Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9P/96/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714202403
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1714202403.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci
navrhovateľky : J. U., bytom vo T., Š. XXX/XX, zastúpená JUDr. Evou Klemovou, advokátkou so
sídlom v Pezinku, M.R. Štefánika 1, proti odporcovi : J. U., bytom T., Š. XX, zastúpený JUDr. Zuzanou
Martincovou, advokátkou so sídlom v Pezinku, Moyzesova 2/A, o rozvod a úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode : 1. X. U., nar. XX.XX.XXXX a 2. J. U. , nar.
XX.XX.XXXX , obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok ,
so sídlom v Pezinku, Moyzesova č. 2, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky J. U., rod. X., nar. XX.XX.XXXX a odporcu J. U., nar. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa 12.12.2004 v J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J., zväzok 16, ročník
2004, str. 147, por. č. 48, rozvádza.

Maloleté deti: X. U., nar. XX.XX.XXXX a J. U., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej
starostlivosti otca.

Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Matka maloletých detí je povinná prispievať na výživu maloletého X. U., nar. XX.XX.XXXX sumou 120
eur mesačne a na maloletého J. U., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci
vopred k rukám otca detí, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Matka maloletých detí je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý štvrtok v kalendárom týždni
v čase od 16:00 hod. do 19:30 hod. kedy si deti prevezme v školskom zariadení a odovzdá ich otcovi
detí v mieste jeho bydliska.

Každý nepárny kalendárny týždeň v čase od soboty od 10:00 hod. do nedele 18:00 hod., kedy si deti
prevezme a odovzdá ich otcovi maloletých detí v mieste jeho bydliska.

Každý nepárny kalendárny rok:

- Počas Veľkonočných prázdnin od stredy predchádzajúcej Zelenému štvrtku od 18:00 hod. do
Veľkonočného pondelka do 18:00 hod.

- Počas jesenných prázdnin odo dňa predchádzajúcemu prvému dňu prázdnin od 18:00 hod. do
posledného dňa prázdnin do 18:00hod.

- Počas Vianočných sviatkov dňa 24.12. od 16:00 hod. do 25.12. do 16:00 hod., v čase od 27.12. od 18:00
hod. do 30.12. do 18:00 hod., kedy si deti vyzdvihne a odovzdá ich otcovi detí v mieste jeho bydliska.

Každý párny kalendárny rok:

- Počas jarných prázdnin od piatku predchádzajúcemu prázdninovému týždňu od 18:00 hod. do soboty
prázdninového týždňa do 18:00 hod.

- Počas Vianočných sviatkov od 25.12. od 16:00 hod. do 26.12. do 16:00 hod., od 30.12. od 18:00 hod.
do 6.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod., kedy si deti vyzdvihne a odovzdá ich otcovi
detí v mieste jeho bydliska.

Každý kalendárny rok od 1.7. od 09:00 hod. do 15.7. do 18:00 hod. a od 1.8. od 9:00 hod. do 15.8 do
18:00 hod., kedy si deti vyzdvihne a odovzdá ich otcovi detí v mieste jeho bydliska.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 12.03.2014 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva v s
odporkyňou a úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode .

Navrhovateľka v návrhu uviedla , že manželstvo s odporcom uzavrela v roku 2004 v J.. Z manželstva
sa narodili 2 deti : X. U., nar. XX.XX.XXXX, J. U., nar. XX.XX.XXXX . Posledné spoločné bydlisko
mali manželia vo T.. Prvé problémy sa začali objavovať po návrate navrhovateľky z G., kde pracovala.
Odporca nadviazal známosť s inou ženou a napriek snahe navrhovateľky, nemal záujem o udržanie
manželstva. Dochádzalo k hádkam, konfliktom. Manželia spolu netrávia čas ani intímne chvíle, odcudzili
sa. Navrhovateľka ďalej navrhla zveriť maloleté deti do svojej do osobnej starostlivosti , s tým, že
dieťa bude naďalej zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné žiadala určiť sumou 150 a 200 eur
mesačne a upraviť styk otca s maloletými deťmi nežiadala.

