Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 5, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/313/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205230
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814205230.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

Slovenská sporiteľňa, a.s., v skratke SLSP, a.s., Tomašiková 48, 832 37 Bratislava, zast. Havel, Holásek
& Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava proti žalovanej: I. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. W.. XXXX/XX, XXX XX E. L. P., Š. M. D. O. o zaplatenie 5.508,31 eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.768,01 Eur spolu s úrokom z omeškanie
za obdobie od 20.06.2011 do 6.12.2013 vo výške 81,13 Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 3.768,01 Eur od 7.12.2013 do zaplatenia a trovy konania, ktoré pozostávajú z iných trov konania

vo výške 132 Eur na účet žalobcu a trovy právneho zastúpenia vo výške 458,73 Eur na účet právneho
zástupcu žalobcu a to všetko sa jej povoľuje splácať v mesačných splátkach po 50 Eur splatných vždy
každého 25.dňa, toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody
splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5.508,31 eur spolu
s úrokom vo výške 13,60 % ročne zo sumy 4.249,16 eur od 29.11.2013 do zaplatenia a s ročným úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.385,58 eur od 29.11.2013 do zaplatenia a trovy konania.
Žalobu odôvodil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 13.05.2009 Zmluvu o splátkovom úvere č.
0562682197 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej
sporiteľne (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“) a Sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne
(ďalej len „Sadzobník poplatkov“). Na základe zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 4.170
eur (ďalej len „úver“). Žalovaná sa zaviazala splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
66,20 eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol určený dňom 20.06.2009 a konečná splatnosť

úveru bola určená dňom 20.04.2019. Splatnosť splátok bola dohodnutá mesačne vždy k 20. dňu v
mesiaci. Žalovaná sa zaviazala splácať úver podľa článku I. zmluvy, kde je uvedená výška úveru,
úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška splátok, periodicita
splátok, splatnosť prvej splátky, konečná splatnosť úveru, splatnosť úrokov, úrok z omeškania, spôsob
splácania, číslo účtu a iné základné podmienky splácania (ďalej len „Základné podmienky“). Žalobca
si svoju povinnosť riadne splnil, pričom žalovaná splnila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé
splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v dokumente prehľad o transakciách na úverovom účte.

Žalobca eviduje ku dňu 28.11.2013 (ďalej len „rozhodný deň“) pohľadávku voči žalovanej vo výške
5.508,31 eur (z toho istina 4.249,16 eur, riadne úroky 1.118,48 eur, úroky z omeškania vo výške 122,73
eur a poplatky vo výške 17,94 eur). Istina 4.249,16 eur je vypočítaná ako čerpaná výška peňažných
prostriedkov + splatné úroky pripísané k čerpanej výške peňažných prostriedkov + splatné poplatkypripísané k čerpanej výške peňažných prostriedkov mínus úhrady započítané na istiny. Podľa článku
5.5.7.1 Obchodných podmienok bolo dohodnuté tzv. zložené úročenie úveru v zmysle ktorého zmluvne
dohodnuté úroky a poplatky, ktoré neboli úhradami realizovanými žalovaným v čase boli pripočítané v

deň ich splatnosti k istine, čím sa stali jej súčasťou a v ďalšom období boli úroky následne počítané
z novej istiny. Takýmto spôsobom sa nesplatené úroky a ďalšie poplatky pripočítavali k istine iba do
30.09.2011. Od tohto momentu istina už nenarastala o ďalšie neuhradené splatné úroky, tie sa začali
vyčíslovať samostatne. Úroky vo výške 1.118,48 eur boli vypočítané ako 13,60 % ročne (dohodnutý úrok
v zmluve) zo sumy 4.252,95 eur od 01.10.2011 do 23.10.2011 a zo sumy 4.249,16 eur od 24.10.2011

do 13.11.2013 t.j. 1.242,49 eur mínus úhrada vo výške 124,01 eur. Ďalej si zmluvné strany dohodli
poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne, ktorá sa od 01.10.2010 zmenila na sumu 2,99
eur. Okrem týchto položiek si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka a Obchodných podmienok, pričom uviedol, že žalobca dňa 15.01.2009 určil výšku z úrokov z
omeškania vo výške 8 % ročne a následne dňa 01.03.2013 znížil výšku na 5 % ročne. Zároveň poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn.: 4Obo/143/98.

