voči odporcoviv 2. rade konanie zastavil, odporkyňu zaviazal zaplatiť súdny poplatok v sume 3.026,- eur a účastníkom
nepriznal náhradu trov konania. Na odvolanie navrhovateľa a odporkyne Krajský súd v Nitre uznesením
č.k. 7Co/167/2009 - 269 zo dňa 08.09.2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom

výroku, zamietajúcom výroku a vo súvisiacich výrokoch o súdnom poplatku a o trovách konania zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa po zrušení a vrátení veci rozhodol rozsudkom (v poradí tretím) č.k. 5C/234/2002-309
zo dňa 03.05.2011 v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/234/2002-337 zo dňa 06. 09. 2011 tak, že

zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 52.394,94 eura, vo zvyšku návrh zamietol, odporkyňu
zaviazal zaplatiť súdny poplatok v sume 2.619,50 eura s tým, že rozhodnutie o trovách konania
ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôsledku odvolania
navrhovateľa uvedený rozsudok Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 7Co/135/2011-427 zo dňa 13. 12.
2012 v napadnutej časti zmenil tak, že odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 89.004,39 eura do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol.

Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením č.k. 5C/234/2002-448 zo dňa 18. 01.
2013 o trovách konania tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi k rukám JUDr.
Miroslavovi Chrenkovi trovy konania v sume 19.582,63 eura do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.
Druhým výrokom nepriznal odporkyni náhradu trov konania. Tretím výrokom nepriznal vedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov konania. Štvrtým výrokom odporkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu
trovy štátu v sume 691,66 eura do 3 dní po právoplatnosti uznesenia. Napokon piatym výrokom zrušil
rozsudok č.k. 5C/234/2002-309 zo dňa 03. 05. 2011 vo výroku o súdnom poplatku.

Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 146 ods. 3 OSP konštatujúc, že pri navrhovateľom

uplatnených nárokoch na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodnutie o výške plnenia
závisí od znaleckého dokazovania, a preto súd prvého stupňa vychádzal z priznanej náhrady vo výške
141.399,33 eura (rozsudkom zo dňa 03. 05. 2011 priznal súd navrhovateľovi sumu 52.394,94 eura
a Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 13. 12. 2012 priznal sumu 89.0004,39 eura, t.j. spolu bola
navrhovateľovi priznaná suma 141.399,33 eura) ako základu pre posúdenie hodnoty predmetu sporu

pre odmenu advokáta. Súd prvého stupňa priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho
zastúpenia spočívajúce z odmeny za 20 úkonov právnej služby , pri hodnote jedného úkonu vo výške
702,71 eura, a to za nasledovné úkony: 1. prevzatie a porada s klientom dňa 08.09.2002, 2. spísanie
a podanie žalobného návrhu zo dňa 15.11.2002, 3. účasť na pojednávaní dňa 01.04.2004, 4. spísanie
a podanie písomného vyjadrenia vo veci dňa 04.06.2004, 5. účasť na pojednávaní dňa 03.05.2005,

6. čiastočné späťvzatie dňa 09.05.2005, 7. účasť na pojednávaní dňa 14.06.2005, 8. odvolanie zo
dňa 04.08.2005, 9. písomné stanovisko k odvolaniu dňa 14.02.2006, 10. účasť na pojednávaní dňa
29.05.2008, 11. účasť na pojednávaní dňa 09.12.2008, 12. účasť na pojednávaní dňa 12.05.2009, 13.
odvolanie zo dňa 02.07.2009, 14. vyjadrenie k odvolaniu dňa 02.09.2009, 15. písomné podanie vo veci
dňa 31.03.2011, 16. účasť na pojednávaní dňa 31.03.2011 , 17. účasť na pojednávaní dňa 03.05.2011,

18. odvolanie zo dňa 12.06.2011, 19.-20 účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom v dňoch
15.03.2012 a 22.11.2012. Okrem toho súd prvého stupňa priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa
náhradu cestovných výdavkov v celkovej výške 612,42 eura , a to za cestu na pojednávanie dňa
01.04.2004 v sume 56,09 eura , za cestu na pojednávanie dňa 03.05.2005 v sume 63,88 eura, za cestu
na pojednávanie dňa 14.06.2005 v sume 63,73 eura, za cestu na pojednávanie dňa 29.05.2008 v sume