Odporca sa písomne k podanému návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.09.2014. Uviedol,
že tvrdenia navrhovateľky prezentované v návrhu na začatie konania sú zavádzajúce. Navrhovateľka v
roku 2008 odišla do G., rodinu kontaktovala minimálne. Neskôr oznámila, že má priateľa a k odporcovi
sa už nevráti. Hoci sa vrátila a chcela spolužitie s odporcom obnoviť, začali sa množiť medzi nimi
konflikty. O rodinu sa staral väčšinou alebo úplne odporca, venoval sa deťom. Rezolútne poprel, že by
mal mimomanželský vzťah. So zverením detí do starostlivosti navrhovateľky vyslovil nesúhlas a navrhol
zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti. Výživné navrhol 180 a 150 eur mesačne, styk s maloletými
deťmi a ich matkou neupraviť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu :
sobášny list, rodné listy detí , potvrdenia o mesačných výdavkoch a príjmoch účastníkov konania.
Súd nariadil ústne pojednávanie , kde vypočul účastníkov konania, právnych zástupcov, kolízneho
opatrovníka. Po takto vykonanom dokazovaní ustálil nasledujúci skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 12.12.2004 v J. , ktoré je zapísané na matričnom úrade
J. , vo zväzku 16, ročník 2004, strana 147, poradové číslo 48. U oboch išlo o prvé platne uzavreté
manželstvo. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v obci T., okres R. . V manželstve sa
narodili dve deti : J. a X.. Z pohľadu navrhovateľky k rozpadu manželstva došlo z dôvodu častých
nedorozumení, hádok a tiež mimomanželského vzťahu odporcu.

Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na vyjadreniach vyslovených v podanom písomnom návrhu.
Avšak pokiaľ ide o deti navrhla striedavú osobnú starostlivosť.

Odporca vypovedal, že s rozvodom súhlasí , nesúhlasí však so zverením detí do striedavej osobnej
starostlivosti. Maloleté deti žiadal zveriť do svojej osobnej starostlivosti.

Právna zástupkyňa odporcu vypovedala, že rozvrat manželstva je definitívny a nezvratný. Odporca
žiada deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti , nakoľko navrhovateľka sa o ne väčšinou nestará a
nezaujíma sa o ne.

Kolízny opatrovník vykonal návštevu v rodine a podal súdu o tom písomnú správu zo dňa 08.12.2014.
V rámci návštevy bol vykonaný i pohovor s maloletými deťmi. Matka detí býva v prenajatom dome,
kde obýva 2 izby. Maloletý J. pri rozhovore uviedol, že chce byť zverený otcovi a s mamou sa chce
stretávať. Otec maloletých detí býva v kompletne zariadenom 5-izbovom rodinnom dome, kde deti majú
samostatné izby. Maloletý X. uviedol, že chce byť zverený otcovi, s ktorým si viac rozumie. Triedne
učiteľky oboch detí potvrdili, že viac so školou spolupracuje otec, deti chodia do školy čisté a pripravené.

Náklady maloletých detí matka vyčíslila na čiastku 296,46 eur u maloletého X. a 138,54 eur u maloletého
J.. Po vyjadrení detí súhlasila, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca s tým, že súd upraví
jej právo styku s maloletými deťmi. Výšku výživného navrhla v čiastke 50 eur na J. a 70 eur na X., s
poukazom na svoj príjem 677, 84 eur.

Otec detí cestou právnej zástupkyne vyjadril nesúhlas s takto navrhovaným výživným a žiadal priznať
výživné v súlade s jeho písomným návrhom.

Kolízny opatrovník podporil návrh na zverenie detí otcovi , výživné navrhol vo výške 130 eur na X. a
100 eur na J.. Pokiaľ ide o styk uviedol, že matka robí rozdiely medzi deťmi, čo X. cíti a preto apeluje na
matku, aby dieťa nenútila stretávať sa s ňou, pokiaľ to sám nebude tak cítiť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch

Podľa § 23 ods. 1 Zákona rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

V konaní mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené, neplní svoje funkcie.
Obaja účastníci konania vyslovili s rozvodom manželstva súhlas.

Súd mohol záverom jednoznačne skonštatovať, že manželstvo sa pod ťarchou problémov vyčerpalo,
manželia sa vzájomne odcudzili natoľko, že sa navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva.

Manželstvo je zväzok dvoch ľudí a pre jeho harmonické fungovanie je predovšetkým potrebné
zachovávať jeho mravné postuláty. Láska, úcta, vernosť, tolerantnosť, toto všetko sa z manželstva
účastníkov vytratilo.

Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie
nezostáva. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi
manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu manželstva. Základným
predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z nich
vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanoveným v Zákone o rodine a že toto správanie so
zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu, spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi.

Súd mal v tomto prípade za to, že všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené v Zákone o rodine pre
rozvod manželstva boli splnené. Manželstvo účastníkov čase konania o rozvod vykazovalo vážnosť
narušenia manželských vzťahov, a trvalosť rozvrátenia vzťahov takej intenzity, že nie je možné plniť
jeho účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo.

Súd konštatuje, že manželstvo účastníkov konania po faktickej stránke prestalo existovať a nemôže
viac plniť svoje funkcie, pokiaľ v ňom absentuje cit, láska, či porozumenie. Manželstvo je výrazom
predovšetkým mravných postulátov, ako je vzájomná tolerancia, vernosť, úcta, schopnosť akceptovať
jeden druhého. Tieto postuláty sú v manželstve predpokladané, avšak nie sú žiadnym spôsobom
nárokovatelné. Súd mal v konaní za dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov je natoľko
rozvrátené, že obnovenie spokojného a fungujúceho spolužitia je nemožné.

