Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221963
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221963.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. Grösslingova 4, Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 15C/834/2012-42 zo dňa 17. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 101 ods. 2, § 119 ods. 2 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), ustanovení § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 9 ods. 1,
2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a ustanovení § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu zo dňa 27. 09. 2012 domáhal od žalovaného

zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 770,- eur, pretože
Okresný súd Nové Zámky v exekučnej veci vedenej pod exekučným číslom EX 14166/2009 rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 13. 12. 2010, a to rozhodnutím o
poverení, a tak došlo k vydaniu poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac
ako 14 mesiacov. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil
náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetkovú škodu vyčíslil na sumu
125,- eur, ktorá predstavuje sumu 70,- eur za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnanca pomocou informačného systému, sumu 40,- eur za udržiavanie a správu informačného
systému a sumu 15,- eur za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené vyhotovením urgencií, na poštové a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Žalobca si uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené Ústavou SR a Európskym

dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je
dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené zo zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Potreba náhrady nemajetkovejujmy má svoj základ v požiadavke n a spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej
nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si
uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo na spravodlivé riešenie veci
a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 770,- eur za celých 14 mesiacov.
Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom 55,- eur za každý mesiac v omeškania v
činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 660,- eur za rok: 12

mesiacov v roku = 55,- eur za mesiac. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako
432 dní.

Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Er/53/2010, EX 14166/09 súd zistil, že dňa 30. 12. 2009
bol do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný návrh na vykonanie exekúcie
na návrh oprávneného spoločnosti Pohotovosť s.r.o. proti povinnej Y. P. pre vymoženie sumy 4.423,27

eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 30. 10. 2009
sp. zn. SR 15780/09. Dňa 19. 01. 2010 bola na exekučný súd doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 14166/09. Exekučný súd vyzval dňa 08. 06.
2010 oprávneného, aby predložil v lehote 15 dní exekučnému súdu úverovú zmluvu uzavretú medzi
oprávnenýmapovinným.Dňa23.09.2010bolaexekučnémusúdudoručenáúverovázmluvač.4570564

spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami poskytnutia úveru. Exekučný súd vydal dňa 13. 12.
2010 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5404 059871. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania
a zisteného stavu veci dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Súd mal ako dôkaz predmetný
exekučný spis. Žalobca sa podaním adresovaným priamo odporcovi domáhal uspokojenia nároku na
náhradu škody a nároku na nemajetkovú ujmu. Žalovaný ním uplatňovaný nárok na náhradu škody

a náhradu nemajetkovej ujmy neuspokojil, a preto sa navrhovateľ obrátil so svojím návrhom na súd.
V predmetnej veci, v ktorej sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, bol exekučným
titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 30. 10. 2009 sp. zn. SR 15780/09. Súd mal
v konaní za preukázané, že exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu u exekútora dňa 30. 12.
2009. Žiadosť o udelenie poverenia na exekučný súd bola doručená dňa 19. 01. 2010, pričom exekučný

súd dňa 08. 06. 2010 vyzval oprávneného na doručenie zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 23. 09. 2010 bola doručená exekučnému súdu zmluva
o úvere č. 4570564 spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami poskytnutia úveru. Exekučný súd
vydal dňa 13. 12. 2010 poverenie na vykonanie exekúcie. Konštatoval, že v exekučnom konaní je súd
zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo 11/2010). Už
v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
exekučný súd konajúci o návrhu nanútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Súd dospel k záveru, že exekučný súd až po prijatí

zmluvy o úvere č. 4570564 spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami úveru, ktorá bola doručená
na exekučný súd dňa 23. 09. 2010 mohol preskúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom v čase začatia exekučného konania. Exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie
na 13. 12. 2010. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení, že v

predmetnej exekučnej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 14 mesiacov. Vykonaným
dokazovaním tvrdenia žalobcu boli preukázané ako nepravdivé. Zároveň konštatoval, že na náhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy nebol splnený zákonný predpoklad spočívajúci v konštatovaní
nesprávneho úradného postupu spôsobeného prieťahmi v konaní. Nárok na náhradu škody si žalobca
uplatnil podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 zákona č.

