Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/220/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809214741
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3809214741.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľky Mgr. Q. W., nar.

XX.X.XXXX, bytom ul. P. č. XXX/XX, Z., zastúpená Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, ul. J. Kráľa
č. 7, Banská Bystrica a JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou, ul. J. Kráľa č. 7, Banská Bystrica proti
odporcom: 1/ X. W., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. XX. U. č. XX/XX, Z., 2/ I. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
ul. XX. U. č. XX/XX, Z., 3/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. P. č. XXX/XX, Z., zastúpení JUDr. Jánom
Holotom, advokátom, ul. Komenského č. 2791/35, Snina, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e voči odporcom v 1, 2 a 3 rade, že navrhovateľka je vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1
v pomere k celku nehnuteľnosti, a to rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, k. ú. Z.,

zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, postavenej na pozemku parc.
registra „C“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 106 m2.

Návrh voči odporcom v 1, 2 a 3 rade o určenie, že odporca v 3 rade je vlastníkom v spoluvlastníckom
podiele 1 v pomere k celku nehnuteľnosti, a to rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla,
k. ú. Z., zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, postavenej na pozemku
parc. registra „C“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 106 m2, z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 23.11.2009, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhala
sa proti odporcom v 1 a 2 rade, aby súd určil, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo výške
1 k nehnuteľnosti, vedenej v čase podania žalobného návrhu na Katastrálnom úrade Trenčín, Správa
katastra V., k. ú. Z. a zapísanej na LV č. XXXX, a to rozostavaného rodinného domu postaveného na
parc. č. XXX/X.

Návrh odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa 25.1.2002 Y. W., nar. XX.XX.XXXX jej ako
obdarovanej daroval ideálnu polovicu nehnuteľností, vedných na Katastrálnom úrade Trenčín, Správa
katastra Prievidza, k. ú. Z., zapísaných na LV č. XXXX, ako parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 357 m2, rodinný dom č. s. XXX, postavený na parc. č. XXX. Vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností bol povolený Správou katastra Prievidza dňa 2.5.2002 pod č. V XXX/XXXX. Jej vlastnícke
právok spoluvlastníckemu podieluvovýške 1 k parc.č.XXX, vrátane rozostavaného rodinnéhodomu
bez súpisného čísla, postavenom na parc. č. XXX bolo preukázané v konaní vedenom na Okresnom

súde Prievidza č. 9C 34/2008 o vylúčenie veci z exekúcie. Z výsledkov dokazovania v uvedenom
konaní mal súd za to, že dňa 17.3.2000 bolo vydané búracie povolenie na odstránenie domu č. s. XXX,
postaveného na parc. č. XXX, k. ú. Z., v ktorom čase bol výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností
Y. W.. Dňa 17.3.2000 bolo rozhodnutím Okresného úradu v Prievidzi, odbor životného prostredia č.SPH 2000/2525/SP, ktoré nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň, pre Y. W. vydané stavebné povolenie
na stavbu rodinný dom - rekonštrukcia a prístavba - realizácia nového rodinného domu na mieste
pôvodného. V priebehu realizácie výstavby odborný stavebný dozor nad uskutočňovaním výstavby

vykonával Ing. H. E., ktorý v konaní číslo 9C 34/2008 uviedol, že v roku 2000 a 2001 bol predmetný
rodinný dom vybudovaný do štádia jeho dokončenia, pričom v roku 2000 bola zhotovená hrubá stavba
vrátane zastrešenia, v roku 2001 sa vykonávali vnútorné práce. Podľa výpovede svedka JUDr. X. O.
z konania č. 9C XX/XXXX, pre účastníkov darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX vyhotovil jej písomný
text, pričom vychádzal z údajov z predloženého LV č. XXXX, z ktorého dôvodu bola nehnuteľnosť

- rozostavaný rodinný dom označený súpisným číslom, v tom čase neexistujúceho rodinného domu
č. s. XXX. Uviedol, že v čase úkonu darovania, z kontaktu s darcom a obdarovanou bolo zrejmé, že
predmetomzmluvymábyťspoluvlastníckypodielnezapísanejnovejstavbyrodinnéhodomu,postavenej
na parc. č. XXX, vrátane parc. č. XXX vo výške 1. Y. W. v súdnom konaní, vedenom pred Okresným
súdom Prievidza číslo 9C 34/2008 rovnako jednoznačne potvrdil skutočnosť, že rodinný dom č. s. XXX
bolzbúranýanajehorozšírenýchzákladochbolvybudovanýnovýrodinnýdom,ktoréhoideálnupolovicu

jej daroval. Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 9C 34/2008-39 zo dňa 9.12.2008, právoplatným
dňa 14.1.2009 vylúčil z exekúcie vedenej JUDr. Jánom Gavurom, súdnym exekútorom č. EX 965/2007,
č. Er 1649/2007 nehnuteľnosť, nezapísanú v katastri nehnuteľností a to v podiele 1 rozostavanej
stavby rodinného domu bez súpisného čísla, postavenej na parc. č. XXX, k. ú. Z. z dôvodu, že mal
nepochybne za preukázané, že ona (navrhovateľka) je vlastníkom tohto spoluvlastníckeho podielu. V

rámci exekučného konania, vedeného súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gavurom č. EX 965/2007
jej a Y. W. bol Vyhláškou o dražbe spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zo dňa 18.9.2009
oznámený termín konania dražby na deň 28.10.2009. V uvedený deň sa mala realizovať dražba
spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 povinného Y. W. na nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, k.
ú. Z. a to parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 357 m2, a nehnuteľnosti nezapísanej

v katastri nehnuteľností - neskolaudovanej rozostavenej stavby rodinného domu, postaveného na parc.
č. XXX, spolu s príslušenstvom. Dňa 27.10.2009, kedy sa konala ohliadka nehnuteľností Y. Svitok
súdnemu exekútorovi oznámil zmenu v osobe vlastníka rozostavanej stavby rodinného domu, o čom
predložil aj výpis z LV č. XXXX, k zmene vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti malo dôjsť na základe
darovacej zmluvy zo dňa 1.11.2006, uzavretej medzi ním ako darcom a odporcami v 1 a 2 rade ako

obdarovanými. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXXX/XXXX. S poukazom na dátum,
v ktorý bol podaný návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva, a v ktorý bol overený podpis Y. W.
na zmluve je názoru, že bola vyhotovená v úmysle zabrániť dražbe neskolaudovanej, rozostavanej
stavby rodinného domu a tým uspokojeniu oprávnenej MUDr. Z. B. a tiež nezákonnému porušeniu jej
(navrhovateľky) vlastníckych práv. Po zistení, že Y. W. bez jej vedomia daroval jej spoluvlastnícky podiel

k rozostavanej stavbe rodinného domu na odporcov v 1 a 2 rade, podala dňa 27.10.2009 na Okresnom
riaditeľstve PZ Handlová trestné oznámenie. Dňa 28.10.2009 podala na Správe katastra Prievidza
žiadosť o zápis jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k rozostavanému domu, postavenom na parc.
č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. Z.. Šetrením na Správe katastra Prievidza bolo zistené, že dňa
15.11.2007 bol správe katastra doručený exekučný príkaz JUDr. Jána Gavuru na vykonanie exekúcie

predajom nehnuteľností a zriadením exekučného práva na parc. č. XXX a na v tom čase v katastri
nehnuteľností, nezapísanej rozostavanej stavbe rodinného domu na parc. č XXX. Na základe rozsudku
č. 9C 34/2008 zo dňa 19.1.2007, a tiež exekučného príkazu číslo EX 965/2007 Správa katastra Prievidza
na LV č. XXXX vyznačila obmedzujúcu poznámku, z dôvodu dostatočného spochybnenia vlastníckeho
práva a spochybnenia hodnovernosti údajov k predmetnej nehnuteľnosti podľa § 44 ods. 1 vyhlášky,

ktorou sa vykonáva zák. č. 162/1995 Z. z.. Darovacia zmluva zo dňa 1.11.2006 je podľa jej názoru
absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pretože nedarovala, a ani
nemala v úmysle darovať polovicu svojho spoluvlastníckeho podielu z rozostavaného rodinného domu,
bez súpisného čísla. Konaním darcu Y. W. a obdarovaných odporcov v 1 a 2 rade preukázateľne došlo
k odňatiu jej vlastníckych práv, ale aj k poškodeniu záujmov oprávnenej z exekučného konania č. EX

965/2007. Poukázala na zásadu, že nikto nemôže na druhého previesť viac práva, ako sám má. Y.
W. ako nevlastník spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 z rozostavaného rodinného domu, previedol
vlastnícke právo k nemu na odporcov v 1 a 2 rade, pričom toto právo patrilo len jej. Otázku neplatnosti
darovacej zmluvy zo dňa 1.11.2006 navrhla v konaní riešiť ako predbežnú s tým, že má zásadný význam
pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila

tým, že jej postavenie je neisté, lebo názor účastníkov konania na existenciu jej vlastníckeho práva je
rozdielny, výrok súdu bude tvoriť pevný základ pre právny vzťah účastníkov, bez požadovaného určenia
na príslušnej Správe katastra (t. č. Okresný úrad Prievidza, odbor katastra) nemôže dôjsť k zmene v
osobe vlastníka.Dňa 3.6.2010 navrhovateľka navrhla, aby súd pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane
odporcov v 1 a 2 rade, a to Y. W., na. XX.XX.XXXX. Procesný návrh odôvodnila tým, že rozsudok sa

musí vzťahovať na všetky osoby, o ktorých spoločné práva alebo povinnosti ide.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 220/2009-118 zo dňa 3.6.2010 pripustil, aby do konania
vstúpil ďalší účastník na strane odporcov v 1 a 2 rade, a to Y. W., nar. XX.XX.XXXX.

Písomným podaním zo dňa 16.6.2010 navrhovateľka navrhla, aby súd pripustil zmenu návrhu o určenie,
že vlastníkom nehnuteľnosti, a to rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, postavenej
na pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. Z., zapísanej na LV č. 6063 je v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere
k celku odporca v 3 rade a v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku ona.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 220/2009-129 zo dňa 8.9.2010 zmenu návrhu pripustil. Proti

uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia v 1 až 3 rade. Krajský súd Trenčín uznesením
č. k. 6Co 3/2010-135 zo dňa 16.11.2010 ich odvolanie odmietol.

Na pojednávaní dňa 12.7.2011 navrhovateľka uviedla, že z dôvodu, že darovacia zmluva zo dňa
1.11.2006 je absolútne neplatným právnym úkonom, nastupuje právny stav, aký bol pred povolením

vkladu vlastníckeho práva č. V XXXX/XXXX. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení voči
odporcom v 1 až 3 rade, že odporca v 3 rade je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom
podiele 1 v pomere k celku, odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu vo veci samej má význam pre
prebiehajúce exekučné konanie č. EX 965/2007.

Odporcovia v 1 a 2 rade vo vyjadrení k návrhu zo dňa 2.2.2010 navrhli návrh zamietnuť. Uviedli, že na
základe uzavretej darovacej zmluvy zo dňa 1.11.2006 nadobudli do vlastníctva každý z nich v polovici
predmetný rozostavaný rodinný dom, ktorý pre nich postavil odporca v 3 rade. Darovacou zmluvou zo
dňa 25.1.2002 odporca v 3 rade daroval navrhovateľke polovicu rodinného domu na pozemku parc. č.
XXX, k. ú. Z., na ktorý bolo vydané búracie povolenie. Splácajú úver poskytnutý za účelom výstavby

predmetného rozostavaného rodinného domu.

