Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414200728
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8414200728.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci navrhovateľky: L. U., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom K. L. XXXX/X, V., štátna občianka SR, právne zastúpenej JUDr. Beátou Topolčaniovou,
advokátkou, so sídlom Vojenská 3, Košice, proti odporcovi: R. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. L.
XXXX/X V., prechodne bytom F. X., XXXX C. Q., Q., štátny občan SR, právne zastúpenému JUDr.
Andrejom Patakym, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 2, Kežmarok, o rozvod manželstva a úpravu
rodičovských práv a povinností k mal. L. V., nar. X.X.XXXX, a mal. T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom u
navrhovateľky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok,

o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 6P/15/2014 - 190 zo dňa 24.9.2014,
takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o určení výživného na čas
po rozvode tak, že z a v ä z u j e odporcu prispievať na čas po rozvode manželstva na výživu mal. L.,
nar. X.X.XXXX, sumou 180,- eur a na výživu mal. T., nar. 26.9.2004, sumou XXX,- eur mesačne, ktoré
výživné je odporca p o v i n n ý platiť k rukám navrhovateľky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol, na čas po
rozvode zveril obe maloleté dcéry účastníkov do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal
prispievať na výživu mal. L. sumou 300,- eur a na výživu mal. T. sumou 300,- eur, spolu 600,- eur
mesačne, ktoré bol odporca povinný platiť vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred do rúk matky,
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku do budúcna. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Napádaný rozsudok
ohľadom výšky výživného odôvodnil súd prvého stupňa tým, že po vypočutí oboch rodičov a zistení

ich príjmu listinnými dôkazmi, ktoré účastníci konania súdu predložili, ako aj vzhľadom na zárobkové
schopnosti a možnosti oboch rodičov a na odôvodnené potreby maloletých detí určil výživné zo strany
odporcu vo výške 300,- eur na každé dieťa mesačne, a to vzhľadom aj na vek maloletých detí, keď takto
určenévýživnéjestanovenýmkritériámprimerané.Prisvedčil,ženavrhovateľkamalaveľminízkypríjem,
resp. žiaden príjem, ale podľa názoru súdu prvého stupňa je schopná sa zamestnať, a tým vyriešiť aspoň
sčasti svoju nepriaznivú finančnú situáciu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
odporca, a to konkrétne proti výroku č. II., týkajúceho sa určenia výšky výživného na maloleté deti
účastníkov. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutočnosti, ktoré navrhovateľka
uviedla ako dôvody na určenie výšky výživného pre maloletú L. a T. V.. Podľa odporcu, navrhovateľkazámerne a účelovo navýšila náklady spojené so zabezpečením starostlivosti o maloleté deti, nakoľko
sa snaží získať čo najvyššie možné výživné ako kompenzáciu vlastného príjmu po rozvode, keďže je
sama dlhodobo nezamestnaná. Odporca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.5.2011

sp. zn. 6Cdo/61/2011, podľa ktorého, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou,
ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov
dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, a nie
rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, to znamená, že výživné nie je príjmom
navrhovateľky, ani tento príjem nenahradzuje. Navrhovateľka má rovnaké možnosti a schopnosti sa

zamestnať a rovnakým dielom sa podieľať na starostlivosti o maloleté deti ako odporca. Zdôraznil,
že viaceré dôkazy predložené navrhovateľkou sú rozporuplné, keď maloleté L. a T. V. sú žiačkami
základnej školy, s čím sú spojené isté náklady, avšak nie až v takej výške, ktoré nemôžu byť vzhľadom
na ich vek až takto vysoké. Pokiaľ navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že mal. T. V. trpí alergiou,
ktorá si vyžaduje konzumáciu špeciálnej stravy zakúpenej v špeciálnych obchodoch, je podľa odporcu
pozoruhodné, že maloletá T. sa v priebehu dňa stravuje v školskej jedálni, v ktorej sa podáva bežná

strava. Rovnako, pokiaľ navrhovateľka uvádzala, že vzhľadom na zdravotný stav detí sú s tým spojené
isté obmedzenia ohľadom konzumácie určitých potravín a je zvýšená spotreba mliečnych výrobkov,
toto tvrdenie takisto považoval odporca za účelové vzhľadom na lekársku správu zo dňa 7.4.2014, v
ktorej sa uvádza, že mal. L. V. bola z krvných testov zistená pozitivita na vaječný bielok, žĺtok a kravské
mlieko. Rovnako za účelové považoval odporca tvrdenie navrhovateľky ohľadom výpomoci zo strany

