Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Daniela Pilarčíková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/11/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010014
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5814010014.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému
H. X. , pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa X.X.XXXX v Námestove, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný H. X., nar. XX.XX.XXXX v D. X., bytom F., časť T., F. koniec č. XXX/X, dobrovoľne
nezamestnaný, slobodný, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v F., časť T. a všade tam, kde sa zdržiaval v období od XX.XX.XXXX po súčasnosť, napriek zákonnej
povinnosti vyživovať svoje dieťa, ktorá mu ako rodičovi vyplýva priamo zo Zákona o rodine v platnom
znení, ktorej rozsah bol určený predbežnou otázkou a rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k.
XP/XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého mal prispievať na výživu mal. dcéry H. E., nar.
XX.XX.XXXX, sumou 120,- Eur mesačne do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky
Y. E., nar. XX.XX.XXXX, túto svoju vyživovaciu povinnosť neplnil ani v minimálnej výške a to napriek
tomu, že v období od XX.XX.XXXX do X.XX.XXXX podnikal na základe živnostenského oprávnenia
a nezabezpečil si dostatočný príjem na platenie výživného, do XX.XX.XXXX nebol evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie, v období od XX.X. XXXX do XX. 7. XXXX sa zamestnal v spol. K., s.r.o.,
pracovný pomer ukončil bez uvedenia dôvodu v skúšobnej dobe, v dôsledku čoho Y. E. požiadala
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny o vyplácanie náhradného výživného, ktoré jej je vyplácané aj v
súčasnosti, čím mu vznikol dlh na výživnom voči Y. E. vo výške 4.080,- Eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si čo aj z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať
iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona s použitím § 138 písm.
b) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zákona, na trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod č. k. Pv XXX/XX podal dňa XX.X. XXXX tunajšiemu
súdu obžalobu na H. X. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/
Trestného zákona.
Obžalovaný H. X. na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. a
následne vo svojej výpovedi priznal, že výživné na dcéru H. E. v rozhodnom období vôbec neplatil.
Uviedol, že výživné na dcéru H. neplatil, pretože má ďalšie dve maloleté deti so svojou družkou, s
ktorými býva v spoločnej domácnosti a nemá finančné prostriedky, aby platil výživné na dcéru H.. Je
nezamestnaný, finančné prostriedky si zabezpečuje tak, že chodí na fušky. Jeho mesačný zárobok je
250,- Eur. Oprávnenej Y. E. dal návrh, že jej bude platiť mesačne výživné vo výške 50,- Eur, oprávnená
však nesúhlasila a tak jej neplatí nič. Okrem bežného výživného vo výške 50 € mesačne mal záujem
splácať aj zameškané výživné v mesačných splátkach po 20,- Eur, ale matka maloletej ani s týmto
návrhom nesúhlasila, ich rozhovor sa skončil hádkou. V žalovanom období bol zamestnaný v nejakej
firme v ČR, bolo to v lete minulý rok, pričom za viac ako dva týždne zarobil len 100 € a odvtedy chodí
len na brigády. Bol evidovaný aj na úrade práce, ale začiatkom roka bol z evidencie vyradený, nebol sa
na úrade hlásiť, bol vtedy na brigáde. V období, keď mu bolo súdom určené výživné na dcéru H. bol
živnostník, koncom roka 2013 živnosť zrušil, pretože sa mu nedarilo, nemohol si nájsť prácu a evidoval
sa na úrade práce. Živnosť prevádzkoval v oblasti stavebníctva. Výživné na dcéru by platil, ale je vysoké,
návrh na zníženie výživného nepodal, na také veci nemá čas.
Svedkyňa Y. E. vypovedala, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť na dcéru absolútne neplní a
neprispieva na jej výživu ani inou formou. Asi pred rokom jej obžalovaný navrhol, že bude platiť výživné
nadcéruvovýške70€mesačne,snávrhom nesúhlasila,keďžedovtedyvôbecnavýživudcéryneplatila
nemala žiadne záruky, že keby súhlasila, výživné by aj bol platil. Od XX.XX.XXXX jej úrad práce vypláca
náhradné výživné. Dcéra H. má zdravotné problémy je alergička a trpí celiakiou. S maloletou dcérou
býva u svojich rodičov, je na materskej dovolenke, dcéra núdzou netrpí, má všetko to, čo aj iné deti.