Odporca v 3 rade sa pripojil k vyjadreniu odporcov v 1 a 2 rade.

Na pojednávaní dňa 10.1.2014 navrhovateľka navrhla, aby súd pripustil zmenu návrhu, a to o rozšírenie

skutkového základu tak, že sa domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti a to rozostavanej stavby
rodinného domu bez súpisného čísla, postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. Z., zapísanej na LV
č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku a odporca v 3 rade v spoluvlastníckom podiele 1
v pomere k celku, eventuálne na tom skutkovom základe, že jej a odporcu v 3 rade spoločnou činnosťou
došlo k vytvoreniu novej veci - rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla. Procesný návrh

odôvodnilavýsledkamivykonanéhodokazovania,žepredmetnánehnuteľnosťbolavytvorenáspoločnou
činnosťou(výstavbou)jejaodporcuv3rade.OkresnýsúdPrievidzauznesenímzodňa10.1.2014zmenu
návrhu o rozšírenie skutkového základu pripustil.

V písomnom vyjadrení zo dňa 26.1.2014, predloženom prostredníctvom právneho zástupcu po

pripustení zmeny návrhu odporcovia v 1 až 3 rade prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že v čase
uzavretia darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2002 rodinný dom č. s. XXX, k. ú. Z. de iure existoval, nebolo
k nemu vydané búracie povolenie, navrhovateľka ako obdarovaná s predmetom daru súhlasila. Text
darovacej zmluvy vyhotovil externý právnik, účastníci zmluvy boli s jej obsahom oboznámení. Darovacia
zmluva bola vo svojich ustanoveniach plne v súlade s ustanovením § 31 zákona o katastri nehnuteľností

a vklad vlastníckeho práva bol katastrálnym úradom povolený. S poukazom na uvedené skutočnosti,
darovacia zmluva zo dňa 25.1.2002 nie je neplatným právnym úkonom. Jej absolútnu neplatnosť má
však za následok to, že došlo k obchádzaniu zákona, keď z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva,
že cena daru v zmluve bola značne podhodnotená z dôvodu, aby nebolo potrebné platiť vysokú daň z
darovania. Platnosť, či neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 1.11.2006 nemá žiadny vplyv na predmet

žalobného návrhu, ktorým je určenie vlastníckeho práva k rozostavanému rodinnému domu. Podľa ich
názoru však tento právny úkon je platný, o čom svedčí aj skutočnosť, že vklad vlastníckeho práva bol
povolený a trestné stíhanie vo veci podaného trestného oznámenia bolo zastavené. V čase uzavretia
darovacej zmluvy zo dňa 1.11.2006 výlučným vlastníkom jej predmetu bol odporca v 3 rade, ktorýs ním mohol plne nakladať. K otázke vzniku vlastníckeho práva vytvorením novej veci poukázali na
ustanovenie § 46 ods. 4 zák. č. 162/1995 Z. z.. Oprávneným zo stavebného povolenia pre rozostavanú
stavbu, ktorá je aj predmetom konania bol odporca v 3 rade. Pokiaľ bol ako vlastník rozostavanej stavby

zapísaný v katastri nehnuteľností, stalo sa tak plne v súlade s uvedeným ustanovením. Podľa
ich názoru navrhovateľka v konaní nepreukázala tvrdenie, že s odporcom v 3 rade vytvorili novú vec.
Pred začatím výstavby rodinného domu s ním nemala uzavretú žiadnu dohodu. Stavba bola financovaná
výlučne z finančných prostriedkov odporcu v 3 rade. Jej meno, priezvisko nie je uvedené na žiadnom
doklade, ktorý by mal súvislosť so stavbou. Na stavbe síce pomáhali rodinní príslušníci navrhovateľky a

aj odporcu v 3 rade, nimi vykonávané práce však mali len charakter pomocných prác, tzv. „hrubej“ práce
a podľa ich názoru išlo o občiansku výpomoc. O tom, že žiadna dohoda o spoluvýstavbe rodinného
domu medzi nimi neexistovala svedčí aj to, že odporca v 3 rade sám z vlastného podnetu v roku 2002
navrhol uzavretie darovacej zmluvy, ktorou by previedol polovicu domu na navrhovateľku. V prípade, ak
by existovala dohoda o spoluvýstavbe rodinného domu, tak by dňa 25.1.2002 nepovažovali za potrebné
darovaciu zmluvu uzatvárať.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,konfrontáciounavrhovateľkyaodporcu
v 3 rade, svedkov Ing. H. E., JUDr. X. O., X. Z., U. Z., J. S., B. Z., X. G., X. W., H.. X. C., H.. B. Fekete,
oboznámením sa s darovacou zmluvou z 25.1.2002, s výpismi z listu vlastníctva, s rozsudkom č. k. 9C
34/2008-39 zo dňa 9.12.2008, s uznesením č. k. 15Er 1649/2007-60 zo dňa 24.3.2009, s vyhláškou

o dražbe spoluvlastníckeho podielu, so stavebným povolením z 17.3.2000, s rozhodnutím o povolení
odstrániť stavbu z 17.3.2000, so žiadosťou o zápis odstránenia stavby domu, s oznámením Správy
katastra Prievidza o vyznačení poznámky, so zápisnicou o trestnom oznámení, s darovacou zmluvou zo
dňa 1.11.2006, so znaleckým posudkom č. 86/2009 Ing. Miroslava Hamáčeka, s fotokópiou časti spisu č.
16C 206/2009, s uznesením Krajskej prokuratúry Trenčín z 7.6.2011, s kúpnou zmluvou z 19.11.1999,

s geometrickým plánom na zameranie rozostavanej stavby parc. č. 599/2, s výpismi zo živnostenského
registra navrhovateľky a odporcu v 3 rade, s vyjadrením matričného úradu Handlová, Prvej stavebnej
sporiteľne, a.s. Bratislava a Kooperatívy, a.s. Vienna Insurance Group Bratislava a Liberta, a.s. Žilina
a Štátneho fondu rozvoja bývania Bratislava a s ich priloženými listinnými dôkazmi, Daňového úradu
Trenčín, s listinnými dôkazmi predloženými J. S., so znaleckým posudkom Ing. B. V., s vyjadrením Ing.

X. C., Ing. U. P., oboznámením a so spismi SPH 2000/2525/SP a SPH 2000/2518/SP, č. 12C 59/2010,
s fotokópiou časti spisu č. 9C 34/2008, č. 11C 208/2005, č. 11C 242/2003 so znaleckým posudkom
Ing. Adolfa Daubnera č. 019/2000, so spisom č. 6C 111/2004, č. 9C 147/2003, č. 11C 27/2006, ČVS:
ORP-173/OEK-PD-2010, EX 965/2007, s registrom sťažností, fotodokumentáciou.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 19.1.1999 medzi Mgr. X. W. ako predávajúcim a odporcom v 3 rade ako kupujúcim bola uzavretá
kúpnazmluva,predmetomktorejbolprevodvlastníckehoprávakrodinnému domuč.s.XXX,kpozemku
parc. č. XXX, zastavané plochy o výmere 357 m2, zapísaných na Okresnom úrade Prievidza, odbor

katastra nehnuteľností, LV č. 1505 za kúpnu cenu 210.000,- Sk.

Dňa 7.2.2000 odporca v 3 rade podal na Okresný úrad v Prievidzi, odbor životného prostredia, stále
pracovisko Handlová žiadosť o vydanie povolenia na odstránenie stavby situovanej na parc. č. XXX.
Okresný úrad v Prievidzi, odbor životného prostredia, stále pracovisko v Handlovej rozhodnutím č.

SPH 2000/2518/SP zo dňa 17.3.2000 povolil odstránenie stavby, z dôvodu zlého technického stavu a
realizácie nového rodinného domu na pôvodnom mieste. Podľa bodu 1 a 2 rozhodnutia stavba mala byť
odstránená do 31.7.2000 a to svojpomocne s tým, že odborný dozor bude vykonávať Ing. H. E..

Dňa 8.3.2000 odporca v 3 rade podal na Okresný úrad v Prievidzi, odbor životného prostredia, stále

pracovisko Handlová žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu: Rekonštrukcia a prístavba
rodinného domu na pozemku parc. č. XXX, k. ú. Z.. Prílohou žiadosti bol projekt stavby č. 01/2000
vyhotovený Ing. X. C.. Okresný úrad v Prievidzi, odbor životného prostredia, stále pracovisko Handlová
rozhodnutím číslo SPH 2000/2525/SP zo dňa 17.3.2000 povolil stavbu: Rodinný dom - rekonštrukcia a
prístavba, elektrická, vodovodná, plynová prípojka na pozemku parc. č. XXX, k. ú. Z. v rozsahu realizácia

nového rodinného domu na mieste pôvodného.

Dňa 16.5.2000 medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. Bratislava ako veriteľom a odporcom v 3 rade
ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorejbolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom XXXXXXXXXX vo výške 1.000.000,- Sk. Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava ako záložný veriteľ si záložnou zmluvou zo dňa 16.5.2000 uzavretou
so záložcami P. Z. a A. Z. zabezpečila uspokojenie pohľadávky z uvedeného medziúveru uplatnením

záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Z..

Podľa vyjadrenia Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. Bratislava úver bol splatený dňa 31.12.2010, pričom
bol použitý na výstavbu nehnuteľnosti.

Dňa 10.1.2000 pre účely zriadenia záložného práva Ing. U. P. vyhotovil znalecký posudok č. 019/2000 vo
veci zistenia ceny nehnuteľnosti parc. č. XXX, . dom č. s. XXX s príslušenstvom (uvedené nehnuteľnosti
však neboli predmetom záložnej zmluvy zo dňa 16.5.2000), zo záverov ktorého vyplýva, že cena
nehnuteľností ku dňu 12.1.2000 podľa vyhl. č. 465/1991 Zb. bola 200.254,12 Sk (rodinný dom
105.583,62 Sk, vedľajšia stavba 14.889,18 Sk, ploty 9.069,38 Sk, vonkajšie úpravy 9.250,94 Sk,
pozemok 58.905,- Sk, trvalé porasty 2.556,- Sk) a všeobecná hodnota predstavovala 453.000,- Sk.

Zdarovacejzmluvyzodňa25.1.2002vyplýva,žejejzmluvnýmistranamisúodporcav3radeakodarcaa
navrhovateľka ako obdarovaná a predmetom zmluvy sú nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností
Katastrálneho úradu Trenčín, Správa katastra Prievidza na LV č. XXXX, ako parc. č. XXX zastavaná
plocha o výmere 357 m2, rodinný dom č. s. XXX, postavený na parc. č. XXX v polovici. Podľa čl. II. cena

predmetu zmluvy bola určená znaleckým posudkom č. 019/2000 zo dňa 12.1.2000 sumou 82.244,- Sk
(105.583,62 Sk cena rodinného domu plus 58.905,- Sk cena pozemku delene 2 = 82,244,- Sk). Vklad
vlastníckeho práva k predmetu zmluvy bol povolený pod č. V 202/2002.

