Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210010180
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6210010180.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr.
Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného I.. I. D., stíhaného pre obzvlášť závažný
zločinporušovaniapovinnostiprisprávnecudziehomajetkupodľa§237ods.1,4písm.a/Tr.zák.,vštádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 30. mája 2013, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 8 T 84/2010 zo dňa 17. 12. 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 8
T 84/2010 zo dňa 17. 12. 2012.

Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec v r a c i a okresnému súdu s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš , sp. zn. 8 T 84/2010 zo dňa
17. 12. 2012 bol obžalovaný I..I. D. uznaný vinným v bodoch 1 / a 2/ napadnutého rozsudku z obzvlášť
závažného zločinu porušovania povinnosti pri správne cudzieho majetku podľa § 237 ods.1, 4 písm.a/
Tr.zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedený v
napadnutom rozsudku.

Za toto konanie súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov nepodmienečne,
pričom pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súčasne obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vykonávať zamestnanie, resp. funkciu vedúceho
pracovníka súvisiacu s hmotnou zodpovednosťou na 3 roky.

Ďalej obžalovanému uložil ochranný dohľad na dobu 1 roka.

Proti rozsudku prvého stupňa zahlásil obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní
odvolanie, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu aj dodatočne písomne odôvodnil. V písomných
dôvodoch odvolania sa v podstate odvolal na svoje predchádzajúce odvolanie podané proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 8T 84/2010 zo dňa 19.12.2011, kde uviedol celú genézu, na základe

ktorej a vlastne prečo realizoval obž. D. všetky úkony, za ktoré ho postihol prvostupňový súd.

V tejto súvislosti obhajoba poukázala na výpoveď svedkyne Y., v tom čase pôsobiacej na Ministerstve
zdravotníctvaSRohľadnejejrozhovorusN.Y.,ktorý juvdecembrir.2010navštívil.SvedokN.Y.zasana
hlavnom pojednávaní vypovedal o okolnostiach týkajúcich sa hnuteľného majetku nemocnice a prevodu
vlastníckeho práva k tomuto majetku, ďalej ozrejmil kroky správnej rady ohľadom fingovaných zmlúv

na prevod majetku nemocnice. V konečnom dôsledku tento svedok uviedol, že obžalovaný nekonal
svojvoľne, ale s písomným súhlasom správnej rady, ktorá bola zriadená legitímne. V tomto smere zvýpovede svedka D. F. v podstate vyplynulo, že I.. D. jednal pod nátlakom správnej rady, ktorú viedol
D. a Y., pričom uzavretie predmetných zmlúv nemocnicu nepoškodzovalo, pokiaľ by nemocnica trvala
na ich platnosti a vykonateľnosti, bola by URTICA prišla do situácie , kedy by plniť nevedela, pretože

nemala potrebné povolenia na výkon zdravotníckej činnosti.

V tejto súvislosti s osobou J. Y. a I. T. obhajoba konštatovala, že prvostupňový súd mal jednoznačne
preukázané, že s týmito osobami sa spája mnoho obchodných káuz, ako i vedenia trestných stíhaných
prakticky na viacerých miestach na Slovensku. V tejto súvislosti obhajoba poukázala tak isto na

prepojenie osoby J. Y. so spoločnosťami URTICA, Dahard, Butyx a REDCROSS, s.r.o., pričom tieto
spoločnosti tunelovali Nemocnicu vo Veľkom Krtíši. V súčasnosti tieto spoločnosti vedú obchodné spory
s nemocnicou na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši, pričom sa domáhajú zaplatenia nemalých súm
na základe fiktívnych obchodných zmlúv a faktúr. Prvostupňový súd v tomto smere mal k dispozícii
súdne spisy z týchto sporov. Obhajoba v tomto smere uviedla, že je pravdou, že obžalovaný na začiatku
podpísal zmluvy o budúcich zmluvách, nakoľko sa svojím obsahom javili ako výhodné, ale potom,

ako zistil, že J. Y. chce poškodiť s týmito zmluvami Nemocnicu s poliklinikou vo Veľkom Krtíši, tak už
konkrétne zmluvy nepodpísal. V tejto súvislosti obhajoba popísala podstatný problém týchto zmlúv.

