Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/506/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612200323
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1612200323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: Y. E.,
O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. XXX, právne zast. JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou, AK Pribinova 3,
Malacky, proti odporcovi: P. R., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. XXX, P. V. X. XXX, zast. JUDr. Imrichom
Foltýnom, advokátom, AK Zámocká 1066, Malacky, o návrhu navrhovateľky na určenie výživného na
manželku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 28.07.2014, č.k.
9P 27/2012-99, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 28.07.2014, č.k. 9P 27/2012-99 zamietol návrh navrhovateľky
na určenie výživného na manželku, majúc z vykonaného dokazovania za preukázané, že podmienky
na priznanie výživného pre navrhovateľku ako manželku odporcu v zmysle § 71 ods. 1 Zák. o rodine
splnené neboli. Napriek zákonnej úprave uvedenej v ust. § 71, § 75 ods. 1, 2, Zák. o rodine,
vychádzajúcej z princípu vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, tak aby ich životná úroveň bola v
zásade rovnaká, mal za to, že v danej prejednávanej veci odporca s ohľadom na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery nie je schopný navrhovateľke poskytovať výživné, keďže nie je manželom, ktorý by
mal vyššiu životnú úroveň ako navrhovateľka. Pri rozhodovaní zohľadnil, že odporca je osobou s ťažkým

zdravotným postihom ( chýbajúca končatina ), čo výrazne znižuje jeho šance uplatniť sa na trhu práce
a zlepšiť svoju životnú úroveň ďalším príjmom. Pokiaľ navrhovateľka uvádzala zdravotné komplikácie,
ktoré by jej znemožňovali nájsť zamestnanie, mal za to, že navrhovateľka svoje tvrdenia nepodložila
relevantnými lekárskymi správami, ktoré by ňou uvedené tvrdenia bez akýchkoľvek potvrdzovali,
rovnako navrhovateľka nie je poberateľkou invalidného, či čiastočného invalidného dôchodku. Pracovný
pomer s posledným zamestnávateľom bol ukončený na základe dohody, pričom v rozhodnom období
požadovaného nároku výživného na manželku podľa názoru súdu navrhovateľke nič objektívne

nebránilo zamestnať sa. Podľa názoru súdu s prihliadnutím na materiálne a sociálne zázemie oboch
účastníkov rozhodne nemožno povedať, že by životná úroveň jedného z nich bola vyššia ako druhého,
pričom rovnako nezistil taký nepomer, ktorý by opodstatňoval uloženie vyživovacej povinnosti odporcu
voči navrhovateľke. Pri rozhodovaní taktiež zohľadnil, že v prípade, ak by bol odporca zaviazaný
na platenie manželského výživného, bolo by tým zrejme ohrozené aj platenie výživného na maloletú
Michaelu zo strany odporcu, pričom výživné na maloleté dieťa predchádza vyživovacej povinnosti medzi
manželmi. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Napriek úspechu odporcu

v konaní mu náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich odporca voči navrhovateľke neuplatnil.Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne podala odvolanie
navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, odporcu zaviazať platiť výživné
na ňu ako manželku vo výške XXX € mesačne za obdobie od 13.01.2012 do 28.12.2012, súčasne

žiadala zaviazať odporcu na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní na súde prvého aj druhého
stupňa vo výške XXX,XX €. S názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci neboli splnené podmienky
na priznanie výživného na manželku nesúhlasila, mala za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne
právne a skutkovo posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci, pričom dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a neposlednom rade rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S

názorom súdu prvého stupňa o jej skončení pracovného pomeru dohodou nesúhlasila, uviedla, že už z
návrhu na určenie výživného je zrejmé, že v zamestnaní bola nútená skončiť pracovný pomer z dôvodu
narastajúcich prejavov agresivity odporcu k maloletým deťom, čo bolo potvrdené i v rámci znaleckého
dokazovania v konaní o rozvod manželstva. Pokiaľ súd prvého stupňa svoje zamietavé rozhodnutie
okrem iného odôvodnil i tým, že odporca je invalidný dôchodca, zdôraznila, že odporca je iba čiastočným
invalidným dôchodcom, okrem čiastočného invalidného dôchodku vo výške XXX,XX € poberá náhradu

za stratu mesačného príjmu vo výške XXX,XX €, spolu XXX,XX €. Pokiaľ ide o výdavky odporcu, podľa
jej názoru exekúciu vo výške XXX,XX € a splátku spoločnosti P. N. F. vo výške XX,XX € odporca nijakým
spôsobom nepreukázal a súdu nepredložil nijaké relevantné dôkazy. Napriek uvedenému súd tieto bez
ďalšieho akceptoval, konštatujúc, že príjem odporcu nedosahuje takú výšku, z ktorej by bol schopný
prispievať na jej výživu. Pokiaľ ide o ďalšie náklady odporcu, tieto má vo výške XXX € za bývanie u

svojej sestry a XXX € výživné na maloletú Michaelu. Pokiaľ má odporca dlhy, tieto si spôsobil svojim
správaním a holdovaním alkoholu. Odporca po odchode zo spoločnej domácnosti jej zanechal dlhy, na
ichzaplateniesibolanútenávziaťviacerépôžičky,čovkonečnomdôsledkuzhoršilojejfinančnúsituáciu.
V súčasnosti jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške XXX € mesačne, rodinné prídavky
vo výške XX € mesačne a výživné na maloletú U. vo výške XXX € mesačne. Rovnako ako zdravotný