Podľa písomného vyjadrenia Ing. U. P. (č. l. 583) ku dňu 25.1.2002 cena rodinného domu č. s. XXX a

pozemku parc. č. XXX podľa vyhl. č. 465/1991 Zb. by bola upravená, znížená o opotrebenie stavieb za
dva roky, a všeobecná hodnota ku dňu 25.1.2002 by sa oproti zistenej hodnote ku dňu 12.1.2000 mierne
zvýšila odborným odhadom cca 6 až 10 %.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod č. 6C 111/2004 sa odporca v 3 rade v postavení navrhovateľa

žalobným návrhom proti navrhovateľke (v konaní vystupujúca ako odporkyňa) domáhal vrátenia daru,
ktorý bol predmetom darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2002. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľka hrubo
porušuje dobré mravy tým,že mu neumožňuje stretávanie smaloletým U. W., že s ním odmietala obnoviť
spolužitie. Z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom bolo konanie vo veci zastavené.

Dňa 23.5.2005 odporca v 3 rade predložil Správe katastra Prievidza žiadosť o zápis odstránenia stavby
rodinného domu č. s. XXX, umiestneného na parc. č. XXX, k. ú. Z..

Z darovacej zmluvy zo dňa 1.11.2006 vyplýva, že jej zmluvnými stranami sú odporca v 3 rade ako darca
a odporcovia v 1 a 2 rade ako obdarovaní, a predmetom zmluvy je rozostavaná stavba rodinného domu,

postaveného na parc. č. XXX, k. ú. Z.. Podpis odporcu v 3 rade na zmluve bol overený na Matričnom
úrade Handlová dňa 15.10.2009, pod poradovým číslom 2907. K povoleniu vkladu vlastníckeho práva
došlo pod č. V XXXX/XXXX.

Na základe objednávky odporkyne v 2 rade zo dňa 15.10.2009 Ing. Q. Z. vypracoval znalecký posudok

č. 86/2009 o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti - rozostavaný rodinný dom, postavený na prac. č.
XXX s príslušenstvom a pozemkom, k. ú. Z.. Podľa záverov znaleckého posudku všeobecná hodnota
rozostavaného rodinného domu predstavovala ku dňu 17.10.2009 54.212,25 eur. Dňa 16.10.2009
Geomark, s.r.o. Prievidza vyhotovila geometrický plán č. 356/2009 na zameranie rozostavanej stavby
na parc. č. XXX/X, k. ú. Z..

Z účastníckej výpovede navrhovateľky vyplýva, že manželstvo s odporcom v 3 rade uzavreli dňa
28.7.2001 po trvaní dvojročnej známosti. Po troch týždňoch, po tom ako sa spoznali, začali spoločne
bývať v domácnosti jej rodičov. Dohodli sa s nimi, že im nebudú finančne prispievať na úhradu nákladov
na bývanie. Do domácnosti však s odporcom v 3 rade robili nákupy potravín. V období rokov 1998 až

2002 absolvovala dennou formou štúdium na Trnavskej univerzite. Spočiatku bola ubytovaná na priváte
a v ďalšom období sa v intenzite asi 3 krát do týždňa prepravovala do sídla školy z Handlovej do Trnavy a
následne späť. Odporca v 3 rade ju odviezol na autobusovú zastávku v Handlovej a niekedy aj do Trnavy.
Na základe uzavretej dohody, počas štúdia pracovala pre Prvú stavebnú sporiteľňu, a.s. Bratislava.V čase, keď sa spoznali odporca v 3 rade bol z titulu uzavretej kúpnej zmluvy výlučným vlastníkom
rodinného domu č. s. XXX, postaveného na parc. č. XXX, k. ú. Z.. Po konzultáciách s J. S. o technickom
stave rodinného domu č. s. XXX sa s odporcom v 3 rade rozhodli, že stavbu zbúrajú a pristúpia k

stavbe nového rodinného domu. Dohodu o vlastníctve k novej stavbe, pred začatím jej výstavby však
neuzavreli. Stavba bola realizovaná jej a odporcu v 3 rade spoločnou činnosťou. V tom čase spolu žili, a
to v domácnosti jej rodičov, plánovali si spoločnú budúcnosť a užívanie rodinného domu, ktorý postavia.
S odporcom v 3 rade sa spolu dostavili i za projektantom Ing. X. C.. Práce na stavbe vykonávali
aj jej príbuzní, vrátane otca s tým, že to robia pre ňu a tiež odporcu v 3 rade, vnímali ich ako pár. V

prípade, ak sa nachádzala v Handlovej, na stavbu prichádzala pred, ale aj po uzavretí manželstva každý
deň. Jedlo pre osoby, ktoré na stavbe pracovali pripravila jej matka a niekedy aj odporkyňa v 2 rade.
Keďže ešte nevedela dobre variť, pomáhala svojej matke pri týchto úkonoch. Následne jedlo priniesla
osobám, ktoré vykonávali práce na stavbe. Stavba bola financovaná z úveru poskytnutého odporcovi v
3 rade Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. Bratislava, z úveru, ktorý im obom poskytol Štátny fond rozvoja
bývania, z ich príjmov za vykonanú prácu. Výšku sumy, ktorou sa finančne zo svojho príjmu podieľala na

stavbe domu, uviesť nevedela. Do dátumu vstupu do manželského zväzku bol dom postavený, uzavretý
v zmysle, že bola osadená strecha a okná. Z dôvodu, aby sa vlastníctvo k rozostavanému rodinnému
domu dalo „na poriadok“, z podnetu odporcu v 3 rade, keďže i ona s pomocou rodiny sa podieľala na
výstavbe, bola uzavretá darovacia zmluva zo dňa 25.1.2002. Text zmluvy vyhotovil JUDr. X. O.. Pred
podpisom si ju neprečítala. Podľa vyjadrenia uvedeného právnika rozostavaný rodinný dom mal mať

rovnaké súpisné číslo, ako starý dom a text zmluvy mal pripraviť tak, aby sa platili nižšie dane. Pokiaľ
ide o vzťah k odporcom v 1 a 2 rade uviedla, že spočiatku sa s nimi navštevovali, pričom po vstupe
do manželského zväzku sa vzťah narušil. O uzavretí darovacej zmluvy zo dňa 1.11.2006 sa dozvedela
dva dni predtým, ako sa mala konať dražba rozostavaného rodinného domu v konaní č. EX 965/2007.
Poukázala na to, že v konaní č. 9C 34/2008 sa odporca v 3 rade o jej uzavretí nevyjadril.

Zo spisu č. k. 11C 242/2003 vyplýva, že manželstvo navrhovateľky a odporcu v 3 rade zaniklo rozvodom,
a to rozsudkom č. k. 11C 242/2003-97 zo dňa 8.10.2004, právoplatným dňa 27.12.2004.

Dňa 3.11.2005 navrhovateľka podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

a o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý v časti rodinného domu odôvodnila
tak, že patrí do podielového spoluvlastníctva s odporcom v 3 rade, s ktorým dva roky pred uzavretím
manželstva spolu žili, bývali u jej rodičov, ktorým finančne na stravu a bývanie neprispievali. Dohodli sa,
že všetky peniaze budú investovať do nehnuteľnosti, že na mieste terajšieho rodinného domu stál starý
dom, ktorý celkom zbúrali a postavili nový. Pri budovaní základov, okrem jej rodiny pomáhal aj odporcov

(t. j. odporcu v 3 rade) otec a brat, ale následne pri celej stavbe to boli väčšinou jej rodičia, krstný otec,
otcov brat, susedia jej rodičov. Keď sa zobrali bola postavená hrubá stavba so strechou. Dom aj dokončili
za spoločné peniaze, na ktorý účel použili i úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Odporca (odporca
v 3 rade) uznával, že sa pričinila spolu so svojou rodinou najmenej polovičným podielom na výstavbe
rodinného domu, a preto jej darovacou zmluvou previedol do vlastníctva polovicu z nehnuteľností.

Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 11C 208/2005-330 zo dňa 4.2.2014 vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu v 3 rade, pričom konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXXX, k. ú. Z., parc. č. XXX, rodinný
dom č. s. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 357 m2 zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 11C 27/2006-71 zo dňa 19.3.2007, právoplatným dňa
13.4.2007 bol odporca v 3 rade zaviazaný navrhovateľke z konania MUDr. Z. B. zaplatiť 5.385.000,- Sk
s príslušenstvom.

Dňa 25.7.2007 MUDr. Helena Valovičová podala návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky
podľa rozsudku č. k. 11C 27/2006-71 zo dňa 19.3.2007. Dňa 8.8.2007 Okresný súd Prievidza súdnemu
exekútorovi JUDr. Jánovi Gavurovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie č. EX 965/2007.

Navrhovateľka návrhom v konaní vedenom na tunajšom súde č. 9C 34/2008-39 domáhala sa, aby súd

z exekúcie č. EX 965/2007 vylúčil nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností, a to v podiely
1 rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, postaveného na parc. č. XXX, k. ú. Z..
V účastníckej výpovedi v uvedenom konaní uviedla aj to, že v čase družského spolužitia s odporcom
v 3 rade bolo vydané povolenie na odstránenie stavby a stavebné povolenie. Po vydaní povoleniana odstránenie stavby, v tom istom roku rodinný dom č. s. 518 zbúrali. Úmyslom odporcu v 3 rade v
darovacej zmluve zo dňa 25.1.2002 bolo darovať jej polovicu nového rodinného domu. Právnik, ktorý
text zmluvy vyhotovil uviedol, že je postačujúce, ako súpisné číslo domu v zmluve uviesť s. č. XXX, lebo

aj novému rodinnému domu bude pridelené takéto súpisné číslo.

Dňa 27.10.2009 navrhovateľka podala na Obvodnom oddelení PZ Handlová trestné oznámenie. Z
obsahuzápisniceotrestnomoznámenívyplýva,žeodaugusta1999sodporcomv3radežilavspoločnej
domácnosti u svojich rodičov. Rodinný dom č. s. XXX, postavený na parc. č. XXX, ktorý kúpil odporca

v 3 rade zbúrali a na základe stavebného povolenia začali s výstavbou nového rodinného domu na tej
istej parcele. Dom postavili a financovali spoločne. Dňa 28.7.2001 sa zosobášili, počas manželstva im
Štátnym fondom rozvoja bývania bol poskytnutý úver, ktorý použili na dokončenie stavby. Uzavretou
darovacou zmluvou zo dňa 25.1.2002 jej odporca v 3 rade daroval polovicu rodinného domu. Dňa
27.10.2009jejsúdnyexekútortelefonickyoznámil,ženalistevlastníctvarozostavanéhorodinnéhodomu
sú ako vlastníci vedení rodičia bývalého manžela.

Zo zápisnice zo dňa 24.5.2010 a zo dňa 20.1.2011 o výsluchu navrhovateľky ako svedkyne - poškodenej
v konaní ČVS: ORP-173/OEK-PD-2010 vyplýva, že na stavbe rodinného domu sa fyzicky podieľala tak,
že pracovníkom nosila jedlo, ktoré varila s mamou. Na stavbe pracoval najmä jej otec, krstný otec, otcov
brat a bývalý manžel Róbert Svitok. K financiám určeným na stavbu uviedla, že vzhľadom k tomu, že

v tom čase študovala dennou formou na vysokej škole tak mala nižší príjem, skoro všetko financoval
Y. W., ktorého príjem bol vyšší. Zo Štátneho fondu rozvoja bývania im bol poskytnutý úver 700.000,-
Sk, ktorý bol použitý do stavby. Na stavbu bol použitý aj úver z Prvej stavebnej sporiteľne, poskytnutý
pred vstupom do manželstva Y. W.. Počas realizácie stavby asi dva roky bývali u jej rodičov, na stravu
a bývanie im neprispievali.

