Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/280/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216811
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216811.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, zastúpená advokátom a konateľom Doc.
JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., proti odporkyni: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
9C/76/2013-42 zo dňa 19. novembra 2013, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ (žalobca) sa návrhom (žalobou) zo dňa 28.9.2012 domáhal, aby súd vydal rozhodnutie,

ktorým by bol odporca (žalovaný) zaviazaný zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 175,-Eur a z
titulu nemajetkovej ujmy sumu 331,92 Eur a náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoj návrh odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 7 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995
Z. z. - v znení platnom od 1.9.2005 a § 44 ods.8 v znení platnom od 1.12.2006) a zákon č. 514/2003 Z. z.
ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonovaskutkovo
ho odôvodnil tým, že exekučný súd - Okresný súd Levice v exekučnom konaní vedenom na základe

jeho návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému - Y. R., registrovaný u súdneho exekútora pod sp.
zn. EX 212/2005 nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase.
Opísaný postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s
ustanovením § 44 ods.8 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá
by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného

obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal. Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých
skutočnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody
po doručení uznesenia súdu zo dňa 16.11.2009 o zmene súdneho exekútora. Z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu vznikla navrhovateľovi majetková škoda v celkovej výške 175 Eur v
období,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenuexekútoraarozhodnutímoňomato

výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu, predstavujúca náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky
v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím oňom. Vynaložil v tomto období náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70,-Eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,-Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v sume

50 Eur, v sume 15,-Eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením týchto urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu exekučného konania na súde.
Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej výpočet uskutočnil alikvotným pomerom
55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu /na základe aplikácie doktríny

ústavného súdu pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní vo výške 663,88 Eur za rok :12
mesiacov v roku = 55,32 Eur/. Mal za to, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase nie
je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu mu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
ktorý je dôsledkom nesústrednej činnosti takej intenzity, ktorá mala za následok zbytočné prieťahy

v konaní spojené so zásahom do výkonu jeho majetkových práv. Nesprávnym úradným postupom,
márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že nastanú účinky
predpokladané ust. § 44 ods.8 Exekučného poriadku a správnym úradným postupom exekučného
súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho
pohľadávky.

Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa nasledovným
rizikám: -neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko
zániku povinného, -nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, -nastalo riziko
insolvencii povinného.
Ďalším dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy je, že neexistencia akéhokoľvek účinného

vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, vyvolala u navrhovateľa,
resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná
strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na

strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Je nutné deklarovať porušenie jeho práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, deklarovať porušenie práva navrhovateľa na

súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces, deklarovať porušenie
princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, konkrétne princípu legality
a princípu ochrany legitímnych očakávaní, princípu ochrany dôvery v právo a princípu právnej istoty a
nahradiť mu požadovanú nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej
príčinnej súvislosti s porušením označených práv a princípov právneho štátu.

Uviedol, že si uplatňuje nemajetkovú ujmu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.
Medzitýmnym rozsudkom žiadal určiť žalovanú zodpovednou za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym

úradným postupom exekučného súdu, nerozhodnutím o jeho návrhu ako oprávneného na zmenu
exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa.

Odporkyňa navrhla návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Nitre ako súd prvého stupňa po prejednaní veci na pojednávaní
návrh navrhovateľa zamietol a o trovách účastníkov rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, najmä obsahom spisu
Okresného súdu Levice sp. zn. 6Er/206/2005 a citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (§ 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1

a 2 v znení platnom pred i po začatí konania, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 až 3) a citované ustanovenia
Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. - § 44 ods. 6, 8 a 9 a dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa nebol dôvodne podaný. V konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal spoukazom na ustanovenie § 142 ods.1, § 151 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len OSP
Zák. č. 99/1963Zb./ z dôvodu, že si trovy konania nevyčíslila.
Súd prvého stupňa v danej právnej veci dospel k záveru s poukazom na vyššie citované zákonné

ustanovenia, že návrh navrhovateľa nebol dôvodne podaný dôvodiac tým, že v čase začatia exekučného
konania Exekučný poriadok neplatila zákonnú lehotu 30 dní na rozhodnutie o návrhu na zmenu
exekútora. Pokiaľ exekučný súd potom rozhodol o návrhu navrhovateľa na zmenu exekútora, dá sa
hovoriť o prijateľnom časovom intervale a nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany
exekučného súdu.

Ďalej uviedol, že nezisťoval, či došlo k prieťahom v exekučnom konaní, keďže všeobecný súd nie je
oprávnený v tomto konaní konštatovať, že v exekučnom konaní išlo o prieťahy v konaní. V súvislosti s
prípadným prieťahmi v danej exekučnej veci sa neviedlo disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na
prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nebol premlčaný.
Súd prvého stupňa ďalej dôvodil tým, v priebehu exekúcie v čase od podania návrhu na zmenu

súdneho exekútora do rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu nemohlo dôjsť k vzniku škody,
keďže pôvodný exekútor bol podľa zákona oprávnený a povinný vykonávať úkony v exekučnom konaní.
Navrhovateľ v konaní nepredložil žiadne dôkazy o existencii majetkovej škody, nepreukázal zmenšenie
svojho majetku, teda nepreukázal svoje tvrdenie o existencii majetkovej škody alebo ušlého zisku. Teda
navrhovateľ v konaní nepreukázal danosť nevyhnutných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a