stav odporcu, aj jej zdravotný stav nie je uspokojivý, čo jej viackrát znemožnilo sa opätovne zamestnať,
do súdneho spisu založila lekárske správy z viacerých vyšetrení. Vždy mala záujem zlepšiť si svoju
finančnú situáciu, či už v rámci aktivačných prác pre Obec F. alebo ako dobrovoľník, kedy pomáhala
s upratovaním.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny potvrdiť, zároveň žiadal zaviazať navrhovateľku na náhradu trov právneho zastúpenia
v konaní na súde prvého aj druhého stupňa. Tvrdenia uvedené v odvolaní navrhovateľky považoval
za nepravdivé, tendenčné, uviedol, že navrhovateľka sa úmyselne vyhýbala zaradeniu do pracovného
pomeru, nemala ani zdravotné problémy, ktoré by ju nejakým spôsobom mohli obmedzovať. Zdôraznil,
že je invalidný dôchodca s ťažkým zdravotným postihom, t.č. poberá invalidný a výsluhový dôchodok vo

výške XXX,XX €, po odpočítaní nájomného vo výške XXX €, výživného na maloletú Michaelu vo výške
XXX € a exekúcie vo výške XXX,XX € za pôžičku z čias trvania manželstva mu zostáva suma XXX €,
ktorej musí platiť stravu, lieky a ďalšie nevyhnutné výdavky.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa

§ 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť manželov, túto upravuje ust. § 71 Zák. o rodine, v nadväznosti na
ust. § 75 ods. 1, 2 Zák. o rodine. Podrobný výklad základných princípov právnej úpravy vzájomnej
vyživovacej povinnosti manželov uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia a na
tento, keďže sa s ním stotožnil, poukazuje aj odvolací súd. Vo vzťahu k danej prejednávanej veci

upriamuje pozornosť na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania súdom prvého
stupňa, ktoré súd prvého stupňa správne vyhodnotil a z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd
rovnakopoukazujenasprávneprávnezáverysúduprvéhostupňavyslovenévodôvodnenínapadnutého
rozsudku, z ktorého dôvodu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. využíva možnosť vypracovania skráteného
odôvodnenia rozhodnutia.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k dôvodom odvolania navrhovateľky,
najmä dôvodu skončenia pracovného pomeru dodáva, že nie je možné stotožniť sa s tvrdenímnavrhovateľky,žepočasceléhomanželstvapracovalavýlučneona,čojezrejmézpotvrdeniaoevidencie
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky od 07.09.1992 doposiaľ ( evidencii v roku 1993, 1994,
1998, 2004, 2007, 2009, 2010, 2011, 2013, 2014 ). Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru dohodou

v Záhoráckych pekárňach a cukrárňach pre agresívne správanie sa odporcu k dcére treba uviesť,
že navrhovateľka u uvedeného zamestnávateľa pracovala od 31.03.2011 do 31.05.2011. Odporca sa
z rodinného domu patriaceho do BSM odsťahoval 12.08.2011, napriek tomu ďalšia nezamestnanosť
navrhovateľky ( už počas oddeleného spolužitia s odporcom ) trvala podľa evidencie od 17.10.2011 do
08.09.2013. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenia navrhovateľky o agresívnom správaní sa odporcu

voči nej a dcére, v tejto súvislosti iba poukazuje na odpadnutie dôvodu, pre ktorý navrhovateľka nemohla
nastúpiť do zamestnania, tak ako uvádzala v návrhu na začatie konania, ako aj v priebehu konania.
Pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľky, v spise sa nenachádza žiaden doklad, či lekárska správa,
ktorá by odôvodňovala záver o obmedzenej možnosti navrhovateľky pracovať. Rovnako i fyzický vek
oboch detí ( U. XX E., U. XX E. ) si nevyžaduje už osobnú starostlivosť navrhovateľky v rozsahu, na ktorú
by bolo možné pri rozhodovaní prihliadať. Práve naopak treba konštatovať, že obe deti sú vo veku, kedy

je krytie ich odôvodnených potrieb finančne mimoriadne náročné, preto pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že
chce deťom zabezpečiť dôstojné podmienky, je potrebné nájsť si zamestnanie s pravidelným príjmom.
Pokiaľ ide o odporcu, súd prvého stupňa správne v konaní zisťoval schopnosti a možnosti odporcu
plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, pri rozhodovaní správne vychádzal z jeho preukázaného
zdravotného stavu, výšky jeho príjmu a nevyhnutných nákladov, ktoré odporca v konaní súdu dostatočne

objasnil a preukázal.

Pokiaľ za tejto skutkovej situácie súd prvého stupňa nezistiac taký nepomer v životnej úrovni
navrhovateľky a odporcu, ktorý by odôvodňoval určenie výživného na navrhovateľku ako manželku v
rozhodnom období, návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol, s jeho rozhodnutím sa odvolací súd
stotožnil.

S poukazom na uvedené, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho odvolací
súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na
správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolcieho konania nepriznal,

nakoľko si ich odporca nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.