Z vyjadrenia Štátneho fondu rozvoja bývania Bratislava vyplýva, že na základe zmluvy zo dňa 5.4.2002
poskytli navrhovateľke a odporcovi v 3 rade úver vo výške 700.000,- Sk.

Podľa údajov z výpisu zo živnostenského registra navrhovateľky, oprávnenie na vykonávanie

podnikateľskej činnosti jej vzniklo dňa 2.10.2002 a zaniklo dňa 10.6.2010.

Podľa vyjadrenia Daňového úradu Trenčín navrhovateľka podala daňové priznanie k dani z príjmov
fyzickej osoby, podľa ktorého v roku 2000 dosiahla príjem 33.404,- Sk a výdavky predstavovali 0,- Sk,
za rok 2001 príjem 51.910,- Sk a výdavky 0,- Sk, za rok 2002 príjem 91.508,- Sk a výdavky 53.965,- Sk.

Podľa vyjadrenia Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. Bratislava navrhovateľka za rok 2000 dosiahla provízie
vcelkovejvýškepoprepočtenaeurá1.108,82eur,zarok20011.616,88eur, za rok 2002 2.929,85eur.

Z účastníckej výpovede odporcu v 1 rade vyplýva, že po tom ako navrhovateľka s odporcom v 3 rade

vstúpili do manželského zväzku sa s odporkyňou v 2 rade s nimi nenavštevovali, neudržiavali kontakty,
čo trvalo až do zániku manželstva rozvodom. V prípade, ak medzi nimi došlo k náhodnému stretnutiu, ani
sa nepozdravili. K priebehu prác, k financovaniu stavby predmetného rozostavaného rodinného domu
sa vyjadriť nevedel. Tvrdil, že o uzavretí darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2002 sa dozvedel až z návrhu
na začatie konania. K uzavretiu darovacej zmluvy zo dňa 1.11.2006 uviedol, že odporca v 3 rade mu a

odporkyni v 2 rade povedal, že im daruje predmetnú nehnuteľnosť, dôvod neoznačil. V tom čase odporca
v 3 rade rozostavaný rodinný dom užíval.

Z účastníckej výpovede odporkyne v 2 rade vyplýva, že odporca v 3 rade v priebehu spolužitia s
navrhovateľkou sa dostal pod vplyv jej rodičov, následne, ak sa stretli len sa pozdravili. O priebeh prác na

predmetnom rodinnom dome sa nezaujímala. V čase vydania stavebného povolenia odporca v 3 rade im
rodičom povedal, že bude stavať pekný nový dom s trávnikom. Či však v súvislosti s realizáciou stavby
domu medzi navrhovateľkou a odporcom v 3 rade bola uzavretá dohoda a s akým obsahom, uviesť
nevedela. Z akých zdrojov bola stavba financovaná, vedomosť nemala. V priebehu ďalšej účastníckej
výpovede v súvislosti s jej a odporcu v 1 rade tvrdením vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedla,

že odporcovi v 3 rade peniaze na stavbu dali, a keď im peniaze chýbali, požiadali ho o ich vrátenie.
Nepamätala sa, kedy sa dozvedela, že medzi navrhovateľkou a odporcom v 3 rade bola uzavretá
darovacia zmluva. V roku 2006 jej a odporcovi v 1 rade, odporca v 3 rade povedal, že im dom daruje.
Odporca v 3 rade jej povedal, že je tam exekúcia, bližšie sa o to nezaujímala. S odporcom v 1 radeplatili nepravidelne splátky Štátnemu fondu rozvoja bývania, a po uzavretí darovacej zmluvy platili Prvej
stavebnej sporiteľni, a.s. splátky z úveru a je možné, že uzavretou darovacou zmluvou sa im chcel
odporca v 3 rade za to odvďačiť.

Z vyjadrenia Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. Bratislava vyplýva, že odporca v 1 rade platil splátku úveru
v auguste 2007, v októbri a novembri 2008, v januári až v júli, v septembri až v novembri 2009, v januári
až v máji a v júli až v septembri a v decembri 2010, a odporkyňa v 2 rade v septembri až novembri 2007,
v januári a vo februári, v apríli až v júni, v auguste a októbri 2008.

Zo spisu č. EX 965/2007 vyplýva, že dňa 27.10.2009 odporcovia v 1 a 2 rade súdnemu exekútorovi JUDr.
Jánovi Gavurovi oznámili, že sú vlastníkmi rozostavaného rodinného domu z titulu uzavretej darovacej
zmluvy zo dňa 1.11.2006, ktorý dom postavil ich syn za peniaze, ktoré mu ako rodičia na tento účel
zverili, ale s vedomím, že dom je ich. Z tohto dôvodu rodinný dom nikdy nebol jeho majetkom.

Dňa 30.3.2010 odporcovia v 1 a 2 rade (ako navrhovatelia v 1 a 2 rade) podali proti MUDr. Z. B.
návrh o vylúčenie rozostavaného rodinného domu z exekúcie č. EX 965/2007. Pred začatím prvého
pojednávania žalobný návrh zobrali späť a súd konanie vo veci zastavil.

Odporca v 3 rade v účastníckej výpovedi tvrdil, že až po vstupe do manželského zväzku s

navrhovateľkou bývali u jej rodičov. Prispieval im na stravu, na kúpu pohonných hmôt. Nežiadali ho, aby
im platil za bývanie. Ich dcére financoval štúdium, prepravoval ju 3 až 5 krát z Handlovej do Trnavy a
späť. Dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 19.1.1999 bolo to, že si chcel vyriešiť vlastnú bytovú
otázku. Mal rôzne predstavy, ale nakoniec sa rozhodol, že dom zbúra a postaví nový. Búracie práce
vykonával svojpomocne, pomáhal mu brat, odporca v 1 rade, kamaráti. Nepamätal sa, či v tom čase sa

už s navrhovateľkou poznali. Z Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. mu bol poskytnutý úver 1.000.000,- Sk,
ktorý splácal a neskôr ho splácali odporcovia v 1 a 2 rade. Pred začatím stavebných prác, ale ani v ich
priebehu, s navrhovateľkou neuzavreli dohodu o výstavbe, ani o vlastníctve nového rodinného domu.
Len on u Ing. X. C. odsúhlasil projektovú dokumentáciu. Navrhovateľka sa k projektantovi nedostavila,
na financovaní stavby sa tiež nepodieľala. Úver, ktorý im počas manželstva poskytol Štátny fond

rozvoja bývania použila na vlastné účely. Práce na stavbe vykonávali objednané firmy, majstri - tesári,
(elektroinštalačné práce p. Hoos, kurenárske práce Vodomont, práce so sadrokartónom manžel jeho
bývalej spolužiačky), odporca v 1 rade, krstný otec, jeho (odporcu v 3 rade) kamaráti, otec navrhovateľky
(bez nároku na odmenu), jeho kamaráti, brat, ktorému za vykonané práce zaplatil 5.000,- Sk. Odporkyňa
v 2 rade pre osoby, ktoré na stavbe pracovali niekedy pripravila jedlo. Vykonávanie prác na stavbe

jeho a navrhovateľky príbuznými, známymi považuje za občiansku výpomoc. Za rozhodujúce považoval
to, že stavebné povolenie bolo vydané na jeho meno, a že stavbu financoval. Do 28.7.2001, kedy s
navrhovateľkou vstúpili do manželstva stavba bola postavená, strecha zakrytá, zabudované podlahové
kúrenie, zhotovené omietky, zrealizovaný prívod elektrickej energie, zabudované plastové okná. Pred
uvedeným dátumom, pokiaľ navrhovateľka na stavbu prichádzala, tak fyzické práce nevykonávala,

osobám, ktoré na stavbe pracovali len doniesla jedlo. Text darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2002 vyhotovil
JUDr. Ján Bittner. Matka navrhovateľky mu navrhla, aby tento právny úkon ako darca s jej dcérou uzavrel
s tým, že ak by sa niečo stalo, aby jeho rodičia z toho nič nemali, vtedy pôvodný dom už nestál. Dňa
1.11.2006 s odporcami v 1 a 2 rade uzavrel darovaciu zmluvu, ako obdarovaní dar prijali.

Vo výpovedi zo dňa 6.4.2004 v konaní č. 9C 147/2003 (o určenie manželského výživného) odporca v 3
rade uviedol, že s navrhovateľkou sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, ku ktorého hodnote
sa nevie vyjadriť, lebo ide o nový rodinný dom, ktorý nie je skolaudovaný.

Vo výpovedi zo dňa 11.5.2004 v konaní č. 11C 242/2003 (o rozvod manželstva) odporca v 3 rade uviedol,

že dom, v ktorom býva je v jeho a navrhovateľky podielovom spoluvlastníctve.

Vo vyjadrení k žalobnému návrhu vo veci č. k. 11C 208/2005 (o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) odporca v 3 rade
uviedol, že nehnuteľnosť - starý rodinný dom zakúpil pred uzavretím manželstva, na ktorý si z Prvej

stavebnej sporiteľne zobral úver 200.000,- Sk, dom zbúral a z ďalšieho úveru 1.000.000,- Sk postavil
nový rodinný dom.Vo výpovedi zo dňa 25.11.2008 v konaní č. 9C 34/2008 (o vylúčenie veci z exekúcie) odporca v 3
rade uviedol, že uznáva, že darovacou zmluvou zo dňa 25.1.2002 sa navrhovateľka stala podielovou
spoluvlastníčkou nového rodinného domu, postaveného na základoch starého domu č. s. 518. Agendu

vo veci uzavretia darovacej zmluvy vybavoval právnik JUDr. X. Bittner. Jeho úmysel bol zrejmý v tom,
že navrhovateľke mienil darovať to, čo bolo novovybudované, čo aj uvedenému právnikovi povedal.

Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 9C 34/2008-39 zo dňa 9.12.2008 vylúčil z exekúcie vedenej
JUDr. X. F. č. EX 965/2007, č. 15Er 1649/2007 v podiely 1 rozostavanú stavbu rodinného domu, bez

súpisného čísla, postaveného na parc. č. XXX, k. ú. Z., rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
14.1.2009. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z výsluchu Ing. E. bolo zistené, že v roku 2000
a 2001 bol dom vybudovaný do štádia jeho dokončovania, keď v roku 2000 bola zhotovená hrubá
stavba vrátane zastrešenia, v roku 2001 sa vykonávali vnútorné práce. Podľa právneho názoru súdu
s poukazom na uvedené zistenia je zrejmé, že bolo viditeľné dispozičné riešenie stavby rodinného
domu, preto nadobudol vlastníctvo k stavbe vytvorením veci Y. W.. Ak počas trvania manželstva bola

stavba dokončovaná, neznamená to vznik bezpodielového spoluvlastníctva k nej. Y. W. mohol darovať
nedokončenú, neskolaudovanú stavbu, ktorá ako vec v zmysle práva vzniká v okamihu, keď je už
jednoznačným a nezameniteľným spôsobom viditeľné dispozičné riešenie aspoň prvého nadzemného
podlažia. Účastníci darovacej zmluvy sa formálne obmedzili len na údaje uvedené v LV č. XXXX, k. ú. Z.,
pričom predmetom zmluvy bola aj rozostavaná stavba a navrhovateľka je jej spoluvlastníčkou v polovici.

