Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/174/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111210688
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111210688.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MichalaBoroňaasudcovJUDr.Petra

Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: Y. Y. - Auto Alles, so sídlom Krpeľany, Štúrova
268, IČO: 14 186 209, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Prešov, Konštantínova 3, proti žalovaným: 1) Y. S., bytom C. W. U. XX, právne zastúpená:
JUDr. Marek Gula, s.r.o., so sídlom Prešov, Hlavná 29, IČO: 47 235 438, 2) E. U., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. W. U. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Komunálna poisťovňa, a.s.,
Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, v konaní o zaplatenie 2 138,66 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 1. rade a vedľajšieho účastníka na strane žalovaných proti

rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C 115/2011-161 zo dňa 13.3.2013 v spojení s opravným
uznesením č. k. 17C 115/2011-197 zo dňa 6. 6. 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Žalované v 1. a 2. rade s ú p o v i n n é zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy odvolacieho
konania vo výške 118,92 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil žalovaným v rade 1.

a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi škodu vo výške 2.138,66 Eur s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 21.4.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O
trovách konania rozhodol tak, že žalované v 1., 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú z náhrady za súdny poplatok 128 Eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 948,79 Eur s tým, že tieto trovy uhradia priamo na účet právnemu zástupcovi
žalobcu AK Vaľo & Partners s.r.o., Konštantínova 3, Prešov na č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v L. L.
a.s. pobočka T., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vedľajší účastník je povinný nahradiť štátu na

trovách konania 19,73 Eur a zaplatiť ich na účet Okresného súdu v Prešove, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Ďalej prvostupňový súd zaviazal vedľajšieho účastníka k náhrade trov štátu vo výške
19,73 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Zodpovednosť za škodu vyvolanou prevádzkou dopravných prostriedkov
podľa § 427 až 431 Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti,
t.j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Poškodený pri uplatňovaní nárokov na náhradu škodu

spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti
škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných
prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku.Žalovanáv1.radejeevidovanáakomajiteľmotorovéhovozidlaRenaultThalia,ktorýmjazdilažalovanáv
2. rade. Prevádzateľ dopravného prostriedku nezodpovedá za škodu spôsobenú protiprávnym úkonom,
viď § 420 Občianskeho zákonníka, ale zodpovedá za škodu spôsobenú objektívnou skutočnosťou,

ktorou je nebezpečná povaha samotnej prevádzky dopravného prostriedku.

Žalovaná v 2. rade v čase spôsobenia škody riadila motorové vozidlo žalovanej v 1. rade, jej
zodpovednosť vychádza z ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaná v 2. rade uznala, že pri
vychádzaní z dvora na hlavnú cestu nedala prednosť vozidlo, ktoré riadil zamestnanec žalobcu,

vytvorila náhlu prekážku pre neho, v dôsledku čoho zamestnanec žalobcu musel urobiť vyhýbací
manéver, dôsledkom čoho narazil do stĺpa oplotenia a došlo k poškodeniu vozidla. Žalovaná v 1.
rade ako prevádzateľ sa nezbavila zodpovednosti, pretože neuviedla žiadnu okolnosť v zmysle §
428 Občianskeho zákonníka, ktorou by preukázala, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

V prejednávanej veci došlo k stretu prevádzok žalobcu a žalovanej v 1. rade a v takomto prípade sa
za škodu zodpovedajú prevádzatelia podľa svojej účasti na strete a po zhodnotení všetkých skutkových
okolností konkrétneho stretu prevádzok, najmä tých okolností, ktoré boli hlavnou príčinou vzniknutej
škody a aj zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že dopravná nehoda bola spôsobená
technikou jazdy žalovanej v 2. rade, ktorá ako vodička vozidla Renault Thalia v čase vychádzania z

miesta ležiaceho mimo cesty, nedala prednosť v jazde vozidlu jazdiacemu po hlavnej ceste. Vodič
žalobcu reagoval na vzniknutú prekážku primerane, ešte skôr ako je považované miesto včasnej reakcie
a urobil vyhýbací manéver, pričom ak by k tomuto vyhnutiu nedošlo, došlo by k nárazu vozidla Ford
Focus do ľavej zadnej časti vozidla Renault Thalia. Žalovaná v 2. rade ako vodička svojou technikou
jazdy, výjazdu s vozidlom z dvora vytvorila vodičovi žalobcu jazdiacom po hlavnej ceste náhlu prekážku,

