Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/218/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811211932
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3811211932.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy
Markovej a JUDr. Alice Beňovej, v právnej veci navrhovateľa: P. M. R., a.s. so sídlom J., V. XXXX/XXX,
IČO 36 234 176 proti odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J., G. XXX/XX, toho času
pobyt ktorého nie je známy, zast. opatrovníčkou L. B., bytom G. XXX/XX/X, J., o zaplatenie 589,69 eur
s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. júla
2012, č. k. 16C/36/2012, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. júla 2012, č. k. 16C/36/2012, bolo rozhodnuté
nasledovne:

„Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 350,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne
zo sumy 350,70 eur od 22.02.2007 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 6,63 eur z titulu zaplateného
súdneho poplatku, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti
odporcovi zaplatenia 589,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne od 22.02.2007 do
zaplatenia s odôvodnením, že na základe úverovej zmluvy z 06.02.2006 poskytol odporcovi úver vo
výške 593,51 eur, ktorý úver sa odporca zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach po 34,69 eur,
t.j. spolu 832,56 eur. Keďže odporca nesplácal úver v zmysle dohodnutých podmienok, navrhovateľ
mu zaslal dňa 21.02.2007 výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 589,69 eur, z ktorej sumy odporca
nezaplatil žiadnu finančnú čiastku, preto navrhol podanému návrhu vyhovieť a zároveň priznať náhradu
trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 35 eur.

Okresným súdom vykonaným šetrením sa miesto pobytu odporcu nepodarilo zistiť, preto mu súd
uznesením 16C 36/2012-34 z 05.06.2012, podľa § 29 ods. 2, 6 O.s.p., ustanovil opatrovníčku p. L.
B., manželku odporcu, ktorá ho zastupovala v konaní. Opatrovníčka odporcu sa na stanovený termín
pojednávania napriek riadne doručenému predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavila, preto okresný
súd vec prejednal v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že dňa 06.02.2006 uzavrel navrhovateľ s
odporcom úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 17.880,- Sk, t.j. 593,51
eur, ktorý úver sa odporca zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach po 1045,- Sk, t.j. 34,69 eur, pričom
zároveň sa dohodlo, že konečná výška úveru je 25.080,- Sk a ročná percentuálna miera nákladov je
18,49%. Dátum prvej splátky sa dohodol na 20.03.2006 a úhrada nasledujúcich splátok vždy do 20. dňa
v kalendárnom mesiaci prostredníctvom poštovej poukážky.

Súčasťou uvedenej úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti P. M. R., a.s., v ktorých
sa v hlave 5 § 1 dohodlo, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných
mesačných splátkach v termínoch určených úverovou zmluvou. V jednotlivých splátkach je zahrnutá
príslušná časť úverovej istiny a ak bol zmluvne dohodnutý úrok z poskytnutého úveru, tak aj takýto
úrok (ďalej iba splátka), pričom výška jednotlivých splátok je stanovená v úverovej zmluve. Podľa hlavy
13 § 2 v prípade omeškania s úhradou splátky úveru, či jej časti, zmluvnej pokuty alebo platby podľa
hlavy 5 a hlavy 9 týchto úverových podmienok dlhšieho než 7 dní, je klient povinný zaplatiť spoločnosti
zmluvné úroky z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý započatý deň omeškania. V
prípade omeškania s úhradou splátky či jej časti dlhšieho než 7 dní, je klient ďalej povinný zaplatiť
spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškané. Ustanoveniami
o zmluvnej pokute ako aj samotným zaplatením zmluvnej pokuty nie sú žiadnym spôsobom dotknuté
nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu v celom rozsahu a vo výške spôsobenej škody. Zo
splátkového kalendára zmluvy (č.l. 8 spisu) mal okresný súd preukázané, že odporca mal počnúc dňom
20.03.2006 začať splácať mesačné splátky úveru po 34,69 eur mesačne. Odporca poskytnutý úver
splácal v období od 09.03.2006 do 23.11.2006, kedy celkovo zaplatil 7 splátok po 34,69 eur, t.j. spolu
242,81 eur. V liste zo dňa 21.02.2007 navrhovateľ vyzval odporcu na splatenie celého úveru s tým,
že dlžná čiastka k uvedenému dňu predstavuje 589,69 eur. Uvedená výzva bola zaslaná odporcovi
doporučene 23.02.2007, na ktorú výzvu nereagoval žiadnou úhradou záväzku voči navrhovateľovi.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na znenie § 1, § 2, § 4 ods. 1, 2 3 Zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 30.11.2009. Po zhodnotení zisteného skutkového
stavu dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je opodstatnený iba sčasti. Z doložených listinných
dôkazov nesporne vyplýva, že účastníci uzavreli dňa 06.02.2006 úverovú zmluvu, pričom z právneho
hľadiska ide o spotrebiteľský úver, poskytnutý navrhovateľom odporcovi podľa Zákona 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Preskúmaním doložených listinných dôkazov
okresný súd zistil, že uzavretá úverová zmluva nespĺňa náležitosti stanovené v § 4 ods. 2 uvedeného
zákona a neobsahuje všetky náležitosti podľa odseku 2 cit. zákona, a to najmä konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, na základe čoho sa v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona
uvedený úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedenej úverovej zmluvy ďalej vplýva, že
navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 17.880,- Sk, čo predstavuje v prepočte 593,51 eur, z
ktorého odporca navrhovateľovi zaplatil sumu 242,81 eur, na základe čoho zostáva potom uhradiť ešte
sumu 350,70 eur, v ktorej časti okresný súd považoval návrh navrhovateľa za opodstatnený a v tejto časti
mu vyhovel. V prevyšujúcej časti okresný súd návrh navrhovateľa z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