V závere odvolania obhajoba poukázala na osobu obžalovaného I.. D., ktorý budoval veľkokrtíšsku
nemocnicu trpezlivo a zodpovedne po dobu skoro 17 rokov, pod jeho vedením sa z tejto nemocnice

stalo moderné, zrekonštruované zdravotnícke centrum bez dlhov a úverov, čo evokovalo mnoho ľudí,
ale najmä svedka J. Y. k tomu, aby sa pokúsili zmocniť tohto majetku. Ako príklad poukázal na činnosť
riaditeľa nemocnice V.. I. T., ktorý predával majetok nemocnice , pričom tento predaj tak isto vyšetrovali
orgány činné v trestnom konaní, ale táto vec bola odmietnutá s tým, že nie je dôvod na začatie trestného
stíhania, pričom vec obž. D. je podľa obhajoby priam identická s vecou T., orgány činné v trestnom

konaní, ako i prokuratúra však postupovali v týchto prípadoch úplne odlišne.

Z pohľadu obhajoby, teda konanie obžalovaného D. absolútne nezakladá trestnoprávne dôsledky, keďže
obžalovaný konal na príkaz správnej rady a nekonal v úmysle spáchať trestný čin. Jeho konanie
nesmerovalo k spôsobeniu škody nemocnice, ale práve naopak, jeho konanie na základe príkazu

správnej rady malo ochrániť majetok nemocnice. Z uvedených dôvodov obhajoba navrhla, aby súd
obžalovaného v plnom rozsahu spod obžaloby oslobodil v zmysle § 285 písm. b/ Tr.por.

K odvolaniu obžalovaného zaujal písomné stanovisko krajský prokurátor, z ktorého vyplynulo, že sa
s dôvodmi odvolania obžalovaného nemožno stotožniť. Vo svojom podrobnom stanovisku prokurátor

reaguje na jednotlivé tvrdenia obžalovaného v súvislosti s výpoveďou svedkyne V.. Y., svedka N. Y.
ohľadne prechodu vlastníckeho práva hnuteľného majetku, ktorý mala prevziať spoločnosť Business
ComercialFinance,s.r.o.,naexistenciučestnéhoprehláseniakonateľkyspoločnostiBusinessComercial
Finance, s.r.o., Banská Bystrica, J. Y. zo dňa 31.08.2009, na tvrdenia obhajoby , že obžalovaný sa
spoliehal na tú alternatívu, že zmluvy od samého počiatku nebudú platné, na tvrdenie obžalovaného, že

nekonal svojvoľne, ale s písomným súhlasom správnej rady, vyjadril sa tak isto k písomnosti datovanej
dňom 16.09.2009, predmetom ktorej malo byť odstúpenie od kúpnych zmlúv zo dňa 31.08.2009, ako aj k
výsluchu svedka N.. D. F. ohľadne konania obž. D. pod nátlakom správnej rady, ktorú viedol D. a Y., ktorí
obžalovaného pod nátlakom odvolania viedli k uzavretiu zmlúv so spoločnosťou URTICA, s.r.o. V závere
stanoviska sa prokurátor vyjadril aj k tvrdeniu obhajoby, že konanie obžalovaného I.. I. D. absolútne

nezakladá trestnoprávne dôsledky z dôvodu, že sa riadil pri uzatváraní zmlúv rozhodnutím správnej
rady č. 13/1/09, ktorú považoval za legitímnu v plnom rozsahu. V tomto smere prokurátor poukázal na
výpovede členov správnej rady, za akých okolností došlo k prijatiu uznesenia správnej rady. V konečnom
dôsledku sa krajský prokurátor vyjadril aj k tvrdeniam obhajoby, že obžalovaný nemal zmluvne prevzatú
povinnosť opatrovať a spravovať presne vymedzený majetok, nakoľko sa v týchto prípadoch vyžaduje

zmluvné prevzatie majetku, ktorého hodnota, resp. objem je ku dňu uzavretia tejto zmluvy známy a
vyčísliteľný. Z uvedeného dôvodu, keďže prokurátor nesúhlasil s tvrdeniami obžalovaného, navrhol jeho
odvolanie v zmysle § 319 Tr.por. zamietnuť.

