Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/179/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214203161
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214203161.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska

5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 36 613 843, (Zn: X.XXX.XXX) proti odporcovi: G. W., nar. X.X.XXXX, J. XXX, XXX XX
O., občan SR, o zaplatenie 150,86 eur s príslušenstvom sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania vo výške 46,10 eur
z a m i e t a.

Súd konanie v ostatnej časti o návrhu navrhovateľa z a s t a v u j e.

Súd navrhovateľovi vráti časť zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 8,90 eur cestou daňového
úradu Bratislava do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľa a to jeho právnemu zástupcovi
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 titulom súdneho poplatku za
návrh sumu 6,70 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 135,20 eur, do 3 dní po právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 19.2.2014 sa domáhal na tunajšom súde proti odporcovi vydania
platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť 150,86 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od
31.10.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ V. a.s., X. a odporca uzatvorili dňa 21.12.2005
Zmluvu o pôžičke v zmysle ktorej pôvodný veriteľ odporcovi poskytol úver vo výške 15.889.- Sk za
podmienok dojednaných v zmluve. Účelom zmluvy o úvere bolo pre financovanie nadobudnutia pračky

značky Whirpool a Hi Fi systém RMG - SPT 401 Sencor.
Pôvodný veriteľ a odporca sa dojednali na mesačných splátkach v sume 300.- Sk v počte splátok 70 s
tým, že celková cena zmluvy predstavovala sumu 21.000.- Sk s RPMN 4,90%.

Zo strany odporcu došlo k opomenutiu jeho zmluvnej povinnosti a to riadne a včas platiť dohodnuté
mesačné splátky a z poskytnutého úveru doteraz zaplatil sumu 557,76 eur. Zvyšok napriek uplynutiu
lehoty splatnosti jednotlivých splátok doteraz nezaplatil.

Navrhovateľ súčasne poukázal na to, že pôvodný veriteľ listom zo dňa 20.10.2010 vyzval odporcu k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.Písomným podaním zo dňa 12.1.2015 navrhovateľ svoj návrh čiastočne zobral späť a to v časti o
zaplatenie sumy 152,59 eur, nakoľko vyššie uvedenú platbu vykonal odporca dobrovoľne.
Naďalej však zotrval na vyčíslenom úroku z omeškania vo výške 46,10 eur a na náhrade trov konania.

Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na termín 13.1.2015, ktorého sa právny zástupca navrhovateľa
nezúčastnil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Ústneho pojednávania sa osobne zúčastnil odporca.
Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
navrhovateľa podľa ustanovenia §101 ods. 2 O.s.p.

Odporca na ústnom pojednávaní uviedol, že so späť vzatím návrhu navrhovateľom súhlasí. Uviedol,
že je pravdou, že mu zo mzdy zrazili v dvoch splátkach sumu 150,86 eur, na ktoré však nedal súhlas.
Napriek tejto skutočnosti súhlasil so späť vzatím návrhu navrhovateľa čo do istiny.
Nesúhlasil však s ďalšou časťou nároku navrhovateľa z dôvodu, že zastával názor, že v danom prípade
nárok navrhovateľa je už premlčaný vychádzajúc z dátumu uzatvorenia zmluvy a z dátumu rozhodnutia

vo veci samej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu odporcu aj oboznámením sa s pripojenými listinnými
dôkazmi a to Zmluva o pôžičke čl. 3, pred žalobná upomienka čl. 4, poštová doručenka čl. 5, prehľad
splátok čl. 6, zmluva o postúpení čl. 13 - 16, príloha ku zmluve čl. 17 spisu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver.

Medzi pôvodným veriteľom V. a.s., X. a odporcom došlo k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke dňa 21.12.2005
č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol pôvodný veriteľ odporcovi celkovú sumu pôžičky 697,07 eur na
zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve.

Pôvodný veriteľ a odporca sa dojednali na mesačných splátkach v sume 300.- Sk v počte splátok 70 s
tým, že celková cena zmluvy predstavovala sumu 21.000.- Sk s RPMN 4,90%.
Dôsledkom porušenia zmluvných povinností odporcu a to tým, že uhradil z poskytnutých finančných
prostriedkov navrhovateľovi len sumu 557,76 eur pôvodný veriteľ vyhlásil pred žalobnou upomienkou
zo dňa 20.10.2010 okamžitú splatnosť poskytnutých úverových prostriedkov a súčasne vyzval odporcu

na okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.

Následne zo strany navrhovateľa došlo k čiastočnému späť vzatiu návrhu čo do istiny tj. 152,59 eur.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 a

o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa§3ods.1,2 citovaného zákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 1písm.a), b) Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim je

podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 23a ods.1,2 citovaného zákona typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu
spotrebiteľazakladajúnápadnýnepomermedziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán,b)podmienky,

ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvnéhovzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou
právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho

zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a preto ide aj v
prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Daný právny vzťah založený
Zmluvou o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci súd posúdil ako občianskoprávnu vec -

spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko z nej nevyplýva, že by odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s
účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.“.
Podľa § 100 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( §101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu
vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone
na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. Použitie tejto námietky
má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému súdne priznať. Právo môže byť vykonané po prvý raz, keď vznikne možnosť na jeho

základe podať návrh na súd, teda obvykle vtedy, ak je záväzok splatný.

Súd výsledkom vykonaného dokazovania v predmetnom prípade má za preukázané, že nárok
navrhovateľa je premlčaný.

Súd pri tom vychádza z momentu podania návrhu na súd dňom 19.2.2014 a momentu vyhlásenia
okamžitej splatnosti všetkých splátok jednorazovo dňom 20.10.2010.
Vychádzajúc z vyššie uvedených dvoch dátumov súd má za to, že uplynula všeobecná trojročná
premlčacia lehota podľa ustanovenia §101 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k vyššie
uvedenému časť návrhu navrhovateľa vyčísleného úroku z omeškania ako nedôvodný súd zamietol.

Výroková časť týkajúca sa čiastočného zastavenia konania o nároku navrhovateľa o zaplatenie 152,51
eur sa zakladá na ustanovení § 96 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ustanovení §146 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorého: Ak

niektorý z účastníkov zavinil, že konania sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre
správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V predmetnom prípade mal súd za to, že návrh navrhovateľa bol na súd podaný dôvodne a vzhľadom
k vykonanej platbe v priebehu súdneho konania zo strany odporcu došlo k späť vzatiu návrhu
navrhovateľa.

V predmetnom prípade súd poukazuje na to, že pri posúdení dôvodnosti návrhu súd vychádzal z tej
skutočnosti, že ak došlo k dobrovoľnému uhradeniu časti istiny, resp. celej istiny odporcom v priebehu
súdneho konania sa považuje za návrh podaný dôvodne.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd odporcovi uložil povinnosť uhradiť trovy konania navrhovateľa a to
titulom súdneho poplatku za návrh v sume 6,70 eur a titulom trov právneho zastupovania za štyri úkony

právnej pomoci po 19,92 eur + paušálna náhrada 3x po 9,65 eur a 1x po 10,07 eur + DPH v celkovej
sume 135,20 eur.
Vyššie uvedené vyúčtovanie trov právneho zastúpenia - advokátskej odmeny je v súlade s vyhláškou
č. 655/2004 Z.z.Platobné miesto náhrady trov konania je určené ustanovením podľa §149 ods. 1 O.s.p.

Výroková časť týkajúca sa vrátenia časti zaplateného súdneho poplatku za návrh cestou príslušného

daňového úradu v sume 8,90 eur sa zakladá na ustanovení § 11 ods. 3,4, a 6 Zákona č. 71/92 Zb. o
súdnych poplatkoch v znení neskorších noviel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre do l5 dní
odo dňa jeho písomného doručenia. Odvolanie musí mať náležitosti ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní
sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. ust. § 205 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.