Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 2, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214200678
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1214200678.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľa:

A. F., X.. XX.XX.XXXX, X. XX C., L., zast. LEGAL & CORP s. r. o., Gajova 11, Bratislava, proti odporcovi:
Agentúra ALK spol. s r.o., IČO: 35 820 080, Nezvalova 39 A, Bratislava, o zrušenie účasti účastníka v
spoločnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e účasť spoločníka A. F., X.. XX.XX.XXXX, X. XX C., L., v spoločnosti Agentúra ALK spol.
s r.o., IČO: 35 820 080, Nezvalova 39 A, Bratislava.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške
99,50 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 16.01.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil jeho účasť

spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným Agentúra ALK spol. s r.o., IČO: 35 820 080, Nezvalova
39 A, Bratislava, pretože od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v uvedenej spoločnosti zotrval.

Právny zástupca odporcu v podaní zo dňa 12.06.2014 uviedol, že dňa 05.06.2014 sa konalo mimoriadne
valné zhromaždenie odporcu, ktorého sa zúčastnil navrhovateľ a A.. C. F. za účasti notára. Na
zhromaždení bolo prijaté uznesenie, ktorým MVZ schválilo zrušenie spoločnosti bez právneho nástupcu
a vstup spoločnosti do likvidácie ku dňu 01.07.2014. Na základe uvedeného právny zástupca odporcu
konštatoval, že pokračovanie v predmetnom konaní je bezpredmetné.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a
výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ je podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I jedným

zo spoločníkov odporcu, ktorý ako obchodná spoločnosť vznikol zápisom do obchodného registra dňa
10.09.2001. Druhým spoločníkom a konateľom je jeho bývalá manželka A.. C. F.. Prevažnú časť činností
spoločnosti vykonáva A.. C. F., ktorá zároveň vedie účtovníctvo spoločnosti a ako jediná má prístup k
všetkým dokumentom a informáciám týkajúcim sa spoločnosti. Po narušení súkromných vzťahov s A..
C. F., táto prestala s navrhovateľom komunikovať, a to aj ohľadom záležitostí spoločnosti, napriek tomu,
že navrhovateľ viackrát žiadal poskytnutie aktuálnych informácií a dokumentov v súvislosti s chodom
spoločnosti. O aktivitách spoločnosti sa navrhovateľ dozvedal sprostredkovane, najmä od veriteľov

spoločnosti, ktorí ho kontaktovali. Podľa jeho informácií spoločnosť už nevykonáva podnikateľskú
činnosť, nezamestnáva žiadnych zamestnancov a teda dlhodobo nespĺňa svoj podnikateľský zámer. Zuvedeného dôvodu začali spoločnosti vznikať dlhy. Podiely oboch spoločníkov na základnom imaní a
hlasovacích právach spoločnosti sú rovnaké, a preto z dôvodu neochoty a absolútneho nezáujmu zo
strany druhého spoločníka nemôže byť valné zhromaždenie spoločnosti uznášaniaschopné. Zo strany

odporcu dochádza k hrubému porušovaniu práv navrhovateľa, a to najmä práv na informácie v zmysle §
122ods.2Obchodnéhozákonníka,rovnakoakoajjehoprávpodľa§122ods.1Obchodnéhozákonníka.

Podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia
spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v
spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.

Podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov

informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

Podľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však
navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v
spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.

Rozhodnutie o zrušení účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným je v zmysle § 148 ods. 1

Obchodného zákonníka viazané výlučne na úvahu súdu o tom, či od spoločníka navrhujúceho zrušenie
účasti v spoločnosti možno ďalej spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. V predmetnom
prípade bolo súdu preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom je nedostatočná komunikácia,
konateľka odporcu A.. C. F. odmieta s navrhovateľom spolupracovať, resp. pravidelne ho informovať o
obchodných záležitostiach spoločnosti, odmieta mu sprístupniť dokumenty a účtovníctvo spoločnosti, a

tým porušuje práva navrhovateľa ako spoločníka, čo má negatívny dopad na jeho majetkové a osobné
pomery.Navrhovateľsanachodespoločnostiodporcunijaknezúčastňuje,spoločnosťdlhodobonespĺňa
svoj podnikateľský zámer, nezamestnáva zamestnancov, preto súd dospel k záveru, že od navrhovateľa
nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti odporcu zotrval. Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv
ani tvrdenie právneho zástupcu odporcu, že dňa 05.06.2014 na mimoriadnom valnom zhromaždení

odporcu bolo schválené zrušenie spoločnosti bez právneho nástupcu a vstup spoločnosti do likvidácie
ku dňu 01.07.2014, nakoľko spoločnosť do dnešného dňa nebola vymazaná z obchodného registra.

Pojmovým znakom podnikania je vykonávanie podnikateľskej činnosti za účelom dosahovania zisku. V
rámci podnikania vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným je cieľom obchodnej spoločnosti ako
podnikateľa taktiež dosahovanie zisku, pričom spoločník spoločnosti sa v takomto prípade zúčastňuje

na podnikaní najmä majetkovou účasťou a konatelia spoločnosti zabezpečujú jej obchodné vedenie.
Riadny chod spoločnosti vedúci k naplneniu účelu jej založenia nie je možné dosiahnuť bez vzájomnej
dôvery a spolupráce medzi spoločníkmi a konateľmi spoločnosti ako aj medzi spoločníkmi navzájom.
Ak teda dôjde k situácii, keď jeden zo spoločníkov spoločností stratí dôveru vo svojich obchodných
partneroch, s ktorými sa majetkovo zúčastňuje na podnikaní a pokus o urovnanie narušených vzťahov z

jeho strany ostane bezvýsledný, ide o situáciu, v ktorej od neho nemožno ďalej spravodlivo požadovať,
aby v spoločnosti zotrval.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiacitovanézákonnéustanoveniasúddospelkzáveru,ženávrh
na začatie konania je v danom prípade dôvodný, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech
priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov

konania neprizná a v takom súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Keďže právny zástupca navrhovateľa v mene navrhovateľa trovy konania v lehote 3 pracovných dní od
vyhlásenia rozsudku nevyčíslil, súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu rozhodnutia (s výnimkou trov právneho zastúpenia). Trovy konania predstavuje súdny poplatok
z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.