jej rodinných príslušníkov, nakoľko finančné prostriedky posielané odporcom boli nedostačujúce na
zabezpečeniechoduspoločnejdomácnostiastarostlivostiomaloletédeti,keď,naopak,tietopovažovala
za dostačujúce, a to samotná navrhovateľka, pričom tento názor zmenila až počas súdneho konania,
keď ich začala považovať za nepostačujúce. Rovnako za účelové považoval odporca viaceré doklady
preukazujúce náklady na ošatenie alebo lieky, ktoré maloletým deťom zakupovali rodinní príslušníci

navrhovateľky, a to napríklad jej brat, ktorý má deti v rovnakom veku, ako sú maloleté L. a T., pretože
navrhovateľkou predložené doklady svedčia o nákupe oblečenia či liekov prevažne v Košiciach, kde žije
brat navrhovateľky, alebo v Poľsku. Výšku výživného na maloleté deti považoval odvolateľ za
neprimeranú, nakoľko výživné je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov

uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov, keď mal za to, že odporca sa snažil dostatočne a nad pomery zabezpečiť
starostlivosť o rodinu a chod domácnosti. Je však nevyhnutné podľa odporcu poukázať na skutočnosť,
že hoci odporca pracoval v zahraničí, konkrétne v Holandsku, a dosahoval vyššie príjmy cca 2.500,- až
3.000,- eur, nemožno opomenúť, že náklady na život v Holandsku sú vyššie než na Slovensku, nakoľko

sa jedná o jednu z krajín EÚ, ktorá má síce vysoké priemerné mzdy, ale tomu zodpovedajú aj vysoké
ceny za služby a tovary, čo odporca aj preukázal predloženými listinnými dokladmi. Zároveň uviedol, že
podľa jeho názoru doteraz prvostupňovým súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené, keď prvostupňový súd pri určení výšky výživného vychádzal
z majetkových pomerov otca, ktorý v tom čase bol zamestnaný v Holandsku. Pracovné a s tým spojené

finančné pomery otca sa však náhle a radikálne zmenili, nakoľko odporca začiatkom septembra 2014
stratil zamestnanie v Holandsku a je tohto času nezamestnaný. V čase podania odvolania odporca
nemal žiadny príjem, nepoberá dávky ani príspevky, a to ani na území SR, ani v Holandsku. Vzhľadom
k tomu, že odporca stratil akýkoľvek príjem, tento nie je schopný prispievať na výživu mal. L. V. sumou
300,- eur mesačne a mal. T. V. sumou 300,- eur mesačne. To znamená, že samotná výška výživného

stanovená prvostupňovým súdom vzhľadom na nové skutočnosti je nad schopnosti a možnosti odporcu.
Poukazujúc na ust. § 62 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine odporca súdu uviedol, že navrhovateľka
má rovnakú zákonom stanovenú povinnosť ako odporca prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
možností, schopností a majetkových pomerov a deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov tak otca, ako aj matky. Podľa odporcu je potrebné poukázať na skutočnosť, že on po celý čas

trvania manželstva značnú časť príjmov posielal navrhovateľke na zabezpečenie chodu domácnosti a
starostlivosti o deti, ako aj ďalšie výdavky, pričom navrhovateľka napriek tomu, že deti sú vo veku, kedy
prevažnú časť dňa trávia v škole, sa nepokúsila zamestnať a taktiež po finančnej stránke prispievať na
chod domácnosti. Na základe uvedených skutočností je nepochybné, že prvostupňový súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom výšky výživného, ako aj na

to, že doteraz prvostupňovým súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 1 písm. e/ O.s.p.), a preto odporca navrhol, aby odvolací súd
v zmysle ust. § 221 O.s.p. zrušil predmetné rozhodnutie prvostupňového súdu a vrátil vec na nové
prejednanie a rozhodnutie.Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu súdu uviedla, že náklady, ktoré uvádzala v
spojitosti so starostlivosťou o výchovu a výživu detí, zodpovedajú reálnym výdavkom v čase konania a

rozhodovania súdu a zároveň doložila všetky listinné dôkazy, ktoré preukazovali ich výšku. Mala za to,
že jej možnosti a schopnosti sa zamestnať sú absolútne v nepomere oproti možnostiam a schopnostiam
odporcu, ktorý má nadpriemerné možnosti zárobku v zahraničí. Navrhovateľka v rámci konania uviedla
a doložila doklady preukazujúce jej záujem nájsť si zamestnanie, avšak v tomto regióne je to veľmi
problematické a hľadať si prácu mimo regiónu je nevhodné vzhľadom na skutočnosť, že deti vychováva