Svedkyňa H.. P. T. vypovedala, že dňa XX.X.XXXX matka mal. H. podala žiadosť na úrad práce o
poskytnutie náhradného výživného namiesto obžalovaného z dôvodu, že si najmenej tri mesiace pred
podaním žiadosti neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej H. vo výške 120,- € mesačne. Zároveň
požiadala aj o náhradné výživné o tri mesiace späť, ktoré jej bolo od X.X.XXXX do XX.X.XXXX priznané
rozhodnutím č. G zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 103.98 € a od X.X.XXXX vo výške 106.58 € a
rozhodnutím č. Q zo dňa XX.X.XXXX jej bolo náhradné výživné zvýšené na sumu 108,50 € mesačne
a v tejto výške je oprávnenej vyplácané doposiaľ. Ku dňu výsluchu nebola zo strany matky oznámená
úradu žiadna skutočnosť, ktorá by ovplyvnila nárok na náhradné výživné. Naposledy bolo oprávnenej
poskytnuté náhradné výživné za mesiac máj 2014 vo výške 108,50 €. Za obdobie od X.X.XXXX do
XX.X.XXXX vyplatil úrad náhradné výživné žiadateľke v celkovej výške 2.576,44 €.
Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi najmä oboznámil rozsudok
Okresného súdu Námestovo č. k. XP/XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého sa obžalovaný
zaviazal prispievať na výživu mal. dcéry H. E., nar. XX.XX.XXXX, sumou 120,- Eur mesačne do každého
15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky Y. E., rodný list H. E., potvrdenia a rozhodnutia Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo o priznaní náhradného výživného a prehľad o jeho poberaní,
potvrdenie o ukončení podnikania, správu strediska s cennými papiermi, správy mobilných operátorov,
správu sociálnej poisťovne, výpis zo živnostenského registra, správu spoločnosti K. s. r. o. a iné správy
k osobe obžalovaného.
Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu
o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Súd sumarizujúc výsledky mal za preukázané, že obžalovaný v rozhodnom čase vymedzenom v
skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku si vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére H.
E., nar. XX.XX.XXXX. Obžalovaný priznal, že si vyživovaciu povinnosť voči dcére v rozhodnom období
vôbec neplnil, pričom na svoju obranu uvádzal, že je otcom ďalších dvoch maloletých synov, zrušil
živnosť, pretože nemal prácu, bol určitý čas aj evidovaný na úrade práce a má príjem z brigád vo
výške 250, - Eur mesačne. Súd na základe vykonaného dokazovania nemal pochybnosti o naplnení
obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b/ Trestného zákona, podľa ktorého prečinu sa dopustí, kto najmenej tri mesiace v období dvoch
rokov si neplnil čo i len z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spácha závažnejším
konaním. Obžalovaný sa dopúšťal žalovaného prečinu úmyselnou formou (§ 15 písm. a/Trestného
zákona).
Páchateľom trestného činu podľa § 207 Trestného zákona môže byť len osoba, ktorá má povinnosť
vyživovať alebo zaopatrovať iného. Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom
znení, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. V trestnom konaní sa súdom
posudzujeotázkazavinenianažalovanomprečinenezávisleodrozhodnutiasúduvobčianskomsúdnom
konaní, pričom takéto rozhodnutie, ak bolo vydané, ako tomu bolo aj v tejto trestnej veci, sa posudzuje
ako listinný dôkaz. Zo zákona o rodine vyplýva, že každé dieťa má zákonný nárok na výživné a každému
rodičovi je zákonom o rodine uložená povinnosť výživné plniť, pričom ich vyživovacia povinnosť má vždy
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zákon o rodine v ust. § 75 ods. 2 stanovuje, že pri určovaní
výšky výživného sa vychádza z odôvodnených potrieb oprávneného a schopnosti a možnosti povinného.
Schopnosti a možnosti povinného neurčuje len rozsah príjmu povinného, ale aj reálne možnosti tejto
osoby uplatniť sa v pracovnom procese. V danom prípade obžalovaný uviedol, že predtým ako sa
zaevidoval na úrade práce bol živnostník, pričom prevádzkoval živnosť v oblasti stavebníctva a to, že
zrušil živnosť podľa presvedčenia súdu nebolo spôsobené tým, že by obžalovaný nemal možnosti
zabezpečiť si prácu, alebo že by mu v tom bránil jeho zdravotný stav, obžalovaný sám počas výsluchu
nepriamo priznal, že mal v uvedenom období príjem, dokonca navrhol matke maloletej, že jej bude platiť
výživné vo výške 50,- eur mesačne a splácať aj zameškané výživné, ale výživné napriek tomu vôbec
neplatil, čo odôvodnil pre súdu zarážajúcim spôsobom, že výživné sa mu zdalo byť neprimerane vysoké
a matka maloletej nesúhlasila s nižším výživným. Uvedené tvrdenie obžalovaného potvrdila aj matka
maloletej H.. Obranu obžalovaného, že nemal finančné prostriedky tak súd vyhodnotil ako účelovú,
obžalovaný síce určité obdobie bol evidovaný na úrade práce, ale súčasne uviedol, že z úradu práce bol
vyradený, pretože sa na úrade práce nebol hlásiť, v tom čase sa nachádzal na brigáde mimo bydliska.
Z uvedeného teda vyplynulo, že obžalovaný mal príjem aj počas jeho evidencie na úrade práce a bolo
tak v jeho schopnostiach a aj možnostiach zabezpečiť si finančné prostriedky. Zároveň obžalovaný
uviedol, že potom ako zrušil živnosť mal mesačný príjem vo výške 250,- Eur, pričom ako rodič bol aj
povinný zabezpečiť si príjem tak, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť aspoň v zákonom predpísanom
rozsahu, pričom obžalovaný príjem v žalovanom období mal, výživné na dcéru však vôbec neplatil.
Keďže obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil ani v minimálnom zákonom stanovenom rozsahu,
svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Zároveň žalovaný
skutok obžalovaný páchal od XX.XX.XXXX, t.j. takmer 3 roky, čím naplnil aj kvalifikačný znak uvedený
v ust. § 138 písm. b/ Trestného zákona - po dlhší čas.
Keďže sa jedná o trváci trestný čin s prvkami hromadného trestného činu, súd upravil skutkovú vetu
žalovaného prečinu oproti podanej obžalobe do doby vyhlásenia rozsudku a zároveň upravil výšku
dlhovaného výživného.
K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že v evidencii priestupkov
nemá záznam, zo správy z miesta trvalého bydliska nevyplynuli na obžalovaného žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jeho potrestanie. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že v
registri trestov má celkom tri záznamy, z toho dvakrát bol právoplatne odsúdený a potrestaný súdom,súd však mohol prihliadať pri ukladaní trestu len na posledné odsúdenie, a to rozsudkom Okresného
súdu Námestovo sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým mu bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody. Vzhľadom na posledné odsúdenie tak súd zistil, že obžalovaný sa dopúšťal žalovaného
trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom na strane obžalovaného zistil len
priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Trestného zákona) - rozsudok
Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. V danom prípade súd pri prevahe
priťažujúcich okolností zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 4 Tr. zák), pričom
základom pri zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby bol rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou trestnej
sadzby uvedenej v ust. § 207 ods. 3 Trestného zákona. Súd dospel k záveru, že na prevýchovu
obžalovaného postačuje uložiť mu trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby
vo výmere 2 roky a 4 mesiace, pričom prihliadal aj na závažnosť spáchaného trestného činu, osobu
obžalovaného a okolnosti jeho spáchania. Keďže obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia
slobody zaradil ho na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, plniaci si všetky funkcie trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.