Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/585/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713201258
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713201258.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa Slovenská
advokátska komora so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, IČO: 30 795 141, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Legium s. r. o., so sídlom Májová č. 21, 851 01 Bratislava proti odporkyni Z..
X. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, XXX XX L., o zaplatenie 199,97 €, o odvolaní navrhovateľa proti

rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 10C/183/2013-47 zo dňa 11. 11. 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdzamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhal,abysúdzaviazal
odporkyňu zaplatenia sumy 199,97 € z titulu pokuty za omeškanie a sumu 0,81 € z titulu úroku z

omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 16,60 € od 01. 05. 2008 do 26. 11. 2008 a tiež nahradiť
navrhovateľovi trovy konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrh navrhovateľa je vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania odporkyňou v celom rozsahu nedôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že odporkyňa bola povinná uhradiť tak príspevok na činnosť Slovenskej advokátskej
komory (ďalej v texte „SAK“), ako i príspevok do sociálneho fondu za rok 2008, najneskôr do 30. 04.
2008 s tým, že podľa tvrdenia navrhovateľa odporkyňa príspevok na činnosť SAK za rok 2008 uhradila

23. 03. 2009 a príspevok do sociálneho fondu za rok 2008 dňa 26. 11. 2008. Pokiľ ide uplatnený úrok
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 16,60 € uplatnený za obdobie od 01. 05. 2008 do 26. 11.
2008 vo výške 0,81 € súd mal za to, že navrhovateľ ako veriteľ mohol svoje právo na zaplatenia takto
vyčísleného úroku z omeškania vykonať (uplatniť) po prvý raz nasledujúci deň po tom, ako došlo k jeho
úhrade, teda dňa 27. 11. 2008, kedy začala plynúť premlčacia doba a táto podľa názoru okresného súdu
uplynula dňa 27. 11. 2011. Návrh navrhovateľa na súde bol však podaný až 30. 01. 2013 tak, ako to

vyplýva z došlej pečiatky tamojšieho súdu. Pokiaľ ide o nárok z titulu pokuty za omeškanie vo výške
199,16 € súd mal za to, že navrhovateľ ako veriteľ mohol svoje právo na zaplatenie tejto pokuty vykonať
(uplatniť) po prvý raz najneskôr nasledujúci deň po tom, ako došlo k úhrade príspevku na činnosť SAK za
rok 2008 (23. 03. 2009), teda dňa 24. 03. 2009 resp. už 02. 02. 2009, keďže dňa 01. 02. 2009 bola známa
maximálna výška pokuty v sume 100 % príspevku na činnosť SAK, čiže najneskôr dňa 24. 03. 2009
začala plynúť premlčacia doba a táto uplynula (podľa názoru okresného súdu) dňa 24. 03. 2012. Návrh

navrhovateľa na súde bol však podaný až 30. 01. 2013. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania,
ktorú súd posúdil ako dôvodnú, nemohol súd následne premlčané právo navrhovateľov priznať v súlade
s ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka.Okresný súd na záver poukázal na to, že sa nestotožnil s obranou navrhovateľa, ktorý tvrdil, že je
právnickou osobou, ktorú štát splnomocnil na výkon verejnej moci a nie je právnickou osobou zriadenou
vzmysleustanoveníObčianskehozákonníka,atedavzťahúčastníkovsanemôžespravovaťspredpismi

súkromného práva, teda Občianskeho zákonníka, ale predpismi práva verejného. Okresný súd v tejto
súvislosti vychádzal zo samotného znenia § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj z komentára
k tomuto ustanoveniu, podľa ktorého aplikuje pravidlo a contrario subjektivita právnických osôb
nezapisovaných do žiadneho registra registrovanej povahy začína okamihom ich účinného zriadenia.
Poukázal na to, že takýmito právnickými osobami sú napríklad Česká televízia, Všeobecná zdravotná

poisťovňa, alebo zákonom zriadené profesné komory (advokátov, daňových poradcov, auditorov a
pod.), resp. vysoké školy a pod.. Z uvedeného komentára, jednoznačne vyplýva, že aj profesná
komora advokátov je považovaná za právnickú osobu v zmysle Občianskeho zákonníka, a teda vzťah
medzi touto právnickou osobou a jej členmi pokiaľ ide o majetkové vzťahy medzi nimi je jednoznačne
občiansko-právnym vzťahom, na ktorý sa majú aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Naviac
poukázal aj na logický rozpor v tvrdeniach samotného navrhovateľa, keď v pôvodnom žalobnom

návrhu sám poukazoval na ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne ust. § 488 ods. 1 OZ,
ktorý pojednáva o záväzkovom vzťahu a tiež na samotné uznesenie Slovenskej advokátskej komory,
podľa ktorého v prípade nedodržania lehoty splatnosti príspevku do sociálneho fondu vzniká advokátovi,
ktorý je v omeškaní povinnosť uhradiť úroky v zmysle Občianskeho zákonníka a takým spôsobom,
teda s odkazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka boli predmetné úroky z omeškania

navrhovateľom i vypočítané. Až následne vo vyjadrení navrhovateľa k vznesenej námietke premlčania
zo strany odporkyne, začal navrhovateľ tvrdiť, že stanovený úrok je treba chápať ako úrok z omeškania
v zmysle ust. § 156 ods. 1 písm. c) zák. č. 563/2009 o správe daní, resp., že predmetná pokuta za
omeškanie nemá charakter zmluvnej pokuty v zmysle Občianskeho zákonníka, ale má mať charakter
daňového nedoplatku.

O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie
navrhovateľ, a to v celom rozsahu. Nestotožnil sa s právnym záverom okresného súdu o súkromno-
právnom charaktere vzťahu účastníkov konania a zdôraznil, že navrhovateľ ako subjekt záujmovej
samosprávy uplatňuje splnenie povinnosti od odporkyne, ktorá je voči nemu v postavení podriadenosti,

a preto na ich vzájomné práva a povinnosti treba uplatňovať predpisy verejnoprávne. Zdôraznil, že
členstvo v SAK je povinné a je zákonnou podmienkou na vykonávanie advokácie. Rozsah činnosti
a základné pravidlá pre advokátov sú definované v zákone o advokácii. Navrhovateľa, ako subjekt
záujmovej samosprávy, teda štát splnomocnil na výkon verejnej moci. Orgánom verejnej moci v právnom
zmysle slova je právnická osoba vykonávajúca svoju činnosť ako povinnosť a kompetenciu a je zriadená

k trvalému opakujúcemu sa výkonu činnosti. Navrhovateľ má teda za to, že nie je právnickou osobou
zriadenou v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, a teda vzťah navrhovateľa a odporkyne sa
nemôže spravovať predpismi súkromného práva ale predpismi práva verejného. Navrhovateľ následne
konštatuje, že uplatnenú pokutu nepovažuje za zmluvnú pokutu v zmysle ust. § 544 Občianskeho
zákonníka, nakoľko vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je vzťahom verejnoprávnym, keď v

tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie Okresného súdu Trebišov zo dňa 04. 09. 2013 (sp. zn.
13C/99/2013).

Na záver navrhovateľ uviedol, že okresný súd sa správne nevysporiadal ani s otázkou premlčania,
nakoľko pojem premlčanie používajú aj niektoré predpisy verejného práva, najmä predpisy o daniach a
poplatkoch. Tieto predpisy však nemajú voči Občianskemu zákonníku postavenie osobitných predpisov

voči všeobecnému predpisu a úpravu premlčania v Občianskom zákonníku preto nemožno pre ne použiť
ani subsidiárne. Nepovažoval teda pohľadávku za premlčanú s poukazom na ust. § 85 ods. 1 Daňového
poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie,
alebo napadnutý rozsudok okresného súdu zruší a vec vráti súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.
s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p. potvrdil ako v celom rozsahu

vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vyššie uvedené zákonné ustanovenia § 219 O. s. p. umožňujú odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie

súdu prvého stupňa, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1), pričom odvolací súd konštatuje, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je nie len vo výroku, ale pokiaľ ide o jeho odôvodnenie presvedčivé
a správne. Súd prvého stupňa sa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými
námietkami uplatňovanými navrhovateľom v priebehu prvostupňového konania a najmä totožnými v
odvolacom konaní. Preto by odôvodnenie odvolacieho súdu bolo iba kopírovaním vecne správnych

dôvodov, dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, z dôvodu ktorého podľa § 219 ods. 2 O. s. p. pristúpil
odvolací súd k vypracovaniu tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa,
uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust.
§ 157 ods. 2 O. s. p. poukazuje, tento rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p. potvrdil a

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na argumenty uvádzané navrhovateľom
v odvolaní odvolací súd dodáva nasledovné:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Vhodnotenískutkovýchzistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom

v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.

Navrhovateľ predovšetkým v odvolaní spochybňuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na
vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania. Z obsahu spisu vyplýva, že Slovenská advokátska komora
uložila odporkyni povinnosť úhrady príspevku na činnosť SAK, ktorý Konferencia advokátov ako najvyšší
orgán SAK schválila vo forme uznesenia na schôdzi konanej dňa 19. 06. 2004 vo výške 199,16 € (ďalej

v texte len ako „príspevok na činnosť SAK“). V prípade nedodržania lehoty splatnosti tohto príspevku
vzniká advokátovi, ktorý je takto v omeškaní povinnosť uhradiť okrem tohto príspevku na činnosť SAK aj
pokutu podľa ust. § 3 ods. 1 uznesenia Konferencie advokátov o príspevku na činnosť SAK. Vzhľadom
na vyššie uvedené bolo meritom posúdenia zo strany odvolacieho súdu v súdenej veci preskúmanie
a vyhodnotenie povahy uplatneného nároku navrhovateľa. Slovenská advokátska komora tak, ako je

normatívne konštituovaná, je nesporne orgánom záujmovej (stavovskej) samosprávy. Zároveň je však
aj právnickou osobou. Právne vzťahy týkajúce sa činnosti a rozhodovania SAK môžu mať preto tak
verejnoprávny ako aj občianskoprávny charakter. Rozlišovacím kritériom, o aký vzťah v konkrétnom
prípade ide, je jeho povaha. Verejnoprávny vzťah je totiž typický vrchnostenskou povahou dopadajúcou
na individuálne práva a povinnosti príslušných osôb, aspoň sčasti s presahom na základné práva a

právom chránené záujmy týchto osôb. Na strane druhej pre občianskoprávny vzťah je typická rovnosť
jeho účastníkov.

V prejednávanej veci obidva nároky uplatnené návrhom majú základ v uzneseniach Konferencie
advokátov. Pokuta je upravená v ust. § 3 ods. 1 Uznesenia o príspevku na činnosť SAK, pričom jej výška
je stanovená na 10% príspevku za každý začatý mesiac omeškania, maximálne do výšky 100 %. Úrok

z omeškania vyplýva z ust. § 4 ods. 4 uznesenia o sociálnom fonde, pričom jeho výška sa má zaplatiť
podľa Občianskeho zákonníka.Uznesenia konferencie advokátov predstavujú vnútorné predpisy najvyššieho orgánu SAK a sú pre jej
členov v zmysle ust. § 75 ods. 1 zák. č. 586/2003 Zb. zákonov o advokácii záväzné. Vydaním týchto
uznesení sa tiež realizuje záujmová samospráva, keďže SAK nimi ukladá povinnosti svojim členom.

Jedná sa však o všeobecne uložené povinnosti, ktoré nemajú konkrétneho individuálne určeného
adresáta a smerujú voči všetkým členom SAK. Tieto uznesenia preto nemajú povahu individuálneho
právneho aktu, resp. takého rozhodnutia orgánu SAK, ktoré by spadalo pod úpravu danú znením
ustanovenia§75ods.4Zákonaoadvokácii.Prejavomtohojeajskutočnosť,ženavrhovateľsanepokúsil
o exekúciu nim uplatňovaných nárokov, nakoľko si bol zrejme vedomý toho, že mu absentuje exekučný

titul.

Všeobecne možno konštatovať, že SAK má oprávnenie normatívne vo všeobecnosti stanoviť povinnosť
zaplatiť danú pokutu alebo úrok z omeškania, avšak na strane druhej nemá oprávnenie vrchnostensky
vymáhať ich zaplatenie. Žiaden orgán SAK totiž nevydal taký individuálny právny akt, ktorý by po
vykonateľnosti mal povahu exekučného titulu. Inak povedané, pri vymáhaní daných platieb sú tak SAK
ako aj jej členovia v rovnakom postavení a spory medzi nimi rieši súd v občianskoprávnom konaní. Už z

toho vyplýva, že dotknutý vzťah má občianskoprávny charakter, v dôsledku čoho sa naň bude vzťahovať
aj právna úprava premlčania upravená v Občianskom zákonníku.

Navrhovateľov odkaz na analógiu s daňovým poriadkom, resp. inštitútom daňového nedoplatku ako
ekvivalentu nim uplatneného nároku podľa názoru odvolacieho súdu nie je na mieste. Predovšetkým
daňovej, resp fiškálnej oblasti sa uplatňuje princíp „in dubio mitius“, teda „ v pochybnostiach miernejšie“,

čo už samo o sebe by takúto analógiu vylučovalo. Zároveň daňové pokuty aj úroky z omeškania
správcovia dane ukladajú príslušnými samostatnými rozhodnutiami, teda vznik povinnosti je tu spojený
s vydaním individuálneho správneho aktu, ktorý však v preskúmavanej veci absentuje.

S poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., ktoré tvoria základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej
odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku

okresného súdu a nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnym
záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého
rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého rozsudku prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu nárok navrhovateľa uplatnený návrhom je premlčaný, a to

vzhľadom na námietku premlčania vznesenú odporkyňou v zmysle ust. § 100 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka pri aplikácii ust. § 101 Občianskeho zákonníka, nakoľko právny vzťah medzi účastníkmi je
občianskoprávnym vzťahom, a to z dôvodov uvedených vyššie.

Odvolací súd nepovažoval preto odvolanie za dôvodné a na základe vyššie uvedených skutočností a
dôvodov rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo
veci samej závislý výrok o trovách konania, proti ktorému odvolateľ nepodal žiadne odvolacie námietky.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods.. 1
O. s. p.. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný. Odporkyňa v odvolacom konaní bola úspešná,
avšak náhradu trov odvolacieho konania si v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p. neuplatnila,

z obsahu spisu jej vznik trov tohto odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania odporkyni nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.