Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/220/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200809
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8114200809.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu V. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho
v J. č. X, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul.
Sovietskychhrdinovč.163/66,protižalovanémuPROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomvBratislave,
na ul. Pribinovej č. 25, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s. r.o. , so
sídlomvBratislave,naul.Kubánihoč.16,vkonaníourčenieneprijateľnejzmluvnejpodmienkyavydanie
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 19.5.2014
č. k. 25C/4/2014- 111 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia
vo výške 108,46 Eur a žalovaný je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že poplatok 124,74 Eur za službu spočívajúcu v
možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.001,58. Zároveň žalovaného
zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi vo výške 640,22 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 15.11.2010 uzatvorili zmluvu o

revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalobcovi schválený revolvingový úver s úverovým limitom
840 Eur. Úver mal byť splácaný v v 36 splátkach po 47,69 Eur. Celková čiastka, ktorú žalobca ako dlžník
musel zaplatiť predstavovala sumu 1.716,84 Eur. Túto čiastku žalobca zaplatil, pričom zo schváleného
úveru vo výške 840 Eur mu na účet prišla iba suma 715,24 Eur. Ročná úroková sadzba úveru v zmluve
bola stanovená na 70,02%.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.Poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Pokiaľ v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej
uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tak ako tomu bolo v tomto prípade, uvedený
nedostatok spôsobuje následok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a spotrebiteľský úver
sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov.

Pri rozhodovaní okrem ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa prihliadalo aj na ustanovenia
§ 39 a § 3 ods. 1 OZ. Podľa ustálenej judikatúry za neprimeraný sa považuje úrok odporujúci dobrým

mravom a taký, ktorý podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov, alebo
pôžičiek.Priúverovejzmluvetvoriacej predmettohtosporuboldohodnutýúrokvovýške70,02%,pričom
pri spotrebiteľských úveroch v novembri roku 2010 s dobou splatnosti 1 až 5 rokov bola priemerná
úroková sadzba 14,64 % p. a.. Súd to zistil z internetovej stránky NBS. Dohodnutý úrok presahuje

priemernú úrokovú sadzbu v bankách takmer päťnásobne. Nepochybne ide o úžernícky úrok a ako taký
je neplatný. Dohoda o úrokoch je preto neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ.

S prihliadnutím na vyššie uvedené žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 1.001,58 Eur tvoriacej
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

Čo sa týka žalovaným vznesenej námietky premlčania, táto nie je dôvodná. Žalobca uhradil splátky vo

februári roku 2013 a o tom, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohatenie sa dozvedel v
novembri roku 2013. O tomto tvrdení žalobcu nebol dôvod pochybovať. Vzhľadom na podanie žaloby v
januári roku 2014, nemohlo dôjsť k uplynutiu subjektívnej alebo objektívnej premlčacej doby.

Čo sa týka dojednania o odklade splátok uvedeného v bode 8. Zmluvy pod názvom dohoda o poskytnutí
služby je úplne nelogické, aby žalobca, ktorý v čase uzatvárania zmluvy bol dôchodcom uzatváral

dohodu o odklade splátok v prípade straty zamestnania, prípadne dlhodobej práceneschopnosti v
zamestnaní. Je teda zrejmé, že žalobca o podpise tejto dohody nevedel. Po vypísaní tlačiva zmluvy,
obsahujúceho aj Dohodu o odklade splátok, žalobca bez náležitého poučenia o tom, že podpisuje aj
túto dohodu, podpísal zmluvu o úvere. Žalobca ako dôchodca nikdy nemohol splniť podmienky v tejto
dohode uvedené, teda stanovenú dobu práceneschopnosti, prípadne skončenie pracovného pomeru, o

čomžalovanývedel.Tátodohodavovzťahukžalobcovibolanevymožiteľnáapraktickynerealizovateľná
od samého začiatku. Aj za predpokladu, ak by žalobca nebol dôchodcom, uvedená dohoda sa musela
podrobiť súdnemu prieskumu. Vzhľadom na výšku stanoveného poplatku išlo o neprijateľnú zmluvnú
podmienku v celosti. Strhnutie časti úveru, za službu, ktorú možno v budúcnosti žalobca využije, za
poplatok 124,74 Eur pri úvere 840 Eur je neprimerané. Takáto dohoda spôsobuje hrubú nerovnováhu

medzi účastníkmi v neprospech žalobcu. Dohoda o odklade splátok by bola zo súdnej kontroly vylúčená,
len v prípade jej individuálneho dojednania, čo sa ale v tomto prípade nestalo. Žalobca si podmienky
tejto zmluvy individuálne nedojednal, pretože ak by mu boli vysvetlené, vzhľadom na jeho postavenie,
by nemal dôvod dohodu uzatvárať.