Príčinu rozpadu manželstva súd vidí v nezodpovednom prístupe navrhovateľa k rodinnému životu,
jeho opakovanej nevera, absencii empatie a veľmi neštandardného postoja navrhovateľa k riešeniu
problémov, kedy sa zbavil svojej zodpovednosti za vzniknutý stav tým, že jednoducho od problémov
utiekol .

Podľa § 24 ods. 1 Zákona rodine súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného

Podľa § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové
potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k nepochybnému záveru, že v danom prípade najvhodnejšou
alternatívou bude zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca .

Súd obvykle zverí maloleté deti tomu z rodičov, u ktorého sú lepšie predpoklady pre jeho riadny vývoj,
výchovu a celkovú starostlivosť. Pritom nepôjde iba o jeho hmotné zabezpečenie, ale o jeho celkový
úspešný vývoj aj po stránke citovej, duševnej, morálnej, kultúrnej a podobne. Pre správne rozhodnutie
súdu ohľadne zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, prípadne striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, je potrebné, aby súd poznal aj názor dieťaťa a venoval mu náležitú
pozornosť. V danom prípade ide o malé dieťa, ktorého vek neumožňuje , aby dieťa bolo vypočuté, či
už kolíznym opatrovníkom, alebo súdom.

Súd zistil vykonaným dokazovaním, že otec zabezpečuje starostlivosť o deti, žije s nimi v spoločnej
domácnosti a samotné deti tento spôsob zverenia na čas po rozvode preferovali.

Ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o rodine explicitne zakotvuje právo dieťaťa na starostlivosť a výchovu
obidvoch rodičov aj po rozvode či rozpade rodiny.

V zmysle ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Súčasťou výroku o výkone rodičovských práv a povinností je i určenie, kto bude maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok na čas po rozvode. Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že za výrok,
zodpovedajúci tak Ústave SR, ako aj v Zákone o rodine zakotvených právach a povinnostiach rodičov
považuje úpravu, pri ktorej „ obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok „.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. ( veta prvá )

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. ( veta prvá ).

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú
schopné samostatne sa živiť. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch
rodičov. Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba

pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných
hľadísk, najmú z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie.

Súd o určil vyživovaciu povinnosť matky voči maloletým deťom s prihliadnutím na náklady maloletých
detí a na osobnú starostlivosť otca o deti a jeho príjem v súčasnosti tvorený sumou 551,- eur . Matka
detí má príjem 677 eur, z čoho náklady na bývanie tvoria sumu 360 eur. Pri takom to príjme a relatívne
vysokých nákladoch nemohol súd celkom akceptovať návrh otca detí na úpravu výživného. Dieťa má
v zásade zdielať životnú úroveň svojich rodičov a ak je príjem rodiča priemerný, tak ani úroveň života
jeho dieťaťa nemôže byť nijako nadštandardná. Náklady na deti boli vyčíslené primerane, strava,
oblečenie, obuv, hygiena a školské potreby, šport , sú vo veku maloletých nevyhnutnými nákladmi,
pričom je potrebné počítať i občasnou návštevou lekára, kúpou liekov, či výživových doplnkov. Suma
120 eur na staršieho syna X. a 100 eur na mladšieho J. je podľa názoru súdu adekvátna tak možnostiam
a schopnostiam matky detí, ako aj potrebám a nákladom detí. Matka detí sa môže pokúsiť zvýšiť si svoj
príjem napríklad príležitostnými brigádami . Výživné na dieťa je prednostnou pohľadávka a rodič musí
svoje náklady usporiadať tak, aby v prvom rade zabezpečil výživu detí a až plnil ostatné záväzky.

Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv. Predpokladom
rozhodovania súdu o styku rodiča s maloletým dieťaťom je zistenie, že sa rodičia maloletých detí na
styku s deťmi, nedohodli, prípadne ich dohoda nezodpovedá záujmu dieťaťa.

Súd považuje za veľmi dôležité, aby ten z rodičov, ktorému nebolo na čas po rozvode dieťa zverené,
mal dostatok možností na to, aby sa naďalej mohol podieľať na výchove dieťaťa, starostlivosti oň a tráviť
s ním i voľný čas. Postavenie oboch rodičov by i v tomto prípade malo zostať viac-menej rovnocenné.
Zo zásady rovnosti rodičovských práva súd vychádzal a upravil styk matky s deťmi relatívne rozsiahle,
kedy poňal do úpravy stretávanie sa počas pracovného týždňa, počas víkendov, sviatkov a všetkých
prázdnin.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní do doručenia tohto
rozsudku, písomne , v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm
a) a f) O. s. p.

Rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním, ak sa účastníci konania tohto práva písomne vzdali do
zápisnice o pojednávaní . ( § 207 ods. 1 O. s. p. ).