Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114211426
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114211426.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľky: Y. F. /predtým U./, nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX

XX U., proti odporcovi: G. F., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX E. č. XX, zast. JUDr. Petrom Koscelanským,
advokátom so sídlom Fraňa Mojtu č. 24, 949 01 Nitra, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, o určenie
neplatnosti závetu po poručiteľovi neb. Ľudovítovi Taškárovi a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 474,37 eur právnemu
zástupcovi odporcu JUDr. Petrovi Koscelanskému do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 14.4.2014, doplneným na výzvu súdu dňa 13.5.2014 a neskôr

dňa 3.6.2014 domáhala určenia, že závet poručiteľa F. F. nar. XX.X.XXXX, zomr. 10.8.2013, posledne
bytom E. XXX, zriadený dňa 13.6.2013 v Notárskom úrade JUDr. Zuzany Svrčkovej formou Notárskej
zápisnice č. N 238/2013, NZ 19803/2013, NCR1s 20222/2013 je neplatný, určiť, že listina o vydedení
poručiteľa F. F., je neplatná, určiť, že navrhovateľka je zákonným dedičom po poručiteľovi F. F. a okrem
toho určiť, že dôvody vydedenia navrhovateľa poručiteľom F. F. nie sú dané.

Návrh odôvodnila tým, že dňa 10. 8.2013 zomrel F. F., ktorý dňa 13.6.2013 zriadil v Notárskom úrade

JUDr. Zuzany Svrčkovej závet a listinu o vydedení. Listinou o vydedení vylúčil z okruhu dedičov
navrhovateľku a súčasne dôsledky vydedenia rozšíril aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Obč.
zákonníka, teda na potomkov vydedenej dcéry. V záveti určil za dediča svojho vnuka - odporcu. S
dôvodmi uvedenými v listine o vydedení nesúhlasila. Uviedla, že v konaní chce preukázať, že dôvody
vydedenia neboli dané. Uviedla, že poručiteľovi pomáhala už v detstve aj po smrti matky. V roku
2008, kedy sa zhoršil zdravotný stav poručiteľa ho nasťahovala do svojej domácnosti a príkladne sa o
neho starala s celou rodinou. Starala sa o neho 17 mesiacov a jeho zdravotný stav sa zlepšil. Počas

stavebných prác v jej byte sa dohodla s poručiteľom, že sa bude o neho starať v jeho rodinnom dome v
E.. Po skončení stavebných prác sa už nechcel k nej vrátiť. Jeho správanie sa voči nej zmenilo, úplne na
ňu zanevrel, neumožnil jej navštevovať ho a vymenil zámok na dome. Uviedla, že asi po 10 mesiacoch
sa jej podarilo poručiteľa navštíviť / potom ešte dvakrát/ a zistila, že žije v neľudských podmienkach, v
dome bol smrad, jej návrhy, aby sa vrátil k nej, odmietal.

Navrhovateľka, vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že naliehavý právny záujem na určení, že

závet je neplatný má taký, že bude riadnym dedičom po poručiteľovi F. F.. Závet považuje za neplatný,
pretože nie sú dané dôvody, pre ktoré by nemala po otcovi dediť.Naliehavýprávnyzáujemnaurčení,želistinaovydedení jeneplatnámátaký, žebuderiadnymdedičom
po poručiteľovi F. F.. Listinu považuje za neplatnú z dôvodu, že nie sú dané dôvody na jej vydedenie.

Naliehavý právny záujem na určení, že je zákonným dedičom po poruč. F. F., uviedla, že by sa stala
riadnym dedičom zo zákon.

K návrhu, že nie sú dané dôvody vydedenia uviedla, že o rodičov sa starala aj počas života matky, po
jej smrti v roku 1989 sa intenzívnejšie začala starať o otca. V tom čase sa dokázal ešte sám o seba

postarať, bol sebestačný, uvaril si, ale ona s jej rodinou mu pomáhali pri upratovaní, praní a pri prácach
v záhrade.