S prihliadnutím na uvedené súd prvého stupňa žalobe vyhovel.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozhodnutie
zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že žiadna zákonná úprava nezakladá právo na odklad splatnosti
splátok.Vtomtosmereanispotrebiteľsképrávoneupravujepovinnosťveriteľazmeniťsplátkovýkalendár

a umožniť odklad splácania. Uvedená skutočnosť teda znamená, že význam služby je potrebnéhodnotiť nielen v kontexte toho, že ide o úpravu, ktorá v rovine zákonnej úpravy nemá obdobu, ale
súčasne aj z hľadiska možných dôsledkov absencie jej uzavretia. Keďže dlžník nemá právo na odklad
splatnosti splátok zo zákona, v prípade absencie dohody a nesplácania dochádza nielen k vzniku

sankcii za omeškanie, ale súčasne môže dôjsť aj k strate výhody splátok a zosplatneniu celého úveru.
Z hľadiska posúdenia či ide o neprijateľnú podmienku, resp. dohodu s takou povahou je podstatné
tiež, že o nerovnováhu nemôže ísť ani v závislosti od toho, či spotrebiteľ službu zakúpenú na základe
dohody o poskytnutí služby využije alebo nie. Zjednodušene povedané, či spotrebiteľ spotrebuje aj
kúpený tovar alebo nie, či bude sledovať všetky televízne programy v rámci zakúpeného balíku, či

pôjde na divadelné predstavenie na základe vopred kúpeného lístka, nespôsobuje nerovnováhu na
jeho úkor. Výška odplaty predstavuje dohodu o cene služby a teda nie je v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou. Žiadny predajca (dodávateľ) nemá
možnosť ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa, či zakúpenú službu využije alebo nie. Prijatý čiastkový
záver vo vzťahu k posúdeniu dohody o poskytnutí služby nielen odporuje právnej úprave ale je aj
predčasným a založeným na neúplných skutkových a právnych záveroch. Nelogickým je i argument,

že práceneschopnosť nemôže nastať aj v prípade dôchodcu. Práceneschopnosť je faktickým stavom,
ktorý spočíva v trvaní choroby po určitú dobu. Nejde o fakt viazaný na prerušenie pracovného pomeru
z dôvodu choroby, čomu zodpovedá i obsah dohody o poskytnutí služby, kde nie je uvedené, že má
ísť o práceneschopnosť v zamestnaní. Je všeobecne známym a štatisticky podloženým faktom, že
v prípade osôb dôchodkového veku je riziko chorôb a zdravotných problémov omnoho vyššia ako u

mladších vekových skupín. Pochybne vyznieva aj to, že žalobca si síce uzatvorenia zmluvy o úvere
vedomý bol, ale to, že uzatváral dohodu o poskytnutí služby už nevedel. Žalobca predložil žalovanému
v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru ofertu na uzavretie zmluvy o úvere a dohody o
poskytnutí služby. Úkon žalobcu je návrhom na uzavretie zmluvy. Z logického hľadiska to znamená,
že ten kto niečo navrhuje, je uzrozumený s tým čo žiada, od koho to žiada a čo jeho návrh sleduje.

Keďže ide o písomný právny úkon, potom vôľa oferenta je manifestovaná navonok práve písomným
návrhom na uzavretie zmluvy. Oblát, t.j. ten komu je návrh určený, nemá inú možnosť na posúdenie
toho, či ide o skutočný prejav vôle ako práve z písomnej formy návrhu. Aj preto ustanovenie § 35
ods. 2 Občianskeho zákonníka určuje, že písomný právny úkon sa vykladá podľa jeho vyhotovenia.
Žalobca sa preto nemôže s relevantnými účinkami domáhať toho, že on svoj návrh na uzavretie

zmluvy neprečítal. Z hľadiska platnej právnej úpravy, ako aj bežnej logiky usporiadania spoločenských
vzťahov takáto argumentácia nemôže požívať právnu ochranu. Právnu ochranu jej nepriznáva ani
spotrebiteľské právo, ktorého ústredný pojem - spotrebiteľ je definovaný ako osoba, ktorá je v rozumnej
miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových
faktorov, ako ho vykladal Súdny dvor. Za nezákonné je možné považovať posudzovanie odplaty za

úver na základe uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere. Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka vylučuje aplikáciu § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty už len preto, lebo
ide o špeciálne ustanovenie upravujúce výšku odplaty explicitne. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Odplaty za
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladespotrebiteľskejzmluvysaneporovnávajúlensodplatami
bánk. Zákon výslovne určuje, že odplata sa posudzuje podľa odplaty obvyklej na finančnom trhu.

Finančným trhom sa rozumie sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií s týmito
nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pri tom ide o nepriame sprostredkované financovanie, ktorého
rizikom je návratnosť finančných prostriedkov, resp. je hmotne motivované, inštitucionálne organizované
nakupovanie a predávanie peňazí. Odplatu dohodnutú v zmluve nie je možné porovnávať s úrokovými
sadzbami bánk. Inak by zákonodarca zvolil riešenie, že by namiesto finančného trhu použil pojem

bankový sektor, odplata bánk a podobne. Skutočnosť, že výška odplaty za úver na základe zmluvy
o revolvingovom úvere je primeraná a v súlade so zákonom je možné vyvodiť porovnaním výšky
odplaty z obdobia, kedy bola regulovaná. Maximálna výška odplaty za spotrebiteľské úvery v období
do 10.06. 2010 (§ 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z.) bola 76,00%. Žalobcovi nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia nevznikol. Právny základ tohto nároku tu chýba, nakoľko v zmysle ust. § 53

ods. 6 Občianskeho zákonníka nie je možné posúdiť dohodu o odplate ako neplatnú. Rovnako nebola
správne vyhodnotená otázka začiatku subjektívnej premlčacej doby. Tú nie je možné počítať od vtedy,
kedy sa údajne žalobca mal dozvedieť o bezdôvodnom obohatení od nejakého združenia. Subjektívna
lehota sa počíta od vtedy, kedy žalobca mal k dispozícii a mohol poznať také skutkové okolnosti, ktoréby ho oprávňovali na podanie žaloby. To by v tomto prípade mohlo byť logicky od vtedy, kedy uhradil
jemu vyplatenú časť. A to bolo oveľa skôr, ako v termíne ním uvádzanom.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým

súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na samotný obsah
zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej dňa 15.11.2010 ( č.l. 6 spisu). Podľa tohto obsahu úver
poskytnutý žalobcovi mal slúžiť na zariadenie domácnosti. Je teda zrejmé, že úmyslom žalobcu bolo
získanie úveru na zariadenie domácnosti. Inú vôľu žalobca v čase uzatvorenia zmluvy nemal a teda

nebolo jeho cieľom uzatvoriť i ďalšiu zmluvu a to dohodu o poskytnutí služby.

Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je to,
aby právny úkon sa urobil slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. V opačnom prípade je právny úkon
neplatný.

Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä

k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani
právneho úkonu.

Z predloženej zmluvy je možné ustáliť, že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver na zariadenie domácnosti.

Touto zmluvou však v ďalšom žalovaný vopred vnútil žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom
okamihu vo sfére jeho záujmu a to získanie úveru na zariadenie domácnosti. Ako vyplýva z predtlače
zmluvy žalobca súčasne jedným a tým istým podpisom na zmluve sa podpísal aj pod tú časť predtlače
listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho úkonu a to dohody o poskytnutí služby. Teda, ak chcel
žalobca získať úver na zariadenie domácnosti, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho

vzťahu so žalovaným, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe
tiežnáležitostiinéhoprávnehoúkonu.Vtomtoprípadesatakdáusudzovaťnanedostatokvôlekonajúcej
osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným ako bol primárne vo sfére jeho
záujmu.

V čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere žalobca inú vôľu než tú, ktorá smerovala k získaniu

úveru na zariadenie domácnosti nemal. Nedostatok vôle žalobcu uzatvoriť dohodu o poskytnutí služby
spôsobuje teda absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Na nedostatok vôle poukazuje i fakt, že pre žalobcu uzatvorená dohoda, predmetom ktorej
bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi na jeho žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru nemala žiadneho praktického významu. Žalovaný za

dôvodyzakladajúcejehozáväzokodložiťsplátkyúveruuviedoldlhodobúpráceneschopnosťaskončenie
pracovného pomeru. Ani z jedného z týchto dôvodov žalobca nemohol ako dôchodca požiadať o odklad
splátok úveru. U nepracujúceho dôchodcu ku skončeniu pracovného pomeru vôbec nemôže dôjsť a
rovnako ani jeho ochorenie nemôže ovplyvniť výšku poberaného dôchodku.Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, podľa ktorého práceneschopnosť v dohode o poskytnutí služby nebola
viazaná na prerušenie pracovného pomeru s týmto sa stotožniť nedá. Platí totiž ustanovenie § 35
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen

podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa
nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Zmyslom dohody o poskytnutí služby bolo umožniť odklad
splátok dlžníkovi pri dvoch nepriaznivých životných situáciách vyvolaných dlhodobou práceneschopnosť
a stratou zamestnania. V oboch prípadoch teda musí dôjsť k výraznému zhoršeniu príjmových pomerov
dlžníka neumožňujúcich mu či už úplné alebo čiastočné plnenie prevzatých finančných záväzkov.

Dlhodobá práceneschopnosť tak môže nepriaznivo ovplyvniť finančnú situáciu iba pracujúcich dlžníkov
a nie dlžníkov dôchodcov, na ktorých príjem táto okolnosť žiaden vplyv nemá. Záver o tom, že dlhodobá
práceneschopnosť ako dôvod odkladu splátok úveru je viazaná na práceneschopnosť v zamestnaní,
má oporu vo vykonanom dokazovaní a navyše je i v súlade s ustanovením § 54 ods .2 Občianskeho
zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia v pochybnostiach a obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Okrem toho konanie žalovaného pri uzatváraní dohody o poskytnutí služby má navyše znaky nekalosti,
čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v

podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,

ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Zmluva vypracovaná žalovaným a predložená žalobcovi na podpis vzbudzuje zdanie, ako keby jej

obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. Až v strede pretlačeného
formulára zmluvy je pod bodom 8 spomenutá ďalšia zmluva a to dohoda o poskytnutí služby. V prípade
dvoch alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine, by preto malo byť bežnou praxou a
zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaný
túto pluralitu právnych úkonov vôbec nezvýraznil, ale naopak vyvolal dojem, ako keby so žalobcom

uzatvoril len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovaného bežnej praxi a zvyklostiam odporuje a preto
je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie priečiace sa dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti
právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Vo veci sa nedá stotožniť s tvrdením, podľa ktorého ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
vylučuje aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov , nesmie odplata podstatneprevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situácia spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu

splatnosti.

Uvedenéustanovenie,alenemožnovykladaťtak,abydoodplatyobvyklepožadovanejnafinančnomtrhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu,
ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou
zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných

inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov
upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či

konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok

bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov

svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou

finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo
výške70,02%skoro5-násobneprevyšujepriemernúúrokovúsadzbu14,64%uplatňovanúbankamipri
poskytovaníúverovalebopôžičiek.Dohodnutáúrokovámieratedapodstatneprevyšujeobvyklúúrokovú
mieru a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia

§ 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Tento dôvod neplatnosti dojednania o úrokoch bol v odôvodnení rozhodnutia uvedený až na druhom
mieste. Nárok žalobcu sa totiž posudzoval aj podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010
Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,podľaktoréhoposkytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Jednou z náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je i
to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve absentuje rozlíšenie

jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez
tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a
bez poplatkov. Tieto zistenia zo strany žalovaného v jeho opravnom prostriedku vôbec spochybnené
neboli. Preto aj za predpokladu platného dojednania výšky úrokov pre absenciu jednej z náležitostí
vyžadovanej ustanovením § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. žalovanému nevzniklo právo

na úroky dohodnuté v zmluve. Ak žalobca zaplatil i úroky, na ktoré žalovanému právo nevzniklo, nastrane tohto účastníka minimálne vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu podľa
ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným táto pri rozhodovaní o uplatnenom nároku

zohľadnená byť nemohla. Žalobca sumu 1.716,84 Eur pozostávajúcu z poskytnutého úveru a
dojednaných úrokov uhradil v celom rozsahu vo februári roku 2013. Až týmto momentom začala
plynúť trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
upravená v ustanovení § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže subjektívna 2 - ročná premlčacia
doba ( § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nemôže začať plynúť skôr než objektívna premlčacia doba,

od februára roku 2013 do 14.1.2014, kedy bola podaná žaloba na súde, nemohlo dôjsť k uplynutiu či už
2 - ročnej subjektívnej alebo 3 - ročnej objektívnej premlčacej doby.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 O. s. p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O. s. p. a z tohto titulu úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo

výške 108,46 Eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu žalobcu za jeden úkon právnej
služby ( spísanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 27.8.2014) vo výške 82,34 Eur, z režijného paušálu za
úkon vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 Eur a zo sumy 18,08 Eur tvoriacej 20 % DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.