sama, nakoľko odporca nechodieval a nechodieva domov. Celá starostlivosť o deti a domácnosť je
výlučne na navrhovateľke, pričom odporca neprispieva okrem financií
žiadnym podielom svojej práce. Preto mala navrhovateľka za to, že je vysoko odvážne, nekorektné
porovnávať jej možnosti s odporcovými v oblasti zamestnania. Otázku stravovania detí v školskej
jedálni navrhovateľka vysvetlila tým, že deti majú niekedy vyučovanie, prípadne doučovanie, krúžky aj
popoludní, preto je potrebné, aby počas obeda zjedli aspoň čiastočne niečo v školskej jedálni. Výpomoc

rodičov a rodinných príslušníkov navrhovateľky je nespochybniteľná, nakoľko odporca jej od marca
2014 neposkytol žiadne finančné prostriedky a celá finančná ťarcha je na rodičoch navrhovateľky a
súrodencoch. Odporca údajne predložil dôkazy o svojom finančnom stave, avšak uvedené dôkazy
nevykresľujú situáciu reálne a pre posúdenie jeho možností a schopností sú podľa navrhovateľky
nevierohodné. Pokiaľ odporca uvádza, že je nezamestnaný, podľa navrhovateľky nepreukázal dôvody

ukončenia zamestnania. Poukazujúc na ust. § 63 Zákona o rodine, v zmysle ktorého dochádza k
preneseniu dôkazného bremena na povinného rodiča, ako aj na judikát 101/67, podľa ktorého, pri
hodnotení schopností a možností rodiča prispievať na výživu detí, pokiaľ došlo k poklesu jeho zárobku, je
potrebné zistiť aj dôvody takéhoto poklesu, ako aj na to, že odporca po niekoľkoročnej práci v zahraničí
s nadštandardným príjmom je zrazu nezamestnaný a navyše sa zdržiava na neznámom mieste, kde

sa ukrýva zrejme pred veriteľmi. Navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť
ako vecne správne. Podala na odporcu trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy, avšak tohto
nie je možné nikde zastihnúť. Dôkazy, ktoré predložil odporca, sú v holandskom úradnom jazyku a tieto
dôkazy sú v takejto forme podľa navrhovateľky nepreskúmateľné a nie je možné hodnoverne zistiť ich
obsah, ktorý je nepostrádateľný pre ďalšie konanie vo veci. Záverom navrhovateľka uviedla, že si je plne

vedomá svojej rovnakej povinnosti prispievať na výživu svojich detí, avšak jej možnosti a schopnosti to
dovoľujú momentálne v miere osobnej starostlivosti, nakoľko navrhovateľka si nevie zabezpečiť trvalú
prácu.

Kolízny opatrovník maloletých L. a T. V. vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu sa stotožnil s

rozsudkom súdu prvého stupňa v časti výšky výživného na maloleté deti a mal za to, že výška výživného
na maloleté deti zodpovedá ich potrebám a zdravotnému stavu a tiež veku maloletých detí. Zároveň
zodpovedá aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Preto kolízny opatrovník navrhol, aby
odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Krajský súd ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
(Občianskeho súdneho poriadku) v znení neskorších predpisov preskúmal rozsudok v napadnutej časti
(určeného výživného na maloleté deti účastníkov), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a zistil, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo
stanovenévýživné,nezodpovedázistenémuskutkovémustavu,pričomodvolacísúdrozhodoloodvolaní

postupom podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Odvolateľ na pojednávaní nariadenom odvolacím súdom uviedol, že od podania odvolania došlo k
podstatnej zmene pomerov tým, že 8.1.2015 sa zamestnal, konkrétne v Rumunsku, pričom jeho hrubý
mesačný príjem dosahuje sumu 1.200,- eur. Poukazujúc na uvedené, ako aj na výdavky, ktoré uhrádza

za bývanie spojené s jeho pobytom v Rumunsku,
má za to, že primeraným výživným na maloleté deti je minimálne výživné na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa. Ako dôvod, pre ktorý ukončil pracovný pomer v Holandsku, odporca prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne uviedol, že to boli osobné dôvody bez ich bližšej konkretizácie.

Navrhovateľka odvolaciemu súdu uviedla, že tohto času je bez pracovného pomeru s tým, že odporca jej
neprispieva na výživu maloletých detí žiadnou čiastkou od augusta 2014. Podľa jej vedomostí, odporca
odišiel pracovať do Rumunska z dôvodu, že tam žije jeho priateľka, s ktorou udržiava dlhodobú známosť.Podľa § 62 ods. 1, 2 a 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni
svojich rodičov.

