Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 8C/260/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813210315
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813210315.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľky

B. V., N.. XX. XX. XXXX, A. Č. XXX, XXX XX M. N. C. proti odporcovi V. C., T.Y.. A., N.. XX. XX. XXXX, C.
A. S. XXXX, XXX XX M. N. C., zastúpenému V. A., N.. XX. XX. XXXX, C. A. S. XXXX/X, S., za účasti mal.
B. V., N.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o určenie otcovstva a úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e za otca mal. B. V., N.. XX. XX. XXXX z matky B. V., N.. XX. XX. XXXX, V. C., N.. XX.

XX. XXXX.

Z v e r u j e mal. B. V.Ú., N.. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky.

Odporca sa z a v ä z u j e platením výživného na maloleté dieťa v sume 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 20. dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 30. 03. 2011

Dlžné výživné na maloleté dieťa za obdobie od 30. 03. 2011 do 30. 11. 2014 v sume 1.170,31 eur je
odporca p o v i n n ý zaplatiť k rukám navrhovateľky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Styk odporcu s maloletým dieťaťom je neobmedzený za prítomnosti navrhovateľky - matky.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Navrhovateľke sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by súd určil za otca maloletej B. odporcu, zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal
prispievať na výživu dieťaťa sumou 60 eur mesačne, počnúc dňom narodenia dieťaťa. Zároveň žiadala
upraviť styk odporcu s dieťaťom neobmedzene za jej prítomnosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že s
odporcom pred narodením dieťaťa udržiavala známosť a po štyroch resp. piatich mesiacoch s ním
otehotnela. V spoločnej domácnosti nikdy nežili, len sa spolu stretávali. Keď už bola navrhovateľka s

odporcom tehotná, prestal ju odporca navštevovať hneď po tom, ako sa o tejto skutočnosti dozvedel.
V čase, keď sa dieťa narodilo, už odporca doma nebol, bol odcestovaný v Anglicku. Dieťa doposiaľ
nevidel, nejaví oň žiaden záujem, aj keď vedomosť o jeho existencii od svojich príbuzných má. Podľa jej
poznatkov odporca žije v Anglicku s inou ženou z obce Naciná Ves, s ktorou má dve deti. Navrhovateľkažije s maloletou dcérou v sociálnom byte v obci Čičava v spoločnej domácnosti so svojou matkou,
ktorá je poberateľkou vdovského dôchodku a dávok v hmotnej núdzi. Príjem navrhovateľky pozostáva
z rodičovského príspevku a z prídavku na dieťa. Odporca doposiaľ dobrovoľne otcovstvo voči dieťaťu

neuznal.

Odporca súhlasil s určením otcovstva k maloletému dieťaťu, nesúhlasil však s požadovanou výškou
výživného. Uviedol, že momentálne je nezamestnaný, bez príjmu.

Kolízny opatrovník doporučil návrhu vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: rodný list
maloletého dieťaťa, potvrdenia ÚPSVaR, Vranov nad Topľou, správou Obce Hencovce, správou
kolízneho opatrovníka, úradným záznamom zachytávajúcim telefonický hovor odporcu, oznámením
Vranovskej nemocnice, a.s. a zistil tento skutkový stav veci:

Z rodného listu maloletej B. V. súd zistil, že táto sa narodila dňa 30. 03. 2011 z matky B. V., N.. XX. XX.
XXXX. Otec v rodnom liste nie je uvedený.

Podľa správy Vranovskej nemocnice, a.s. B. V. bola hospitalizovaná na gynekologicko-pôrodníckom

oddelení Vranovskej nemocnice, a.s. od 23. 03. 2011 do 14. 04. 2011. Dňa 30. 03. 2011 bola tehotnosť
v 36. týždni ukončená cisárskym rezom. Porodený bol plod ženského pohlavia s hmotnosťou 2400 g
a dĺžkou 45 cm.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že s odporcom udržiavala známosť od mesiaca máj 2010.

Počas troch-štyroch mesiacov známosti s odporcom mali 3 alebo 4 krát nechránený pohlavný styk.
Naposledy to bolo v auguste 2010. Odporca mal vedomosť o tom, že navrhovateľka je tehotná a sľúbil,
že uzná svoje otcovstvo. Následne však odišiel do Anglicka a navrhovateľka ho viac nevidela. Odporca
si našiel inú známosť a uzavrel manželstvo. Navrhovateľka dňa XX. XX. XXXX porodila dcéru B.. Keďže
v období rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala intímnu známosť len s odporcom, len on môže byť

otcom jej maloletej dcéry. O ich známosti vedeli odporcovi rodičia, súrodenci, navrhovateľkina matka,
jej kamarátky. V súčasnosti je navrhovateľka nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Poberá dávku
v hmotnej núdzi vo výške 200 eur mesačne. Tri roky od narodenia maloletej Sáry bola na materskej
dovolenke a jej príjem pozostával z rodičovského príspevku. Popri bežných výdavkoch na zabezpečenie
stravy, ošatenia, hygienických potrieb, má zvýšené náklady na úhradu poplatku za elektrinu vo výške

30 eur mesačne. Podľa jej vedomostí sa odporca zdržiava v Anglicku, kde žije so svojou manželkou
a dvoma deťmi.
Odporca telefonicky kontaktoval súd a uviedol, že súhlasí s určení otcovstva voči maloletej B.. Uviedol,
že dlhodobo žije v Anglicku, kde je nezamestnaný a bez príjmu. Z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie
nemôžepricestovaťnapojednávanieanemôžesiplniťvyživovaciupovinnosťnamaloletédieťavovýške

požadovanej navrhovateľkou. Zastupovaním v súdnom konaní splnomocní svojho otca V. A..