Vzhľadom na to, že odporca nesplácal poskytnutý úver v dohodnutých termínoch splatnosti, pričom dlh
z titulu poskytnutého úveru nezaplatil ani na základe výzvy v liste z 21.02.2007, okresný súd priznal
navrhovateľovi v súlade s § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka i ním uplatnený úrok z omeškania vo výške
0,024% denne zo súdom priznanej istiny od 22.2.2007 do zaplatenia, ktorého výška bola uplatnená v
súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

O trovách konania účastníkov rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu. Navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi zaplatenia
589,69 eur, súd mu priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 350,70 eur, v dôsledku čoho úspech
navrhovateľa predstavuje 59,47%, neúspech 40,53% a čistý úspech 18,94 %, čo zo sumy 35,- eur
(zaplateného súdneho poplatku) predstavuje 6,63 eur, ktoré trovy mu je povinný nahradiť odporca, keďže
bol v konaní v prevažujúcej časti neúspešný.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu podľa 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.,
teda z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Navrhovateľ sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že úverová zmluva nespĺňa náležitosti
ustanovené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., keď neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru, ročnú úrokovú sadzbu, na základe čoho v zmysle § 4 ods. 3 uvedeného zákona sa uvedený úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ poukázal na to, že predmetná úverová zmluva
bola uzavretá dňa 06.02.2006, kedy zákon č. 258/2001 Z. z. nevyžadoval, aby spotrebiteľská zmluva
obsahovala ročnú úrokovú sadzbu a konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Takisto neuvedenie
týchto náležitostí v spotrebiteľskej zmluve nemalo za následok, že poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis,
resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti. V prípade ich spätného pôsobenia
by sa vážne narušila požiadavka na ich bezrozpornosť, ďalej na všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť),
čím by nevyhnutne dochádzalo k situácii, že ten, kto postupuje podľa práva, by nemal žiadnu možnosť
zoznámiť sa s obsahom budúcej právnej normy, ktorá by napríklad jeho konanie podľa platného práva
v minulosti vyhlásila za právne neúčinné. Ustanovenia o tom, že ak spotrebiteľská zmluva neobsahuje
ročnú úrokovú sadzbu a konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, úver sa považuje za bezúročný a
a bez poplatkov zaviedla do zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch až novela - zákona č.
568/2007 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 01.januára 2008. Z uvedeného vyplýva, že úverová zmluva
č. 3602024820 uzavretá dňa 06.02.2006 medzi navrhovateľom a odporcom bola v súlade s platnou
a účinnou legislatívou Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedených skutočností je navrhovateľ
presvedčený, že napadnutá úverová zmluva č. 3602024820 obsahuje všetky podstatné náležitosti v
zmysle príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu 06.02.2006, a preto
žiada príslušný súd, aby po vykonanom dokazovaní rozsudok Okresného súdu v Prievidzi sp. zn.
16C/36/2012-40 zmenil v súlade s petitom návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny vo výroku potvrdiť z týchto
dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu
vo vykonaných dôkazoch. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi
a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