V roku 2008 otec odpadol a bol hospitalizovaný, bol mu zavedený katéter. Pár krát dostal zápal a musel
ísť do nemocnice, kde ho znovu viezli oni. Mal únik stolice, čo riešili plienkami cez urológa, chodili s ním
na kontroly MUDr. T. a jeho ošetrujúcej lekárke MUDr. G.. V tomto období, keď sa mu zhoršil zdravotný

stav, zobrala otca k sebe, čo bolo asi v polovici alebo trištvrte roku 2008 do konca roka 2010. Bývali v
3 izb. byte s výmerou 64 m2 s dvomi deťmi a budúcim zaťom. Otcovi prispôsobili jednu izbu, ktorú mal
sám. Otec sa nevedel ani posadiť, musela s ním cvičiť - 5x denne s ním cvičila, masírovala mu nohy,
neskôr už vedel prejsť aj sám na WC pomocou paličky a s ich pomocou sa dokázal prechádzať aj vonku.

Dcéra sa mala vydávať a navrhli otcovi, že by bývali so zaťom u neho s tým, že by sa dom zrekonštruoval
na náklady dcéry a jej manžela. Vysvetlili mu, ako by rekonštrukcia prebehla, navrhli, že by mal
samostatné bývanie v dome a polovicu domu mal darovať jej dcére. Otec spočiatku s týmto návrhom
súhlasil, ale táto dohoda sa pre jeho odmietnutie, resp. vyhováranie nezrealizovala. Počas rekonštrukcie
bytového jadra zaviezli otca do E. s tým, že po zrekonštruovaní ho zoberú späť. Otec však odmietol ísť

k nim späť. Žiadal ju, aby mu priniesla všetky osobné veci, vrátane platobnej karty a vkladnej knižky. Otca
odovzdala odporcovi s tým, nech sa pokúsi aj on o neho postarať. Následne sa už s otcom nestretávali,
boli v kontakte len telefonicky. Osobne ho nenavštevovala, lebo sa vyjadroval na jej adresu hanlivo.
Volali mu na Vianoce a sviatky.

Uviedla, že prvýkrát otca navštívila po 10 mesiacoch, ležal v posteli, čo on nikdy za bieleho dňa nerobil,
bol tam hrozný bodrel, špinavý riad. Vtedy sa otca spýtala, či mu to takto vyhovuje, na čo povedal, že
luxus nepotrebuje. Po tejto odpovedi mu nenavrhla, že mu pomôže. Následne si len volali a keď išla 2x
na hrob matke a chcela ho ísť pozrieť, na dome boli vymenené zámky a na zvonenie jej neotváral.
Viacej sa o návštevu nepokúšala. Len mu na sviatky volala. Naposledy u neho bola 4 mesiace pred jeho

smrťou, niekedy koncom apríla roku 2013. Vtedy sa nič nezmenilo, znovu tam bolo kopa špiny, bordelu,
otcov stav bol znovu zhoršený, o čom ju odporca neinformoval. Posledné dni umiestnil odporca otca
ho hospicu, kde aj zomrel, čo by ona nebola dopustila. Odporca jej ani neoznámil, že otec zomrel,
dozvedela sa o tom od svokry na druhý deň. Potvrdila, že ju otec požiadal o pomoc a starostlivosť
navrhovateľka s tým, aby sa v starostlivosti striedali so synovcom - odporcom, ale ona mu uviedla, že

takáto dohoda medzi nimi nebola. Ak by sa nebol o otca staral odporca, bola by som sa o neho postarala
ona.

Odporca, vypočutý ako účastník konania uviedol, že jeho dedko - otec navrhovateľky, býval v období
rokov 2008 - 2010 prerušovanie u navrhovateľky. Potvrdil aj to, že sa s navrhovateľkou pôvodne dohodli,

že odkúpia od neho a jeho sestry podiel na dome za 5.700,-eur a že dedko daruje polovicu domu dcére
navrhovateľky G., ale dedko odmietol urobiť prepis s tým, že nie je na to pripravený. V júni 2010 mu
navrhovateľka oznámila, že nemá záujem sa o svojho otca starať.