Odporca k jeho prečítaným výpovediam, resp. vyjadreniam z konania č. 9C 147/2003, č. 11C 242/2003,
č. 11C 208/2005, č. 9C 34/2008 uviedol, že z pojednávaní nie sú vyhotovené zvukové záznamy, údaje
sú pozmeňované, preto ich namieta. Na sudkyne, ktorým veci boli pridelené na prejednanie podal
sťažnosti. Dňa 18.3.2014 v účastníckej výpovedi tvrdil, že za jediný spis, ktorý nie je sfalšovaný považuje

vyšetrovací spis.

Z úradnej činnosti súdu v registri sťažností bolo zistené, že odporca v 3 rade sťažnosť na JUDr. I. B.
a JUDr. J. Q., nepodal.

Na pojednávaní dňa 6.5.2014 odporca v 3 rade uviedol, že sťažnosti podával počas vedených konaní
do súdnej zápisnice.

Vo výpovedi dňa 22.1.2010 v konaní ČVS: ORP-173/OEK-PD-2010 odporca v 3 rade okrem iného
uviedol, že asi v mesiaci január 1999, kedy sa ešte nepoznal s Q. W., zakúpil v Handlovej starší rodinný

dom s pozemkom. V tom istom roku sa zoznámil s Q., s ktorou potom začas žil na adrese trvalého
bydliska jej rodičov. Dňa 28.7.2001 si ju zobral za manželku. Nevedel presne kedy, ale začali s výstavbou
rodinného domu na pozemku, kde stál starý dom, ktorý predtým ako slobodný zakúpil. Tento starý
dom zbúrali. Uviedol, že je pravdou, že darovacou zmluvou zo dňa 25.1.2002 daroval svojej manželke
polovicu rodinného domu, ktorý spoločne postavili na adrese Z., ul. P. č. XX, parc. č. XXX. JUDr. X. O.

osobnedalvšetkypodklady,ktoréodnehopožadovalkspísaniudarovacejzmluvy,ktorúpotompodpísal,
bez nátlaku inej osoby. Na výstavbu rodinného domu použili peniaze, ktoré im poskytol Fond rozvoja
bývania, úver z Prvej stavebnej sporiteľne vo výške 1.000.000,- Sk, ktorý úver splácajú jeho rodičia.
Dňa 1.11.2006 rodinný dom daroval rodičom z dôvodu, že úver síce bol poskytnutý na jeho meno, ale
splácali ho rodičia, pričom starí rodičia svojím majetkom na úvere ručili. V priebehu ďalšej výpovede

uviedol, že má za to, že darovacou zmluvou Monike Svitkovej daroval polovicu starého rodinného domu
a polovicu pozemku, na ktorom dom stál.

Vovýpovedidňa1.6.2010vkonaníČVS:ORP-173/OEK-PD-2010odporcav3radeokreminéhouviedol,
že darovacou zmluvou zo dňa 25.1.2002 sa zaviazal svojej vtedajšej manželke darovať jednu polovicu

nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, t. j. z parc. č. XXX a z rodinného domu č. s. XXX. Dňa 1.11.2006
daroval celú rozostavanú stavbu rodinného domu na parc. č. XXX svojím rodičom. Q. W. ešte pred
rozvodom v októbri 2003 odišla bývať ku svojím rodičom. Odvtedy, resp. nikdy sa nezaujímala o stavbu
na parc. č. XXX, až po darovaní nehnuteľnosti jeho rodičom ho začala kontaktovať ohľadom jej nároku,
pričom do neho nedala ani euro. Všetko financoval on a jeho rodičia. Spoločne s Q. W. im bol Štátnym

fondom rozvoja bývania poskytnutý úver 700.000,- Sk, z ktorého si ona zobrala celú sumu a použila pre
svoje súkromné účely.Vo výpovedi dňa 11.3.2011 v konaní ČVS: ORP-173/OEK-PD-2010 odporca v 3 rade okrem iného
uviedol, že ku dňu 28.7.2001 dom už bol postavený so strechou, podlahami, kúrením, elektroinštaláciou.

Počas konfrontácie dňa 22.3.2011 v konaní ČVS: ORP-173/OEK-PD-2010 navrhovateľka popierala, že
by úver 700.000,- Sk zo Štátneho fondu rozvoja bývania použila na súkromné účely. Tvrdila, že sa z
neho financovala stavba domu.

Okresná prokuratúra Prievidza uznesením č. 1Pv 1353/2009-26 zo dňa 21.4.2011 trestné stíhanie

vedené proti odporcovi v 3 rade v konaní ČVS: ORP-173/OEK-PD-2010 zastavila z dôvodu, že sa nestal
skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie.

Zo spisu č. EX 965/2007 vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo odporcovi v 3 rade doručené
dňa 10.8.2007 a upovedomenie o vykonaní exekúcie predajom nehnuteľnosti, a to rozostavanej stavbe
rodinného domu na prac. č. XXX dňa 14.8.2007. Dňa 15.8.2007 odporca v 3 rade podal námietky proti

upovedomeniu o začatí exekúcie, ktoré odôvodnil tým, že rozsudok č. 11C 157/2006-71 z 19.1.2007 je
protizákonný, a že podal mimoriadny opravný prostriedok. Dňa 28.11.2007 sa odporca v 3 rade zúčastnil
obhliadky rozostavaného rodinného domu. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er 1649/2007-23
zo dňa 13.9.2007 námietky povinného (odporcu v 3 rade) proti exekúcii zamietol. Dňa 19.11.2007
odporcovi v 3 rade bol doručený exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti a

zriadením exekučného záložného práva. Dňa 7.1.2008 si prevzal vyhlášku o dražbe. Dňa 30.12.2008
odporcovi v 3 rade bola doručená vyhláška o dražbe nehnuteľností. Pre účely exekučného konania bol
Ing. B. Pastierovičom vypracovaný znalecký posudok č. 212/2007 o všeobecnej hodnote parc. č. 599,
rozostavaného rodinného domu, garáže.

Podľa údajov vo výpise zo živnostenského registra odporca v 3 rade vykonával podnikateľskú činnosť
od 24.9.2001 do 8.2.2005.

Podľa vyjadrenia Daňového úradu Trenčín za rok 2001 dosiahol príjem 114.814,- Sk a výdavky
predstavovali 129.953,- Sk a za rok 2002 dosiahol príjem 1.247.327,- Sk a výdavky predstavovali

1.189.327,- Sk.

Odporca v 3 rade v období od 1.2.1996 do 31.10.2001 pracoval na pozícii poisťovací poradca v
pracovnom pomere. V roku 2000 dosiahol priemerný mesačný netto zárobok 26.415,- Sk, v roku 2001
29.168,- Sk. V období od 1.10.2001 do 10.1.2005 spolupracoval na základe mandátnej zmluvy s

Libertou, a.s. Žilina. Podľa vyjadrenia uvedenej spoločnosti v období 1.10.2001 do 10.1.2005 dosahoval
príjem, ktorý bol rozdelený do dvoch častí: a/ odmeny vyplatené Libertou, a.s., ktoré v roku 2002 dosiahli
sumu 249.718,- Sk celkovo, b/ provízie vyplatené za činnosť v zmysle mandátnej zmluvy a poukazované
poisťovňou Kooperatíva, a.s., ktoré v roku 2001 dosiahli sumu 114.785,78 Sk a v roku 2002 987.853,83
Sk.

Z výsluchu svedka H.. H. E. vyplýva, že v byte rodičov navrhovateľky mu bola adresovaná výzva, aby
súhlasil s výkonom činnosti stavebného dozoru pri stavbe predmetnej nehnuteľnosti. V roku 2000 na
starom rodinnom dome boli vykonané búracie práce, a v tom istom roku bola zrealizovaná hrubá stavba
nového domu, vrátane zastrešenia. Práce na stavbe vykonávali rodičia navrhovateľky, odporcu v 3 rade,

bratia, keď sa robila deka, videl tam suseda s priezviskom W.. Matka navrhovateľky a odporcu v 3
rade zabezpečovali stravu. Podľa toho, ako sa navrhovateľka a odporca v 3 rade počas prác k sebe
správali, keď boli prítomní aj pri akýchkoľvek radách o stavbe, vychádzal z toho, že ony dvaja dom
stavajú spoločne, ako vklad do ich spoločného života. V začiatkoch prác z hľadiska organizačného boli
viac iniciatívni rodičia navrhovateľky, potom aj rodičia odporcu v 3 rade, i na základe toho usúdil, že ide

o spoločnú akciu.

Z výsluchu Ing. H. z konania č. 9C 34/2008 vyplýva, že v roku 2000 sa urobila hrubá stavba zakrytá
strechou, v roku 2001 sa robili vnútorné práce, nešlo to už takým tempom, ale na stavbe sa robilo. Pri
vykonávaní odborného stavebného dozoru prichádzal do kontaktu s navrhovateľkou i odporcom v 3 rade

a bol názoru, že sa obaja rovnako zaujímajú o stavbu.

Z výsluchu svedka JUDr. JM. vyplýva, že asi v druhej polovici roka 2001 ho odporca v 3 rade požiadal,
aby vyhotovil text darovacej zmluvy, v ktorej obdarovanou zmluvnou stranou bude navrhovateľka.Predmetom zmluvy mal byť rodinný dom a pozemok. V čase vyhotovenia darovacej zmluvy na pozemku
stál nový, resp. zmodernizovaný, zrekonštruovaný dom. Pred vyhotovením textu zmluvy okolo stavby
prechádzal, pričom tam videl odporcu v 3 rade, rodičov navrhovateľky a ich príbuzných, vždy tam

však bol otec navrhovateľky. Je vylúčené, že by v čase uzavretia zmluvy, vôľa odporcu v 3 rade bola
nahradená vôľou inej osoby.

JUDr. X. v konaní č. 9C 34/2008 vo výpovedi ako svedok uviedol, že na predmetnej nehnuteľnosti sa
prácou výraznou mierou podieľali príbuzní navrhovateľky, a že má o tom vedomosť z rozprávania

odporcu v 3 rade, ale aj z vlastného poznania, keď okolo stavby prechádzal. Predmet daru v texte
zmluvy vymedzil podľa toho, ako mu darca predložil výpis z listu vlastníctva. Predmetom daru však bol
prevod spoluvlastníckeho podielu novej stavby.