514/2003 Z. z., keď podľa žalobcu príslušný exekučný súd svojím postupom porušil povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp. bez zbytočných
prieťahov v konaní. Žalobca tvrdil, že poverenie bolo vydané s omeškaním viac ako 14 mesiacov. Súd
však v konaní zistil, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané po doručení žiadanej zmluvy
o úvere, ktorá bola doručená na exekučný súd dňa 23. 09. 2010. Poverenie na vykonanie exekúcie

bolo vydané dňa 13. 12. 2010. Súd dospel k záveru, v uvedenej veci navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne počtu dní omeškania a vykonaným dokazovaním bolo zistené, že tvrdenia žalobcu boli
nepravdivé. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik a výšku škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s
predmetným exekučným konaním a rovnako tak vznik a výšku nemajetkovej ujmy. Taktiež nie je možné vkonaní konštatovať, že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a existenciou
škody. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci
úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich neuplatnil a žiadne si ani nevyčíslil.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie. Namietal, že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, skutočnosť, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplné zistenie skutkového stavu

veci a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa
rozhodol v merite veci na základe úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom v
právnomštáteniejemožné,abysúdinterpretovalhmotnéprávoplatnévčasevznikuprávnejskutočnosti
a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného
právneho vzťahu. Mal za to, že ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii,

dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktoré
musí byť zrušené. Konštatoval, že súd prvého stupňa vytvára konštrukciu, podľa ktorej návrh žalobcu
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy bol anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov,
avšak bol toho názoru, že samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže nič zmeniť na fakte, že zo strany
štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to preto, že rozhodnutie nebolo vydané v

zákonom ustanovenej lehote. Poznamenal, že súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastával názor, že
účastníkom konania nevznikol stav právnej neistoty. V danej veci vytvoril zákonodarca legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, ktorú exekučný súd ignoroval a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Mal za to, že súdu neprináleží polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní

zákonnými lehotami, ale má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným
súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Ďalej uviedol, že súd svojimi
úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
účastníkom konania (§ 204 ods. 1 OSP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 201 <. OSP).

Podľa§4ods.1písm.a/bod 1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (ods. 2).

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (ods. 2).
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije pracuje, b)závažnosť vzniknutej ujmy ana okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V preskúmavanej veci odvolací súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech
nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku a keďže sa v celom
rozsahu stotožnil s odôvodním napadnutého rozhodnutia, vo svojom rozhodnutí sa obmedzil len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Žalobca v podanom odvolaní naďalej
tvrdí, že súd vec nesprávne posúdil po právnej stránke a nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom

konania nevznikol stav právnej neistoty v súvislosti s určením zákonnej lehoty na vydanie poverenia v
exekučnom konaní, keď exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej lehoty s
omeškaním viac ako 14 mesiacov.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Úlohou odvolacieho súdu bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval
príslušné právne predpisy. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci a v
podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia uvedené súdom prvého stupňa.

Odvolací súd k tejto námietke odvolateľa, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po zákonnej lehote uvádza, s poukazom na obsah spisu a rozhodnutie súdu
prvého stupňa, že toto tvrdenie žalobcu nevyplýva zo spisového materiálu, lebo súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviedol, že v čase podania žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu neexistovala, pretože Exekučný poriadok v posudzovanom období podania žiadosti upravoval len
lehotu na vydanie poverenia (§ 44 ods. 2 EP), ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a ak
návrh spĺňa zákonom požadované náležitosti. Zákon neupravoval lehotu na vydanie iného rozhodnutia

o návrhu súdneho exekútora na vydanie poverenia.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa
19. 01. 2010 (exekútorovi 30. 12. 2009), k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný v
tento deň. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. O tejto žiadosti súdneho

exekútora exekučný súd rozhodol vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dňa 13. 12. 2010.
Rozhodnutiu exekučného súdu o udelenie poverenia predchádzala súdna výzva zo dňa 08. 06. 2010
zaslaná oprávnenému na doručenie zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu. Dňa 23. 09. 2010 bola doručená exekučnému súdu zmluva o úvere č. 4570564
spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami poskytnutia úveru. Ak teda súd vydal poverenia ma

vykonanie exekúcie dňa 13. 12. 2010, rozhodol tak v primeranej lehote po doplnení návrhu a nebolo
preukázané tvrdenie navrhovateľa, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo
rozhodnuté s omeškaním až 432 dní od jej podania. V čase rozhodovania o žalobe žalobcu exekučné
konanie podľa návrhu oprávneného nebolo právoplatne skončené.

K námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že aplikácia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.,
ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť vznik nesprávneho úradného
postupu v podobe prieťahov v konaní, odvolací súd súhlasí uvádza, že je dôvodná, lebo toto ustanovenie
zákona č. 514/2003 Z. z. bolo zavedené do tohto zákona zákonom č. 412/2012 Z. z. s účinnosťou
od 01. 01. 2013 a nie je možné aplikovať toto znenie na právne vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k

zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia
(§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. V
nadväznosti na toto konštatovanie však odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol správne znenie ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. platné v čase podania
žiadosti na exekučný súd.

Súd prvého stupňa jasne, logicky a vecne správne odôvodnil aj svoj záver, prečo tak rozhodol a vysvetlil
rozdiel právneho stavu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v čase rozhodovania v prípade, ak
exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok a s poukazom na ustálenú judikatúru rozhodovacejčinnosti súdov poukázal na konkrétne rozhodnutia, ktoré obdobné prípady riešili a z úradnej povinnosti
skúmal materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Tvrdenie odvolateľa o tom, že o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie omeškanie viac ako 432 dní nebolo preukázané a toto

tvrdenieiodvolacísúdpovažujezanepravdivé.Vdanejveciiodvolacísúdjetohonázoru,žekebyajbolo
preukázané tvrdenie žalobcu v nedodržaní dĺžky lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia,
túto skutočnosť nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania s
dopadom na tvrdenie navrhovateľa, že nesprávny úradný postup bol v konaní preukázaný nedodržaním
zákonom stanovenej lehoty pre rozhodnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

(pozri napr. rozhodnutie II ÚS 471/2012, I ÚS 86/02). Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti
sťažností odvolateľa v týchto veciach (zastavenie exekúcie) a akceptoval právne závery všeobecných
súdov o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie, lebo rozhodcovský rozsudok (notárska zápisnica),
na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté) neboli z rôznych dôvodov spôsobilým
exekučným titulom na vedenia exekúcie ( napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. III. 148/2014).

Pokiaľ ide o ďalšie námietky odvolateľa, odvolací súd je toho názoru, že sú uvedené iba vo všeobecnej
rovine bez konkrétnej špecifikácii, ako mal súd rozhodnúť o jeho žalobe, teda ako mal po právnej stránke
posúdiť jeho uplatnený nárok, čo neurobil a pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že súd žalobu zamietol na základe
úpravy obsiahnutej v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. z dôvodu, že súd interpretoval hmotné právo platné

v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného
práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo
k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, teda že súd založil svoje rozhodnutie na neprípustnej
interpretácii, odvolací súd zistil, že táto skutočnosť nevyplýva z rozhodnutia a dospel k záveru, že ak
nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci (nesprávny úradný postup), nemal dôvod zaoberať sa ďalšími námietkami odvolateľa, ani ďalšími
atribútmi vzniku škody (štyri zákonné podmienky) a nemajetkovej ujmy uplatnenej odvolateľom podanou
žalobou.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že v exekučnej veci zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.

zn. 5Er/53/2010, EX 14166/09 nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu
sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva
alebo Ústavného súdu SR, kedy by prieťahy v konaní boli konštatované. Odvolací súd dodáva, že
otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný iba Ústavný súd SR, a nie všeobecný

súd v zmysle nálezu I. ÚS 41/02.

Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na
súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné
súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predpokladá

účastník konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania
implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných
prostriedkov a rozhodovať podľa nich (III. ÚS 369/2010- 12). Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu,
z Ústavy SR ani Dohovoru nemožno vyvodzovať, že súdy sa musia zaoberať zvlášť každým bodom,
ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis

mutandis I. ÚS 56/0 l). Odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa (žalobcu) i rozhodnutie ESĽP prípad
Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999, z ktorého tiež vyplýva, že sa nevyžadujú, aby na každý
argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument,
ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. Podľa rozsudku
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Helle v. Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri

potvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia súdu nižšieho stupňa.

Súd je toho názoru, že súd prvého stupňa riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS

241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivéhoprocesu(článok46anasl.ÚstavySRačlánok6ods.1Dohovoru),ktorévylučujúľubovôľu
pri rozhodovaní, lebo povinnosťou súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutienáležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa
výrok rozhodnutia zakladá.

Pri riadnom a dôslednom oboznámení sa s rozsudkom okresného spisu je zrejmé a nepochybné, že
všetky otázky všeobecne namietané odvolateľom v odvolaní boli už súdom prvého stupňa vysvetlené.
Odvolací súd nepovažuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vnútorne rozporné. K záveru súdu prvého
stupňa o rozpore exekučného titulu so zákonom sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa
v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje v tejto otázke na ustálenú judikatúru NS SR ( pozri napr.

rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6Cdo 6/2013, R 46/2012 - 3Cdo 146/2011, 6Cdo105/2011).

S poukazom na vyššie uvedený záver súdu prvého stupňa, ktorý urobil a ustál vo svojom rozhodnutí,
zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade so zákonom. Z týchto
dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku tak, že rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Úspešný žalovaný si v odvolacom konaní trovy neuplatnil (nepodal návrh), a preto mu odvolací súd
podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP náhradu trov konania nepriznal.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.