Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 28, 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/27/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612200323
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1612200323.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky: Y. E., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. XXX, štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Ľubicou
Sopkovou, advokátkou, so sídlom Pribinova 3, 901 01 Malacky proti odporcovi: P. R., nar. XX.XX.XXXX.,
trvale bytom XXX XX. F. XXX, prechodne bytom XXX XX X. XXX, štátny občan SR, právne zastúpený
JUDr. Imrichom Foltýnom, advokátom, so sídlom Zámocká 1066, 901 01 Malacky o určenia výživného
na manželku, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.01.2012 bol na Okresný súd Malacky doručený návrh navrhovateľky na začatie konania, ktorým

sa voči odporcovi domáhala určenia výživného na manželku v sume 100,- € mesačne. V návrhu uviedla,
že je v súčasnosti nezamestnaná a nachádza sa v hmotnej núdzi. Odporca sa zo spoločnej domácnosti
odsťahoval 12.08.2011 a na domácnosť neprispieva. Do 11.01.2012 odporca neplatil ani výživné na
maloletú dcéru U., nar. XX.XX.XXXX vo výške 85,- € mesačne. Predmetné výživné na maloletú U. bolo
určené Okresným súdom Malacky rozsudkom č. k. 8P/371/2010 - 39 zo dňa 15.11.2011. Navrhovateľka
ďalej uviedla, že žije v domácnosti s dvomi maloletými deťmi a s odporcom je v rozvodovom konaní.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že s návrhom
nesúhlasí, tento žiada zamietnuť v celom rozsahu.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 31.08.2012 navrhol súdu zmenu petitu v

tom rozsahu, že namiesto 100,- € mesačne požaduje navrhovateľka od odporcu výživné vo výške 125,-
€ mesačne, nakoľko ide o sumu nevyhnutných výdavkov na stravu, bývanie a energie. Právny zástupca
odporcu nesúhlasil s návrhom, nakoľko poukázal na životnú úroveň oboch účastníkov, ktorá je rovnaká.

Súd uznesením pripustil zmenu návrhu v rozsahu tak, ako navrhla navrhovateľka.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oznámením o uzavretí
manželstva,rodnýmilistamimaloletýchdetí,správamiÚradupráce,sociálnychvecíarodiny,potvrdením
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, rozpisom nákladov, rozsudkom Okresného súdu Malacky
7C/308/2010 zo dňa 29.11.2012, správami od zamestnávateľov a zistil tento skutkový stav:Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka je nezamestnaná, býva s dvomi maloletými
deťmi v rodinnom dome v F.. Rodinný dom kúpila navrhovateľka spolu s odporcom, dom bol v BSM,
jedná sa o dvojizbový dom. V rodinnom dome býva navrhovateľka s dcérou, ktorú má s odporcom

a s dcérou, ktorú má s iným mužom. Navrhovateľka uviedla, že počas celej doby, čo bývala spolu
s odporcom, pracovala iba ona. Poslednú prácu, ktorú mala na dohodu, musela ukončiť z dôvodu,
že odporca mal problémy s požívaním alkoholu a dcéra z tohto dôvodu utekala z domu. Zároveň
sa navrhovateľka nemôže zamestnať aj z dôvodu, že dcéru musí mať pod dohľadom, nakoľko má
„nervácke“ sklony, čo rieši aj psychológ. Navrhovateľka ďalej uviedla, že má viacero pôžičiek, ktoré

nie je schopná platiť, snaží sa o odloženie splátok. Podľa vyjadrenia navrhovateľky odporca zanechal
dlžobu 700,- € na plyn, ktorú si plynári uplatňujú na súde. Navrhovateľka uviedla, že pracovala 3,5 roka
u X. Z., predávala v stánku s občerstvením, v súčasnosti je však jej jediným príjmom dávka v hmotnej
núdzi vo výške 125,- € mesačne, rodinné prídavky vo výške 45,- € mesačne a výživné na maloleté
deti. Odporca zanechal dlh aj na komunálnom odpade, čo si chcela navrhovateľka na obecnom úrade
odpracovať, následne však navrhovateľke zastavili vyplácanie sociálnych dávok, tak navrhovateľka

prácu na obecnom úrade ukončila. Na pojednávaní konanom dňa 28.07.2014 navrhovateľka uviedla, že
trvá na návrhu s tým, že žiada, aby bola odporcovi určená povinnosť prispievať na jej výživu vo výške
125,- € mesačne od 13.01.2012 až do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva t.j. do 28.12.2012.
Navrhovateľka uviedla, že posledný pracovný pomer ukončila so zamestnávateľom dňa 06.08.2010 na
základe dohody. S ukončením tohto pracovného pomeru na základe dohody navrhovateľka súhlasila.

Neskôr sa zamestnala ako pracovník cukrárne v spoločnosti K. P. R., a.s.. Tu bol pracovný pomer s
navrhovateľkou ukončený v skúšobnej dobe ku dňu 31.05.2011. Navrhovateľka uviedla, že pracovný
pomer bol ukončený z dôvodu, že mala v práci nastúpiť na poobedné a nočné smeny, čo však bolo pre
ňu nevyhovujúce z dôvodu starostlivosti o deti. Potom už len pracovala v rámci aktivačných prác pre
obecný úrad, a to až po rozvode manželstva. Navrhovateľka ďalej uviedla, že má zdravotné problémy,

ktoré jej bránili nájsť si zamestnanie, avšak lekárske potvrdenie, ktoré by preukazovalo uvedené nemá,
nakoľko diagnóza nebola dosiaľ stanovená žiadnym lekárom. Navrhovateľka má v starostlivosti maloletú
U., ktorú má z manželstva s odporcom, odporcovi bolo rozhodnutím súdu stanovené výživné na maloletú
U. v sume 120,- € mesačne, toto výživné má odporca riadne vysporiadané. Navrhovateľka má taktiež v
osobnej starostlivosti maloletú U. E., ktorú má z partnerského spolužitia s G. P.. G. P. bolo súdom určené

výživné na maloletú U. v sume 100,- € mesačne. Pán P. však výživné na svoju maloletú dcéru neplatí.
Iné vyživovacie povinnosti navrhovateľka nemá.

Zvýsluchuodporcukonanomnapojednávanídňa31.08.2012súdzistil,žejeinvalidnýmdôchodcom,má
jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére U.. Odporca uviedol, že od 08/2011 nebýva v spoločnej
domácnosti s navrhovateľkou, nakoľko sa s ňou už nedalo vôbec komunikovať, často sa hádali, videla

na ňom iba chyby. V manželstve sa navrhovateľka správala taktiež nezodpovedne, keď odchádzala za
priateľkami a do neskorých nočných hodín bola v bare. Podľa vyjadrenia odporcu navrhovateľka urobila
plno dlhov, napr. v stánku kupovala cigarety na dlh, čo musel potom odporca za ňu platiť. Odporca ďalej
uviedol, že v súčasnosti býva u svojej sestry, ktorej platí za bývanie, elektrinu, vodu, plyn a televíziu sumu
vo výške 120,- € mesačne. Ďalej platí pôžičku firme P. vo výške 214,14,- € mesačne, pôžičku firme P. vo

výške 70,- € mesačne a výživné na maloletú dcéru vo výške 85,- € mesačne. Od roku 1994 je odporca
na invalidnom dôchodku, nemôže vôbec pracovať a poberá dôchodok vo výške 525,04,- € mesačne.
Odporca uviedol, že v súčasnosti už problémy s alkoholom nemá. Ďalej uviedol, že po splatení výdavkov
na bývanie a pôžičiek mu zostáva 35,- € mesačne a z toho nie je schopný platiť si stravu, oblečenie.
Musí sa stravovať u sestry, čo je mu dosť nepríjemné. Z výsluchu odporcu konanom na pojednávaní

dňa 28.07.2014 odporca uviedol, že mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 286,45,- € mesačne a
k tomu poberá náhradu za stratu mesačného príjmu vo výške 254,45,- € mesačne, t.j. v súčasnosti spolu
540,90,- € mesačne. Zároveň odporca uviedol, že je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
taktiež uviedol, že po odrátaní všetkých svojich výdavkov mu zostáva na živobytie suma 64,06,- €
mesačne.Jednýmzvýdajovodporcujeexekúciavovýške180,90,-€mesačnezapôžičku,ktorúsizobral

spolu s navrhovateľkou za trvania manželstva a túto spláca sám. Ďalej platí sumu 28,94,- € mesačne za
pôžičku od firmy P. a nájomné vo výške 127,- € mesačne. Byt, v ktorom odporca býva, je vo vlastníctve
odporcovej sestry. Odporca ďalej platí 120,- € mesačne ako výživné na maloletú dcéru U.. Do rozvodu
platil odporca na maloletú dcéru sumu vo výške 85,- € mesačne.Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľka ani odporca nie sú vedení ako
zamestnanci u žiadneho zamestnávateľa.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 14.07.2014 súd zistil, že navrhovateľka

je od 09.06.2014 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie; z ďalšej správy tohto úradu zo dňa
28.09.2012 súd zistil, že navrhovateľka je občanom v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej
núdzi a priznáva sa jej preddavkovo dávka a príspevky v sume 159,70,- € mesačne od 01.09.2012 a zo
správy predmetného úradu zo dňa 22.11.2012 súd zistil, že navrhovateľke sa znižuje dávka v hmotnej
núdzi, a to o zvýšenú sumu náhradného výživného, ktoré jej je vyplácané. Dávka v hmotnej núdzi sa

navrhovateľke znižuje na sumu 59,70,- € mesačne od 01.10.2012.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 12.02.2014 súd zistil, že odporca je
považovaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %.

Z potvrdenia Ministerstva Vnútra Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2013 súd zistil, že odporcovi je
vyplácaný výsluhový invalidný dôchodok vo výške 286,45,- € a náhrada za stratu služobného platu vo
výške 254,45,- €, t.j. spolu 540,90,- € mesačne.

Zo správy obce Suchohrad o povesti a bytových pomeroch účastníkov konania zo dňa 24.07.2014
súd zistil, že navrhovateľka žije v obci F. v rodinnom dome, ktorého vlastníkmi je ona aj s bývalým
manželom. Navrhovateľka má dve neplnoleté deti, ktorým sa v rámci svojich možností snaží zabezpečiť
dôstojné podmienky pre život, stará sa o ich vzdelanie. Navrhovateľka pracovala už niekoľkokrát pre
obec (aktivačné práce) a svoju prácu vykonávala vždy spoľahlivo a svedomito. Obec Suchohrad eviduje

voči navrhovateľke pohľadávky (za vývoz TKO). Predmetné nedoplatky sa však navrhovateľka snaží
vždy uhradiť. Z predmetnej správy súd zároveň zistil, že odporca je prihlásený v obci k trvalému pobytu,
v obci sa však nezdržiava. Je známe, že mal a má problémy s požívaním alkoholických nápojov a máva
agresívne správanie.

Z rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 7C/308/2010 - 120 zo dňa 29.11.2012, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 28.12.2012, súd zistil, že manželstvo účastníkova konani bolo rozvedené. Na čas
po rozvode bola maloletá U. R.., nar. XX.X.XXX zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
platiť výživné na dieťa v sume 120,- eur mesačne.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní,

súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade
rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o
domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Vyživovaciu povinnosť medzi manželmi upravuje zákon o rodine, manželia ju majú voči sebe navzájom,

ak ju jeden neplní, jej rozsah určuje súd tak, aby životná úroveň oboch bola v zásade rovnaká.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vyplýva v zmysle uvedeného z ekonomickej funkcie rodiny azaniká až zánikom manželstva. Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti je manžel, ktorého životná
úroveň je nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na
výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel. Povinnosť plniť

vzniká momentom uzavretia manželstva. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je
odôvodnená ich rovným postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku.
Neuplatňuje sa však mechanicky len odvodením z ich zárobkov. Je potrebné skúmať aj potreby
oprávneného a tiež starostlivosť o domácnosť. Nemusí však ísť o spoločnú domácnosť, stačí ak ide
o uspokojovanie potrieb všetkých členov rodiny, ktorí domácnosť tvoria, vrátane osobnej starostlivosti.

Na vznik tejto vyživovacej povinnosti je teda potrebné, aby boli splnené nasledujúce podmienky : 1./
návrh podáva manžel, ktorého životná úroveň je nižšia než životná úroveň druhého manžela; 2./ druhý
manžel s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je schopný manželovi s nižšou
životnou úrovňou poskytovať príspevok. 3./ platenie výživného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Z tohto hľadiska súd pri rozhodovaní o nároku na výživné medzi manželmi za trvania manželstva musel
vziať do úvahy najmä dĺžku manželského spolužitia a tiež príčiny, pre ktoré manželia neplnia vzájomnú

vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Súd ďalej dôkladne zistil životnú úroveň oboch manželov, tak aby
dokázal zhodnotiť ich rozdielnosť, najmä ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky. Súd ďalej
prihliadol aj na osobnú starostlivosť o domácnosť, či manželia žijú spolu, prípadne aj na skutočnosti
týkajúce sa rozporu s dobrými mravmi. Ak má súd rozhodnúť o nároku na určenie vyživovacej povinnosti
podľa § 71 Zákona o rodine, potom možno túto povinnosť určiť len na čas, pokiaľ manželstvo účastníkov

konania skutočne trvalo.

Vykonaním dokazovaním mal súd za preukázané, že podmienky na priznanie výživného navrhovateľke
ako manželke odporcu, splnené neboli, a preto ho v celom rozsahu zamietol, ako návrh podaný
nedôvodne. V danej veci účastníci v čase podania návrhu boli manželia, ale nežili v spoločnej
domácnosti, odporca bol ten, kto opustil po vzájomných nezhodách spoločnú domácnosť, pričom v

starostlivosti navrhovateľky zostala ich spoločná dcéra. Medzičasom bolo ich manželstvo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 29.11.2012 č. k. 7C/308/2010 - 120, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 28.12.2012, pričom spoločné dieťa maloletá U. R.., nar. XX.X.XXX bola na čas po
rozvode zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné na dieťa v sume 120,- eur
mesačne. Súd sa teda zaoberal nárokom na výživné manželke za čas od podania návrhu od 13.1.2012

do 28.12.2012, teda do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Súd má zato, že odporca -
druhýmanželsohľadomnajehoschopnosti,možnostiamajetkovépomeryniejeschopnýnavrhovateľke
poskytovať príspevok na výživné v tomto posudzovanom období, nakoľko nie je manželom, ktorý by
mal vyššiu životnú úroveň ako navrhovateľka. Obidvaja účastníci konania majú rovnako nepriaznivú
životnú úroveň, navrhovateľka poberala dávku v hmotnej núdzi v sume 159,70,- € mesačne, bola a aj

naďalej je nezamestnaná, má v osobnej starostlivosti dve maloleté deti, na ktoré biologický otcovia majú
určené výživné v sume 120 ,- € a 100,- € mesačne. Navrhovateľka zostala bývať v rodinnom dome, ktorý
bol v čase trvania manželstva v bezpodielovom vlastníctve navrhovateľky a odporcu, pričom odporca
prenechal navrhovateľke túto nehnuteľnosť po odchode z domácnosti k užívaniu. Odporca je osobou s
ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %, poberá výsluhový invalidný dôchodok

vo výške 286,45,- € mesačne a náhradu za stratu služobného platu vo výške 254,45,- € mesačne,
t.j. spolu 540,90,- € mesačne. K celkovým oprávneným výdavkom odporcu patrí platba za nájomné
(elektrina, plyn, voda, TKO, televízia) vo výške 127,- € mesačne, výživné na maloletú U. vo výške 120,-
€ mesačne, exekúcia vo výške 180,90,- € mesačne za pôžičku z čias trvania manželstva. Zostatok z
príjmu po odrátaní vyššie uvedených oprávnených nákladov predstavuje 113,- € mesačne, z čoho má

odporca hradiť ďalej stravné, výdavky na lieky a pod. Z uvedeného je zrejmé, že odporca nemá taký
príjem, z ktorého by mohol na výživu navrhovateľky prispievať. Súd ďalej poznamenáva, že odporca je
osobou z ťažkým zdravotným postihnutím (chýbajúca končatina), čo výrazne znižuje jeho šance uplatniť
sa na trhu práce a zlepšiť svoju životnú úroveň ďalším príjmom. Navrhovateľka taktiež uvádzala súdu
zdravotné komplikácie, ktoré jej znemožňovali nájsť zamestnanie, avšak tieto svoje tvrdenia nepodložila

relevantnými lekárskymi správami, ktoré by uvedené tvrdenie bez akýchkoľvek pochýb potvrdzovali,
navrhovateľka nie je poberateľkou invalidného resp. čiastočného invalidného dôchodku, ani o uvedené
nepožiadala. Pracovný pomer s posledným zamestnávateľom bol ukončený na základe dohody, pričom
v rozhodnom období požadovaného nároku na výživného manželke navrhovateľke nič objektívne
nebránilo zamestnať sa, resp. nesúhlasiť s dohodou o skončení pracovného pomeru. Navrhovateľka sa

tak sama dobrovoľne vzdala príjmu plynúceho zo zamestnania. S prihliadnutím na materiálna a sociálne
zázemie oboch účastníkov rozhodne nemožno povedať, že by životná úroveň jedného z nich bola vyššiaako druhého, pričom súd nezistil taký nepomer, ktorý by opodstatňoval uloženie vyživovacej povinnosti
pre odporcu voči navrhovateľke. Súd ďalej poznamenáva, že v prípade, ak by bol odporca zaviazaný
na platenie manželského výživného, bolo by tým zrejme ohrozené aj platenie výživného na maloletú

Michaelu zo strany odporcu, pričom výživné na maloleté dieťa predchádza výživnému medzi manželmi.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne, preto
súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V prejednávanej veci bol plne úspešný odporca a vzniklo mu
právo na náhradu trov konania voči vo veci plne neúspešnej navrhovateľke. Keďže si však odporca
náhradu trov konania voči navrhovateľke neuplatnil, súd mu ich náhradu voči navrhovateľke nepriznal.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného

súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).