Z výsluchu svedka X. vyplýva, že navrhovateľka s odporcom v 3 rade sa zoznámili v roku 1999. O nejaký
čas sa ich rodičov opýtala, či s odporcom v 3 rade môžu spolu u nich bývať. Boli z toho prekvapení, lebo

ešte študovala. Bývali u nich tri roky, pričom on s manželkou nechceli, aby im prispievali na bývanie.
Stravovali sa u nich, ale občas niečo kúpili. S manželkou mali dve motorové vozidlá, pričom jedno
umožnili užívať odporcovi v 3 rade. Tento predtým, ako sa spoznal s navrhovateľkou zakúpil rodinný
dom. J. S. odporučil jeho zbúranie, k čomu aj došlo, vynaložené náklady financoval odporca v 3 rade.
Búracie práce fyzicky vykonával odporca v 3 rade, on (svedok) a pomáhal mu X. W.. Objednal aj bager,

nákladné vozidlá značky Tatry, cenu však platil odporca v 3 rade, ktorý pri výkopových prácach bol
prítomný, len ak mu to pracovné povinnosti umožňovali. Práce na prvej deke robil on (svedok), jeho
syn, kmotor, kamarát, X. W. odporca v 3 rade, pomáhali aj jeho starí rodičia, otec. Tieto osoby pracovali
bez nároku na odmenu. Uvažoval (svedok), kto by stavbu najlacnejšie vymuroval a v tejto súvislosti sa
rozhodoval pre spolužiaka X. G., ktorý po dohode s odporcom v 3 rade aj práce vykonal. Pán I., ktorého

poznal s tým, že pracuje na lesoch poskytol materiál, za ktorý mu zaplatil odporca v 3 rade. Práce na
šalovaní robil on (svedok) s kamarátom, za potrebný materiál J. S. zaplatil odporca v 3 rade. Práce na
zhotovení strechy vykonal B. Z. aj s partiou, on mu pomáhal. Vykonával (svedok) práce i pri zateplení.
Po skončení uvedených prác sa hľadali odborníci na kúrenie, priečky, omietky, položenie dlažby. Keďže
bol nezamestnaný, na stavbe pracoval od rána do večera, bol tam každý deň aj s X. W.. Ako posledná

sa postavila garáž s oporným múrom, podieľal sa aj na prácach pri úprave terénu a výsadbe trávnika. Do
dňa vstupu navrhovateľky a odporcu v 3 rade do manželského zväzku bol dom postavený a zateplený,
nie však užívania schopný. Dom sa staval pre navrhovateľku a odporcu v 3 rade, preto na stavbe trávil
toľko času. Okolie to tiež tak vnímalo. Navrhovateľka na stavbu prichádzala podľa svojich časových
možností, vykonávala také práce, že niečo odložila, upratala, pozametala. K predloženým fotografiám

uviedol, že na č. 1 ide o práce pri stavbe oporného múru, ktoré vykonával on, jeho kmotor, X. G. s bratom,
na č. 2 ide o dokončovanie hrubej stavby, keď už boli postavené hlavné obvodové múry, na fotografii je
on, jeho kmotor, X. G. so spolupracovníkmi, na č. 3 ide o výstavbu oporného múru zo strany od činžiaku,
na fotografii je vidieť navrhovateľku, na fotografii je vidieť ako fuguje miesta na obvodových múroch. Keď
ešte odporca v 3 rade býval u nich, po príchode z práce domov povedal, že keď už všetci sa na stavbe

podieľali, že s navrhovateľkou uzavrie darovaciu zmluvu.

Z výsluchu U. vyplýva, že navrhovateľka s odporcom v 3 rade sa zoznámili v roku 1999 a po krátkej dobe
začali spolu žiť v jej a X. Z. domácnosti. V uvedenom roku navrhovateľka navštevovala 2. ročník vysokej
školy. Odporca v 3 rade im povedal, že má dom a aj ich zaviedol na jeho miesto. S navrhovateľkou mal

plány, že dom prerobia a budú v ňom bývať. V januári 2000 mali zásnuby, a v tom istom roku sa začalo so
stavbou. Po rozhovore s J. S. sa dohodli, že starý dom zbúrajú. V mesiaci júni 2000 bola zhotovená už
prvá deka. V lete 2000 navrhovateľka, odporca v 3 rade, jeho rodičia, ona s manželom boli na spoločnej
dovolenke. Počas ich neprítomnosti chodil deku polievať J. W.. V jeseni 2000 navrhovateľka s odporcom
boli na dovolenke v Tatrách, vtedy ona s manželom natierala strešné dosky, potrebné na zhotovenie

krovu. Inak jej úlohou bolo pripravovať jedlo. Odporca v 3 rade sa jej a X. Z. pýtal, či má prispievať na
bývanie, reagovala, že nie, aby si peniaze šetrili na stavbu. Keď sa so stavbou začalo, navrhovateľka
a odporca v 3 rade vychádzali z toho, že to bude ich spoločný dom, aj okolie to tak vnímalo. X. Z.
bol nezamestnaný a celé dni trávil na stavbe, vykonával fyzické práce, aj zabezpečoval brigádnikov.
Odporca v 3 rade sa vyjadril, že z hľadiska vlastníckeho dá stavbu na poriadok, aby polovicu domu mala

vo vlastníctve navrhovateľka.

Z výsluchu svedka J. vyplýva, že koncom roka 1999, na základe výzvy odporcu v 3 rade sa dostavil
k jeho starému rodinnému domu za účelom, aby mu povedal svoj názor na rozsah rekonštrukčnýchprác. Odporca v 3 rade sa pred ním vyjadril, že skončil jeden vzťah a chce žiť s navrhovateľkou. Počas
ohliadky sa na miesto dostavila aj navrhovateľka, komunikoval s nimi. Po oboznámení sa s technickým
stavom domu, doporučil jeho zbúranie. V ďalšom období mu odporca v 3 rade telefonoval a zisťoval, či

by mu mohol doporučiť lacného architekta, ktorý by mu spracoval projektovú dokumentáciu. Doporučil
mu Ing. C. V ďalšom období za ním prišiel odporca v 3 rade aj s navrhovateľkou, išiel s nimi za Ing. C.,
pred ktorým obaja prezentovali svoje predstavy o dome. V tom čase bol názoru, že obaja, a nie len jeden
z nich, plánujú stavbu rodinného domu. Otec navrhovateľky sa vyjadroval, že urobí všetko, čo bude v
jeho silách. Keď bola položená základná doska, dostavil sa (svedok) na stavbu. Odporca v 3 rade mu

vtedy povedal, že plánuje s navrhovateľkou svadbu, a že budú bývať v postavenom dome. Na stavbu
sa potom dostavil, keď bolo postavené prvé poschodie domu. Otec navrhovateľky mu povedal, že pri
zhotovení schodišťa sa nepostupuje podľa projektovej dokumentácie, a že urobil zmenu, aby sa ušetrili
peniaze a čas. Reagoval vyjadrením, že zmena neohrozí statiku. Potom sa ešte niekoľkokrát na stavbu
dostavil. Pred uzavretím manželstva navrhovateľka s odporcom v 3 rade konali ako jedna osoba. Na
stavbe videl pracovať otca navrhovateľky, osobu, ktorá bola jeho príbuzným, suseda, brata odporcu v 3

rade. Navrhovateľka s matkou priniesli pre nich jedlo. Odporca v 3 rade sa chválil, že všetko financuje z
pôžičky a sám to splatí. Je konateľom spoločnosti Legno, ul. Lednická č. 7, Nitra, ktorá na meno odporcu
v 3 rade vyhotovila faktúry za dopravu, za stavebné práce, ktoré v skutočnosti vykonané neboli, ale v
ich hodnote bol dodaný stavebný materiál.

Z výsluchu svedka B. vyplýva, že ho kontaktoval otec navrhovateľky a vyzval ho, aby na dome, ktorý
v súčasnej dobe užíva odporca v 3 rade, vykonal práce na streche. Povedal mu, že ide o strechu na
dome navrhovateľky, v ktorom bude bývať aj s odporcom v 3 rade. V ďalšom období sa za ním dostavila
navrhovateľka aj s odporcom v 3 rade. Povedal im, že za prácu si neúčtuje žiadnu odmenu, že to robil
pre navrhovateľku, dcéru svojho brata. Potom sa dohodli, že mu zaplatia peniaze vo výške amortizácie

použitých stavebných strojov. Odporca v 3 rade mu zaplatil 5.000,- Sk. Keď na stavbe pracoval, jedlo
pracovníkom nosili rodičia navrhovateľky, na stavbu prišiel aj starý otec odporcu v X rade. V ďalšom
období, keď prechádzal okolo stavby, videl tam pracovať svojho brata a jeho priateľa.

Z výsluchu svedka Jána Záhorského vyplýva, že Ján Z. ho vyzval k výkonu murárskych prác na stavbe,

aby sa za týmto účelom stretol s odporcom v 3 rade. S odporcom v 3 rade sa dohodli na termíne a
cene, za ktorú murárske práce - postavenie obvodových múrov, vykoná. Keď na stavbe pracoval,
navrhovateľka s matkou priniesla občerstvenie, poobzerala sa po stavbe, porozprávala s prítomnými
osobami. Pri prácach mu pomáhal X., odporca v 3 rade, X. W..

Z výsluchu X. vyplýva, že sa stretol s X. Z., ktorému sa ponúkol, že ak to bude potrebné, pri prácach
na stavbe pomôže. Za účelom výkonu prác na stavbu domu prichádzal až dovtedy, kým nebola pod
strechou.Navrhovateľkasodporcomv 3radesamaliradi,zčohovyvodzoval,žebudúspoločne„kráčať“
životom, a že dom sa stavia pre nich oboch. V tomto zmysle sa pred ním vyjadril aj X. Z.. Práce vykonával
bez nároku na odmenu. Navrhovateľka na stavbu prichádzala, priniesla jedlo, pitie. Odporkyňa v 2 rade

na stavbu prichádzala v začiatkoch. S X. Z. je kamarát, a ak by sa rodinný dom nestaval aj pre jeho
dcéru, nechodil by tam pracovať. Ján Z. na stavbu prichádzal každý deň. Keď navrhovateľka s odporcom
v 3 rade boli na dovolenke v Tatrách on, rodičia navrhovateľky, pán Kuric vykonávali práce na streche
domu. B. Z. vykonával odborné práce.

Svedok Ing. JU. potvrdil, že vyhotovil projekt č. 1/2000. Vzhľadom na časový odstup si na okolnosti,
ktoré predchádzali jeho vyhotoveniu už nepamätal. Uviedol, že vo svojom archíve má doklady, z ktorých
je možné zistiť, či rokoval so stavebníkom, prípadne aj s ďalšou osobu.

V písomnom vyjadrení zo dňa 5.11.2013 Ing. X. C. uviedol, že v písomných záznamoch ani poznámkach,

nemá údaje o konzultáciách pri spracovaní projektu, ani o zúčastnených osobách. Po tom, ako mal
možnosť vidieť navrhovateľku na pojednávaní dňa 6.9.2013 si jasne spomenul, že minimálne jedenkrát
sa zúčastnila na rokovaní vo veci projektu, a to tesne pred jeho dokončením. Návšteva sa uskutočnila
v pôvodnom sídle firmy ul. Jaskyňová č. 9, Nitra.

Z výsluchu svedka Ing. B. E. vyplýva, že so stavbou predmetného rodinného domu sa začalo v období
trvania predmanželského vzťahu navrhovateľky a odporcu v 3 rade. Na prácach sa podieľali aj ich rodiny,
viacbolaaktívnarodinanavrhovateľky,jejotcatamčastovidel.Spoukazomnato,ženastavbepracovali
obe rodiny, len predpokladá, že dom sa staval pre navrhovateľku a odporcu v 3 rade, ktorí si chcelizaložiť rodinu. Navrhovateľku na stavbe videl, prichádzala tam, zaujímala sa, jej vzťah s odporcom v
3 rade bol dobrý. Ako ich sused sa s nimi rozprával, že či skôr dokončí on stavbu svojho domu, alebo
oni, navzájom si poskytovali rady. JR. na predmetnej stavbe videl pracovať, vykonával pomocné práce

v rámci susedskej výpomoci.

