Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/394/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210202264
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3210202264.1

Uznesenie

Krajskýsúdvprávnejvecinavrhovateľa:K.P.a.s.,sosídlomU.7,Q.,I.XXXXXXXX,zastúpenéhoJUDr.
Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi
R. L., naposledy bytom Q. nad Q., t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie 1.002,52 eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 25.augusta
2011, č. k. 4C/118/2010-99, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku I., III. a IV. z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie

Odvolanie navrhovateľa proti výroku II. o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. konanie v časti návrhu o zaplatenie
príslušenstva - úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 8,5 % ročne zo sumy 209,87 € od 16.07.2008

do 03.03.2009, zo sumy 191,60 € od 04.03.2009 do 20.03.2009, zo sumy 141,60 € od 21.03.2009 do
zaplatenia, v časti návrhu o zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 10 %
ročne zo sumy 819,10 € od 01.03.2009 do zaplatenia a v časti návrhu o zaplatenie príslušenstva -
úrokov z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 819,10 € od 01.02.2009 do 28.02.2009 zastavil.
O náhrade trov konania v zastavujúcej časti rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zastavujúcej časti. Vo výroku II. odporcovi

uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 71,61 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 134,30 € od 16.07.2008 do 15.08.2008, zo sumy 171,61 € od 16.08.2008 do
03.03.2009, zo sumy 121,61 od 04.03.2009 do 20.03.2009 a zo sumy 71,61 € od 21.03.2009 do
zaplatenia. Vo výroku III. vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania
vo veci samej rozhodol vo výroku IV. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na prejav navrhovateľa a na ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. súd

konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 8,5 % ročne zo sumy 209,87
€ od 16.07.2008 do 03.03.2009, zo sumy 191,60 € od 04.03.2009 do 20.03.2009, zo sumy 141,60 €
od 21.03.2009 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 10 % ročne zo sumy
819,10 € od 01.03.2009 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy
819,10 € od 01.02.2009 do 28.02.2009 zastavil. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa
nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 17.07.2007 uzatvorená zmluva

o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo
výške 366,10 € na nákup spotrebného tovaru, a to dňa 27.07.2007 formou financovania kúpy tovaru.
Odporca sa zaviazal splatiť úver v 12 mesačných splátkach vo výške 37,31 €, t. j. celkom vo výške
447,72 €. Z potvrdenia o prijatí splátok a z výpisu z úverového účtu odporcu mal súd preukázané,
že odporca ku dňu podania návrhu splatil navrhovateľovi iba časť úveru, a to vo výške 376,11 €.
Zvyšnú časť úveru odporca navrhovateľovi doposiaľ nezaplatil a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 71,61 €. Keďže sa odporca dostal do omeškania s platením svojho peňažnéhozáväzku, vzniklo navrhovateľovi právo na úhradu úroku z omeškania. Súd navrhovateľovi priznal úrok
z omeškania v uplatnenej výške 8,5 % ročne z jednotlivých dlžných súm, so zaplatením ktorých bol
odporca preukázateľne v omeškaní, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu (splátok) a

súčasne odo dňa ako žiadal navrhovateľ vo svojom návrhu t.j. od 16.07.2008 až do jeho úplnej úhrady,
zohľadňujúc dohodnutú splatnosť splátok (k 15. dňu v mesiaci) ku dňu 16.07.2008 (kedy nebola ešte
splatná posledná, 12. splátka) a ku dňu 15.08.2008 (splatnosť poslednej, 12. splátky) a tiež uhradenie
čiastočných súm odporcom navrhovateľovi v období od 13.08.2007 do 17.03.2008 (276,11 €), dňa
03.03.2009 (50 €) a dňa 20.03.2009 (50 €). Vo zvyšnej časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia

dlžnej sumy s príslušenstvom z titulu revolvingového úveru poskytnutého formou úverového rámca, súd
návrh navrhovateľa nepovažoval za preukázaný. Podľa názoru súdu navrhovateľ v tejto časti neuniesol
dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že medzi ním a odporcom vznikol platný záväzkový vzťah na
základe zmluvy o úvere. Navrhovateľ nepreukázal skutočnosť, že odporcovi bola poskytnutá úverová
karta, ktorá by mu umožnila čerpať finančné prostriedky do výšky úverového rámca, a tiež skutočnosť,
že odporca bol tou osobou, ktorá z úverovej karty čerpala peňažné prostriedky. Súd nepovažoval zo

