Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/56/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811213767
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3811213767.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou PhD. v právnej veci navrhovateľa: H. F.,

nar. X.X.XXXX, bytom Z., Q. D. XX/X, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o. so sídlom
Kuzmányho 29, Košice, za účasti vedľajšieho účastníka OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv
spotrebiteľov, IČO: 37872117 so sídlom Šrobárová 2676/30, Poprad, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, Košice proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o, Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná č.
765/3, Malinovo o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Miroslava Ráca, sp.zn. SR 06291/11 zo dňa

21.7.2011 v právnej veci žalobcu Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti žalovanému
H. F., bytom Q. D. XXXX/XX, Z. o zaplatenie 855,27 eur s príslušenstvom.

Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 06291/11 zo dňa 21.7.2011 do
opätovného právoplatného rozhodnutia vo veci.

Súd rozhodne o náhrade trov konania v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku a odkladu vykonateľnosti

rozhodcovského rozsudku spis. zn. SR 06291/11 zo dňa 21.7.2011 vydaného Stálym rozhodcovským
súdom, Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava, Karloveské rameno 8. Svoj návrh odôvodnil tým, že
v rozsudku sú uvedené vymyslené veci, rozhodcovský súd aj tak rozhodol v prospech spoločnosti
Pohotovosť, pretože bol predtým i tak ubezpečený zástupkyňou spoločnosti, že vyjadrovať sa k žalobe
je aj tak zbytočné. Navrhovateľ uviedol, že si zobral úver vo výške 300 eur a teraz má dlh približne 1.300
eur. Poukázal na svoju zlú finančnú situáciu, čo viedlo i k zhoršeniu jeho zdravotného stavu.

Podaním zo dňa 25.5.2012 oznámil vstup do konania vedľajší účastník na strane spotrebiteľa
OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov, IČO: 37872117 so sídlom Šrobárová 2676/30,
Poprad, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, Košice. Vo
svojom písomnom vyjadrení uvádza, že k vydaniu napadnutého rozhodcovského rozsudku došlo na
základerozhodcovskejdoložkyobsiahnutejvovšeobecnýchpodmienkach,naktoréodkazovalaúverová
zmluva uzavretá medzi účastníkmi, na základe ktorej sa odporca zaviazal vyriešiť vzniknuté spory pred
daným rozhodcovským súdom. Dôvodov, pre ktoré sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského

rozsudku podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 písm. c/ a j/ je niekoľko. Rozhodcovskou doložkou v
znení predmetnej úverovej zmluvy došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, pretože
nárok voči nemu nebol veriteľ povinný uplatniť súdnou cestou na miestne príslušného súdu. Dohodou
s takýmto znením si spotrebiteľ jednoznačne a bezpochyby zhoršil svoje zmluvné postavenie /§54 ods. 1 OZ/. Rozhodcovskú zmluvu nemal možnosť ako spotrebiteľ nijako ovplyvniť, pretože
bola vopred predformulovaná a takto daná na podpis. Takto nemôže spotrebiteľ ovplyvniť výber
rozhodcovského súdu, nemôže pre svoju ochranu využiť inštitúty priznané mu ako slabšej strane

zákonom. Po vydaní rozhodcovského rozsudku nemá žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania
preskúmať rozhodnutie. Okrem toho poukazujúc na príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom
konaní predmetná rozhodcovská zmluva nemá písomnú formu, pretože bola uvedená vo všeobecných
obchodných podmienkach, čím nedošlo k dodržaniu zákonom stanovenej formy. V tejto súvislosti
poukázal napríklad na rozhodnutie NS SR v konaní 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011. Z uvedených dôvodov

žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 10.2.2014 uviedol, že sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi
navrhovateľa uvedenými v žalobe o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu. Odporca je toho názoru,
že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi navrhovateľa,
ktoré sa obmedzujú na jeho snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky, pretože je to vylúčené

vzhľadom na právnu úpravu. Ak by mal súd v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku
preskúmať jeho správnosť, právna úprava rozhodcovského konania by stratila zmysel. Odporca udáva,
že návrh neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti /§40 a §41 zák. č. 244/2002 Z.z o
rozhodcovskom konaní/ preto navrhuje návrh zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením obsahu spisu, a to:
rozhodcovským rozsudkom sp.zn. SR 06291/2011 z 21.7.2011, výzvou z 21.7.2011, správami o príjme
navrhovateľa, písomným vyjadrením navrhovateľa z 10.10.2012, pošt. poukazmi, zmenkou k č. zmluvy
304600216, zmluvou o úvere z 13.10.2009, výzvou odporcu z 9.8.2011, ftc. spisu rozhodcovského súdu
sp.zn. SR 06291/11, písomnými vyjadreniami odporcu a vedľajšieho účastníka, na základe čoho zistil

tento skutkový stav:

Dňa 13.10.2009 uzavreli účastníci zmluvu o úvere, ktorou sa odporca zaviazal poskytnúť navrhovateľovi
úver vo výške 300,- eur a navrhovateľ ako dlžník sa zaviazal úver zvýšený o príslušný poplatok vo
výške 288,- eur splatiť v 12 mesačných splátkach po 49,- eur počnúc 20.11.2009. Dlžník v zmluve

zároveň vyhlásil, že finančné prostriedky sa poskytujú na výkon zamestnania. Zmluva je podpísaná
oboma zmluvnými stranami dňa 13.10.2009 a svojim podpisom na zmluve navrhovateľ potvrdil aj
prevzatie peňažnej hotovosti. Na zmluve zároveň dlžník vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí so
Všeobecnými obchodnými podmienkami úveru. Súčasťou rozhodcovského spisu je návrh odporcu na
začatie rozhodcovského konania z 8.6.2011, výzva na žalobnú odpoveď z 8.6.2011, rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu sp.zn. SR 06291/11 z 21.7.2011, ktorý bol odporcovi doručený 6.8.2011 /viď
doručenka č.l. 89 spisu/.

Z obsahu rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 06291/11 z 21.7.2011 vyplýva, že rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky uzavretej medzi účastníkmi s tým, že sa považuje

za príslušného na rozhodnutie predmetnej veci. Konštatuje, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Pri
rozhodovaní vychádzal rozhodcovský súd okrem iného i z Dohody o vyplnení zmenky, Zmenky z
13.10.2009 a uviedol, že podľa Dohody o vyplnení zmenky mal zmenkovú sumu vyplniť remitent najskôr
v deň, keď sa stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky.
Zmenková suma má pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré

veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenovej sumy vyplní na zmenke
remintent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Následne rozhodcovský súd rozhodol vo veci podľa príslušných ustanovení zákona č. 1911/50 Sb. a
uzavrel, že zmenka bola vyplnená v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky, preto na jej základe priznal
celý žalovaný nárok. Poukázal i na zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že dlžník

nemôže pôsobiť ako spotrebiteľ vzhľadom na účel požičaných peňažných prostriedkov.

V priebehu konania navrhovateľ na návrhu trval a žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dohodnutá, bola pre
navrhovateľa ako spotrebiteľa nevýhodná, a to i vzhľadom na vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od

bydliska navrhovateľa, ako i povahu rozhodcovského konania. Dôvodom na zrušenie rozhodcovského
rozsudku je i to, že neboli dodržané všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa,
pretože predmetný úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový, v zmluve chýba RPMN, priemerná
RPMN, výška úrokovej sadzby a iné podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Upresnilžalobný petit teda tak, že žiada, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, Karloveské rameno, IČO 35922761, sp.zn. SR 06291/11 zo
dňa 21.7.2011.

K samotnému uzavretiu zmluvy navrhovateľ uviedol, že úver mu bol poskytnutý pre osobné účely,
v tej dobe bol zamestnaný v I. Z. Z. ako závozník, pričom osobne požiadal zástupkyňu spoločnosti
Pohotovosť s.r.o. o poskytnutie finančnej čiastky 300,- eur, uvedená dohoda bola zrealizovaná v
kancelárskych priestoroch odporcu v meste Z. pred troma dňami, kedy došlo k fyzickému prevzatiu sumy

300,- eur dňa 13.9.2009. K odovzdaniu peňazí došlo na lavičke z dôvodu, že sa tam konal jarmok. S
obsahomzmluvyoúveresaneoboznámil, rovnakoanisozmenkou,najejpodpissianinepamätá,avšak
nepopiera pravosť podpisov na týchto písomnostiach. Zmenku podpísal prázdnu bez vyplnenia údajov,
nebolo mu ani vysvetlené, čo podpisuje a s akými následkami. Vôbec nebola medzi nimi dohoda, že
zmenka bude vypísaná na sumu, ktorá je tam uvedená teraz. Odporcovi zaplatil z titulu úveru len 6x po
49,- eur, naposledy 18.4.2011, následne úver nesplácal z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