Krajskýprokurátornaverejnomzasadnutísapridržiavalvcelomrozsahusvojhopísomnéhostanoviskak

odvolaniuobžalovanéhoazuvedenéhodôvodunavrholjehoodvolanievzmysle§319Tr.por.zamietnuť.
Pokiaľideonámietkyobhajobyprednesenénaverejnomzasadnutí,stýmitosaprokurátoružvysporiadal
pri právnej kvalifikácii, keď konštatoval, že išlo len o pokus , takže škodlivý následok nenastal, ale stalo
sa tak mimo vôle obžalovaného. V súvislosti s opätovným vypočutím členov správnej rady prokurátorpodotkol, že už v prípravnom konaní dbal na to, aby títo svedkovia boli riadne vypočutí, aj na hlavnom
pojednávaní, čo sa aj stalo a je to zaznamenaná na CD nosičoch v spise. Preto podľa jeho názoru tento
návrh nie je dôvodný.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa pridržiaval písomných dôvodov podaného odvolania,
s tvrdeniami krajského prokurátora však nesúhlasí a poukázal na to, že spory, ktoré viedla spoločnosť
B.C.F. s nemocnicou boli už v čase, keď nemocnici šéfoval pán T., obžalovaný nemal prístup do
nemocnice,nemoholtoovplyvniť,členoviasprávnejradyY.,H.,B.aG.vedeli,akýmuznesenímzaväzujú

obžalovaného, prečo tak robia, bolo to v snahe, aby ochránili majetok nemocnice pred tunelovaním zo
strany Y. a správnej rady, kde on sedel, v tom smere sa okresný súd vôbec nevysporiadal s obranou
obžalovaného, preto pokiaľ by súd obžalovaného neoslobodil spod obžaloby, navrhuje alternatívne vec
zrušiť a vrátiť okresnému súdu na doplnenie dokazovania v zmysle ich odvolania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré tomuto

predchádzalo a zistil, že okresný súd vo veci opätovne predčasne rozhodol. Z podanej obžaloby
totiž vyplýva, že obžalovanému sa dáva za vinu, že predajom hnuteľného a nehnuteľného majetku
Nemocnice vo Veľkom Krtíš chcel tejto nemocnici spôsobiť škodu v nepriamom úmysle. Podstatou
obhajoby obžalovaného však je jeho tvrdenie, že uzavretím fiktívnych zmlúv o predaji hnuteľného a
nehnuteľného majetku Nemocnice vo Veľkom Krtíši chcel zabrániť jej tunelovaniu J. Y. a ľudí okolo neho.

Táto skutočnosť podľa odvolacieho súdu doposiaľ nebola jednoznačne preukázaná.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či sa okresný súd vôbec zaoberal obranou
obžalovaného v tom smere, že jeho konanie vôbec nebolo zamerané na porušovanie povinnosti pri
správe cudzieho majetku, ale práve v tom, že týmto svojím postupom chcel tento cudzí majetok ochrániť.

Z tvrdenia obžalovaného a svedkov zo správnej rady zvolenej v júli 2008 totiž vyplýva, že obžalovaný
dostal poverenie na prevod majetku z dôvodu ochrany majetku nemocnice. Samotná skutočnosť, že
nebol dôvod na odvolanie predchádzajúcej správnej rady a zvolenej novej správnej rady, automaticky
neznamená, že tak obžalovaný robil v úmysle, aby porušil povinnosti pri správe cudzieho majetku a tak
spôsobil inému škodu. Všetci svedkovia, ktorí boli v tejto súvislosti vypočutí - Y., H., B., G., potvrdili túto

obranu obžalovaného, ba naviac vysvetľovali motív, prečo tak obžalovaný robil.

Je síce pravdou, že svedkovia Y., T., resp. ďalší z pôvodnej správnej rady, taktiež aj N.. G., ako právny
zástupca tejto predchádzajúcej správnej rady, vypovedali v neprospech obžalovaného, avšak ani tieto
ich výpovede nie je možné bez akýchkoľvek pochýb hodnotiť tak, že obžalovaný svojím konaním chcel

spôsobiť škodu tým, že porušil všeobecne záväzným predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí
majetok.

Obrana obžalovaného v tom smere, že mal prísľub od svedkyne Y., že v prípade zrušenia nevýhodným
zmlúv bude hnuteľný aj nehnuteľný majetok vrátený späť nemocnici vo Veľkom Krtíši, nebola ničím

jednoznačne vyvrátená. Bude potrebné preukázať, či skutočne obžalovaný vedel o tom, že by nedošlo k
vráteniu majetku do správy Nemocnice vo Veľkom Krtíši, taktiež bude potrebné preukazovať, či skutočne
zmluvy so spoločnosťou URTICA, s.r.o., Stará Turá boli nevýhodné pre Nemocnicu vo Veľkom Krtíši.