čiže prekážku, pre ktorú vodič nebol schopný zastaviť z rýchlosti 50 k/h ani pri včasnej reakcii. Znalec
jednoznačne potvrdil, že z technickej stránky vodička, t.j. žalovaná v 2. rade nedala prednosť v jazde
vodičovi Y. J.. Z týchto záverov vyplýva, že za vzniknutú škodu zodpovedajú žalované v 1. a 2. rade,
žalovaná v 1. rade ako prevádzkovateľ vozidla z hľadiska objektívnej zodpovednosti, žalovaná v 2.
rade preto, že porušila právnu povinnosť, dopravný predpis a zodpovedá v zmysle § 420 Občianskeho

zákonníka.Ztohtodôvodusúdzaviazalžalovanévrade1.,2.podľa§438ods.1Občianskehozákonníka
k náhrade škody spoločne a nerozdielne, keďže vzniknutá škoda žalobcovi je výsledkom súbežnej, od
seba nezávislej činnosti viacerých škodcov, t.j. žalovaných v rade 1., 2., ktoré viedli ku vzniku jediného
škodového následku.

Pokiaľ ide o spôsob a rozsah náhrady vzniknutej škody, súd o nej rozhodol podľa § 442 ods. 1-3
Občianskeho zákonníka. Výšku škody mal súd preukázanú z daňových dokladov (faktúry) č. 201110047
zo dňa 1.2.20111 s pripojenými dodacími listami. Vzniknuté poškodenia vozidla žalobcu Ford Focus
sú výsledkom uhýbacieho manévru vodiča žalobcu, ktorý aby sa vyhol stretu s vozidlom Renault
Thalia strhol volant vpravo a vrazil do oplotenia, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu predného svetla,

blatníka,nárazníkovakapoty.Opravatýchtopoškodenístála2.138,66Eur.Žalovanéajvedľajšíúčastník
nenamietalivýškutejtoškodyakeďžejusúdmalpreukázanúzlistinnýchdôkazov,vtakejtovýškepriznal
žalobcovi žiadanú náhradu škody.“

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník a žalovaná v 1. rade.

Vedľajší účastník namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. V odôvodnení súd neuviedol,
prečo nenariadil kontrolné znaleckého dokazovanie. Z účastníkmi opísaného nehodového deja vyplýva,
že poškodené vozidlo narazilo do oplotenia rodinného domu žalovaných pod uhlom, pri ktorom muselo
najprv naraziť do kovových stĺpikov oplotenia a po tomto náraze muselo byť najväčšie poškodenie

nárazníka. Znalec absenciu poškodení od stĺpikov brány neodôvodnil. Na fotografiách poškodeného
vozidla nie sú ryhy od nárazu na betónový múrik. Pokiaľ odvolací súd vyhovie jeho odvolaniu,
predloží znalecký posudok na preukázanie svojich tvrdení o nesprávnosti záverov znaleckého posudku
vypracovaného Ing. R. L..

Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že sa súd prvého stupňa nezaoberal otázkou určenia, či
žalobcom uplatnená výška náhrady škody skutočne zodpovedá škode, ktorá vznikla na motorovom
vozidle vo vlastníctve žalobcu. Nesúhlasili s jej výškou. Uplatnená a priznaná výška nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní.Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril navrhujúc napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, podľa zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že odvolania
nie sú dôvodné.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z

poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané
nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Odvolací súd v súvislosti s odvolaniami poukazuje na to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav, správne z neho vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol, pričom odvolací súd si v plnom
rozsahu osvojuje odôvodnenie rozhodnutia súdom, na ktoré v ostatnom odkazuje.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o vyhovení žaloby na konštatovaní, že v prejednávanej veci

došlo k stretu prevádzok žalobcu a žalovanej v 1. rade a v takomto prípade sa za škodu zodpovedajú
prevádzatelia podľa svojej účasti na strete a po zhodnotení všetkých skutkových okolností konkrétneho
stretu prevádzok, najmä tých okolností, ktoré boli hlavnou príčinou vzniknutej škody a aj zo záverov
znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že dopravná nehoda bola spôsobená technikou jazdy
žalovanej v 2. rade, ktorá ako vodička vozidla Renault Thalia v čase vychádzania z miesta ležiaceho

mimo cesty, nedala prednosť v jazde vozidlu jazdiacemu po hlavnej ceste.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) ako jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu
vyžaduje,abyprotiprávnekonanieavznikškodybolivlogickomslede(nexus=spojenie,súvislosť,sled),
teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny.

Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy
v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez
ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre
takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak
by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti,

príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu.

V prejednávanej veci samotná povaha zisteného nehodového deja a jeho konkrétne prejavy postačovali
pre záver o existencii adekvátnej príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a škodou. Tento záver

nebol vylúčený ani samotným súdnym znalcom. Obsahom spisu je znalecký posudok Ing. R. L., v
ktoromjekonštatované,žecharakterpoškodeniavozidlatechnickykorešpondujescharakterompovrchu
prekážky - s betónovým kamenným múrikom oplotenia rodinného domu (čl. 127).

Príčinnú súvislosť za tohto stavu nemožno totiž vylúčiť. Naopak v konaní nebol produkovaný dôkaz,

ktorého výsledkom by bolo skutkové zistenie, že poškodenie motorového vozidla by nastalo aj bez
protiprávneho konania žalovanej v 2. rade (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci 6Cdo 89/2011).Odvolací súd poznamenáva, že súd nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov konania v tom smere,
že by bol povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Súd je oprávnený posúdiť všetky dôkazné návrhy
a rozhodnúť o tom, ktoré z dôkazov vykoná.

V zmysle ust. § 127 ods. 1, 2 O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba
odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež
uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný
posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným

posudkom znalca. Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo
inej inštitúcii.

Zákon neustanovuje predpoklady pre nariadenie kontrolného znaleckého posudku a ponecháva to
na úvahe súdu. Jeho vypracovanie prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, ak má súd pochybnosti
o správnosti vypracovaného znaleckého posudku. Záleží však vždy na konkrétnych okolnostiach

prípadu a na úvahe súdu, či sa vzniknuté pochybnosti podarí odstrániť alebo nie. Súdny znalec sa
vyporiadal s nehodovým dejom a všetky sporné otázky boli zodpovedané. Samotné žalované so
znaleckým posudkom vyjadrili súhlas a nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania považovali za
nehospodárne. Odvolacie námietky vedľajšieho účastníka sú preto nedôvodné.

Nedôvodné sú i odvolacie námietky žalovanej v 1. rade, pokiaľ namieta výšku škody. Z obsahu
spisu nepochybne vyplýva, že žalovaná v 2. rade výšku škodu neuznala, zdala sa jej privysoká. Po
oboznámení sa s faktúrami a podkladmi, výšku škody uznala. Aj žalovaná v 1. rade súhlasila so
závermi znaleckého dokazovania a tiež považovala nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania
za nehospodárne, keďže žalovaná v 2. rade sa vyjadrila a uznala svoju zodpovednosť (č. l. 157

spisu). Nežiadala znalecké dokazovanie (čl. 97). Vedľajší účastník navrhol znalecké dokazovanie čo do
priebehu dopravnej nehody a k ďalším otázkam, ktoré pre znalca naformuluje. Výška škody, na úhradu
ktorej boli žalované zaviazané, vyplýva z obsahu spisu (čl. 5-6).

Odvolací súd v súvislosti s priznanou náhradou škody naviac poukazuje na rozhodnutie Ústavného

súdu ČR II.2221/07, v zmysle ktorého pokiaľ ide o obnovenie pôvodného majetkového stavu, nie je
možné inak, než za použitia nových náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala
len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, preto nemožno prenášať na náhradu nákladov na
uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a tak ho neodôvodnene znevýhodňovať proti
škodcovi. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s tým, že v danej veci treba prihliadať aj na to, že v

prípade havarovaného vozidla, hoci aj opraveného náhradnými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy
nižšia, než pôvodná hodnota použitého vozidla. V neposlednom rade treba vziať do úvahy i to, že
poškodenému bolo ono diskutabilné zhodnotenie vozidla v podstate protiprávnym konaním vnútené.
Totiž žalobca, nebyť dopravnej nehody spôsobenej žalovanou, nemal dôvod zameniť si náhradné diely
v takom rozsahu, množstve a cene, ako bol nútený vykonať po škodovej udalosti.

Za takejto situácie, keď všetky námietky odvolateľov sú neopodstatnené, odvolací súd napadnutý
rozsudokvspojenísopravnýmuznesenímpostupomvyplývajúcimzust.§219O.s.p.akovecnesprávny
potvrdil.

Úspešný žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. za jeden úkon právnej služby vyjadrenie k odvolaniu vychádzajúc z
hodnoty predmetu sporu vo výške 91,29 Eur, režijný paušál 7,81 Eur a 20% DPH, spolu vo výške 118,92
Eur, ktorú sú žalované v 1. a 2. rade povinné uhradiť na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.