V čase, keď sa staral o dedka, mu zabezpečoval stravu, raňajky a večere mu nakúpil, obed mal teplý z

G.. Zabezpečil mu, čo potreboval, žil sám a keď niečo potreboval, tak vybehol, lebo býval o ulicu nižšie.
Chodieval s ním na kontroly, a chodil k nemu každý druhý - tretí deň.

Porokuapolvyzvaldedkonavrhovateľku,abyprevzalastarostlivosťznovuona,čoodmietla apovedala,
aby mu vybavil penzión. Vtedy jej dedko povedal, že v takom prípade naloží so svojím majetkom podľa

svojho uváženia. Tento rozhovor medzi dedkom a navrhovateľkou bol začiatkom júna 2013 a asi týždeň
potom ho požiadal, aby ho zobral k notárke za účelom spísania závetu a vydedenia.V júli 2013 bol hospitalizovaný a pri prepustení kontaktovali navrhovateľku, ale ona dala kontakt na
odporcu s tým, že pre neho nejde. Potom sa 24 hod. musel starať o dedka, býval u neho v dome. Neskôr
sa mu stav zhoršil, bol hospitalizovaný na internom a stal sa ležiacim pacientom. Deň pred smrťou

ho umiestil do hospicu, aby toľko netrpel. Navrhovateľka sa na zdravotný stav svojho otca nepýtala.
Rovnako tak sa neopýtala ani jeho ženy, s ktorou robia na jednom pracovisku. Potvrdil, že navrhovateľke
neoznámil smrť dedka, pretože keď sa odmietla o neho starať, požiadal ho, aby navrhovateľke ani
nedal vedieť, že zomrel. Keď sa dedkovi zhoršil zdravotný stav, oznámil to svokre navrhovateľky.

Právny zástupca odporcu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože z výpovede samotnej
navrhovateľky vyplýva, že v rozpore s dobrými mravmi neposkytla potrebnú starostlivosť svojmu otcovi
v starobe a chorobe a že ako jeho potomok neprejavila opravdivý záujem o svojho otca, aký by mala
prejaviť. Sú naplnené zákonné predpoklady uvedené v Občianskom zákonníku pre vydedenie. Listina
o vydedení je platná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil listinné dôkazy a to potvrdenie
MUDr. G. z 22.10.2014, z dedičského spisu 31D/437/2013 oznámenie o úmrtí Ľ. F., not. zápisnica N
238/2013, Nz 19803/2013, uznesenie 31D/437/2013 zo 7.3.2014 a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 13.6.2013 spísal notár JUDr. Svrčková notársku zápisnicu N 238/2013, NZ 19803/2013, NCR1s

20222/2013 - listinu o vydedení, ktorou poručiteľ F. F. vydedil z celého jeho majetku v prípade jeho
smrti svoju dcéru - navrhovateľku. Dôvodom vydedenia je, že mu dcéra v rozpore s dobrými mravmi
neposkytuje potrebnú pomoc v jeho chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch a vzhľadom na
jeho vek, zlý zdravotný stav potrebuje sústavnú pomoc, starostlivosť a opateru a to najmenej po dobu
troch rokov. V zápisnice je ďalej uvedené vyjadrenie poručiteľa, že jediný z jeho potomkov, ktorý mu

zabezpečuje zdravotnú starostlivosť je jeho vnuk - odporca. V notárskej zápisnici je ďalej uvedené, že
predjejspísanímvyzvalnavrhovateľku,abysaknemudostavilaaabyjupožiadal,abyonehoakosvojho
otca v jeho starobe a chorobe riadne postarala aj ona, pričom napriek tejto osobnej žiadosti mu pomoc a
starostlivosť a opateru otvorenie odmietla poskytovať. Ďalej je v nej uvedené, že dôsledky vydedenia sa
vzťahujú aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Obč. zákonníka, teda na potomkov jeho dcéry. Zároveň bol

v notárskej zápisnici spísaný závet poručiteľa, ktorý v prípade jeho smrti odkázal všetok jeho hnuteľný
a nehnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty závetnému dedičovi - vnukovi o G.
F. - odporcovi.

