Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 2, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/168/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614219202
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Szököl
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614219202.4

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jurajom Szökölom v právnej veci navrhovateľa P. J., L.
XX.XX.XXXX, P. J. B., O. W. XXX/XX, štátne občianstvo SR proti odporcovi L. J., L. XX.XX.XXXX, P. J.
B., I. XX, štátne občianstvo SR t.č. na neznámom mieste zast. opatrovníčkou R. G., zamestnankyňou
Okresného súdu X. v konaní o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 150.-Eur od 22.12.2014.

Takto určené výživné je odporca povinný zasielať k rukám navrhovateľa do 20-tého dňa každého
mesiaca mesačne predom.

Dlžné výživné za obdobie od 22.12.2014 do 02.03.2015 v sume 310,46 Eur je odporca povinný zaplatiť
spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľa v mesačných splátkach po 20.-Eur počnúc mesiacom
nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s tým, že neuhradením ktorejkoľvek mesačnej splátky je
povinný uhradiť dlžné výživné naraz a jednou sumou v lehote 3 dní od omeškania s mesačnou splátkou.

Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi na určenie výživného 150.-Eur mesačne za obdobie od
26.08.2014 do 21.12.2014 zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania sa domáhal voči určenia povinnosti prispievať na
jeho výživu mesačne sumou 150.-Eur a to aj spätne od dovŕšenia 18 roku svojho veku. Uviedol, že
odporca ako jeho otec bol uznaný povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 19,91 Eur ( 600.-

Sk) rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 21.04.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.06.1997
sp.zn.11Nc/47/1997. Odporca plnil svoju vyživovaciu povinnosť v tejto výške, ale za uvedené obdobie
aždoterazvyššousumouneprispievalnajehovýživuVsúčasnostiještudentom3.ročníkastrednejškoly
a to Obchodnej akadémie v B.. Všetky náklady spojené s jeho výživou a vzdelávaním znáša matka.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril. Miesto jeho terajšieho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť a
na ochranu jeho záujmov bola ustanovená opatrovníčka zamestnankyňa Okresného súdu X..

Súd vypočul navrhovateľa, vykonal dokazovanie konštatovaním obsahu návrhu na začatie konania,

spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn.11Nc/47/1997, potvrdenie o návšteve školy ,potvrdenia o príjmoch
matky navrhovateľa a dospel k týmto skutkovým a právnym záverom:Rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 21.04.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.06.1997
sp.zn.11Nc/47/1997 bol navrhovateľ ako maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky T. J.
a odporca bol uznaný povinným prispievať na jeho výživu mesačne sumou 19,91 Eur (600.-Sk) od

01.02.1997. Z obsahu rozsudku okresného súdu vyplýva, že odporca v tej dobe dosahoval
čistý priemerný mesačný zárobok od 165,96 Eur ( 5000.-Sk ) až do 199,16 Eur( 6000.-Sk). Matka
navrhovateľa poberala v tej dobe rodičovský príspevok vo výške 81,98 Eur(2470.-Sk).

Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že odporca výživné platené na neho v uvedenej sume nezvyšoval
odo dňa určenia tohto výživného t.j. od 21.04.1997.

Podľa § 62 odsek 1 zákona číslo 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov

k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 citovaného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 5 citovaného zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 citovaného zákon, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 76 odsek 3 citovaného zákona, v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného
rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa

predpisov občianskeho práva.

Podľa § 76 odsek 4 citovaného zákona, plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a
až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa § 77 odsek 1 citovaného zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 odsek l citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Jenepochybné,ževzniklizákonnépodmienkypre rozhodnutieovýškevýživného plateného odporcom

na navrhovateľa ako na plnoleté dieťa. Došlo k zásadnej zmene pomerov na strane oboch rodičov ako
aj na strane samotného navrhovateľa od vyhlásenia rozsudku dňa 21.04.1997. Vtedy navrhovateľ
nedovŕšil ešte jeden rok svojho veku, pričom v súčasnosti navštevuje 3 ročník strednej školy. Tak isto
príjmové pomery na strane oboch rodičov sa podstatnou mierou zmenili. Kým odporca vtedy dosahoval
mesačný príjem najviac 199,16 Eur, v súčasnosti sa dá dôvodne predpokladať jeho príjem na úrovni

priemerného zárobku v národnom hospodárstve SR ktorý je nad hranicou 800.-Eur.Odporca sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, kde pracuje. Dá sa dôvodne predpokladať, že pokiaľ
disponuje finančnými prostriedkami na dlhodobí pobyt v zahraničí, jeho príjem je najmenej na úrovni
800.-Eur mesačne.

S odporcom nebolo možné nadviazať kontakt ani cestou jeho otca, ktorého navštevuje asi jedenkrát
ročne. Otec nedisponuje ani jeho telefónnym číslom.

Matka navrhovateľa dosahuje v súčasnosti čistý priemerný mesačný zárobok 806,56 Eur.

Je potrebné pripomenúť, že odporca od narodenia navrhovateľa prispieva na jeho výživu takou nízkou
sumou, že je oprávnené konštatovať, že výživu navrhovateľa zabezpečovala jeho matka, ktorá sa o
neho osobne starala a zadovažovala finančné prostriedky na jeho výživu. Vzhľadom k tomu, že jediným

zdrojom príjmov v rodine, ktorej členmi boli navrhovateľ a jeho matka bol len príjem matky, navrhovateľ
nemal žiadnu možnosť vytvárať si úspory pre prípad zvýšených výdavkov, konk. v súvislosti so štúdiom
s prípravou na maturity, prípadne aj na prijímacie pohovory na vysokú školu.

Súd pri určení výšky výživného plateného odporcom na navrhovateľa takto zohľadnil vek navrhovateľa,
jeho štúdium na strednej škole a z toho vyplývajúce nároky na zabezpečenie vzdelávania, primeraných

kultúrnych potrieb a to popri požiadavkách na zabezpečenie základných životných potrieb, ako je
bývanie, strava ,oblečenie, hygienické potreby. Preto súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na
určenie vyživovacej povinnosti odporcu voči nemu vo výške 150,-Eur mesačne je odôvodnený.

Výškuvyživovacejpovinnostiodporcuvsume150.-Eurmesačne súdurčil od 22.12.2014t.j.odpodania
návrhu navrhovateľa na súd. Súd zohľadnil, že odporca prispieva na výživu navrhovateľa mesačne

sumou 19,91 Eur a preto suma dlžného výživného predstavuje rozdiel medzi výživným vo výške 150.-
Eur mesačne a skutočne uhrádzaným výživným 19,91 Eur za obdobie od 22.12.2014 do 02.03.2015.

Účastníkom konania v tomto konaní trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré

bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,

j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.