Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/172/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814220744
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814220744.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľky: F. Z., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, proti odporcovi: K. Z., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom H. 133, adresa na
doručovanie: Občianske združenie Proti prúdu, 811 01 Bratislava, Karpatská 10 o rozvod manželstva,
takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov navrhovateľky F. Z., rodenej I., narodenej XX.X.XXXX a odporcu K. Z.,
narodeného X.XX.XXXX, uzavreté dňa X.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
Prievidza, vo zväzku 17, ročník 1989, na strane 108, pod poradovým číslom 226, r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s
odporcom. V návrhu ďalej uviedla, že s odporcom sa zoznámila v roku 1988. Po 1,5 ročnej známosti
uzatvorili manželstvo. U odporcu ide o prvé, u navrhovateľky o druhé manželstvo. Z manželstva
pochádzajú dve deti, synovia, obaja sú už plnoletí. Zo začiatku neboli medzi manželmi žiadne nezhody
alebo konflikty. Odporca však postupne začal strácať záujem o rodinu, čoraz viac času začal tráviť mimo
domu a v nadmernej miere požíval alkoholické nápoje. Domov prichádzal v neskorých nočných hodinách
a pod vplyvom alkoholu, alebo neprišiel domov vôbec a to aj niekoľko dní. Dňa 17.10.2004 odporca
bez oznámenia a vysvetlenia opustil spoločnú domácnosť a odvtedy sa zdržiaval na neznámom mieste.
Len sprostredkovane sa navrhovateľka dozvedela jeho adresu v Bratislave, ide o adresu uvedenú na
poštovej poukážke, z ktorej odporca posiela výživné na syna. Po opustení spoločnej domácnosti sa
odporca vôbec nezaujímal o navrhovateľku ani o ich deti, ktoré boli v tom čase ešte maloleté. Ani
raz sa s nimi nestretol a ani o to neprejavil snahu. Neprispieval ani na ich výživu. Navrhovateľka sa
preto výživného domáhala v súdnom konaní a odporca ani následne po tom čo mu bola vyživovacia
povinnosť určená súdom si ju dobrovoľne neplnil. Navrhovateľka na neho podala trestné oznámenie
a odporca bol aj odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Po tomto odsúdení odporca viac menej pravidelne, aj keď menšími
sumami na výživu svojich detí prispieval. Odporca sa osobne s navrhovateľkou ani s ich deťmi nestretáva
ani ich iným spôsobom nekontaktuje. Po prerušení manželského spolužitia v roku 2004 už nie je
žiaden predpoklad na jeho obnovenie. Navrhovateľka s odporcom už vyše 10 rokov nežije v spoločnej
domácnosti, manželstvo je len formálne a ona už nemá záujem zotrvávať aj naďalej v takomto zväzku.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Zároveň
ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu nedostatočných finančných možností na
úhradu cestovného na pojednávanie a požiadal, aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinnými
dôkazmi.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že hlavnou príčinou rozvodu je
to, že odporca od nej a detí asi pred desiatimi rokmi odišiel. Po jeho odchode zostala doma sama s
obomi synmi. Starší mal vtedy 15 a mladší 9 rokov. Teraz sú už obaja plnoletí, starší pracuje a mladší
ešte študuje na vysokej škole. Odporca po svojom odchode neprejavil o navrhovateľku ani o svojich
synov žiaden záujem. Pred svojim odchodom pil vo veľkej miere alkohol a hrával na automatoch. Po jeho
prvom odchode sa zdržiaval medzi bezdomovcami v Prievidzi, potom sa na krátky čas vrátil k svojim
rodičom. Neskôr pracoval v Českej republike, kde však dostal trest zákaz vstupu do republiky na dva
roky. Štyri roky bol nezvestný, keď sa potom objavil, navrhovateľka podala na súde návrh na určenie
výživného. Súd mu výživné určil, on ho riadne neplatil, dokonca bol odsúdený a mal podmienku. Stále
má dlhy na výživnom, aj keby mal mladšiemu synovi platiť 80,- eur mesačne, platí mu len okolo 20,-
eur. Posledných desať rokov o ňom navrhovateľka nemá v podstate žiadne správy, nekomunikujú spolu,
dokonca ho ani nevidela. Nádej na obnovenie manželstva už nevidí.

Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: sobášny list účastníkov, potvrdenie obce Kocurany o
spoločnom trvalom pobyte účastníkov a čestné prehlásenie navrhovateľky.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: Účastníci uzatvorili
manželstvo dňa 4.11.1989 v Prievidzi. Obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, u navrhovateľky
ide o druhé, u odporcu o prvé manželstvo. Ich posledným spoločným bydliskom bola Prievidza. Z
manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú už v súčasnosti dospelé. Odporca začal v priebehu manželstva
postupne konzumovať alkohol vo zvýšenej miere. Domov chodieval neskoro, pod vplyvom alkoholu a
stávalo sa, že sa aj niekoľko dní neukázal vôbec. V roku 2004 odporca opustil spoločnú domácnosť a
odvtedy žije ako bezdomovec a o navrhovateľku a ich spoločné deti sa žiadnym spôsobom nezaujíma.
Navrhovateľka ho od jeho odchodu dokonca ani osobne nestretla.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Súd na základe vykonaného odkazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania ako
manželmi sú trvalo narušené a rozvrátené. Manželia nebývajú spolu v jednej domácnosti po odchode
odporcu už viac ako 10 rokov. Za ten čas sa manželia osobne nestretli, nekomunikujú navzájom a nič
ich už nespája.

Na základe uvedených okolností už manželstvo nemôže plniť svoj základný účel, ktorým je vytvorenie
harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Súd bol v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine povinný skúmať príčiny, ktoré viedli k rozvratu
vzťahov medzi manželmi. Dospel k záveru, že hlavnou príčinou bol odchod odporcu zo spoločnej
domácnosti a jeho následné úplné ignorovanie navrhovateľky ako manželky a ich spoločných dvoch
synov. Odporca so svojou rodinou úplne prerušil kontakt, pretrhol všetky väzby a jedinou jeho aktivitou
smerom k rodine za posledných 10 rokov je platenie výživného, uloženého mu rozsudkom, ktoré však
platí v nedostatočnej výške a len z dôvodu hrozby trestného stíhania.

Na základe uvedených dôvodov súd považoval zákonné dôvody na rozvod manželstva za dané. Preto
návrhu navrhovateľky vyhovel a jej manželstvo s odporcom rozviedol.

Podľa § 144 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu
alebo pomery účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.