66,03 eura, za cestu na pojednávanie dňa 09.12.2008 v sume 61,12 eura , za cestu na pojednávanie dňa
12.05.2009 v sume 60,29 eura, za cestu na pojednávanie dňa 31.03.2011 v sume 65,85 eura, za cesta
na pojednávanie v odvolacom konaní dňa 15.03.2012 v sume 54,87 eura a za cestu na pojednávanie
v odvolacom konaní dňa 22.11.2012 v sume 54,50 eura. Vzhľadom na výšku uplatňovaného plnenia
navrhovateľom , súd prvého stupňa konštatoval , že úspech navrhovateľa predstavoval 29,46% a

úspech odporkyne a vedľajšieho účastníka predstavoval 70,54 %. Poukázal na to, že odporkyňa a
vedľajší účastník si náhradu trov konania neuplatnili, a preto im súd ich náhradu nepriznal. Ďalej súd
prvého stupňa v zmysle ust. § 148 OSP rozhodol o trovách štátu , ktoré vznikli v sume 691,66 eura
za podaný znalecký posudok MUDr. Alexandra Popraca, kde odmena znalca bola priznaná uznesením
Krajského súdu zo dňa 4.12.2012 a hradená z rozpočtových prostriedkov. Súd prvého stupňa na úhradu

trov štátu zaviazal odporkyňu, ktorá síce bola v konaní čiastočne úspešná, ale výška plnenia prisúdená
navrhovateľovi vychádzala zo znaleckého posudku podaného MUDr. Alexandrom Popracom. Keďže
odporkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov v celom rozsahu a to uznesením č.k. 5C/234/02 -150zodňa06.12.2005súdprvéhostupňa postupompodľa§210aOSP zrušilvýrokopoplatkovejpovinnosti
v rozsudku zo dňa 3.5.2011.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník a odporkyňa.

Vedľajší účastník odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola odporkyni
uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 19.582,63 eura a nahradiť trovy štátu
vo výške 691,66 eura. Uviedol, že súd prvého stupňa pri výpočte trov právneho zastúpenia správne

vychádzal zo sumy priznanej navrhovateľovi súdom a určil hodnotu jedného úkonu v sume 702,71 eura,
avšak v napadnutom rozhodnutí len vymenoval úkony, ktoré navrhovateľovi priznáva, bez toho, aby
uviedolhodnotukaždéhoúkonu,vdôsledkučohonemožnopreskúmaťsprávnosťvýpočtutrovprávneho
zastúpenia navrhovateľa. Namietal, že súd prvého stupňa neskúmal účelnosť jednotlivých úkonov, keď
priznal odmenu za úkon zo dňa 04. 06. 2004, ďalej za čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 09. 05.
2005 a písomné podanie vo veci zo dňa 31. 03. 2011. Dodal, že tieto úkony nebolo potrebné urobiť

písomne , keďže buď im predchádzalo pojednávanie, alebo nasledovalo v krátkej dobe pojednávanie a
preto mohli byť urobené priamo na pojednávaní. Napokon úkon zo dňa 31. 03. 2011 bol podaný priamo
na pojednávaní a išlo len o odovzdanie lekárskych správ. Ani čiastočné späťvzatie zo dňa 09. 05. 2005
nebolo nevyhnutné, účastníci svojím konaním nedali príčinu na takéto konanie. Ďalej namietal, že pri
výpočte cestovných náhrad nesúhlasí výsledná suma 612,42 eura so súčtom vymenovaných náhrad za

jednotlivé cesty. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť trovy štátu vo
výške 691,66 eura za vyhotovenie znaleckého posudku, a to napriek tomu že odporkyňa bola v konaní
oslobodenáodplateniasúdnychpoplatkov.Nazákladeuvedenéhožiadaluzneseniesúduprvéhostupňa
v napadnutých častiach zmeniť a navrhovateľovi priznať náhradu trov konania len za účelne vykonané
úkony a v správnej výške a rozhodnutie vo výroku o trovách štátu zrušiť.

Odporkyňa odvolanie podala do výroku o náhrade trov konania navrhovateľa. Namietala, že súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí uvádza, kto z účastníkov v akom pomere mal úspech vo veci, čo je
v rozpore s ust. § 142 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého o náhrade trov konania rozhodoval. Z uvedeného
dôvodu považovala rozhodnutie o trovách konania za zmätočné a nemajúce oporu v zákone. Poukázala

na to, že pri výpočte odmeny advokáta za jeden úkon súd síce uvádza konkrétnu sumu, avšak táto
nie je špecifikovaní z akých položiek sa skladá (tarifná odmena, paušál, eventuálne DPH, náhrada za
stratu času), a preto je výška odmeny nepreskúmateľná. Vychádzajúc z uvedeného odporkyňa žiadala
uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že úkony namietané
vedľajším účastníkom boli účelne vynaložené a v súlade s predpismi o odmeňovaní advokátov za
poskytovanie právnych služieb. V prípade úkonu - podanie zo dňa 04.0 6. 2004 išlo o stanovisko
navrhovateľa k námietkam vedľajšieho účastníka o neústavnosti postupu súdu prejednávanom prípade
a v prípade úkonu - podanie zo dňa 09. 05. 2005 okrem úpravy žalovanej sumy na základe novej

judikatúry a akceptácie námietok vedľajšieho účastníka k bodovému ohodnoteniu obsahovalo aj
zásadné stanovisko navrhovateľa k písomnému vyjadreniu vedľajšieho účastníka k žalobnému návrhu.
V tomto smere však súhlasil , že celková suma nie je správna, keď správna suma je vo výške 14.054,20
eura, a nie vo výške 18.970,21 eura, ktorá bola nesprávne uvedená aj vo vyčíslení trov konania. Išlo
pritom o výpočtovú chybu, ktorú navrhovateľ uznáva. Ďalej uviedol, že výpočtová chyba bola aj pri

sume cestovných náhrad , kde správny súčet predstavuje sumu 611,91 eura a nie sumu 612,42 eura.
Mal za to, že súd prvého stupňa vo výpočte ciest zrejme omylom uviedol len 9 ciest na pojednávanie,
keď vynechal cestu na pojednávanie zo dňa 03. 05. 2011, ktorá sa však uskutočnila a navrhovateľ
si náhradu riadne uplatnil vo svojom vyúčtovaní. K rozhodnutiu o náhrade trov štátu sa nevyjadril,
pretože rozhodnutie v tejto časti považoval za správne. Z uvedených dôvodov žiadal opraviť uvedené

nedostatky , prípadne, aby odvolací súd zmenil uznesenie a rozhodol o navrhovateľom uplatnených
náhradách podľa správnych údajov a výpočtov uvedených v jeho vyúčtovaní.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP v
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporkyne a odporkyne

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
správne po právnej stránke vec posúdil, a to pokiaľ išlo o trovy konania vzniknutých navrhovateľovi,
avšak nesprávne určil výšku týchto trov, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v
časti týkajúcej sa trov konania navrhovateľa zmenil podľa § 220 OSP a rozhodol tak, ako je uvedené vovýrokovej časti tohto uznesenia, a v časti týkajúcej sa trov štátu podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil
a vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 142 ods. 3 OSP aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Ustanovenie § 142 ods. 3 OSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového
konania. Účastníkovi konania súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia prizná plnú náhradu trov
konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch. Po prvé vtedy, ak účastníkovi
neúspech v pomere k úspechu v konaní bol nepatrný, po druhé, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku a po tretie, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. V poslednom
prípade z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností,

ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia. Pokiaľ sa ňou rieši základ uplatňovaného nároku,
použitie ustanovenia § 142 ods. 3 OSP z hľadiska rozhodovania o trovách konania neprichádza do
úvahy. Úvaha o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo. Ide spravidla o právne normy, v
ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie
vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný

rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti) ani to, akú sumu v pomere k
súdom priznanej sume účastník uplatňoval. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou
a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že
rozhodnutieovýškeplneniazáviseloodúvahysúdu(prípadneznaleckéhoposudku).Akjetentosplnený,
je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa tohto ustanovenia. Potom je vylúčené účastníkovi

priznať plnú náhradu trov konania z dôvodu, že mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

V danej veci sa navrhovateľ domáhal mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia a to podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťažení
spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa a aj odvolací súd dospeli

k záveru, že návrh navrhovateľ bol čo do právneho základu opodstatnený a čiastočne jeho návrhu
vyhoveli. Určenie samotnej výšky plnenia bolo nepochybne závislé od znaleckého posudku a úvahy
súdu, preto boli splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa §
142 ods. 3 OSP (navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech a rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
znaleckého posudku a úvahy súdu). Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď na daný právny

stav aplikoval ust. § 142 ods. 3 OSP . Z povahy tohto nároku vyplýva, že presné stanovenie výšky
plnenia je závislé vždy od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby až súdom prisúdená výška plnenia
( nie navrhovateľom v návrhu uplatnená ) bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania
vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v
prípade, že účastník je zastúpený advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. Naviac ak v takejto

veci má rozhodnutie súdu povahu konštitutívneho rozhodnutia ( až právoplatnosťou vzniká právo na
plnenie ) a účastník poškodený na zdraví nemá inú možnosť len domáhať sa priznania zvýšenia náhrady
podaním návrhu na súd. Tento záver vyplýva i z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
30. januára 2007 sp. zn. 2 M Cdo 3/2006, sp. zn. 1 M Cdo 1/2008 zo dňa 23.04.2008, sp. zn. 5 M Cdo
2/2009 zo dňa 09.09.2009.

V tomto smere odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne určil hodnotu jedeného úkonu
vo výške 702,71 eura (21.170,-Sk) , pri hodnote sporu, ktorú predstavovala prisúdená výška plnenia, t.j.
suma 141.399,33 eura (52.394,94 eura + 89.004,39 eura), a to podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (platnej od 01. 04. 2002) za

úkony vykonané do 01. 01. 2005 a podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2204 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej od 01. 01. 2005) a to za úkony vykonané od 01.
01. 2005. Súd prvého stupňa sa však nedostatočne zaoberal účelnosťou jednotlivých úkonov, ktoré
navrhovateľovi priznal. Odvolací súd dodáva, že aj keď účastník má nárok na náhradu trov konania,
každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne.

Z vyčíslenia trov konania navrhovateľa zo dňa 27. 12. 2012 (č.l. 445 spisu ) vyplýva, že právny zástupca
navrhovateľa si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 20 úkonov právnej služby , a to 1. prevzatie a
porada s klientom zo dňa 08.09.2002, 2. spísanie a podanie žalobného návrhu zo dňa 15.11.2002,3. účasť na pojednávaní dňa 01.04.2004, 4. spísanie a podanie písomného vyjadrenia vo veci dňa
04.06.2004, 5. účasť na pojednávaní dňa 03.05.2005, 6. čiastočné späťvzatie dňa 09.05.2005, 7. účasť
na pojednávaní dňa 14.06.2005, 8. odvolanie zo dňa 04.08.2005, 9. písomné stanovisko k odvolaniu dňa

14.02.2006, 10. účasť na pojednávaní dňa 29.05.2008, 11. účasť na pojednávaní dňa 09.12.2008, 12.
účasť na pojednávaní dňa 12.05.2009, 13. odvolanie zo dňa 02.07.2009, 14. vyjadrenie k odvolaniu dňa
02.09.2009,15.písomnépodanievovecidňa31.03.2011,16.účasťnapojednávanídňa31.03.2011,17.
účasť na pojednávaní dňa 03.05.2011, 18. odvolanie zo dňa 12.06.2011, 19.-20 účasť na pojednávaní
pred odvolacím súdom v dňoch 15.03.2012 a 22.11.2012.