to protiprávny úkon, resp. škodovú udalosť, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a vznikom škody.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. V dôvodoch svojho odvolania súdu prvého

stupňa vyčítal to, že prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona
č. 412/2012 Z. z. de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné, že platné
právo nepozná zánik právneho nároku nedôveryhodnosťou údajov, že v čase podávania návrhu nemal
k dispozícii súdny spis exekučného súdu a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať, čo však nič
nemení na fakte, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu nevydaním

rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote, že súd vôbec nevysvetlil svoj názor o tom, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty a že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní
zákonnými lehotami a má aplikovať platné právo.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 214 ods. 2 a § 156 ods. 1 a 3 OSP) viazaný
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania navrhovateľa (§ 212 ods. 1, prihliadajúc i na prípadné vady
konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - § 212 ods. 3)

a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219
ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť a súčasne v zmysle ustanovenia § 224 a § 142 ods. 1 OSP v
odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznať z dôvodu, že jej v
konaní žiadne nevznikli.

Odvolací súd mal za preukázané z pripojeného exekučného spisu, že exekučné konanie začalo dňa
24.03.2005. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na exekučnom súde dňa
12.04.2005. Dňa 14.04.2005exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 25.05.2009
navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť vykonaním
exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Exekučný súd prípisom zo dňa 06.07.2009 požiadal pôvodného

exekútora o vyjadrenie k tomuto návrhu v lehote 10 dní, ktorý exekútor podal vyjadrenie k návrhu,
zaslal súdu originál exekučného spisu EX212/05, vrátane návrhu na priznanie trov exekúcie v súlade
s podaným vyčíslením trov exekúcie. Okresný súd Levice (zastúpený súdnym úradníkom) uznesením
č. k. 6Er/206/2005-16 zo dňa 16.11.2009 zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Voči tomuto uzneseniu podal navrhovateľ

odvolanie. Na základe pokynu odvolacieho súdu vo veci zmeny exekútora rozhodol sudca uznesením
č. k. 6Er/206/2005-54 zo dňa 19.12.2011 tak, že návrh na zmenu exekútora zamietol.Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekučného konania, ak
oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne

postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods.1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods.2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

V danej právnej veci odvolacie dôvody navrhovateľa uvádzané v odvolaní nekorešpondujú plne s

právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, je zrejmé,
že ide o formulárovo podané odvolanie bez ozajstnej snahy splniť si svoju povinnosť účastníka
v kontradiktórnom spore. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu tak aj
procesnoprávnu oblasť a pri rozhodovaní je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolanie, keď podaním odvolania odvolateľ svojím dispozičným úkonom fakticky

vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti súdu, preto sa odvolací súd pri
posudzovaní danej veci zaoberal len námietkami navrhovateľa z odvolania a procesným postupom
súdu prvého stupňa predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či prípadne došlo
k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výlučne oboznámením listín nachádzajúcich sa v spise, ako
aj oboznámením exekučného spisu, ktorého dôkazu sa navrhovateľ dovolával, keď inak za odňatie
možnosti konať pred súdom možno považovať iba odňatie práv spôsobené procesnou činnosťou súdu,
nie opomenutím alebo pasivitou účastníka, ktorý sa pojednávania nezúčastní z vlastného rozhodnutia,
resp. z ospravedlniteľného dôvodu, čím si sám zmarí možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné

oprávnenia. Z tohto pohľadu súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec zákonným spôsobom, keď
v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom konania realizáciu ich
procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom.

Zákon č. 514/20003 Z. z. (nahradzujúci zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (v znení neskorších predpisov nadobúdajúci účinnosť od 1.7.2004) je osobitným
zákonom, ktorý v nadväznosti na Listinu základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb. -
článok 36 ods. 3 a 4), Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb. - článok
6 ods. 1) a Ústavu Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. - článok 46 ods. 3) upravuje podmienky a

spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci, keď na to, aby štát zodpovedal za škodu
spôsobenúorgánomvykonávajúcimverejnúmoc,musiabyťsúčasnesplnenépodmienkyzodpovednosti
za škodu podľa tohto zákona.
Základnou podmienkou je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý
vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobom v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je

vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou nevyhnutnou podmienkou je, aby medzi konaním
vedúcim k vzniku škody a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť, pričom dôkazné
bremeno na preukázanie splnenia zákonných podmienok znáša poškodený a v prípade ich preukázania
sa štát svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu má charakter objektívnej
zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Zákon rozlišuje dva základné okruhy zodpovednosti za

škodu a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a 6) a zodpovednosť za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9), keď je samostatne upravená zodpovednosť
zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej slobody (§ 7)
a tiež za rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe (§ 8). Pojem „nesprávny úradný
postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v ustanovení § 9 ods. 1 zákona výslovne definovaný,

je uvedený len príkladmo. Pri nedostatku zákonnej explicitnej definície vo všeobecnosti možno za takýto
postup považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu
pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností
účastníkov daného konania, keď v zmysle zákona za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušeniepovinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv a právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom orgánu verejnej moci priamo súvisiacim s výkonom právomoci
orgánu verejnej moci a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik
zodpovednosti škody, čo vyžaduje starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí pre objasnenie

príčin, ktoré k určitému výsledku viedli, keď nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom
škody vo vzťahu (priamej) príčiny a následku.