Samozrejme bude potrebné zamerať dokazovanie na tú skutočnosť, či sú tieto tvrdenia obžalovaného

pravdivé, aké dosahy by mali tieto zmluvy pre Nemocnicu vo Veľkom Krtíši.

Je nepochybné, že celým trestným konaním sa ako červená niť tiahne otázka, či obžalovaný vykonával
úkony v úmysle porušiť povinnosti pri správe cudzieho majetku, alebo tak robil z dôvodu, aby tento
majetok pred cudzím vplyvom ochránil. Pokiaľ táto otázka nebude jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochýb vyriešená, nie je možné uzavrieť ani otázku viny alebo neviny obžalovaného , aj keď je pravdou,
že okresný súd vinu postavil na nepriamom úmysle. Odvolací súd však ani o tejto skutočnosti nemá
jednoznačný záver.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s obranou obžalovaného ,

motiváciou , prečo došlo k zmene správnej rady a následne potom k jej rozhodnutiu o odpredaji majetku ,
či to skutočne nebolo z dôvodu, že v tom období obžalovaný získal poznatky o snahe pôvodnej správnej
rady poškodiť Nemocnicu vo Veľkom Krtíši.Práve na tieto okolnosti musí byť zamerané doplnenie dokazovania a je povinnosťou prvostupňového
súdu tieto okolnosti objasniť a následne aj vyhodnotiť tak, aby bolo z rozhodnutia súdu zrejmé, prečo
k tomu tak došlo.

V tomto smere je potrebné po vrátení veci okresnému súdu vykonať konfrontáciu medzi obžalovaným
a svedkom J. Y., svedkom T. so zameraním na preukázanie buď obžalobných tvrdení, alebo obhajoby
obžalovaného. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku totiž opísal pôvodný rozsudok,
z ktorého nie je zrejmé, prečo okresný súd neuveril dôkazom vykonaným v prospech obžalovaného,

ale uveril svedkom, ktorí vypovedali v jeho neprospech. Vzhľadom na tvrdenia prokurátora , že správna
rada nedala kvalifikovaný súhlas obžalovanému, aby konal vo veci, je potrebné vykonať konfrontácie
členov správnej rady a obžalovaného k okolnostiam, čo konkrétne hovoril obžalovaný členom správnej
rady na zasadnutí správnej rady, čo obžalovaný povedal členom správnej rady o situácii v nemocnici,
či vedeli konkrétne, aké opatrenia sa budú vykonávať, prečo sa tieto opatrenia majú vykonať a prečo
správna rada dala obžalovanému splnomocnenie vo všeobecnej forme.

Ak by aj po doplnení dokazovania v hore naznačenom smere dospel okresný súd k záveru, že
obžalovaný je vinný, vzhľadom k tomu, že došlo len k pokusu trestného činu, by zrejme mohlo už aj
vzhľadom na osobu obžalovaného a ním uvádzanú pohnútku konania dôjsť aj k použitiu ust. § 39 ods.
2 Tr.zák. a neukladať obžalovanému trest v zákonom stanovenej trestnej sadzbe.

Pokiaľ by však okresný súd nemohol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb konštatovať, že
obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v tom smere, ako mu to kladie za vinu obžaloba, neuveril by jeho
obrane, resp. by nebola táto obrana vyvrátená, musí použiť zásadu in dubio pro reo a v takom prípade
v zmysle tejto zásady by malo dôjsť k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby.

Po takto doplnenom dokazovaní by mal byť objasnený motív konania obžalovaného, ktorý je relevantný
zhľadiskaposúdeniavinyobžalovaného.Doplnenédôkazypotomsúdopätovnevyhodnotí,každýdôkaz
jednotlivo, ako aj dôkazy vyhodnotí v ich súhrne a vo veci opätovne rozhodne o vine alebo nevine
obžalovaného.

Z týchto dôvodov preto musel krajský súd zrušiť napadnutý rozsudok ako predčasný a aj
nepreskúmateľný a postupom podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil prvostupňovému súdu na nové
konanie a rozhodnutie, pričom okresný súd je viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom
v tomto rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.