Odvolací súd preskúmavajúc vyčíslenie trov právneho zastúpenia navrhovateľa na rozdiel od súdu
prvého stupňa nepovažoval za účelne vynaložené trovy vzniknuté navrhovateľovi v súvislosti s
nasledovnými úkonmi právnej služby, a to za žiadosť o pokračovanie v konaní zo dňa 04. 06. 2004 (č.l.
66 spisu) , za čiastočné späťvzatie návrhu a úprava žalobného petitu zo dňa 09.05.2005 (č.l. 106 spisu)
a za písomné podanie zo dňa 31. 03. 2011 - predloženie listinných dôkazov (č.l. 277 spisu) . Odvolací

súd poukazuje na to, že v prípade úkonu - žiadosť o pokračovanie v konaní zo dňa 04. 06. 2004 išlo
o procesné podanie právneho zástupcu navrhovateľa obsahujúce jeho stanovisko k právnemu názoru
prezentovanému vedľajším účastníkom na pojednávaní dňa 01. 04. 2004, na ktorom pojednávaní bol
právny zástupca navrhovateľa osobne prítomný, v dôsledku čoho mal možnosť reagovať na tvrdenia
vedľajšieho účastníka priamo na tomto pojednávaní. Ohľadne úkonu - čiastočné späťvzatie návrhu

a úprava žalobného petitu zo dňa 09.05.2005, odvolací súd dodáva, že ide úkon týkajúci sa trov
zastaveného konania, o ktorých súd rozhoduje samostatne spravidla podľa § 146 ods. 1 alebo 2 OSP .
V danej veci súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 5C/234/2002-237 zo dňa 12. 05. 2009 rozhodol okrem
iného aj o zastavení konania v časti sumy 111.890,06 eura pre späťvzatie návrhu navrhovateľa v tejto
časti, bez toho, aby súčasne rozhodol o trovách zastaveného konania. Vzhľadom na to, že predmetný

rozsudok v zastavujúcom výroku nadobudol právoplatnosť dňa 10. 07. 2009 a účastníci konania v
zmysle ust. 166 ods. 1 OSP nenavrhli doplnenie predmetného rozsudku o trovy zastaveného konania v
lehote do pätnástich dní od doručenia rozsudku , odvolací súd už nemôže rozhodovať o trovách konania
v tejto zastavujúcej časti. Rovnako za neúčelne vynaložený považoval odvolací súd aj úkon - písomné
podanie zo dňa 31. 03. 2011, obsahom ktorého bolo len doloženie listinných dôkazov, keďže v tomto

prípade išlo o úkon vykonaný právnym zástupcom navrhovateľa priamo na pojednávaní dňa 31. 03.
2011, v dôsledku čoho išlo o duplicitný úkon, pretože právnemu zástupcovi patrí odmena za účasť na
tomto pojednávaní.

Ďalej odvolací súd poukazuje na zrejmú nesprávnosť pri výpočte náhrady cestovných výdavkov ,ktorá

bola súdom prvého stupňa priznaná vo výške 612,42 eura. Z vyčíslenia trov konania navrhovateľa (č.l.
446 - 447 spisu) vyplýva, že tento si uplatnil náhradu cestovných výdavkov v celkovej výške 611,91
eura, a to za cestu na pojednávanie dňa 01.04.2004 v sume 56,09 eura , za cestu na pojednávanie dňa
03.05.2005 v sume 63,88 eura, za cestu na pojednávanie dňa 14.06.2005 v sume 63,73 eura, za cestu
na pojednávanie dňa 29.05.2008 v sume 66,03 eura, za cestu na pojednávanie dňa 09.12.2008 v sume

61,12 eura , za cestu na pojednávanie dňa 12.05.2009 v sume 60,29 eura, za cestu na pojednávanie dňa
03. 05. 2011 v sume 65,55 eura, za cestu na pojednávanie dňa 31.03.2011 v sume 65,85 eura, za cesta
na pojednávanie v odvolacom konaní dňa 15.03.2012 v sume 54,87 eura a za cestu na pojednávanie
v odvolacom konaní dňa 22.11.2012 v sume 54,50 eura. Odvolací súd majúc za preukázané, že
právnemu zástupcovi navrhovateľa vznikli cestovné náhrady v súvislosti s použitím motorového vozidla,

považoval výšku cestovných náhrad uplatnenú navrhovateľom v sume 611,91 eura za správnu a v
súlade s právnymi predpismi..