Podstata sporu účastníkov spočívala v tom, či pre rozhodnutie exekučného súdu o návrhu navrhovateľa
ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní platila tridsaťdňová zákonná
lehota, či postup exekučného súdu vykazoval znaky zbytočných prieťahov a či navrhovateľovi vznikla z

dôvodu tvrdeného nesprávneho úradného postupu škoda a nemajetková ujma tak, že bola v príčinnej
súvislosti s konaním exekučného súdu.

Vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku (citovaného súdom prvého stupňa v
znení platnom v čase začatia exekučného konania do 31.8.2005), a s poukazom na ustanovenie § 238

ods.1 Exekučného poriadku mal odvolací súd za to, že lehota 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora pre exekučný súd sa nevzťahovala na dané exekučné konanie, keďže
predmetnéexekučnékonaniezačalodňa24.03.2003avzmysleprechodnýchazáverečnýchustanovení
účinných k 1. septembru 2005 ustanovenie § 238 ods.1 Exekučného poriadku ustanovuje, že konania
začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2

neustanovuje inak. Teda súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keďže podľa práva platného do
31. augusta 2005 ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku neustanovovalo zákonnú tridsaťdňovú
lehotu na vydanie rozhodnutia o návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd následne posudzoval, či konanie exekučného súdu,

nevykazovalo navrhovateľom tvrdené zbytočné prieťahy. Pri rozhodovaní o tom, či vo veci došlo k
prieťahom v konaní sa zohľadňujú tri kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť vecí, o ktorej súd
rozhoduje, 2. správanie účastníka konania, 3. spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem „zbytočné
prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať
len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa aj v týchto

prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02).
Ustanovenie § 9 zákona treba na vec aplikovať v takom znení, v akom platil v čase namietaného
nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci a nie je teda možné toto zákonné ustanovenie
vykladať v zmysle jeho znenia po novele od 1.1.2013 (zákonom č. 412/2012 Z. z.), z čoho potom

vyplýva, že postup exekučného súdu bolo nevyhnutné posúdiť aj z hľadiska „zbytočných prieťahov“
a to súdom samostatne, bez potreby existencie rozhodnutia alebo konania iného orgánu v zmysle
znenia ustanovenia § 9 ods. 2 po novelizácii od 1.1.2013. Posúdenie zbytočných prieťahov nie je (ale)
možné bez prihliadania na všetky okolnosti veci, teda nemožno neprihliadať na tisícky obdobných vecí
(podávaných navrhovateľom na postup exekučného súdu) i vzhľadom k jeho možnostiam. Rozhodnutie

exekučného súdu o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v uvedených
lehotách nemožno hodnotiť ako zbytočné prieťahy (so stavom právnej neistoty navrhovateľa a s
dôsledkom vzniku škody), s poukazom na vyššie uvedené okolnosti /postup exekučného súdu/ v
danej právnej exekučnej veci, pričom nemožno neprihliadať na tisícky obdobných vecí (podávaných
navrhovateľom), i vzhľadom k jeho možnostiam. V tejto súvislosti potom nemožno prijať záver, že

exekučný súd bol nečinný, pričom bolo potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť, že ani prípadné
samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty by nezakladalo automaticky nárok na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, ktorú navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje.

Teda navrhovateľ nepreukázal, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu,

teda k naplneniu základného predpokladu pre prípadnú zodpovednosť odporcu, preto nebolo potrebné
sa zaoberať škodou, nemajetkovou ujmou a príčinnou súvislosťou. Naviac ak navrhovateľ nedisponoval
spôsobilým exekučným titulom, nemohol mu takýto nulitný exekučný titul privodiť prospech a ak munemohol privodiť majetkový prospech v exekúcii, potom mu nemohla vzniknúť ani prípadná škoda
(nemožnosťou realizácie exekúcie).

Vychádzajúc z uvedeného mal potom odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci
vecne správne, keď návrh navrhovateľa plne zamietol. Odvolací súd tiež vychádzal z toho, že návrh
navrhovateľa nebol premlčaný, že je neprípustná všeobecná paušalizácia uplatňovaných nárokov na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, keď oba nároky je potrebné v konaní jednoznačne preukázať
(nie je možné ich len predpokladať) v konaní vykonaným dokazovaním, že znalecký posudok slúži

len na preskúmavanie správnosti preukázaných tvrdení účastníkov konania, že rozhodovaciu činnosť
súdov tvoriacich podstatu súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, že vzťah príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostrednýaneprerušený(anestačí,akjeibasprostredkovaný,tedakzmenšeniumajetkubymuselo
prísť priamo a len týmto postupom), že navrhovateľ nevyprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce ním
uvádzanú škodu a nemajetkovú ujmu a že vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci nezistil.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.