Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. august 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/166/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112236954
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4112236954.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 36 865 141, proti povinnej: B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., B. XXX/XX, o vymoženie
sumy 815,73 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
25Er/1328/2012-12 zo dňa 5. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) uznesením, č. k. 25Er/1328/2012-12 zo dňa 5. decembra
2012, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu:
Záhradnícka 60, 821 08, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie

právne odôvodnil s poukazom na obsah ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (,,Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, § 4 ods. 6 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods.
1, 2, 3, § 53 ods. 1, 5, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že oprávnený svojím návrhom
zo dňa 03. 09. 2012 žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom

Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava, vykonaním exekúcie proti povinnej a vymožením
pohľadávky 867,01 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR
05279/11 zo dňa 07. 07. 2011. Povinnej bola uložená povinnosť na zaplatenie sumy 820,73 eura,
zmenkovýúrokvovýške0,25%dennezosumy675,19eurado22.03.2011dozaplatenia,zákonnýúrok
vo výške 6 % p.a. zo sumy 675,19 eura od 22. 03. 2011 do zaplatenia a náhradu trov súdneho konania

vo výške 261,13 eura. Preskúmaním spisového materiálu bolo zistené, že oprávnený s povinnou dňa
24. 06. 2010 uzatvorili zmluvu o úvere č. 406000075, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver
vo výške 300 eur. Povinná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 132 mesačných splátkach po 49 eur,
počnúc dňom 17. 07. 2010. Povinná sa zaviazala oprávnenému vrátiť sumu 588 eur, t. j. celú sumu
zvýšenú o poplatok 288 eur. Keďže si povinná svoje povinnosti neplnila riadne a včas, stal sa dlh v
zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 01. 01. 2011. Účastníci zmluvy si svoj záväzkový

vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 24. 06. 2010. Žalobca vyplnil
dňa 21. 01. 2011 zmenku žalovanej na sumu 724,19 eura s dátumom začiatku úročenia dňa 01. 01.
2011. Zmenka bola žalovanej predložená na zaplatenie dňa 28. 02. 2011. Na základe vyššie uvedených
skutočností súd konštatoval, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zabezpečovacej zmenky,
ktorá nemala byť vystavená a následne prijatá veriteľom, nakoľko v zmysle § 4 ods. 6 druhá veta zákona
o spotrebiteľských úveroch príslušenstvo pohľadávky smie tvoriť maximálne 30 % istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru, pričom zo zmluvy o úvere jasne vyplýva, že už samotná výška poplatku zaposkytnutie úveru vo výške 288 eur presahuje zákonom stanovenú hranicu 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, nehovoriac o ďalšom príslušenstve istiny. Oprávnený si úrok z omeškania,
označený ako zmenkový vo výške 0,25 % denne nárokoval na základe vyplnenej blankozmenky ako

zabezpečovacieho inštitútu. Zároveň zdôraznil, že dohodnutý a rozhodcovským súdom priznaný úrok z
omeškania, pretransformovaný na zmenkový úrok zabezpečením záväzkového vzťahu blankozmenkou
predstavuje 91,25 % ročne. Uvedený úrok predstavuje hrubý nepomer medzi dohodnutým a zákonným
úrokom z omeškania, a tým aj neprimerané zvýhodnenie oprávneného na úkor povinného. Takýto úrok je
v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Na základe vyššie

uvedeného súd považoval takto koncipovanú zmenku za neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Záverom súd
prvého stupňa zastal názor, že zmenka, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku
(exekučný titul) je neplatná, v rámci rozhodcovského konania nemohlo dôjsť k vydaniu rozhodcovského
rozsudku, ktorý zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore so zákonom, čím uvedený exekučný
titul nemohol nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie v zmysle § 221 OSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd v napadnutom uznesení po
preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu v zmysle ust. § 44 ods. 2 EP konštatoval, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je v konaní
exekučným titulom, zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené. Právne posúdenie
predmetnej veci súdom je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav

nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 70/2003). Mal za to, že exekučný súd
v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok
a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem
ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. na zistený skutkový stav aplikoval aj ust. § 45 zákona č.