dostatočný a hodnoverný dôkaz predložené listiny, vyhotovované navrhovateľom (označené ako Výpisy
z účtu, Potvrdenia alebo Plán Amortizácie zo dňa 02.02.2011), z dôvodu že tieto listiny nepreukazujú
vznik revolvingového úveru (o poskytnutí úverového rámca). Z týchto listín nevyplýva, že odporcovi
bola poskytnutá úverová karta (t.j. že bola zaslaná odporcovi) a že navrhovateľ práve odporcovi poskytol
peňažné prostriedky. Vzhľadom k uvedenému súd v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol. Právne

svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 517 ods.1, 2 OZ, § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., čl. III-1-1, čl. IV-1.2, čl. IV-2.1 Všeobecných
podmienok CETELEM SLOVENSKO a. s.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že v konaní dostatočne preukázal oprávnenosť

svojho nároku a v priebehu konania na súde prvého stupňa riadne označil a založil do súdneho
spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Vyslovil názor, že úverová zmluva,
všeobecné úverové podmienky, odstúpenie od úverovej zmluvy s dokladom o doručení, podrobná
špecifikácia uplatneného nároku, potvrdenie o čerpaní peňažných prostriedkov a prijatých úhradách, z
ktorých je zrejmý dátum a výška jednotlivých čerpaní, ako aj splátok uskutočnených odporcom, výpis

z úverového účtu, z ktorého je zrejmá história úverového prípadu a všetky pohyby na úverovom účte,
ktoré navrhovateľ založil do súdneho spisu, sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré podporujú tvrdenia
navrhovateľa, uvedené v návrhu na začatie konania. Poukázal na tú skutočnosť, že odporca sa
uzavretou zmluvou o revolvingovom úvere riadil a plnil z nej vyplývajúce záväzky, keď v súlade so
zmluvným podmienkami splácal úver, proti uplatnenému nároku nič nenamietal a uplatnený nárok

žiadnym spôsobom nerozporoval a nespochybnil. Za tejto situácie, keď v konaní uviedol tvrdenia na
preukázanie svojich nárokov a predložil dôkazy na ich podporu a odporca zostáva pasívny a uplatneným
nárokom nevyslovuje nesúhlas, hoci tak môže urobiť, je toho názoru, že súd prvého stupňa pochybil,
keď ním predložené dôkazy a tvrdenia považoval za nedostatočné, resp. tieto nesprávne vyhodnotil,
pričom tak dospel k neobjektívnemu záveru, ktorý je výrazne v prospech odporcu a vo vykonanom

dokazovaní nemá žiadnu oporu. Poznamenal, že otázka unesenia, resp. neunesenia dôkazného
bremena je kategória relatívna, posudzovaná vždy podľa okolností jednotlivého prípadu. Skutočnosť,
že predložené potvrdenia o financovaní a prijatých platbách boli vyhotovené ním, nemôže mať vplyv
na to, že ide stále o dôkazný prostriedok v listinnej forme. Zdôraznil, že žiadna z predložených listín
nebola protistranou vyvrátená ani pripomienkovaná. Súd prvého stupňa ďalej hodnotil rôzne predložené

listiny, kedy v určitých prípadoch tieto vyhodnotil ako dôkaz pre tvrdenia navrhovateľa, a v inom prípade
ako nehodnoverné. Takýto postup je v rozpore so zákonom a spochybňuje súdom zistený skutkový
stav. Mal za to, že dostatočne preukázal poskytnutie peňažných prostriedkov a súd sa mal aj pri
zhodnotení úverovej zmluvy ako neplatnej zaoberať prípadným vznikom bezdôvodného obohatenia na
strane odporcu. Súd prvého stupňa sa však týmto nezaoberal.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.Navrhovateľ podal odvolanie, a to do všetkých výrokov napadnutého rozsudku z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Súd prvého stupňa vo výroku I. konanie v časti návrhu o zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania

prevyšujúcich výšku 8,5 % ročne zo sumy 209,87 eur od 16.07.2008 do 03.03.2009, zo sumy 191,60
eur od 04.03.2009 do 20.03.2009, zo sumy 141,60 eur od 21.03.2009 do zaplatenia, v časti návrhu o
zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 10 % ročne zo sumy 819,10 eur od
01.03.2009 do zaplatenia a v časti návrhu o zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške
0,08 % denne zo sumy 819,10 eur od 01.02.2009 do 28.02.2009 v dôsledku späťvzatia návrhu podľa
§ 96 ods. 1,3 O.s.p. zastavil. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ písomným podaním doručeným

súdu prvého stupňa dňa 15.08.2011 uviedol, že netrvá na priznaní úrokov z omeškania vo výške 0,08%
denne z dlžnej sumy a opravuje petit žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1002,52
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 209,87 eur od 16.07.2008 do 03.03.2009,
zo sumy 191,60 eur od 04.03.2009 do 20.03.2009, zo sumy 141,60 eur od 21.03.2009 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 819,10 eur od 01.03.2009 do zaplatenia a

zaplatiť žalobcovi trovy konania. Z tohto písomného podania navrhovateľa vyplýva, že žalobca zobral
svojnávrhspäťvčastiúrokovzomeškaniavovýške0,08%dennezdlžnejsumyažiadalpriznaťzákonné
úroky vo výške 8,5% ročne zo sumy 209,87 eur od 16.07.2008 do 03.03.2009, zo sumy 191,60 eur od
04.03.2009 do 20.03.2009, zo sumy 141,60 eur od 21.03.2009 do zaplatenia a z úrokov z omeškania vo
výške 10 % ročne zo sumy 819,10 eur od 01.03.2009 do zaplatenia. Z uvedeného písomného prejavu

podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že navrhovateľ trval na priznaní úrokov z omeškania, avšak v
zákonnej výške s tým, že súd prvého stupňa mal konanie na základe tohto písomného konania zastaviť
v časti úrokov z omeškania vo výške 0,08% denne a rozhodnúť o pripustení zmeny žalobného petitu
tak, ako uviedol navrhovateľ v uvedenom písomnom podaní (§ 95 ods. 1,2,3 O.s.p.). Súd prvého stupňa
takto nepostupoval, nerozhodol o pripustení zmeny návrhu na začatie konania a nesprávne v dôsledku

späťvzatia návrhu zastavil konanie i v časti, v ktorej navrhovateľ svoj návrh na začatie konania nevzal
späť.

Ďalej predmetom preskúmania napadnutého rozsudku bol výrok III., ktorým súd prvého stupňa návrh
navrhovateľa, v časti ktorej sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom z titulu revolvingového
úveru poskytnutého formou úverového rámca zamietol a výrok IV., ktorým súd prvého stupňa rozhodol

o trovách konania tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V občianskom súdnom konaní je povinnosťou sporových strán dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
nielen označiť, ale aj predložiť. Pokiaľ výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu nesporne prijať
záver o tvrdenej skutočnosti, ide o stav neunesenia dôkazného bremena jednej zo strán sporu. Súd
pritom vychádza zo skutkového stavu veci (t.j. zo skutkových zistení z vykonaných dôkazov), ktorý môže

byť odchylný od skutočného stavu veci.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci správne konštatoval, že medzi navrhovateľom a odporcom bola
uzavretá zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v zmysle z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V zmysle § 4 ods. 1 z.č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch sa však pre platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje

( a aj v čase podpísania návrhu na uzavretie zmluvy odporcom sa vyžadovala) písomná forma.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že písomná zmluva o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere,
uzavretá účastníkmi, sa v ňom nenachádza. Navrhovateľ v konaní predložil len tlačivo Žiadosť/Zmluva
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde sa okrem návrhu na uzavretie klasického úveru nachádza aj
návrh na uzavretie revolvingového úveru - úverového rámca v hodnote 20.000,- Sk, a to v časti C na

prednej strane v spojení so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru ( ďalej
len "VPPÚ"). Odporca, ktorý týmto navrhovateľom predtlačeným tlačivom dával navrhovateľovi návrh na
uzavretie zmluvy, požiadal o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca za tam
stanovených podmienok. Navrhovateľ si v tlačive (návrhu), časť C, vyhradil právo návrh na uzavretie
zmluvy po jeho posúdení buď prijať alebo neprijať, prípadne znížiť výšku úverového rámca. Taktiež z

VPPÚ, bod II.1 až II.1.4 vyplýva, že tlačivo žiadosti sa stáva po vyplnení a podpísaní klientom (dlžníkom)návrhom na uzavretie zmluvy. Veriteľ oznámi klientovi svoje rozhodnutie, či návrh prijme alebo neprijme,
pričom nie je povinný žiaden úver poskytnúť a svoje rozhodnutie zdôvodniť. Súd prvého stupňa sa v
napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal tým, či navrhovateľ takýmto písomným oznámením o prijatí

návrhu odporcu zo dňa 17.07.2007 disponuje alebo nie, pričom v zápornom prípade nemohlo dôjsť k
platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre nedodržanie obligatórne písomnej formy zmluvy
s poukazom na § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere. Súd prvého stupňa sa ďalej
nezaoberal ani tým, či navrhovateľ odporcovi skutočne doručil úverovú kartu a zásielku, oznamujúcu
mu PIN kód pre použitie úverovej karty a či to bol skutočne odporca, ktorý čerpal peňažné prostriedky

z karty; a v tomto smere ani nevykonal žiadne dokazovanie. Súd prvého stupňa taktiež nevykonal
dokazovanie ohľadne skutočnosti, kto čiastočne plnil navrhovateľovi z titulu čerpania prostriedkov z
danej úverovej karty, pričom v spise sa nachádza len výpis navrhovateľa o prijatí splátok na daný účet,
avšak žiaden doklad o tom, že to bol práve odporca, kto poukázal jednotlivé splátky navrhovateľovi. V
prípade, ak aj navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 20.000,-Sk bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej
by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1,2

zák. č. 258/2001 Z.z., nebola dodržaná zákonom predpísaná forma, a preto je neplatné. Bez písomnej
zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania a už vôbec
nie ustanovenie o zmluvnej pokute a poplatkoch v zmysle sadzobníka navrhovateľa. Plnenie, ktoré by
v tomto prípade mal odporca vrátiť, by bolo možné uplatňovať aj posudzovať iba z titulu bezdôvodného
obohatenia.

Na základe všetkých uvedených skutočností odvolací súd konštatoval, že záver súdu prvého stupňa
o tom, že medzi účastníkmi bola dňa 17.07.2007 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, a na
to nadväzujúci výrok o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi plnenie titulom takejto zmluvy, bol
predčasný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p.

a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude zaoberať otázkou, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi konania alebo nie, či bola odporcovi doručená zásielka
s úverovou kartou a PIN kódom, a či to bol práve odporca, ktorý čerpal finančné prostriedky z
predmetnejúverovejkarty.Taktiežjepotrebnévkonaníustáliť, ktoreálnečiastočneplniltitulomčerpania

prostriedkov z úverovej karty navrhovateľovi, pričom súd zdôrazňuje, že povinnosť označiť a predložiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky skutočnosti uvádzané v návrhu.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný podľa § 226 O.s.p.

Pokiaľ navrhovateľ podal odvolanie proti výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým bola uložená
povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 71,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5% ročne zo sumy 134,30 eur od 16.07.2008 do 15.08.2008, zo sumy 171,61 eur od 16.08.2008
do 03.03.2009, zo sumy 121,61 eur od 04.03.2009 do 20.03.2009 a zo sumy 71,61 eur od 21.03.2009
do zaplatenia, odvolací súd odvolanie navrhovateľa podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., odvolací súd odmietne podanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.Ustanovenie § 201 O.s.p. určuje subjektívnu podmienku prípustnosti odvolania tým, že právo podať
odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zveruje účastníkovi. Z účelu odvolania ale vyplýva, že
nie každému účastníkovi prislúcha právo podať odvolanie. Toto právo nie je dané tomu účastníkovi, v

neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo, a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich
právach. Posúdenie otázky, či odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia súdu vyznel v prospech alebo
v neprospech účastníka, a teda či účastník je oprávnenou osobou na podanie odvolania, prislúcha
odvolaciemu súdu.

Z rozsudku súdu prvého stupňa teda jednoznačne vyplýva, že na splnenie povinnosti zaplatiť istinu a

príslušenstvo bol zaviazaný odporca. Navrhovateľovi na základe výroku II. napadnutým rozsudkom súdu
prvého stupňa nevznikla žiadna povinnosť, a preto týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach
a z tohto dôvodu nebol oprávnený podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolanie
navrhovateľa odmietol, nakoľko ho podala osoba, ktorá na podanie odvolania nie je oprávnená.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.