V súvislosti s obsahom odvolania odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hoci navrhovateľ
v odvolaní formálne uviedol odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. - súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom, v samotných dôvodoch
fakticky vytýkal okresnému súdu nesprávnu aplikáciu zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do
30.11.2009 na úverovú zmluvu, uzavretú z dňa 06.02.2006. V konečnom dôsledku ani navrhovateľ v
odvolaní nenamietal správnosť skutkového zistenia okresného súdu, podľa ktorého úverová zmluva
neobsahovala úrokovú sadzbu a konečnú splatnosť. Preto v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. odvolací
súd ustálil, že navrhovateľ vecne namietal, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že okresný súd vzhľadom na citáciu právnej normy v odôvodnení
rozsudku aplikoval zrejme na úverovú zmluvu zo dňa 6.2.2006 znenie normy, účinné k 30.11.2009. Tento
postup by bol správny, ak by aplikované znenie bolo účinné aj v čase uzavretia úverovej zmluvy, čo však
nie je uvedený prípad. Preto sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou navrhovateľa v odvolaní, podľa
ktorej išlo o neprípustnú právnu retroaktivitu.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že znenie § 4 zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré na vec
aplikoval okresný súd, nebolo totožné so znením § 4 uvedeného zákona, v znení účinnom k 6.2.2006,
pričom odvolateľ správne poukázal na to, že k zmene tohto ustanovenia došlo na základe zákona č.
568/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.8.2008. Preto bolo potrebné postupovať podľa § 8aa ods. 2 zákona č.
258/2001 Z. z., podľa ktorého ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred
1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008
sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Odvolací súd ďalej považuje za potrebné poukázať na to, že znenie § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. bolo
ku dňu 06.02.2006 nasledovné:

§ 4

Zmluva o spotrebiteľskom úvere

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

(3) Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

(6) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7)

(7) Ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek,
8) musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

(8) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.

S poukazom na absenciu úrokovej sadzby v predmetnej zmluve o úvere je podľa názoru odvolacieho
súdu potrebné na vec aplikovať ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a), ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v
znení účinnom k 06.02.2006. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval výrok napadnutého rozsudku,
vychádzajúci z neexistencie právneho nároku na úroky z úveru pre neuvedenie úrokov v úverovej
zmluve za vecne správny. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že
v podľa úverových podmienok, pripojených k zmluve, bola zmluva uzatváraná podľa § 497 až 507
Obchodného zákonníka, pričom podľa § 497 Obchodného zákonníka je uzavretie dohody o zaplatení
úrokov podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy. Ak teda zmluva o úvere neobsahuje konkrétnu dohodu
o výške úroku za poskytnutý úver, nevzniklo navrhovateľovi v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.
z. v znení účinnom k 06.02.2006 právo požadovať od odporcu úrok za poskytnutý úver.

Odvolací súd považuje za potrebné tiež dodať, že uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej
len RPMN) podľa zákonného vzorca (príloha 1 k zákonu č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 06.02.2006,
ktorý vzorec platil od účinnosti zákona, teda od 01.10.2001) nemôže nahrádzať dohodu o úroku, lebo
vzorec neobsahuje veličinu úrokov. Uvedený vzorec bol pritom zavádzajúci, lebo jeho výsledok bol
podstatne nižší než percento ročného úroku toho istého úveru. Uvedená skutočnosť bola nepochybne
známa k 06.02.2006 a ochrancami spotrebiteľa bolo verejne poukazované na zjavne zavádzajúci
výpočet ročnej percentuálnej miere nákladov vo vzťahu ku skutočnému ročnému percentuálnemu úroku
toho istého úveru v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade úverová zmluva síce deklaruje RPMN vo
výške 18,49 %. Keďže úverová zmluva neobsahuje žiadne osobitné poplatky v súvislosti s poskytnutím
úveru, z platobných podmienok zmluvy vyplýva ročný percentuálny úrok úveru až vo výške 40,27 %.
Z uvedeného hľadiska podľa názoru odvolacieho súdu uvádzanie len RPMN v spotrebiteľskej zmluve
o úvere bez uvedenia úročenia úveru ku dňu 06.02.2006 vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky
dodávateľa vo vzťahu ku spotrebiteľovi.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže
s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vo
výroku vecne správny, potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Keďže úspešnému odporcovi v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli žiadne trovy, odvolací súd
rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .