Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Andrej Kekely
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/57/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114205724
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114205724.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:
Y. M., X.. XX.XX.XXXX, L. E.Á. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, proti odporkyni: E. M.S., X..
XX.XX.XXXX, L. R. XX, XXX XX J. X - F., Č. K., štátny občan SR, o rozvod manželstva takto
r o z h o d o l :
Manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté dňa 15.06.1985 v Žiline zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu Mesta Žilina vo zväzku 25, ročník 1985, na starne 196, pod poradovým číslom 252,
r o z v á d z a .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom podaným na súde dňa 20.02.2014 sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia,
ktorým by súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 15.06.1985 v Žiline zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Mesta Žilina vo zväzku 25, ročník 1985, na starne 196, pod poradovým
číslom 252, rozviedol.
Navrhovateľ návrh skutkovo odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzavreli dňa 15.06.1985 v
Žiline. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa im narodila dňa XX.XX.XXXX dcéra H. M. a
dňa XX.XX.XXXX syn J. M.. V súčasnosti býva na adrese svojho pobytu len so synom, lebo odporkyňa
sa odsťahovala do Prahy na jemu neznámu adresu. Ako dôvody pre rozvod manželstva navrhovateľ v
ďalšom uviedol, že zo strany odporkyne ide o neveru, pričom stratil voči nej dôveru, klamstvá, nesúlad v
rodine a nulový sexuálny život minimálne pol roka zo strany odporkyne. Keďže odporkyňa nemá záujem
dať ich manželstvo do normálneho stavu, žiada o rozvod manželstva.
Odporkyňa sa vo veci vyjadrila spoločným podaním podpísaným aj navrhovateľom doručeným súdu dňa
21.08.2014, v ktorom obaja účastníci uviedli, že po vzájomnej dohode usúdili, že ich manželstvo by ďalej
nefungovalo, a preto obaja súhlasia s tým, aby ich manželstvo bolo rozvedené.
Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 26.09.2014 v neprítomnosti odporkyne, ktorá mala
predvolanie doručené náhradne podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p. a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia
neustanovila a nepožiadala o jeho odročenie.
Navrhovateľnapojednávanízotrvalnapodanomnávrhuvplnomrozsahu.Vďalšomuviedol,žeprakticky
odporkyňa, ako začala chodiť za dcérou do Prahy, si tam našla mladšieho priateľa. Nedokázala to riadne
vysvetliť a porozprávať, čo sa vlastne udialo a on tak nemá dôvod po takom dlhom čase s ňou naďalej
žiť. Stále sa na niečo vyhovárala, čo nie je pravdou. Ak by sa vrátila skôr, ospravedlnila sa a vysvetlilamu svoje konanie, mohla byť iná situácia. Čas vyše roka je už dlhou dobou na niečo takéto. Pokiaľ sa
týka jej odchodu z ich spoločnej domácnosti, je to prakticky od júla roku 2013, ako odišla z domu.
Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa ust. § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa
posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z
nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa ust. čl. 4 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, všetci členovia rodiny majú
povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie
hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským
a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len
v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu
rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o
rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov
medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd vzhľadom k obsahu vyjadrenia odporkyne vo veci pri svojom rozhodnutí vychádzal z navrhovateľom
produkovaného listinného dôkazu - sobášneho listu, z ktorého vyplýva, že účastníci uzavreli manželstvo
15.06.1985 v Žiline, pričom toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Žilina vo
zväzku 25, ročník 1985, na starne 196, pod poradovým číslom 252 a ďalej zo skutkových tvrdení
navrhovateľa uvedených v návrhu na začatie konania, keďže ich odporkyňa po doručení návrhu a výzve
na vyjadrenie k nemu nenamietala a zároveň o nich súd nemal dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153
ods. 1 O.s.p.). Súd tak vychádzal z toho, že účastníci už vyše roka nežijú v spoločnej domácnosti po
tom, ako ju odporkyňa opustila. Ďalej súd vychádzal z toho, že odporkyňa nadviazala mimomanželskú
známosť.
Pri rozhodovaní o rozvode manželstva účastníkov a posudzovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok
pre rozvod ich manželstva, súd vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k nepochybnému záveru, že vzťahy medzi
účastníkmi ako manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (§ 23 ods. 1 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine) v zmysle vyššie uvedených zásad (čl. 1 a 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine),
a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželských vzťahov medzi účastníkmi konania (§ 23 ods. 2 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine), súd opätovne vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľa uvedených v
podanom návrhu na začatie konania mal za to, že touto príčinou bolo porušenie povinnosti manžela
byť verný druhému manželovi a žiť s ním podľa ust. § 18 veta druhá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
odporkyňou, čo viedlo následne k rozpadu spoločnej domácnosti účastníkov a faktickému rozpadu
manželstva.
Podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného ust. § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého
v konaní o rozvod manželstva nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.