Žalovaná so žalobou súhlasila. Žiadala o povolenie splácať dlh v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, vyjadrením žalobcu, výsluchom
právneho zástupcu žalobcu a žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol, že účastníci konania dňa 13.05.2009 uzatvorili
zmluvu na poskytnutie úveru, v ktorej si dohodli podmienky poskytnutia úveru. Pre omeškanie s úhradou
splátok úveru žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 13.11.2013. Zároveň poukázala na písomné
vyjadrenie zo dňa 16.09.2014.

Žalovaná na pojednávaní vo výpovedi uviedla, že je pravdou, že podpísala so žalobcom zmluvu o úvere
dňa 13.05.2009 na sumu cca 50.000 Sk, ktorý potrebovala na prácu do zahraničia pre svojho manžela.
Keďže však od žalobcu mala poskytnutý aj iný úver, najprv musela splatiť pôvodný úver a zároveň jej
poskytli ďalší úver a preto dohodnutý úver na sumu 4.170 eur bol poskytnutý na vyplatenie pôvodného
úveru a zvyšná čiastka jej bola poskytnutá ako úver. V konečnom dôsledku išlo o sumu 60.000 Sk. S

manželom sú rozvedení od 10.09.2012. Potvrdila, že pre žalobcu vykonala úhrady tak, ako to uviedol
žalobca v písomnom vyjadrení. Pre svoju sociálnu situáciu a to skutočnosť, že od 01.01.2014 pracuje
iba na dohodu 10 hodín mesačne a jej príjem je vo výške 58,22 eur a taktiež poberá od 01.01.2014
opatrovateľský príspevok na svoju mamu vo výške 108,83 eur a súčasne dávku v hmotnej núdzi 108,50
eur, žiadala aby jej súd povolil splácať dlžné splátky po 50 eur. Má priznané výživné na maloletého syna

od jeho otca vo výške 300 eur mesačne, ktoré však neplatí načas a preto je vedená voči nemu exekúcia.
Maloletý syn má 8 rokov a užíva lieky na alergiu a v súvislosti so svojím zdravotným stavom si zakupuje
vo výške 10 eur na mesiac. Od januára 2015 sa zúčastní rekvalifikačného kurzu v trvaní 400 hodina
preto nevie, či bude pracovať ďalej na dohodu. Býva u rodičov, ktorým na domácnosť prispieva sumou
100 eur. Ďalšie výdavky má bežné. Okrem tohto úveru platí mesačne úver v G. D. D. vo výške 72,62

eur, ktorého konečný zostatok ku dňu 10.10.2014 je vo výške 2.944,96 eur.

Vo vyjadrení k žalobe spolu s odpoveďou na výzvu súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že dňa 13.05.2009 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere
( ďalej len Zmluva) na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 4.170 eur. V

zmysle zmluvy sa žalovaná zaviazala splatiť celý úver s úrokovou sadzbou 13,60% p.a. V zmysle článku
5.5.7.1 Obchodných podmienok bolo dohodnuté tzv. zložené úročenie úveru v zmysle ktorého zmluvne
dohodnuté úroky a poplatky, ktoré neboli úhradami realizovanými žalovaným v čase boli pripočítané v
deň ich splatnosti k istine, čím sa stali jej súčasťou a v ďalšom období boli úroky následne počítané z
novej istiny. Úroky sa stávali súčasťou istiny len do dňa 30.09.2011 a od tohto dňa boli úroky počítané