Následne ho odporca žiadal ešte uhradiť 1376,90 eur. Použité peniaze pritom nepoužil ani sčasti na
výkon svojho zamestnania. Nebol nikdy ani upozornený na to, že prípadné spory sa budú riešiť pred
Rozhodcovským súdom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská

zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská

zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených

listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia

tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy; pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd sa zaoberal v prvom rade otázkou včasnosti podania návrhu navrhovateľkou. V zmysle citovaného
ustanovenia § 41 ods. 1, možno podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní

od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi, ktorý žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
podáva. Súd mal preukázané, že navrhovateľ prevzal rozhodcovský rozsudok 6.8.2011, návrh na
zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný na tunajší súd dňa 17.8.2011, teda bol podaný v
zákonnej 30 dňovej lehote.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v

znení neskorších predpisov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme; zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy veriteľom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

S poukazom na tvrdené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku spočívajúce predovšetkým
v obrane navrhovateľa ako spotrebiteľa, súd sa v prvom rade zaoberal tým, či navrhovateľ v
rámci uzatvárania zmluvy o úvere mal postavenie spotrebiteľa vzhľadom na tvrdenie odporcu, ako i

zdôvodnenie rozhodcovského rozsudku v tom zmysle, že navrhovateľovi bol poskytovaný úver na výkon
jeho zamestnania /viď zmluva o úvere z 13.10.2009/.

Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania spotrebiteľa nie je v konaní
preukázaný. Súd má za to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku
(majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver, ktorý sa potom
riadi výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. V prípade pochybností o
tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteruzmluvydodávateľ(veriteľ)ažeexistujúcepochybnostitrebaodstrániťspôsobomznámympre

dôkaznékonanie,čoznamená,žeajnespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne-
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) len
všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aké je zamestnanie dlžníka a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním vôbec uzavretie
príslušnej zmluvy má. Súd preto konštatuje, že navrhovateľ nemal poskytnuté finančné prostriedky na

výkon zamestnania, čo vylúčil aj vo svojej výpovedi, pretože v tom čase bol zamestnaný a úverové
prostriedky použil pre svoju osobnú potrebu.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na označenie zmluvy ako úverovej zmluvy, ktorá by sa
mala podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu

účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver (s
prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom
formulári) a na vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
na účely tejto smernice „nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods. 3)
za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi

ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane.

Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica

Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu
je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E.

S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje,
že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc
zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či
jepodmienkanečestná,znamenávytvoriťvhodnéprostriedkynaochranuspotrebiteľavočineprijateľným
zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred

a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení
zmluvy.

Preskúmaním rozhodcovskej doložky upravenej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
ktoré majú byť súčasťou zmluvy o úvere, zistil súd v tomto zmluvnom dojednaní nekalú zmluvnú

podmienku k čomu ho viedli ďalej uvedené dôvody. V článku 15. Všeobecných obchodných podmienok
poskytnutia úveru je upravená dohoda o vyplnení zmenky a zároveň i Rozhodcovská doložka v znení:
„Rozhodcovská doložka, uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie

práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské
konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom

ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej

túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenia tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súdebola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ si neplnil riadne svoje povinnosti
vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si odporca svoje nároky v rozhodcovskom konaní v
zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou vopred naformulovaných Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru.

Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu spotrebiteľom je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo
väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania
aj osobu rozhodcu veriteľ. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane
žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa
uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním
žaloby v rozhodcovskom konaní žalobcom, stratil akúkoľvek možnosť domáhať sa právnej ochrany

pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú odporcom do rozhodcovskej doložky formou
rozväzovacej podmienky stanovenej v článku 15. /posledná veta/, súd posúdil ako nekalú povahu
dojednania o možnosti riešenia sporov.

V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne,

nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári
dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu navrhovateľa si finančné prostriedky
touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy navrhovateľ vôbec pristúpil.
Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý
definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže odporca, pretože

tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.

Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám
alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože
rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový

vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od
subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od
jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú
nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenie sporu rozhodcovským súdom
zrejme nebol náhodný. Odporca ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv

zahrnul identické rozhodcovské doložky, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý
rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom.

Súd vo všeobecnosti uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia

ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores,
C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C-168/05, Zb.
s I-10421, bod 25).

Jedným z dôvodov podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je, ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní platnosti
rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada
z úradnej povinnosti. Navyše Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. novembra 2002, Cofidis
(C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34), uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa

rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu
nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva,
alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere
je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a
dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej

doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola
individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii
veriteľom vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor
procesnýchprávdruhejstrany-spotrebiteľazvyšujepravdepodobnosťrýchlehovyriešeniasporu.Veriteľtak môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej
doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu, stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom

na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa
vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy)

ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach
značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s
účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/) Občianskeho zákonníka výslovne
uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods.

4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri
platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva
na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania
dodávateľom/ ako to bolo v tomto prípade, keď podaním žaloby na rozhodcovský súd oprávneným,
povinný stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde /sa musí spotrebiteľ

podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto
treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii
uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru, že
podmienkaobsiahnutávzmluveuzatvorenejmedzispotrebiteľomapredajcomalebododávateľom,ktorá
bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého
obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Rozhodcovská
doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu spĺňa všetky

podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia
zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva),
aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, §
8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu
absolútnej neplatnosti.

Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom
základe následne vydal rozhodcovský rozsudok, bolo potrebné predovšetkým z tohto dôvodu
rozhodcovský rozsudok zrušiť.

Navrhovateľ však uplatnil ako dôvod na podanie žaloby aj námietku, že pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že súd zrušil
rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky a nepriznal teda rozhodcovského
rozsudku účinky platného rozhodnutia, nie je potrebné zaoberať sa vecnou stránkou napadnutého

rozsudku. Pre úplnosť však súd udáva, že pri rozhodovaní o žalobe odporcu boli porušené práva
navrhovateľa ako spotrebiteľa z viacerých dôvodov. Predovšetkým dohoda o vyplnení zmenky
obsiahnutá v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je absolútne neplatným právnym
dojednaním /§ 39 Občianskeho zákonníka/, pretože odporuje ustanoveniu § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého „v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo

inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.

vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky“.Ak teda odporca odvodil svoje právo na vyplnenie zmenky z neplatne uzavretej dohody o vyplnení
zmenky, ktorá vzhľadom na jej obsah je výrazne v neprospech spotrebiteľa, pretože oprávňuje veriteľa,
aby svojvoľne, kedykoľvek dopísal do zmenky potrebné údaje a túto použil na priznanie svojho práva

v rozhodcovskom konaní ako nárok z abstraktného zmluvného záväzku, nemohol rozhodcovský súd
priznať plnenie z tejto zmenky. Okrem toho rozhodcovský súd celkom nesprávne uvažuje o použití
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý sa na daný zmluvný vzťah zo dňa 13.10.2009
nevzťahuje. Na uvedenom závere nemôže nič meniť ani konštatovanie rozhodcovského súdu, že
navrhovateľ ako spotrebiteľ „nenamietal zmenkovoprávny vzťah“. Pre úplnosť súd udáva, že zmluva

o úvere neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z.z., a to údaj o RPMN, údaj o priemernej RPMN, údaj o ročnej úrokovej sadzbe, termíne
konečnejsplatnostiúveruapodobne, čospôsobuje,žeúver sapovažujezabezúročnýabezpoplatkov/
§ 4 ods. 3 citovaného zákona/. Je teda evidentné, že rozhodcovský súd sa právnou úpravou na ochranu
práv spotrebiteľa vôbec nezaoberal.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovský rozsudok zrušil s poukazom na dôvody uvádzané v § 40 ods.
1 písm. c/ a písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Navrhovateľ zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. S poukazom na §
40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého, ak podá účastník

rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva
právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Vzhľadom k tomu, že súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodov uvedených vyššie, súd rozhodol

o povolení odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pretože odporca naďalej považuje
rozhodcovský rozsudok za právoplatný a vykonateľný, môže na jeho základe až do právoplatného
rozhodnutia v tejto veci uplatňovať práva, čím by bolo právo navrhovateľa vážne ohrozené, preto súd
návrhu aj v tejto časti vyhovel.

O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej /§ 151
ods. 3 O.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne v dvoch vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.