Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 11, 2012

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 4Er/3596/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808201853
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Gunár
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2012:6808201853.2

Uznesenie

Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, sídlom
Bratislava, Pribinova č. 25, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie
v Bratislave, Pribinova č. 25, proti povinnej: U.E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Č.. X, o vymoženie
525,79 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava,
Záhradnícka č. 60, pod sp. zn. EX 3672/2008, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

II. Exekúciu zastavuje.

III. Súdnemu exekútorovi nepriznáva náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením č. 5608 011566 zo dňa 13.08.2008 poveril tunajší súd súdneho exekútora vykonaním
exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi
doručený dňa 26.05.2008. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

Slovenskou rozhodcovskou, a.s., sp. zn. SR 00449/2008 zo dňa 01.02.2008.

K vydaniu rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu porušenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý
vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX (ďalej len zmluva), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len Všeobecné podmienky).

V čl. 17 Všeobecných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom

súde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky;ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len OZ)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky

definované v článku 3. Podľa čl. 3 bodu 1. a 2. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 3 bodu 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Podľa prílohy bodu 1. písm. q) patria medzi vyššie uvedené podmienky aj podmienky, ktorých zmyslom
alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu
alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory

neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.Uvedená smernica bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004, ktorým bol
novelizovaný Občiansky zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj
pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho

právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

V danom prípade navrhol oprávnený vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je
tuzemský rozhodcovský rozsudok vydaný na základe zmluvy. Zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 OZ, keďže ju oprávnený uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a povinná ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, mala

postavenie spotrebiteľa.

Na spotrebiteľské právne vzťahy sa aplikujú spotrebiteľské právne normy a použijú sa ustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech. Systém ochrany spotrebiteľa vychádza
z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči dodávateľovi. Demonštratívny
výpočet prípadov, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa obsahuje § 53 ods. 4 OZ. Tento výpočet zahŕňa i prípad, kedy sa v rámci

dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej
zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Výnimkou je prípad, keď
rozhodcovská doložka bola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom.

Podľa rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 17 Všeobecných podmienok, všetky spory zo zmluvy
o úvere rozhodne Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou rozhodcovskou, a.s. alebo príslušný

súd Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka je upravená vo Všeobecných podmienkach, ktoré
boli oprávneným vopred vyhotovené pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy
a sú predtlačené na druhej strane zmluvy. Podpisom zmluvy povinná súčasne vyslovila súhlas so
Všeobecnými podmienkami bez toho, aby ich mohla meniť, či dopĺňať. Spotrebiteľ - povinná tak pri
podpise zmluvy nemala možnosť dohodnúť sa na Všeobecných podmienkach s veriteľom, mohla len

celú zmluvu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným podmienkam, a teda aj rozhodcovskej
doložke. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne.
Rozhodcovskádoložkasíceumožňujevybraťsimedzirozhodcovskýmaštátnymsúdom,aleakbypodľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi

rozhodcovským a štátnym súdom, avšak pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom,
sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, ide o značne nerovné postavenie spotrebiteľa
voči dodávateľovi. Oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd, čím povinná stratila možnosť vybrať
si, ktorý súd bude vo veci rozhodovať, a teda bol nútená podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským
súdom. U povinnej tak bola obmedzená možnosť výberu súdu, ktorý bude rozhodovať spor zo zmluvy,

čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach zmluvných strán na strane povinnej.

Takto dojednanú zmluvnú podmienku považuje súd za neprijateľnú, pretože nebola s povinnou
dohodnutá individuálne a núti povinnú riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá
žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na tieto skutočnosti je toto ustanovenie zmluvy v zmysle § 53
Občianskeho zákonníka neplatné. Tento názor je aj v súlade s citovanou smernicou, najmä s čl. 3 bodu

1. tejto smernice.

Prípustnosťou posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní sa zaoberal Súdny dvor
Európskej únie, ktorý v rozsudku ASTURCOM judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS musí byť
vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského nálezu bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné

informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa
vnútroštátnych pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou

doložkou viazaný.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd povinný skúmať, či sú splnené podmienky na vykonanie
exekúcie pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však môže skúmať prípustnosť exekúcie
aj počas jej vykonávania, čo skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. II. ÚS

545/2010-15zodňa09.12.2010,podľaktorého jeexekučnýsúdoprávnenýapovinnýskúmaťzákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebnéužzačatéexekučnékonaniezastaviť,pričomexekučnýsúdtakmôžeurobiťnanávrhúčastníka
konania, ako aj bez návrhu.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
tak, ako je tomu v zmluve, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi
právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice. Dojednanie
predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol
vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Nakoľko
exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu

zastavil.

Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri
výkone svojej činnostije viazaný len Ústavou Slovenskejrepubliky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

Podľa § 4 Exekučného poriadku v platnom znení činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným
pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne
obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo
družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej,
umeleckej a publicistickej činnosti.

Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie,
ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania
alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach,
pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia môže exekútor v konaní robiť len

také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len Ústavný súd) č.k. ÚS 322/2010-37 zo
dňa 13.04.2011 Ústavný súd skonštatoval, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s
pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny
exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať

nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním
činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho
nestrannostianezaujatostivovzťahukúčastníkomexekučnéhokonania.Skutočnosť,žesúdnyexekútor
bol zamestnancom účastníka exekučného konania, je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania
exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku

povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii
pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

Z nálezu ústavného súdu vyplýva, že nakoľko bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý v minulosti
zamestnancom oprávneného, bol povinný túto skutočnosť oznámiť súdu. Súdny exekútor si túto
povinnosť splnil až na základe predmetného rozhodnutia Ústavného súdu, podľa ktorého sa dopustil

porušenia § 30 ods. 3 Exekučného poriadku.Podľa názoru súdu je teda predmetná exekúcia súdnym exekútorom vykonávaná v rozpore so zákonom.
Nakoľko je exekúcia súdnym exekútorom vykonávaná v rozpore so zákonom, súd nepriznal súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie.

Súd nemá možnosť zo súdneho spisu zistiť, či existuje okolnosť, pre ktorú má byť súdny exekútor
vylúčený z predmetnej exekúcie. Z daného dôvodu zákonodarca zakotvil inštitút námietok zaujatosti voči
súdnemu exekútorovi (§ 30 ods. 5 Exekučného poriadku) i povinnosť súdneho exekútora vyplývajúcu
z § 30 ods. 3 Exekučného poriadku.

Súd v predmetnej exekúcii nerozhodoval o vylúčení súdneho exekútora z exekúcie, pretože existuje
dôvod, pre ktorý sa exekúcia nemôže ďalej vykonávať. Týmto dôvodom je skutočnosť, že exekučný titul

bolo vydaný v rozpore so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu .

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.