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa
výroku o trovách konania navrhovateľa podľa § 220 OSP zmenil a navrhovateľovi priznal náhradu trov

konania v sume 12.557,98 eura, pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 11.946,07
eura, a to za 17 úkonov právnej služby (1. prevzatie a porada s klientom zo dňa 08.09.2002, 2. spísanie
a podanie žalobného

návrhu zo dňa 15.11.2002, 3. účasť na pojednávaní dňa 01.04.2004, 4. účasť na pojednávaní

dňa 03.05.2005, 5. účasť na pojednávaní dňa 14.06.2005, 6. odvolanie zo dňa 04.08.2005, 7.
písomné stanovisko k odvolaniu dňa 14.02.2006, 8. účasť na pojednávaní dňa 29.05.2008, 9. účasť
na pojednávaní dňa 09.12.2008, 10. účasť na pojednávaní dňa 12.05.2009, 11. odvolanie zo dňa
02.07.2009, 12. vyjadrenie k odvolaniu dňa 02.09.2009, 13. účasť na pojednávaní dňa 31.03.2011 , 14.účasť na pojednávaní dňa 03.05.2011, 15. odvolanie zo dňa 12.06.2011, 16.-17 účasť na pojednávaní
pred odvolacím súdom v dňoch 15.03.2012 a 22.11.2012), a to pri výške tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby 702,71 eura ( t.j. 17 x 702,71 eura = 11.946,07 eura) a z náhrady cestovných výdavkov

vo výške 611,91 eura a to za cestu na pojednávanie dňa 01.04.2004 v sume 56,09 eura , za cestu na
pojednávanie dňa 03.05.2005 v sume 63,88 eura, za cestu na pojednávanie dňa 14.06.2005 v sume
63,73 eura, za cestu na pojednávanie dňa 29.05.2008 v sume 66,03 eura, za cestu na pojednávanie
dňa 09.12.2008 v sume 61,12 eura , za cestu na pojednávanie dňa 12.05.2009 v sume 60,29 eura, za
cestu na pojednávanie dňa 03. 05. 2011 v sume 65,55 eura, za cestu na pojednávanie dňa 31.03.2011

v sume 65,85 eura, za cesta na pojednávanie v odvolacom konaní dňa 15.03.2012 v sume 54,87 eura
a za cestu na pojednávanie v odvolacom konaní dňa 22.11.2012 v sume 54,50 eura.

Ďalej odvolací súd preskúmavajúc napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa trov
štátu, dospel k záveru, že súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu na náhradu trov štátu, ktoré vznikli v
súvislosti so znaleckým dokazovaním v tomto konaní, a to napriek tomu, že uznesením súdu prvého

stupňa č.k. 5C/234/02-150 zo dňa 06. 12. 2005 bola odporkyňa oslobodená od súdnych poplatkov v
celomrozsahu.Odvolacísúdpoukazujenato,ževzmysleust.§148ods.1OSPmáštátpodľavýsledkov
konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil, avšak za predpokladu, že u účastníka, ktorý v
konaní nemal úspech, nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, v dôsledku
čoho, by trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka podľa výsledku konania, znášal štát. Keďže súd

prvého stupňa sa s uvedenými skutočnosťami nezaoberal, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa
v časti týkajúcej sa trov štátu v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu v tejto časti vrátil
na ďalšie konanie.

Napokon odvolací súd uznesenie súdu vo výroku , ktorým súd prvého stupňa odporkyni a vedľajšiemu

účastníkovi nepriznal náhradu trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. i/ OSP zrušil , pretože nikdy
neexistovali dôvody na vydanie takéhoto rozhodnutia. Súd o náhrade trov konania v tejto veci rozhodol
podľa § 142 ods. 3 OSP a navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania, aj keď v konaní mala úspech
len čiastočný, pretože rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a úvahy súdu.
Keďže súd s poukazom na ust. § 142 ods. 3 OSP navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania nebol

žiaden zákonný dôvod rozhodovať o trovách konania odporkyne a vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne. Z uvedených dôvodov tieto výroky ako zmätočné odvolací súd zrušil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné