Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/907/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205543
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814205543.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s.,
IČO: XX XXX XXX, so sídlom Bratislava, Panenská 7, právne zastúpeného X.. Z. W., usadeným
euroadvokátom so sídlom Z. X, XXX XX Q., proti žalovanému H. O., bytom S. I. XXX, XXX XX S. I., o
zaplatenie 2 185,20 € istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C/160/2014-100 z
18.7.2014 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom (I.) zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 1286,23 € a

ročný úrok z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 237,21 € od 3.5.2013 do 2.8.2013 a zo sumy 217,21 €
od 3.8.2013 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 450,50 € od 15.6.2013 do
zaplatenia, ročným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 618,52 € od 4.6.2013 do zaplatenia,
všetko v mesačných splátkach po 20,00 € počnúc od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia, pod
hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky, platbou na účet vedený u ING Bank
N.V. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, v.s. XXXXXXXXX, (II) v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a (III.)

a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

Rozsudok napadol včas odvolaním žalobca z dôvodov nesprávneho skutkového a právneho posúdenia
veci (§ 205 ods.2 písm. d), f) O. s. p.).

Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal, na základe akých
skutkových a právnych dôvodov svoj návrh odôvodnil, že žalobca ku dňu podania žaloby evidoval voči
žalovanému pohľadávku zo spotrebiteľského úveru 1/ vo výške 627,22 €, z revolvingového úveru 2/ vo
výške 751,23 € a zo spotrebiteľského úveru 3/ vo výške 806,75 €, spolu pohľadávku v celkovej výške
2 185,20 €, že vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ktorý potvrdil, že od žalobcu prevzal tri

úvery, že žalobca pri uzatváraní predmetných zmlúv nezisťoval jeho majetkové pomery a úvery mu bez
problémov poskytol, že namietal vysoké úroky a rôzne poplatky, ktoré by mal zaplatiť, a že dlhu si je
vedomý, že úvery prestal splácať lebo sa dostal do finančnej núdze, keďže je poberateľom dávky v
hmotnej núdzi, respektíve jej dvojnásobku v prípade, ak je zaradený na aktivačné práce, požiadal o
možnosť zaplatiť dlhovanú sumu v splátkach po 20,00 € mesačne a listinnými dôkazmi, ktoré v stručnosti
popísal a dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Citoval

znenie §§ 52 ods.1, 3, 4, 53 ods.1, 5, 54 ods.1, 2 OZ, §§ 1 ods.2, 9 ods. 1 až 8, 11 ods.1 písm. a),b) z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch v znení platnom do 31.12.2012
a zistil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo 17.10.2011, Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo 28.09.2012 sú v rozpore s ustanovením § 9 ods.2 písm. k)

zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahujú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, čo dôvodil tým, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo 17.10.2011 je uvedená
mesačná splátka sumou 32,14 € a počet splátok 36, z čoho však nevyplýva, aká je výška splátok istiny,
aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov, že do úverovej zmluvy uviedol
celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Osobitne bola uvedená splátka poistenia

úveru. Uviedol, že v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere je tiež uvedená len výška mesačnej
splátky, ktorá je určená 5 % z dlžnej čiastky, a osobitne je uvedený poplatok za poistenie úveru, čo
je rozpore s ustanovením § 9 ods.2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v nej nie je uvedený
rozpis výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a teda nie je zrejmé, koľko sa
použije na úhradu istiny, úrokov, resp. iných poplatkov a poukázal na to, že v Zmluve o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere nie je v rozpore s ustanovením § 9 ods.2 písm. y) zákona o spotrebiteľských

úveroch uvedená ani priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov. Mal za to, že rozpis
splátok dohodnutých v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo 17.10.2011 a Zmluve o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere nevyplýva ani z bodu 2.1. Časti 3. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní
platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX zo 17.10.2011. Zistil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere

z 28.09.2012 je tiež uvedená iba mesačná splátka sumou 34,18 € a je tam uvedený počet splátok 36 a
osobitne splátka poistenia úveru. Z uvedeného však nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška
splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov, že žalobca do úverovej zmluvy uviedol celkovú
splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky a rozpis splátok nevyplýva ani z bodu 4.1. zmluvy.
Dospel k záveru, že poskytnuté spotrebiteľské úvery (spotrebiteľský úver ad 1/, revolvingový úver ad 2/

a spotrebiteľský úver ad 3/) sa v súlade s citovaným § 11 ods.1 písm. a) zák. o spotrebiteľských úveroch
považujú za bezúročné a bez poplatkov, nakoľko v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo 17.10.2011 a v
Zmluve o spotrebiteľskom úvere z 28.09.2012 chýbajú náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods.2 písm.
k) zák. o spotrebiteľských úveroch a v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere aj náležitosti
podľa ustanovenia § 9 ods.2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca u všetkých úverov

požadoval aj úhradu zmluvného úroku, a to u spotrebiteľského úveru ad 1/ vo výške 44,50 % ročne
od 03.05.2013 do zaplatenia, u revolvingového úveru ad 2/ vo výške 26,28 % ročne od 15.06.2013
do zaplatenia a u spotrebiteľského úveru ad 3/ vo výške 44,50 % ročne od 04.06.2013 do zaplatenia,
pričom súd má za to, že pokiaľ žalobcovi pre nedodržanie podmienok zákona o spotrebiteľských
úveroch nevzniklo právo na úroky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predmetných úverov, tieto mu

nepatria ani po jej vyhlásení. Vychádzajúc z uvedeného, dospel k záveru, že žalobca má nárok len na
vrátenie poskytnutých súm úverov a predpísaného poistného. Práve z toho dôvodu súd v časti žalobu
zamietol a žalobcovi priznal len rozdiel výšky poskytnutých úverov a doposiaľ uhradených súm, čo
vyšpecifikoval tak, že plnenie zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 17.10.2011 priznal žalobcovi tak,
že od poskytnutého úveru vo výške 603,00 €, ktorý žalovaný dostal, súd odpočítal uhradené splátky

vo výške 405,68 €, čo predstavuje rozdiel vo výške 197,32 € ako nesplatený zostatok spotrebiteľského
úveru ad 1/, a k tejto sume súd pripočítal dohodnuté poistné vo výške 19,89 €, čo spolu predstavuje sumu
vovýške217,21€,ktorúsúdpriznalžalobcoviakodlhnaZmluveospotrebiteľskomúverezo17.10.2011.
Zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere priznal žalobcovi plnenie tak, že od poskytnutého
úveru vo výške 650,00 €, ktorý žalovaný dostal, súd odpočítal uhradené splátky vo výške 210,00 €, čo

predstavuje rozdiel vo výške 440,00 € ako nesplatený zostatok revolvingového úveru ad 2/, a k tejto
sume súd pripočítal dohodnuté poistné vo výške 10,50 €, čo spolu predstavuje sumu vo výške 450,50
€, ktorú súd priznal žalobcovi ako dlh na Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a zo Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere z 28.9.2012 priznal žalobcovi plnenie tak, že od poskytnutého úveru vo výške
651,60 €, ktorý žalovaný dostal, odpočítal uhradenú splátku vo výške 34,18 €, čo predstavuje rozdiel vo

výške617,42€akonesplatenýzostatokspotrebiteľskéhoúveruad3/,aktejtosumepripočítaldohodnuté
poistné vo výške 1,10 €, čo spolu predstavuje sumu vo výške 618,52 €, ktorú priznal žalobcovi ako dlh na
Zmluve o spotrebiteľskom úvere z 28.9.2012. Zo všetkých troch spotrebiteľských zmlúv priznal žalobcovi
spolu sumu vo výške 1 286,23 € spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo
sumy 237,21 € od 03.05.2013 do 02.08.2013 a zo sumy 217,21 € od 03.08.2013 do zaplatenia, úrokom z

omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 450,50 € od 15.06.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 618,52 € od 04.06.2013 do zaplatenia, nakoľko žalovaný bol v omeškaní
s vrátením spotrebiteľského úveru ad 1/ najneskôr od 03.05.2013, revolvingového úveru ad 2/ najneskôr
od 15.06.2013 a spotrebiteľského úveru ad 3/ najneskôr od 04.06.2013, ktorý priznal v súlade s § 517ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a uviedol, že pri nároku na úrok z omeškania
zo sumy nesplateného zostatku spotrebiteľského úveru ad 1/ zohľadnil úhradu žalovaného vo výške
20,00 €, ku ktorej došlo po vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru ad 1/.

Zamietol žalobu v časti žiadanej istiny, ktorá prevyšovala rozdiel medzi poskytnutými úvermi a vrátenými
sumami, a tiež zamietol nároky žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 44,50 % ročne,
respektíve 26,28 % ročne do zaplatenia, nakoľko všetky tri úvery považoval za bezúročné a bez
poplatkov,včastiuplatnenéhonárokužalobcunaneuhradenénákladyspojenésuplatnenímpohľadávky
v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo 17.10.2011 vo výške 19,90 €, v Zmluve o revolvingovom

spotrebiteľskom úvere vo výške 19,90 € a v Zmluve o spotrebiteľskom úvere z 28.9.2012 vo výške 19,90
€. S poukazom na § 121 ods. 3 OZ s tým, že podľa tvrdenia žalobcu náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky pokrývajú náklady, ktoré veriteľ vynakladá v rámci mimosúdneho vymáhania v prípade,
ak klient nesplní svoju zmluvnú povinnosť splácať riadne a včas (poštovné, telekomunikačné poplatky
a personálne náklady), ktoré reálne vznikajú a náhrada má zabezpečiť pokrytie týchto nákladov na
základe rozpisu, z ktorého vyplynulo, že je od 3,90 € do 39,90 €, ktorý obsahuje poštovné náklady,

telekomunikačné služby, mzdové náklady na interného zamestnanca spoločnosti, ktorý má v správe
prípad a ostatné režijné náklady na kancelárske priestory, odpisy IT a zariadení, software. Súd za
náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods.3 OZ) považuje spravidla trovy vzniknuté v
súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, napr. zaobstaranie znaleckého
posudku, cestovné náklady a iné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady

sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť
aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania a konštatoval, že žalobca v
konaní nepreukázal vynaloženie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v časti poštovných
nákladov a telekomunikačných služieb, nakoľko nepredložil žiadny doklad, z ktorého by vyplývali jeho
náklady, teda potvrdenie o poštovnom, ktoré by malo súvis s uplatnením pohľadávky, resp. poplatkov za

telekomunikačné služby, ktoré by boli využité na tento účel, že v žiadnom prípade nemohol akceptovať
vyčíslené mzdové náklady na interného zamestnanca spoločnosti, ako aj ostatné režijné náklady ako
náklady na kancelárske priestory, resp. dokonca odpisy IT a zariadení, software a uviedol, že uvedené
náklady žalobcovi môžu vznikať, ale určite nie v súvislosti s uplatnením pohľadávky voči žalovanému.
Citoval § 160 ods.1 O. s. p. a uviedol, že výrok o povolení splátok dlžnej sumy sa opiera o toto

ustanovenie, že mal za preukázané, že mesačný príjem žalovaného tvorí dávka v hmotnej núdzi,
respektíve za predpokladu, že je zaradený na aktivačné práce, jej dvojnásobok vo výške 124,70 €, preto
povolil mesačné splátky po 20,00 € pod hrozbou straty výhody splátok, ak by ich nedodržal. Výrok o
náhrade trov konania sa oprel o § 142 ods.2 O. s. p. pretože mal za to, že pomer úspechu a neúspechu
oboch účastníkov je rovnaký, cca 50 % a nepriznal trovy konania žiadnemu z účastníkov.

Rozsudok napadol odvolaním žalobca a to do zamietavého výroku predmetného rozsudku a do výroku
o náhrade trov konania. Poukázal na to, že súd dospel k záveru, že poskytnuté spotrebiteľské úvery sa
podľa § 11 ods.1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považujú za bezúročné a bez poplatkov,
nakoľko v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo 17.10.2011 a v Zmluve o spotrebiteľskom úvere z
28.09.2012 chýbajú náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a v Zmluve

o revolvingovom spotrebiteľskom úvere aj náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. y) zákona o spotrebiteľských
úveroch, a že žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutých súm úverov a predpísaného poistného a z
toho dôvodu v časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal len rozdiel výšky poskytnutých úverov a doposiaľ
uhradených súm. Odvolateľ uviedol, že s názorom súdu nesúhlasí, nakoľko nemá oporu v uzavretých
zmluvách, v ktorých je uvedená výška úveru, ročná úroková sadzba, počet a výška mesačných splátok

a i celková čiastka k zaplateniu, tj. prostým výpočtom možno zistiť výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských | úveroch,
uviedol, že ide o zložitú technickú úpravu zmluvnej dokumentácie, klientovi je spôsob umorovania dlhu
poskytnutý na samostatnom papieri vo forme splátkového kalendára, ktorý bol priložený k odôvodneniu
žaloby, ktoré bolo zaslané súdu s prípisom z 16. 7. 2014. Tento splátkový kalendár bol predaný klientovi

spolu s podpísanými zmluvami. Poukázal na to, že podľa jeho informácii sú postupy ostatných veriteľov
poskytujúcich spotrebiteľské úvery rovnaké, t.j. splátkový kalendár je s ohľadom na technickú zložitosť
vyhotovený na samostatnom liste a nie je uvedený priamo v základnom texte zmluvy a podľa jeho názoru
zmluvy obsahujú všetky zákonné náležitosti. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej
časti, návrhu vyhovel alebo vrátil vec prvostupňovému súdu k novému prerokovaniu veci.Rozsudok, okrem II. a III. výroku, nebol odvolaním napadnutý a jeho I. výrok nadobudol právoplatnosť
(§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených

v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok v jeho napadnutých výrokoch (v zamietnutej
prevyšujúcej časti žaloby a o nepriznaní žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania)
potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju
právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením

v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.

Odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že tieto nie sú dané pretože nesprávne skutkové posúdenie
spočíva v tom, že ide o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.

zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď
vzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na

chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých zákonov alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto podradil zistený
skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového
stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec
rozhodnutá.

Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.

zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dodáva k tomu, keď odvolateľ tvrdí, že uzatvorené zmluvy
obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a len z dôvodu, že ide o zložitú technickú úpravu
zmluvnej dokumentácie klientovi je spôsob umorovania dlhu poskytnutý na samostatnom papieri vo

forme splátkového kalendára, žiadnym spôsobom nepreukázal, že „samostatný papier“, ktorý nazval aj
splátkový kalendár je súčasťou zmluvy, a aby sa žalovaný s ním oboznámil, čo by aj potvrdil podpisom.Okrem uvedeného žalobca tvrdí, že splátkový kalendár bol zaslaný súdu spolu so žalobou, avšak je
vylúčené, aby predložený splátkový kalendár, ktorý je založený v súdnom spise na č. l. 9 a 10 bol ten,
ktorý mal žalovaný údajne dostať spolu so zmluvami, keďže tento zachytáva plnenia žalovaného po

uzatvorení zmluvy až do zosplatnenia pohľadávky. Tento označený dôkaz nemôže svedčiť tvrdeniu, že
označené zmluvy obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti ako to odvolateľ tvrdí a na ňom je
bremeno dôkazu.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s § 224 ods.1 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia
o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech preto súd vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania a žalovanému žiadne trovy nevznikli ani žiadne nežiadal, preto o nich odvolací súd
nezhodoval.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.