zvlášť. V zmysle zmluvy sa žalovaná zaviazala zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 89,59
eur a poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne, ktorý od 01.10.2010 sa zmenil na sumu 2,99
eur mesačne. V zmysle zmluvy sa žalovaná zaviazala splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými
úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 66,20 eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc
dňom 20.06.2009 a s konečnou splatnosťou dňa 20.04.2019. Žalovaná celkovo uhradila sumu 1.823,47

eur a ku dňu 13.11.2013 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Istina vo výške 4.249,16 eur je
vypočítaná nasledovne. 4.170 (čerpanie) + 1.373,45 (kapitalizované úroky) + 142,93 (kapitalizované
poplatky) - 1.436,22 (úhrady započítané na istinu); úroky vo výške 1.118,48 eur sa stavali súčasťou
istiny len do dňa 30.09.2011 a od tohto dátumu boli úroky počítané zvlášť do dňa mimoriadnej splatnosti.Úrok bol počítaný sadzbou 13,60 % ročne zo sumy 4.252,95 eur od 01.10.2011 do 23.10.2011 a zo
sumy 4.249,16 eur od 24.10.2011 do 13.11.2013 t.j. 1.242,49 eur mínus úhrada vo výške 124,01 eur.
Poplatky vo výške 17,94 eur sa stavali súčasťou istiny len do 30.09.2011 a od tohto dátumu boli poplatky

počítané zvlášť do dňa mimoriadnej splatnosti (2,99 x 6); zároveň uviedol, že ako rozhodný deň bol
deň 28.11.2013. Súdu zároveň s týmto vyjadrením zaslal prehľad o čerpaní, splácaní úveru a spôsobu
započítania úhrad vykonaných žalovanou ako sú na čl. 51-56 spisu spolu so sadzobníkom poplatkov
Slovenskej sporiteľni.

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 13.05.2009 zmluvu o
splátkovom úvere č. 0562682197. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie
splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere.
Na základe úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 4.170 eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala ako dlžník splácať v mesačných splátkach od 20.06.2009 po 89,59 eur a to v 119 mesačných
splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.04.2019,

pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 13,60% ročne a ročná percentuálna miera
nákladov 16,26%.

Podľa čl. II. bod 2 zmluvy dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú
Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za

ktorých sa bankový produkt poskytuje, súhlasili s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať.

Podľa bodu 4. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve a a k je
k úverovej zmluve dohodnuté poistenie k úveru a súčasťou dokumentu je časť II, tiež bod 4 a 5 v časti
II tohto dokumentu, sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným

zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

V bode 5. článku II zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným

bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti
s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok,
sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých

bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú
rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.4., bod 1.5. VOP).

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom
- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ

zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky, ak nie je dohodnuté inak.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po

splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v
prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných
prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a

príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek
počas trvania úverového vzťahu. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných
nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu dohodlisa klient a banka na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď
neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu. Na základe tejto skutočnosti vznikne na účte nepovolené
prečrpanie a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých splátok

úveru, banka je oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov, tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky,
pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane) a do dňa
bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky (vrátane).

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:

a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako
10 dní, banka je oprávnená:
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a
klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti,

b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva
okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani
zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,
c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,
d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré

mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.

Podľa bodu 19.16 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek
svoje pohľadávky voči klientovi a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, splatné, nesplatné,
premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek záväzky voči klientovi.

Listom zo dňa 14.11.2013 označeným ako oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca oznámil
žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 13.11.2013. Dlžnú sumu vo výške 5.469,48
eur vyzval žalovanú uhradiť do 15 dní od prevzatia tohto oznámenia. Podľa poštovej doručenky si
žalovaná si toto oznámenie prevzala dňa 21.11.2013.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010

použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používanianeprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť

podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne

obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne

obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. uvedené je súd povinný z úradnej moci
prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o

procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Na základe úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 4.170 eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala ako dlžník splácať v mesačných splátkach od 20.06.2009 po 89,59 eur a to v 119 mesačných
splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.04.2019,
pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 13,60% ročne a ročná percentuálna miera

nákladov 16,26%. Z dôvodu, že žalovaná nesplatila poskytnutý úver riadne a včas čo vyplýva aj z
priloženého výpisu z úverového účtu, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 13.11.2013, kedy
zosplatnil celú pohľadávku a žalovaná ju mala uhradiť do 15 dní od prevzatia oznámenia o zosplatnení
úveru. Od tohto dňa jej vznikla povinnosť uhradiť jednorázovo aj zosplatnené splátky.

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť bola dohodnutá na 119 mesiacov. Začiatok plynutia
premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54

Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a

je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov

(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky

spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa

oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Keďže však súd v zmysle zákonných ustanovení je povinný prihliadať na premlčanie zo svojej úradnej
činnosti, súd sa zaoberal tým, na ktoré splátky má žalobca nárok. Keďže žaloba bola podaná na súd
12.06.2014 žalobca má nárok na splátky nezaplatené 3 roky pred podaním žaloby t.j. splátky splatné od
20.06.2011.Podľaprehľaduúhradsúdzistil,žežalovanáuhradilažalobcoviistinuspoluspríslušenstvom
vo výške 1.118,48 eur, pričom po 20.06.2011 uhradila 446,70 eur.

Ako to už súd vyššie odôvodnil žalobca má teda nárok na splátky od 20.06.2011 do 20.04.2019, ktoré
boli zosplatnené ku dňu 13.11.2013. Spolu ide o 95 splátok. Keďže istina vo výške 4.170 eur mala byť
zaplatené 119 splátkami, jedna splátka na istinu pripadala v sume 65,49 eur. Keďže žalobca má nárok na
95 nepremlčaných splátok na istine, žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť sumu 3.320,98 eur (95x65,49
eur) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Z dôvodu poskytnutia úveru sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi aj úrok z úveru. Keďže však z
dôvodu neplatenia splátok úveru na čas žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 13.11.2013, pokiaľ
ide o úrok z úveru, možno ho žalobcovi priznať iba ku dňu zosplatnenia t.j. za splátky od 20.06.2011 do
13.11.2013. (uznesenie ÚS SR 476/2012, rozsudok KS Prešov 3Co/85/2013).

Účastníci konania si v zmluve dohodli úrokovú sadzbu vo výške 13,60 %. Dohoda o výške úrokov musí
byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon
absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa

31.7.2009).
Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (máj 2009, spotrebiteľský úver
nad 5 rokov) činila úrok 8,83 % ročne. Vzhľadom na vyššie súd nepovažoval dohodu o výške úrokov za
platnú v celom rozsahu, ale priznal žalobcovi iba úrok z úveru vo výške 8,83 %. Preto žalobca má nárok
na úroky z úveru za obdobie od 20.06.2011 do 13.11.2013 pri úrokovej sadzbe vo výške 8,83 % ročne

v sume 885,72 eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a
poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na

úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného

zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni

2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6.2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia

bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie. Preto ak žalobca uplatňuje nárok na predmetný poplatok v rámci splátok,
ktoré sa mali stať splatnými po 10.6.2013, je to v rozpore s citovaným ustanovením zákona a súd nárok
na poplatok za správu úveru obsiahnutý v splátkach po 10.6.2013 žalobcovi nepriznal.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali
splatnými ako súčasť splátky úveru aj pred uvedenou novelou zákona o bankách. splátky splatné do
10.6.2013. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa.Jenesporné,žežalovanýakoklientadlžníkzúverovéhovzťahubolpovinnýplatiťžalobcovi
ako veriteľovi poplatok za vedenie úveru. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným
spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú
potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania
alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi

úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby
náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp.
konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto
na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe
uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úveru uplatneného žalobou aj v tejto

časti zamietol.

Posledným nárokom žalobcu bol nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy 5.385,58 eur od 29.11.2013
do zaplatenia pri výške úroku z omeškania 5 % ročne. Výška žalobcom uplatňovaného úroku z
omeškania je v súlade s Občianskym zákonníkom a nariadením vlády, no súd priznal žalobcovi

úrok z omeškania len zo sumy 3.768,01 eur tak ako ju ustálil vyššie po nepriznaní nárokov ako
ich vyššie odôvodnil a to odo dňa 07.12.2013, teda po uplynutí 15 dní od prevzatia oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Toto oznámenie si žalovaná prevzala dňa 13.11.2013. Až
dňom 07.12.2013 sa žalovaná dostala do omeškania a preto súd v prevyšujúcej časti nárok na úrok z
omeškania zamietol.

Keďže však žalovaná bola v omeškaním aj s úhradou jednotlivých splátok do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti, tj. od 20.6.2011 do 12.11.2013, súd ju zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania s úhradou
týchto splátok vo výške 81,13 Eur.

Vzhľadom na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovanej povolil súd v súlade s ust. § 160 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP ), podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie
sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť jej sumu, na zaplatenie ktorej
bola zaviazaná, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny
3768,01 eur ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu 28.11.2013 kapitalizovaný.
Súd vyčíslil sumu úroku z omeškania k uvedenému dňu, no z uvedenej sumy, ktorá suma predstavuje
za obdobie od 20.06.2011 do 28.11.2013 pri úroku 5 % ročne sumu 81,13 eur, čo predstavuje taktiežúspech žalobcu, teda spolu mal žalobca úspech v sume o zaplatenie 3.849,14 eur, čo predstavuje 70%
a úspech žalovaného predstavuje 30 %, teda žalobcovi po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu
žalovaného vzniklo právo na náhradu trov konania v pomere 40%.

Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„vyhlášky“ ) predstavuje sumu 190,89 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za tri úkony - prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd a účasť na pojednávaní dňa 10.10.2014 a 5.12.2014 podľa § 13a ods. 1 písm.
a), c), d) cit. vyhl. spolu v sume 763,56 eur. Trovy právneho zastúpenia teda pozostávajú z odmeny v
sume 763,56 eur a z režijného paušálu za 4 úkony v sume 32,16 eur - 8,04 eur za dva úkony podľa § 16
ods. 3 cit. vyhl. za rok 2014. Právny zástupca žalobca si uplatnil aj náhradu cestovného a to za cestu
na pojednávanie na tunajší súd dňa 10.10.2014 osobným motorovým vozidlom - Košice - Vranov nad

Topľou a späť - 114 km x 0,183 eur ( základná náhrada za jeden kilometer ) + 6,6 l/100 km - priemerná
spotreba x 1,481 eur - cena PHM = 32 eur a náhradu cestovného a to za cestu na pojednávanie na
tunajší súd dňa 5.12.2014 osobným motorovým vozidlom - Košice - Vranov nad Topľou a späť - 114 km x
0,183 eur ( základná náhrada za jeden kilometer ) + 6,6 l/100 km - priemerná spotreba x 1,392eur - cena
PHM=31,33eur.Náhradazastratučasuzacestunapojednávaniadňa10.10.2014a5.12.2014natrase

Košice - Vranov nad Topľou a späť - 8 polhodín - 8 x 13,40 - náhrada za jednu polhodinu - 107,20 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z
odmeny 763,56 eur, režijného paušálu 32,16 eur, náhrady za stratu času v sume 107,20 eur a k tomu
DPH vo výške 20% z týchto priznaných položiek v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 902,92

eur, t.j. 180,58 eur náhrady cestovného sume 63,33 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú
sumu 1.146,83 eur.

Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 40%, preto zaviazal
žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 458,73 eur ( 40% zo sumy 1146,83 eur )

a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom žalobca uhradil
poplatok v sume 330 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu iných trov v sume 132 eur ( 40% zo
sumy 330eur ).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.