Z výsluchu svedkyne Ing. A.j vyplýva, že návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva pod č. V
4513/2009 bol zaradený do registra pre zrýchlené konanie. Prílohou návrhu bola darovacia zmluva,
právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán, znalecký posudok. Darovacia zmluva zo dňa

1.11.2006 obsahovala všetky náležitosti určené zákonom pre povolenie vkladu, preto bol povolený.
Dom č. s. XXX bol z LV č. XXXX vymazaný pod položkou výkazu zmien č. 531/05, na základe
rozhodnutia o odstránení stavby č. SPH 2000/2518/SP, v tom čase navrhovateľka už nebola uvedená
ako vlastník domu na parc. č. XXX. Keď sa jedná o rôznych vlastníkov k pozemku a stavbe, je
potrebné založiť nový list vlastníctva, teda po povolení vkladu vlastníckeho práva z darovacej zmluvy
zo dňa 1.11.2006 bol dňa 26.10.2009 založený LV č. XXXX. Do uvedeného obdobia na Správe katastra

Prievidza nemali vedomosť, že na parc. č. XXX sa realizuje výstavba rodinného domu.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 136 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 25.1.2002 a ku dňu 1.11.2006
darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo

sľub prijíma.

Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 25.1.2002 a ku dňu 1.11.2006
darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 46 ods. 4 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení platnom ku dňu 25.1.2002 pri zápise údajov
o práve k rozostavanej stavbe sa predkladá právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a
znalecký posudok o cene rozostavanej stavby, a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v právoplatnom
stavebnom povolení.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh na začatie konania je
podaný dôvodne sčasti.

Navrhovateľka predmetom súdneho konania žalobným návrhom, zmenu ktorého súd v priebehu konania
pripustil, urobila nárok o určenie, že vlastníkom nehnuteľnosti, a to rozostavanej stavby rodinného domu
bez súpisného čísla, postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. Z., zapísaného na LV č. XXXX
Okresného úradu Prievidza, odbor katastra v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku je ona, a v
spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku odporca v 3 rade.

Podľa § 83 O.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Uvedené ustanovenie upravuje prekážku tzv. litispendencie, ktorá vzniká ako procesnoprávny následok
začatia konania. Totožnosť veci je daná totožnosťou subjektov a totožnosťou predmetu konania,
vyplývajúceho z rovnakého skutku. Totožnosť subjektov znamená totožnosť účastníkov konania bez

ohľadu na to, či vystupujú v rovnakých, alebo v rozdielnych procesných pozíciách.

Dňa X.XX.XXXX Q.. Z. B., ako navrhovateľka proti Mgr. Q. W., Y. W., X. W. a I. W. ako odporcom v 1 až
4 rade podala na tunajší súd návrh, ktorým sa domáha určenia, že vlastníkom nehnuteľností: pozemok
parc.č.XXX/Xzastavanéplochyanádvoriaovýmere251m2,parc.č.XXX/Xzastavanéplochyovýmere

106 m2 a rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, postavenej na parc. č. XXX/X, k.
ú. Z. je v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku Y. W. a v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k
celku Mgr. Q. W., eventuálne ak súd pri posudzovaní predbežnej otázky, nezistí neplatnosť darovacej
zmluvy zo dňa 1.11.2006 domáha sa určenia, že tento právny úkon je voči nej (MUDr. Z. B.), právne
neúčinný. Konanie je vedené pod č. 16C 206/2009, pričom Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa

11.1.2011 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania č. 7C 220/2009. V uvedenom konaní
Mgr. Monika Svitková, ako i odporkyňa v 4 rade namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu na
strane navrhovateľky MUDr. Heleny Valovičovej.

Začatie konania č. 16C 206/2009 nebráni tomu, aby prebehlo konanie vo veci č. 7C 220/2009, pretože

nie je daná totožnosť subjektov, vo veci č. 16C 206/2009 je účastníkom konania (v procesnej pozícii
navrhovateľa) i MUDr. Z. B..

V návrhu na začatie konania zo dňa 23.11.2009 skutkový dej, od ktorého navrhovateľka odvodzovala
svoje právo, že je vlastníkom predmetnej rozostavanej stavby rodinného domu v spoluvlastníckom

podiele 1 v pomere k celku opísala tak, že darovacou zmluvou zo dňa 25.1.2002 jej odporca v 3 rade,
ako darca bezplatne prenechal ideálnu polovicu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Z.
pozemok parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 357 m2, rodinný dom č. s. XXX, postavený
na parc. č. XXX, pričom v čase uzavretia tohto právneho úkonu rodinný dom č. s. XXX neexistoval,
na parc. č. XXX bol postavený rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla, a z ktorého polovica

spoluvlastníckeho podielu v skutočnosti bola predmetom darovania. Pokiaľ darovacou zmluvou zo dňa
1.11.2006 odporca v 3 rade bezplatne previedol vlastnícke právo k rozostavanej stavbe rodinného domu,
postaveného na parc. č. 599 na odporcov v 1 a 2 rade ako obdarovaných u každého v polovici, tak
previedolviacprávakosámmal,pričompoškodilajzáujmyoprávnenéhosubjektuzexekučnéhokonania
č. EX 965/2007, preto darovacia zmluva zo dňa 1.11.2006 je v celosti absolútne neplatným právnym

úkonom a nastupuje stav pred povolením vkladu vlastníckeho práva pod č. V XXXX/XXXX. V konaní
ako predbežnú navrhla riešiť otázku platnosti darovacej zmluvy zo dňa 1.11.2006.

V konaní ako predbežnú (pred pripustením zmeny návrhu na pojednávaní dňa 10.1.2014) súd riešil i
otázku, či pred uzavretím darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2002, (ne) bola predmetná rozostavaná stavba

rodinného domu postavená spoločnou činnosťou navrhovateľky a odporcu v 3 rade.

Na pojednávaní dňa 10.1.2014 navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne navrhla, aby súd
pripustil zmenu návrhu a to o rozšírenie skutkového základu tak, že sa domáha určenia, že je vlastníkom
nehnuteľnosti, a to rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, postavenej na pozemku

parc.č.599/2,k.ú.Z.,zapísanejnaLVč.XXXXvspoluvlastníckompodiele1vpomerekcelkuaodporca
v 3 rade v spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku, eventuálne i na tom skutkovom základe, že
jej a odporcu v 3 rade spoločnou činnosťou došlo k vytvoreniu novej veci - rozostavaného rodinného
domu bez súpisného čísla.Za zmenu žaloby sa považuje aj zmena tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu),
na ktorých žaloba spočíva. Podstatnou náležitosťou každého návrhu na začatie konania v zmysle

ustanovenia § 79 ods. 1 je pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností. Ide o tzv. povinnosť tvrdenia,
ktorú znáša navrhovateľ. Ak chce navrhovateľ tieto rozhodujúce skutočnosti akýmkoľvek spôsobom
meniť, dopĺňať, zužovať, či rozširovať, pôjde vždy o zmenu návrhu podľa § 95 O.s.p.. Zmena návrhu
je viazaná na súhlas súdu, ktorý zmenu návrhu posudzuje vždy so zreteľom na hospodárnosť konania.
Súd v zásade zmenu návrhu musí pripustiť okrem prípadov, ak by výsledky doterajšieho konania

neumožňovali konať o zmenenom návrhu, t. j. keby výsledky doterajšieho dokazovania a vôbec celkovej
procesnej aktivity súdu a účastníkov konania boli zmarené v tom zmysle, že pripustením zmeny návrhu,
by sa konalo o úplne odlišných skutočnostiach, s úplne odlišnou právnou kvalifikáciou, než dovtedy.

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, súd zmenu návrhu na pojednávaní dňa 10.1.2014
uznesením pripustil, lebo výsledky dovtedajšieho konania umožňovali konať o zmenenom návrhu. Na

pojednávaní bol prítomný aj právny zástupca odporcov v 1 až 3 rade, ktorému v uznesení o odročení
pojednávania bola ešte poskytnutá lehota 10 dní, za účelom vyjadrenia sa k zmenenému návrhu.

V konaní o určenie existencie, či neexistencie práva alebo právneho vzťahu, je vyriešenie otázky
existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa voči označenému odporcovi (odporcom) na

požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na takúto otázku, poskytuje
priestor pre ďalšie konanie vo veci samej.

Navrhovateľka naliehavý právny záujem voči odporcom v 1 až 3 rade na určení, že je vlastníkom
rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, postavenej na parc. č. 599/2 v

spoluvlastníckom podiele 1 v pomere k celku preukazovala tým, že jej postavenie je neisté, lebo názor
účastníkov konania na existenciu jej vlastníckeho práva je rozdielny, že bez požadovaného určenia na
Okresnom úrade Prievidza, odbor katastra nemôže dôjsť k zmene vlastníka.

Podľa výpisu LV č. XXXX, k. ú. Z. ako podieloví spoluvlastníci rozostavaného rodinného domu,

postaveného na parc. č. XXX/X, sú zapísaní odporcovia v 1 a 2 rade.

V zmysle § 70 zák. č. 162/1995 Z. z. sú údaje katastra, medzi ktoré patria aj údaje o právach k
nehnuteľnostiam, vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností hodnoverné a záväzné, ak
sa nepreukáže opak. Uvedené ustanovenie vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku.

Súd ju má preto za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak.

S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a na jeho právne účinky, je
odôvodnený záver, že právne postavenie navrhovateľky je za tejto situácie (údaj vo výpise z LV č. XXXX,
k. ú. Z.), neisté. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je vždy podkladom na

vykonanie zmien v zápisoch v katastri nehnuteľností. Navrhovateľka má voči odporcom v 1 a 2 rade
(popierajúcim jej vlastnícke právo) naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom rozostavanej
stavby rodinného domu bez súpisného čísla postavenej na parc. č. XXX/X v spoluvlastníckom podiele
1 v pomere k celku. Bez takéhoto určenia nemôže byť zapísaná (v prípade preukázania tvrdených
skutočností) ako spoluvlastník podielu v polovici v katastri nehnuteľností, realizovať svoje vlastnícke

oprávnenia. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplývajúci z ustanovenia § 80 písm. c/
O.s.p. je teda daný jej požiadavkou zosúladenia stavu faktického so stavom právnym.

Odporca v 3 rade nie je v čase rozhodovania súdu vo veci samej, zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako
vlastník, resp. spoluvlastník rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, postavanej na

parc. č. XXX/X.

Predpokladom úspechu návrhu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie (určovacia žaloba),
sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení, ako to už
bolo uvedené, je naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O. s. p. by

nebol daný, ak by návrh nesmeroval proti všetkým účastníkom právneho vzťahu, resp. právneho úkonu,
ktorý je premetom konania o určovacej žalobe, a ktorého otázku platnosti (právneho úkonu) alebo
originálneho spôsobu nadobudnutia práva k veci (vytvorením) je potrebné riešiť ako otázku predbežnú.
Žalobanavrhovateľky,žejevlastníkompredmetnejnehnuteľnostivspoluvlastníckompodiele1vpomerek celku, smerovala aj voči odporcovi v 3 rade. Pri posudzovaní v uvedených súvislostiach má aj voči
nemu naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR č. 22Cdo 759/1999.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak
o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť účastníkovi úspech v spore, a jednak bremeno tieto
skutočnosti preukázať.