Podľa správy Obce Hencovce odporca V. A., N.. XX. XX. XXXX si dňom uzavretia manželstva (02. 11.
2011) ponechal priezvisko manželky, čiže od uvedeného dátumu užíva priezvisko C. a rodné priezvisko
A..

Šetrením zo strany kolízneho opatrovníka bolo zistené, že odporca pred dvomi rokmi odišiel do Anglicka.
Domov odtiaľ nechodieva. Je ženatý a jeho manželka pochádza z Obce Naciná Ves. Majú spolu
dve deti. V Anglicku žijú pri rodičoch jeho manželky. Pán A. tam údajne nepracuje. Rodina V. A. má
vedomosť, že tento má dieťa so B. V. z Obce Čičava. Matka býva s dieťaťom a so svojou matkou v

sociálnom byte v obci Čičava. Domácnosť je udržiavaná v poriadku a čistote. Je pekne a novo zariadená.
Matka dieťaťu zabezpečuje všestrannú starostlivosť. Maloleté dieťa je zdravé. Na základe zistených
skutočností kolízny opatrovník odporučil súdu, aby za otca maloletého dieťaťa určil odporcu. Maloletú
navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného podľa jeho možností,
schopností a majetkových pomerov. Styk otca s dieťaťom navrhol upraviť neobmedzene za prítomnosti

matky.V zmysle § 94 ods. 1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľaust.§36ods.1Zákonaorodinerodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

V zmysle § 62 ods. 3 a 4 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť.

Podľa § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný.
Účastníci konania nie sú manželmi a po narodení maloletého dieťaťa nedošlo k určeniu otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom ani súdom. Navrhovateľka ako matka preto
podala návrh na súd a odporcu označila za otca svojho maloletého dieťaťa, keďže len s ním mala v čase
rozhodnom pre počatie dieťaťa intímnu známosť. Odporca pri telefonickom kontakte súdu potvrdil, že

je otcom maloletého dieťaťa. Keďže odporca s navrhovateľkou súložil v čase, od ktorého neprešlo do
narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní a jeho otcovstvo nevylučujú ani iné
závažné okolnosti, súd určil, že odporca je otcom maloletého dieťaťa.

S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave rodičovských práv a povinností. Rodičia

maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne finančne nehospodária a nepodieľajú sa na
zabezpečovaní jeho výchovy. Súd zveril maloletú B. do osobnej starostlivosti navrhovateľky-matky, ktorá
túto starostlivosť zabezpečuje od jej narodenia, má vytvorené vhodné bytové podmienky a bolo zistené,
že o dcéru sa riadne a vzorne stará.

Odporca je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére. Pri určení výšky výživného súd
vychádzal z ustanovení Zákona o rodine, podľa ktorých je každý rodič povinný plniť si vyživovaciu
povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu, bez ohľadu na jeho zárobkové pomery. Vzhľadom na tvrdenia
odporcu, že je nezamestnaný a bez príjmu a iné skutočnosti preukazujúce opak neboli zistené, nebolo
možné zaviazať ho na platenie výživného vo výške požadovanej matkou. Súd zaviazal odporcu na

plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére aspoň v minimálnom rozsahu - vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona a v prevyšujúcej
časti návrh zamietol. Určenie výživného pod hranicu minima nie je možné.

Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení suma minimálneho výživného činila počnúc narodením

dieťaťa do 30. 06. 2011 sumu 25,38 eur, od 01. 07. 2011 do 30. 06. 2012 sumu 25,99 eur, od 01. 07.
2012 do 30. 06. 2013 sumu 26,65 eur a od 01. 07. 2013 doposiaľ predstavuje sumu 27,13 eur.

Dlžné výživné za obdobie od 30. 03. 2011 do 30. 11. 2014 v sume 1.170,31 eur súd uložil odporcovi
zaplatiť k rukám navrhovateľky do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Styk odporcu s maloletým dieťaťom súd upravil podľa návrh navrhovateľky neobmedzene za jej
prítomnosti. Pri prípadnom stretávaní je nevyhnutná prítomnosť matky, nakoľko ide o dieťa v útlom veku,
citovo naviazané na matku, ktoré svojho otca ešte nepozná.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne

nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia.

Navrhovateľka mala v danej veci neúspech len v nepatrnej časti, pokiaľ ide o požadovanú a priznanú

výšku výživného, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže navrhovateľka si nárok na
náhradu trov neuplatnila, tieto jej priznané neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.