Uznesením č.k. 31D/437/2013-126 Okresný súd Nitra odkázal dedičku - navrhovateľku na podanie

návrhu o vyslovenie neplatnosti dôvodov na vydedenie uvedených v listine o vydedení v lehote 30 dní od
právoplatnosti uznesenia a zároveň prerušil dedičské konania po poručiteľovi F. F., zomr. 10.8.2013 v U..

Všeobecný lekár MUDr. Y. G. potvrdila dňa 22.10.2014, že v období od júna 2010 do augusta 2013
zabezpečoval potrebnú starostlivosť, na ktorú bol odkázaný F. F. a pravidelné návštevy u odborných

lekárov jeho vnuk - odporca a chodil dávať predpisovať lieky a zdravotnícke pomôcky. Zároveň potvrdila,
že navrhovateľka a jej rodinný príslušníci sa o zdravotný stav F. F. v uvedenom období nezaujímali.

Podľa § 469a písm. b/ Obč. zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Podľa § 469a ods. 2 obč. zákonníka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa
dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods 2.

Podľa § 469 a ods. 3 Obč. zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne

ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa § 476 ods. 1 Obč. zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť
v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Vydedenie je jednostranný právny úkon - prejav vôle poručiteľa, ktorým svojho potomka ako
neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého z dôvodov taxatívne uvedených
v § 469a. Neodmysliteľnou obsahovou náležitosťou prejavu poručite- ľovej vôle pre prípad jeho smrti,
ktorá obsahuje ustanovenie o vydedení, je výslovné uvedenie zákonného dôvodu vydedenia.Na platnosť právneho úkonu o vydedení sa vyžaduje písomná forma takisto ako pri závete. Prejav o
vydedení poručiteľ môže urobiť buď súčasne, spolu so závetom, alebo aj osobitne. Pokiaľ ide o formálne

náležitosti listiny o vydedení, zákon pre ňu predpisuje rovnaké náležitosti ako pri závete. Preto listinu
o vydedení možno spísať vlastnoručne, alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo
vo forme notárskej zápisnice (§ 476). Dôsledkom vydedenia je to, že inak neopomenuteľný dedič zo
zákona nededí, a teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel

Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených najmä v písmenách b) a d) vyplýva, že ide o subjektívne
dôvody, resp. dôvody, ktoré sa posudzujú zo subjektívneho hľadiska.

Posúdenie dôvodnosti vydedenia, ak pôjde o dôvod podľa písmena b), teda že potomok o poručiteľa
trvale neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, je dôvodom, ktorý je
potrebné posúdiť objektívne, či išlo o taký nezáujem, ktorý bol trvalý, v dôsledku čoho neprejavoval voči

poručiteľovi ani minimálny záujem o jeho život a zdravie, a pod. Aj keď na intenzitu záujmu či kontaktov
poručiteľ i potomok môžu mať rozdielne názory, predsa len to v každom prípade možno osobitne posúdiť
a po objektivizácii aj vyhodnotiť. Vydediť potomka možno iba z jedného z dôvodov uvedených v zákone
a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v čase spísania listiny o vydedení navrhovateľky
boli dané dôvody jej vydedenia, ktoré sú v listine uvedené. Súd sa pri dokazovaní zaoberal najmä
obdobím od júna 2010 do júna 2013, kedy bola spísaná listina o vydedení, v ktorej sa konštatuje, že
navrhovateľkapočastroch rokovporučiteľavôbecnenavštevovala,neprejavovalaonehožiadnyzáujem
a ponechala ho v úplnej starostlivosti jeho vnuka - odporcu.