244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní
síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský
rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za to, že citované ustanovenie
súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd preskúmava a posudzuje exekučný titul z formálnej stránky

a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje len na dodržiavanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) tak
ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť
a rozpor s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci exekučného konania súd nemôže

zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku)
a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných
dôvodov,t.j.nemôžesajednaťodôvodyprávnehoposúdeniaveci.SvojzáveroprelajonálezÚstavného
súdu SR sp. zn. 5/2000. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských

rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Ďalej namietal, že súd sa vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j.
existencie spotrebiteľa a dodávateľa. V tomto smere je potrebné, aby súd mal jednoznačne ustálené, že
fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Bol toho
názoru, že exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky - teda vykonával

dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom, pričom sa nezaoberal tým, do akej miery
a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle mal aj vykonávať
dokazovanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého

uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto v zmysle § 219 ods. 1
OSP uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený svojím návrhom spísaným dňa 03. 09. 2012
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka60, Bratislava, sa domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 820,73 eura
s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava,

sp. zn. SR 05279/11, vydaný dňa 07. 07. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 08. 2011 a
vykonateľnosť dňa 18. 08. 2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny
exekútor prvostupňovému súdu dňa 29. 10. 2012, ktorú súd prvého stupňa následne napadnutým
rozhodnutím zamietol.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 4 ods. 6 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide

o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru.

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom

stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva,že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť
rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je
pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí

spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená
dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o
podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či
účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu,
či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide

o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekučného súdu za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého
preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie.
Materiálnym predpokladom každej civilnej exekúcie je existencia exekučného titulu. Vydanie poverenia
v prípade nedostatkov exekučného titulu by znamenalo iba to, že exekúcia sa síce začala, avšak musí

byť v každom štádiu konania aj tak zastavená. Uvedené má za následok, že exekučný súd je povinný už
v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a v
prípade ich zistenia súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

Niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo

dňa 07. 07. 2011 sp. zn. SR 05729/11, vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, je zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania
dňa 24. 06. 2010 (č. l. 5 spisu). Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, keďže veriteľ, v tomto spore oprávnený,
je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník,

v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Z
uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako
dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd dodáva, že normy obchodného práva sú v takomto prípade
použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, keďže

normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku,
pričom platí zásada, že prednosť má špeciálna právna úprava pred všeobecnou.

Súd prvého stupňa sa preto správne pred rozhodnutím o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi
prednostne zaoberal otázkou právomoci orgánu (rozhodcovského súdu), ktorý vydal exekučný titul.
Už zistenie neplatnosti blankozmenky je samo osebe postačujúcim dôvodom pre zamietnutie žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V predmetnom exekučnom konaní ide
o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň aj postupom
rozhodcovského súdu odňaté právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok
na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky).

Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v
rozpore so zákonom, pretože celý postup od zabezpečovacej zmenky až po rozhodcovský rozsudok
je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent
rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na

podklade zabezpečovacej zmenky, ktorá nemala byť vystavená a následne prijatá veriteľom na podklade
zabezpečovacej zmenky, nakoľko v zmysle § 4 ods. 6 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch
príslušenstvo pohľadávky smie tvoriť maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru,
pričom zo zmluvy o úvere jasne vyplýva, že už samotná výška poplatku za poskytnutie úveru presahuje
zákonom stanovenú hranicu 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keďže samotná výška

pohľadávky predstavuje 500 eur. Odvolací súd je toho názoru, že zmenka, ktorá bola podkladom
pre vydanie rozhodcovského rozsudku je neplatná, pretože zaväzuje povinného na plnenie, ktoréje v rozpore so zákonom (§ 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch). Samotný exekučný titul
nemohol nadobudnúť vykonateľnosť, ktorá je v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ EP nevyhnutnou vlastnosťou
exekučného titulu, na podklade ktorého sa môže exekúcia vykonávať. Odvolací súd dodáva, že je

povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúmať, či návrh na
vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc
vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b/ zák. č. 244/20002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Právomoc súdu
skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 ZoRK.

Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenianavykonanieexekúcie.Keďžedôsledkomneplatnostiblankozmenkyjenedostatokprávomoci
rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť a ak tak urobil, jeho rozhodnutie nemôže byť exekučným
titulom, odvolací súd sa v ďalšom nezaoberal a neposudzoval správnosť ďalších záverov súdu prvého
stupňa, ktoré sú nadbytočné a nie vždy správne, pretože nemôžu zmeniť dôvod, pre ktorý odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Pre vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP rozhodol tak, že
ich náhradu povinnej nepriznal, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.