Okresný súd v napádanom rozhodnutí nijako bližšie nekonkretizoval ním určenú výšku výživného po
300,- eur na každé z maloletých detí. Je nesporné, že mal. T. už navštevuje 4. ročník základnej školy
a mal. L. 6. ročník základnej školy. Náklady spojené s navštevovaním školy deťmi, ako aj spojené s ich
mimoškolskými aktivitami, neodôvodňujú samé osebe výšku výživného určenú napadnutým rozsudkom.

Základným a určujúcim východiskovým a zároveň limitujúcim podkladom pre určenie výživného na mal.
deti sú totiž schopnosti a možnosti povinného rodiča v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na tieto
schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliada súd aj vtedy, ak sa povinný rodič vzdá výhodnejšieho
zamestnania bez dôležitého dôvodu.

Manželstvo rodičov bolo právoplatne rozvedené ku dňu 2.12.2014. Výživné na čas po rozvode by

malo vychádzať z pomerov bezprostredne existujúcich v čase pred rozhodnutím súdu. Zo žiadneho z
predložených dokladov nevyplýva skutočnosť odôvodňujúca záver súdu prvého stupňa o primeranosti
určeného výživného vo výške 300,- eur na každé z maloletých detí. Odporca bol od začiatku mesiaca
september 2014 do začiatku januára 2015 nezamestnaný a až začiatkom mesiaca január 2015 si našiel
zamestnanie s hrubým mesačným príjmom 1.200,- eur. Tento príjem odporcu považuje odvolací súd

za východisko pre určenie výživného odporcu na čas po rozvode jeho manželstva. Vychádzajúc z
výpovede navrhovateľky, dôvodom pre takéto konanie odporcu by mala byť známosť odporcu so ženou
majúcou bydlisko práve v Rumunsku. Nie je preto dôvod vychádzať z príjmov, ktoré dosahoval odporca
v Holandsku.

Pokiaľ sa týka nepriaznivého zdravotného stavu detí, je potrebné konštatovať, že alergia je bežne
vyskytujúcim sa zdravotným obmedzením, pričom samotná alergia na potraviny v takej forme, o
ktorej predložila navrhovateľka súdu doklady, neznamená podstatné navýšenie nákladov spojených so
stravovaním maloletých dcér účastníkov. Zo žiadneho z predložených dokladov nevyplýva skutočnosť
odôvodňujúca záver súdu prvého stupňa, že možnosti a zárobkové pomery účastníkov odôvodňujú

takto určenú výšku výživného, kde aj podľa vyjadrenia samotnej navrhovateľky sa obe maloleté dcéry
účastníkov stravujú v školskej jedálni. Výživné je osobným právom maloletého dieťaťa a nie je príjmom
rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, a ani tento príjem nemôže
nahrádzať, resp. slúžiť na uspokojovanie záväzkov, ktoré vznikli rodičom za trvania manželstva. Konanie
odporcu spočívajúce v ukončení jeho pracovného pomeru v Holandsku nie je možné považovať za

vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu v
zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Rodiča nemožno nútiť, aby zostal „navždy“ pracovať v zahraničí,
kde má síce nadštandardný príjem, avšak žije dlhodobo sám, bez rodiny, a aby takto pracoval až do
doby, kým budú obe maloleté deti účastníkov schopné sa samé živiť. Je potrebné zároveň zohľadniť, že
odporca si po strate zamestnania opätovne našiel prácu, aj keď jeho mesačný príjem nedosahuje výšku

toho, ktorý mal v čase, keď pracoval v Holandsku, pričom je zrejmé, že ak by odporca nemal snahu po
ukončení pracovného pomeru zamestnať sa, nepredložila by jeho právna zástupkyňa novú pracovnú
zmluvu odporcu na odvolacom pojednávaní. Je nutné podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine s prihliadnutím
na odôvodnené potreby maloletých dcér účastníkov, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
odporcu,konštatovať,žesúdomurčenávýškavýživnéhopo300,-eurnakaždézmaloletýchdetínespĺňa

vyššie uvedenú dikciu zákona. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, v
ktorej bola určená výška výživného zo strany odporcu na obe maloleté deti účastníkov tak, že odporcu
zaviazal prispievať na výživu staršej dcéry L. sumou 180,- eur mesačne a mladšej dcéry T. sumou 160,-
eur mesačne (§ 220 O.s.p.). Rovnako je potrebné konštatovať, že nie je daný žiaden dôvod vyhovieť
návrhu odporcu a zaviazať ho prispievať na výživu maloletých dcér sumou vo výške životného minima

na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, nakoľko ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletých, ktoré podľa ust.

§ 81 ods. 1 O.s.p. mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.