Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/186/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914204008
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6914204008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Home

Credit Slovakia, a. s. so sídlom v Piešťanoch, Ul. Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného
Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47 243 279, proti odporkyni: B.
Q., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXX, Š., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Námestie Legionárov 5, Prešov, zast. JUDr.
Andrej Cifra, advokát so sídlom AK Lučenec, J.Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 636,38 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 126,61 Eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti s a z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania

vo výške 61,98 Eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Tatra banka, a.s., VS: 8787514.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.03.2014, došlým súdu dňa 31.03.2014 domáhal voči odporkyni
zaplateniasumy636,38Eursprísl,pričomneuviedol,zčohožalovanásumapozostáva.Popriuvedenom
nároku si navrhovateľ uplatnil aj úrok vo výške 26,28 % ročne zo sumy 559,83 Eur od 26.03.2014 do
zaplatenia.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 07.11.2010 uzavrel s odporkyňou úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, pričom zo zmluvy vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporkyni bezúčelový revolvingový

úver vo výške 560.- Eur. Nakoľko však odporkyňa neuhrádzala úverové splátky včas a riadne v zmysle
úverovej zmluvy, vyzval ju navrhovateľ listom zo dňa 27.09.2011 ku splateniu celého zostatku úveru vo
výške 646,43 Eur v lehote 15 dní odo dňa spísania listu navrhovateľom.

Návrh, ako aj oznámenie o termíne vyhlásenia rozsudku dňa 13.10.2014 boli doručované odporkyni
prostredníctvom pošty. Odporkyňa zásielku prevzala dňa 24.09.2014 do vlastných rúk. Právny zástupca
vedľajšieho účastníka zásielku prevzal dňa 24.09.2014.

Súd vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa s návrhom, s úverovou zmluvou zo dňa 07.11.2010,
Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. (ďalej len "ÚZP"), listinouoznačenou ako "splátkový kalendár", výzvou zo dňa 27.09.2011, poštovým podacím hárkom zo dňa
30.09.2011, výpisom z účtu Nákupnej karty Premia ku dňu 31.12.2010 a vyjadrením vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne zo dňa 01.10.2014.

Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne aj skutkovo posúdil takto:

Účastníci konania uzavreli dňa 07.11.2010 úverovú zmluvu č. 6011182601 na základe ktorej navrhovateľ
ako úverový veriteľ poskytol odporkyni ako úverovej dlžníčke bezúčelový revolvingový úver s výškou
úverového rámca 560,- Eur a výškou mesačnej splátky určenou na 4% z dlžnej sumy.

Z listiny označenej ako "splátkový kalendár" vyplýva, že odporkyňa uhradila v prospech navrhovateľa
postupne v rôznych úhradách sumu 469,76Eur.

Nahliadnutím do výzvy zo dňa 27.09.2011 súd zistil, že odporkyňa dlhovala navrhovateľovi sumu 646,43
Eur, ktorú od nej navrhovateľ žiadal uhradiť najneskôr do 15 dní odo dňa spísania listu navrhovateľa.

Návrhom na začatie konania si navrhovateľ voči odporkyni uplatnil nárok vo výške 636,38 Eur, ktorý
bližšie nešpecifikoval. V rámci príslušenstva si navrhovateľ voči odporkyni uplatnil nárok na zaplatenie
úroku vo výške 26,28 % ročne zo sumy 559,83 Eur od 26.03.2014 do zaplatenia.

Súd v súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka považuje za dôvodný a preukázaný nárok
navrhovateľa na zaplatenie sumy istiny len vo výške 126,61 Eur (rozdiel medzi sumou označenou v
splátkovom kalendári ako debet na istine - 596,37 Eur a sumou označenou ako kredit celkom 469,76
Eur), nakoľko súd vo zvyšnej časti považuje poskytnutý úver za preplatený. Keďže navrhovateľ nijako
nešpecifikoval z čoho žalovaná suma pozostáva, súd považuje za potrebné uviesť, že úver považuje

za bezúročný a bezpoplatkový z dôvodov uvedených nižšie. Vo zvyšnej časti súd nárok navrhovateľa
zamietol.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok navrhovateľa na úrok vo výške 26,28 % ročne zo sumy 559,83 Eur od
26.03.2014 do zaplatenia, súd tento nárok navrhovateľa zamietol z dôvodov uvedených nižšie.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Úverovézmluvnépodmienkysaposudzujúpodľarovnakýchzákonnýchustanoveníakoúverovázmluva.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba,

ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvererozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu

uzavretiazmluvyobsahovaťročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú

na pokyny súdu.Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda

povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech.

Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy

určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom,
že táto skutočnosť nenastala.

Pokiaľ ide o žalovanú sumu vo výške 509,77 Eur (rozdiel medzi žalovanou sumou 636,38 Eur a
priznanou sumou 126,61 Eur), súd konštatuje, že ako vyplýva zo splátkového kalendára, odporkyňa

uhradila navrhovateľovi spolu sumu 469,76 Eur, pričom výška čerpaného úveru bola 596,37 Eur, preto
úver v časti žalovanej sumy 509,77 Eur bol už odporkyňou uhradený. Nahliadnutím do úverovej zmluvy
bolo zistené, že úverová zmluva neobsahuje výšku splátky (výška splátky určená spôsobom - "4%
z dlžnej čiastky" nie je jasne a konkrétne dohodnutou výškou splátky), údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľskéhoúveru,údajoročnejpercentuálnejmierenákladov,akoaniúdajotom,zčohopozostáva

úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma
predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úverový úrok a aká suma predstavuje ďalšie
náklady spotrebiteľa, napr. poistné a preto je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o sumu 509,77 Eur, nech ide o akýkoľvek nárok navrhovateľa,
aj keď ho navrhovateľ nešpecifikoval, súd jeho špecifikáciu ani nepožadoval, nakoľko úver považuje za

bezúročný a bezpoplatkový.

Súd poukazuje aj na to, že zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o
tom, v akej výške, v akých termínoch splatnosti je povinný uhrádzať jednotlivé splátky spotrebiteľského

úveru a presne do kedy mu táto povinnosť (splácať istinu, úroky a iné poplatky) bude trvať.

Pokiaľ ide o údaj týkajúci sa konečnej splatnosti úveru, tak sa vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom
úvere sa nachádzala časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru vo forme uvedenia konkrétneho
dňa, pričom je úlohou poskytovateľa úveru - veriteľa aby vstupné údaje (ako sú: deň poskytnutia úveru,
splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok) matematicko-logickými postupmi premietol do

konkrétneho časového údaja, ktorý bude predstavovať deň konečnej splatnosti úveru.

Súd konštatuje, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konkrétny údaj o výške splátky, o
konečnej splatnosti úveru a ak v zmluve chýba rozpis splátok, nemôže byť tento nedostatok odstránený
tým, že sa veriteľ odvolá na skutočnosť, že z úverovej zmluvy vyplýva výška mesačnej splátky, ktorá
bola určená na 4% z dlžnej sumy. Takýmto neurčitým a nejasným spôsobom dohodnutá výška splátky

vedie k neistote a neznalosti spotrebiteľa, akú výšku splátky má v danom mesiaci vlastne plniť. Bežný
spotrebiteľ nedisponuje takými znalosťami, aby si vedel výšku splátky sám vypočítať a teda súd má za
to, že takto dohodnutá výška splátky je zmluvným dojednaním v neprospech spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v predmetnej časti žalovanej sumy vo výške 509,77
Eur zamietol.

Pokiaľ ide o žalovaný nárok na úrok vo výške 26,28 % ročne zo sumy 559,83 Eur od 26.03.2014 do
zaplatenia, súd uvedený nárok zamietol, bez ohľadu na to, o aký úrok ide. Hoci navrhovateľ charakter
predmetného úroku nešpecifikoval, súd jeho špecifikáciu ani nepožadoval, nakoľko úver považuje za
bezúročný a bezpoplatkový z dôvodov uvedených vyššie a preto ho navrhovateľovi nepriznal.O náhrade trov konania odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne rozhodol súd podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko odporkyňa bola v tomto konaní tou účastníčkou, ktorá mala vo veci úspech
v časti 80,10 %. Jej miera úspechu je preto 60,20 %.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 01.10.2014 uviedol, že vstupuje do konania len ohľadom
zaplatenia sumy 509,77 Eur a uplatnil si náhradu trov konania. Súd konštatuje, že nič nebráni
vedľajšiemu účastníkovi, aby prípadne vstúpil do konania len v časti (i keď zákon toto výslovne
neustanovuje). Na druhej strane však jeho nároky (na náhradu trov konania) sú odvodené od úspechu
účastníka, ku ktorému sa pripojil. Preto nemôže mať nárok na vyšší rozsah trov, ako hlavný účastník,
aj keď tvrdí, že do konania

vstúpil iba v určitej časti. Trovy mu preto patria podľa pomeru úspechu hlavného účastníka, na strane
ktorého vstúpil do konania. Treba mať pritom na zreteli aj to, že odporkyňa ako spotrebiteľka, na podporu
ktorej vedľajší účastník vstúpil do konania, má nielen práva, ale aj povinnosti. V danom prípade je
preukázané, že odporkyňa tieto svoje povinnosti porušila, keď neuhrádzala riadne a včas predpísané
splátky úveru a vlastne týmto svojím konaním, ktoré je v rozpore so zákonom, vyvolala spor, lebo

na základe jej nekonania (nezaplatenie splátok úveru v zmysle zmluvy) sa navrhovateľ domáha aj
zaplatenia určitých sankcií.

Priznaná suma 61,98 Eur predstavuje 60,20 % z trov právneho zastúpenia vo výške 102,96 Eur, ktoré
si vyčíslil vedľajší účastník na strane odporkyne z tarifnej hodnoty - 509,77 Eur (za prípravu a prevzatie
zastúpenia a za vyjadrenie vo veci samej dvakrát po 34,86 Eur, t.j. spolu 69,72 plus 20% DPH a dvakrát

režijný paušál po 8,04 Eur plus 20% DPH).

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Rimavská Sobota, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov

konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)Ak si odporkyňa dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť
domáhať sa svojich nárokov proti odporkyni prostredníctvom exekúcie.