Súd má za to, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka v sledovanom období vôbec
nenavštevovala poručiteľa, čo v podstatne navrhovateľka ani nepoprela. Navrhovateľka to zdôvodnila
tým, že sa predtým starala o poručiteľa a preto chcela, aby si to vyskúšal aj odporca. Z vykonaného
dokazovanie bolo preukázané, že obdobie do r.2010 navrhovateľka pomáhala poručiteľovi a že u nej aj

určitú dobu žil a teda v tomto období mu poskytla starostlivosť. Ďalšie tri roky sa staral o poručiteľa len
odporca, čo navrhovateľka nepoprela. Potvrdila aj tú skutočnosť, že ju poručiteľ vyzval, aby sa o neho
starala a vystriedala sa tak so starostlivosťou o neho s odporcom, pričom to odmietla s odôvodnením,
že sa takto nedohodli. Skutočnosť, že sa tak stalo vyplýva aj z textu uvedenom v listine o vydedení, kde
aj poručiteľ uviedol, že navrhovateľku vyzval, aby mu pomáhala, čo odmietla.

Súd mal preukázané, že dôvod, ktorý uviedol poručiteľ v listine o vydedení, bol daný. Jednoznačne bolo
preukázané, že v období posledných troch rokov života poručiteľa, resp. tri roky pre spísaním listiny o
vydedení sa navrhovateľka o neho nestarala, nenavštevovala ho, neposkytla mu v chorobe a starobe
pomoc. Tvrdila, že mu telefonovala, pričom súd má za to, že ak aj bolo pravdivé jej tvrdenie o tom, že

mu občas pri sviatkoch zatelefonovala, nemožno takýto postoj považovať za opravdivý záujem potomka
o rodiča. O to skôr, že v tomto období už bol poručiteľ vo vysokom veku - v roku 2010 mal 84 rokov a
trpel rôznymi zdravotnými ťažkosťami, čo potvrdila aj samotná navrhovateľka. Ďalšie roky až do jeho
smrti sa jeho zdravotný stav len zhoršoval, napriek tomu navrhovateľka odmietla mu pomoc v starobe a
chorobe a to aj potom, čo ju o to osobne poručiteľ požiadal. V konaní bolo preukázané, že poručiteľ sa

v období rokov 2010 - 2013 do svojej smrti ocitol v situácii, keď pre zdravotné problémy a vysoký vek
potreboval pomoc, nebol schopný sám bez cudzej pomoci obstarať svoje základné životné potreby a
navrhovateľka mala a reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť.

Súd ďalej poukazuje na to, že na petite o určení neplatnosti závere, neplatnosti listiny o vydedení a

určení, že navrhovateľka je zákonným dedičom po poručiteľovi F. F. nemala navrhovateľka ani naliehavý
právny záujem. Aj súdom bola odkázaná podať žalobu o určenie, že nie sú dané dôvody na jej vydedenie
a ja z jej výpovede vyplynulo, že žalobu podala z dôvodu, že mala za to, že neboli dané dôvody na jej
vydedenie. Ostatné petity žaloby teda boli nadbytočné.

Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi
priznal náhradu trov konania podľa § 11 ods. 1, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, b/,c/, § 16 ods. 3,
vyhl. č. 655/2004 Z.z. za nasledovné úkony právnej pomoci:- prevzatie a príprava 22.10.2014 .................................... 123,73 eur + RP 8,04 eur,
- písomné vyjadrenie na súd 23.10.2014......................... 123,73 eur + RP 8,04 eur,
- účasť na pojednávaní 5.10.2014 .................................. 123,73 eur + RP 8,04 eura,

Spolu: 395,31 eur + 20%DPH = 79,06 € = 474,37 eur.

Súd vychádzal z hodnoty úkonu vo výške 61,87 eur , k čomu pripočítal 1/3 z odmeny 61,87 = 20,62
eur x 3, nakoľko v konaní navrhovateľka žiadala 1. určiť neplatnosť závete, 2. určiť neplatnosť listiny

o vydedení, 3.. určiť, že je zákonnou dedičkou a 4. určiť, že dôvody vydedenia nie sú dané. Preto súd
pripočítal k základnej odmene aj odmenu zníženú o jednu tretinu za ostatné 3 spojené veci, ktoré boli
predmetom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.