Tvrdenie o existencii spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to rozostavanej stavbe rodinného domu
bez súpisného čísla, postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. Z. v podiele 1 v pomere k celku
na skutkovom základe, že spoločnou činnosťou navrhovateľky a odporcu v 3 rade došlo k vytvoreniu
(postaveniu) veci - rozostavanej stavby rodinného domu, je tvrdením navrhovateľky. Navrhovateľka mala
zodpovednosť i za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Spoluvlastníctvo vzniká na základe tých istých právnych skutočností ako vlastníctvo. Jedným zo
spôsobov nadobudnutia vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva k veci je i vytvorenie novej veci. Ide o
originálny spôsob nadobudnutia tohto práva, ktorý spočíva v tom, že právo vlastníka (spoluvlastníka) sa
neodvodzuje od žiadneho právneho predchodcu.

Vlastníkom (spoluvlastníkom) stavby môže byť i osoba odlišná od vlastníka pozemku. Tiež ak vznikla
stavbanamiestepôvodnejstavby,tátosituáciabezďalšiehonezahŕňavlastníckepomeryknovejstavbe.
Vlastníctvo k novopostavenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba
(stavebník, resp. stavebníci v zmysle občianskeho práva). Nie je pritom rozhodujúce, komu bolo vydané
stavebné povolenie, lebo toto nezakladá vlastnícke právo, ak sa preukáže opak.

Pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodujúci okamih, v ktorom je stavba vybudovaná
do takého štádia, od ktorého všetky ďalšie práce smerujú už len k jej dokončeniu. U stavieb nad zemou
k tomu dochádza, keď je jednoznačne a nezameniteľným spôsobom viditeľné aspoň dispozičné riešenie
prvého nadzemného podlažia.

Procesným dokazovaním súd zisťoval, či predmetný rozostavaný rodinný dom postavil odporca v 3
rade sám a zo strany navrhovateľky išlo len o občiansku výpomoc, alebo či išlo o stavbu vytvorenú
spoločnou činnosťou (výstavbou) s navrhovateľkou, a či (ne) uzavreli dohodu o založení podielového
spoluvlastníctva k stavbe.

Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že pred vznikom stavby s odporcom v 3 rade neuzavreli dohodu o
vlastníctve k nej. Odporca v 3 rade tiež netvrdil, že by takáto dohoda bola uzavretá.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.1.1999 s

predávajúcim Mgr. X. W., odporca v 3 rade nadobudol do vlastníctva rodinný dom č. s. XXX, a pozemok
parc. č. XXX zastavané plochy o výmere 357 m2, k. ú. Z., pričom dňa 7.2.2000 podal na Okresný
úrad v Prievidzi, odbor životného prostredia, stále pracovisko Handlová žiadosť o vydanie povolenia
na odstránenie stavby situovanej na parc. č. XXX a dňa 8.3.2000 žiadosť o vydanie stavebného
povolenia. Okresný úrad v Prievidzi, odbor životného prostredia, stále pracovisko Z. rozhodnutiami zo

dňa 17.3.2000, ktoré zneli na meno, priezvisko odporcu v 3 rade povolil odstránenie stavby a tiež stavbu:
Rodinný dom - rekonštrukcia a prístavba, elektrická, vodovodná, plynová prípojka na pozemku parc. č.
XXX, k. ú. Handlová, v rozsahu realizácie nového rodinného domu na mieste pôvodného. Z výsluchu
navrhovateľky, svedkov X. Z. a U. Z. vyplýva, že navrhovateľka sa s odporcom v 3 rade zoznámila v
roku 1999, a o krátky čas na to s ním začala spoločne u nich bývať. Podľa výpovede U. Z., v januári

2000 už mali zásnuby. Odporca v 3 rade si nepamätal, kedy nadviazal vzťah s navrhovateľkou, ani či
sa už poznali v čase realizácie búracích prác. V účastníckej výpovedi tvrdil, že v domácnosti rodičov
začali spoločne bývať až po uzavretí manželstva. Z jeho výpovede zo dňa 22.1.2010 v konaní ČVS:
ORP-173/OEK-PD-2010 však vyplýva, že sa s ňou zoznámil v tom istom roku, ako uzavrel kúpnu
zmluvu zo dňa 19.1.1999 (rovnako sa vyjadrila navrhovateľka a jej rodičia) a potom začas bývali u

jej rodičov. Nevyjadroval sa v tom zmysle, že by to bolo až po uzavretí manželstva. Obdobie, keď
s navrhovateľkou začali spolu bývať u jej rodičov v kontexte uvedených jeho slov, spájal s obdobím
trvania predmanželského vzťahu. S poukazom na uvedené zistenia je možné vyvodiť, že odporca
v 3 rade s navrhovateľkou v domácnosti jej rodičov bývali už v čase pred začatím búracích prác,realizovaných na dome č. s. XXX, k. ú. Z.. Navrhovateľka tvrdila, že s odporcom v 3 rade plánovali
spoločnú budúcnosť a užívanie rodinného domu, ktorý postavia. Odporca v 3 rade tvrdil, že jeho
úmyslom bolo stavať len pre seba. Za rozhodujúci dôkaz považoval stavebné povolenie vydané na

jeho meno a ďalej zmluvu o úvere na 1.000.000,- Sk, z ktorého stavbu financoval. Ako to už bolo
uvedené v odôvodnení rozhodnutia, navrhovateľka s odporcom v 3 rade pred začatím búracích prác
spolu žili, bývali, a to ako partneri. Navrhovateľka sa dostavila na miesto, kde bol situovaný starý rodinný
dom, v súvislosti s ktorým sa zaujímala, aký je názor J. S. na jeho technický stav. Zúčastnila sa aj
konzultácie u Ing. X. C. vo veci vyhotovenia projektovej dokumentácie na stavbu rodinného domu.

Odporca v 3 rade popieral, že by sa navrhovateľka k uvedenému projektantovi dostavila. Svedok J.
však jej prítomnosť u projektanta potvrdil s tým, že aj ona prezentovala svoje predstavy o dome. Ing.
X. C. vo vyjadrení z 5.11.2013 síce uviedol, že v písomných poznámkach nemá údaje o konzultáciách
o spracovaní projektu, ani o zúčastnených osobách, avšak po tom, ako mal možnosť na pojednávaní
navrhovateľku vidieť si spomenul, že sa zúčastnila minimálne jedenkrát na rokovaní vo veci projektu v
sídle jeho firmy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že práce na stavbe vykonávali okrem odborných

prác príbuzní navrhovateľky a ich známi, a tiež odporcu v 3 rade. X. Z. v čase realizácie výstavby
domu bol nezamestnaný, na stavbu za účelom výkonu prác prichádzal každý deň. Pred J. S. sa vyjadril,
že vo veci stavby urobí všetko, čo bude v jeho silách. Jeho aktivity spočívali v zabezpečení osôb,
ktoré mu pri prácach pomáhali, objednal bager, nákladné vozidlá od pána I., ktorý pracoval na lesoch,
zabezpečil aj časť materiálu potrebného na stavbu. Uvažoval tiež nad tým, kto by stavbu najlacnejšie

vymuroval, a v tejto súvislosti oslovil bývalého spolužiaka X. G.. O výkone prác X. Z. na stavbe svedčia
aj predložené fotografie, z ktorých vyplýva, že na č. 1 ide o práce pri stavbe oporného múru, ktoré vtedy
vykonával s kmotrom, ďalej s X.om G., s bratom, na č. 2 ide o dokončovanie hrubej stavby, keď už boli
postavené hlavné obvodové múry, ktoré práce vtedy vykonával s kmotrom, s Jánom Záhorským a jeho
spolupracovníkmi, na č. 3 ide o výstavbu oporného múru zo strany od činžiaku, na ktorom vykonával

práce. Svedok X. Z. práce na stavbe vykonával s tým, že dom sa stavia pre navrhovateľku a odporcu v 3
rade, ktorí ho mali spoločne užívať, a že aj okolie to takto vnímalo. V opačnom prípade by tam toľko času
netrávil. Uvedené potvrdila aj U. Z., ktorej úlohou bolo pripraviť pre osoby, ktoré na stavbe pracovali,
jedlo. V jeseni 2000, keď navrhovateľka s odporcom v 3 rade boli na dovolenke, U. Z. s manželom
natierali dosky, potrebné na zhotovenie krovu. Svedok J. S. na stavbu počas jej realizácie prichádzal.

Potvrdil, že videl X. Z. práce vykonávať, pričom tento s ním aj konzultoval zmenu, ku ktorej došlo oproti
projektu. Z výsluchu J. S. vyplýva, že keď bola položená základová doska, odporca v 3 rade mu povedal,
že plánuje s navrhovateľkou svadbu a budú bývať v postavenom dome. Z výsluchu svedka B. Z., ktorý
vykonal práce na streche súd zistil, že X. Z. mu povedal, že ide o strechu na dome navrhovateľky, v
ktorom bude bývať aj s odporcom v 3 rade. Práce na stavbe vykonával aj X. ktorý sa k ich výkonu sám

ponúkol X. Z.. Podľa toho ako vnímal navrhovateľku a odporcu v 3 rade, vychádzal z toho, že dom
sa stavia pre nich oboch. V tomto zmysle sa pred ním vyjadril i X. Z., a ak by sa dom nestaval aj pre
jeho dcéru, práce by nevykonával. Aj svedok H.. B. E. tiež často videl otca navrhovateľky na stavbe,
pričom na prácach sa v tom čase podieľali obe rodiny, ale viac aktívnou bola rodina navrhovateľky.
S navrhovateľkou a odporcom v 3 rade si navzájom poskytovali rady o stavebných prácach. Svedok

Ing. H. E., ktorý na stavbe vykonával stavebný dozor uviedol, že z hľadiska organizačného stavbu
zabezpečovali aj rodičia navrhovateľky. Podľa toho, ako sa navrhovateľka s odporcom v 3 rade k sebe
správali, a to keď boli obaja prítomní pri poskytovaní rád o stavbe, vychádzal z toho, že dom stavajú
spoločne.ZvýsluchusvedkaJUDr.X.O.vyplýva,žekeďvčaserealizáciestavbyokolo prechádzal,vždy
tam videl X.a Z.. Svedkovia vypočutí v konaní, a to J. S., X. G., X. W., Ing. B. E., Ján Z., U. Z. potvrdili,

že navrhovateľka na stavbu prichádzala, priniesla pre osoby, ktoré tam pracovali jedlo, porozprávala
sa s nimi. Prítomnosť navrhovateľky je zaznamenaná aj na jednej z predložených fotografií. Z výsluchu
svedkaX.Z.vyplýva,ženastavbuprichádzalapodľasvojichčasovýchmožností(študovalanaTrnavskej
univerzite), pričom vykonala práce v rozsahu, že niečo odložila, upratala, pozametala.

Z uvedených zistení nie je možné vyvodiť, že by zo strany navrhovateľky voči odporcovi v 3 rade išlo o
občiansku výpomoc, bez nároku na akýkoľvek spoluvlastnícky podiel na predmetnej stavbe.

Navrhovateľka sa o stavbu zaujímala (tvrdenia odporcu v 3 rade o jej nezáujme o stavbu preukázané
neboli), vyjadrovala sa k projektu, jej otec na stavbe pravidelne pracoval a aj zabezpečoval niektorý

materiál a osoby, ktoré mu pomáhali. Navrhovateľka osobám, ktoré na stavbe pracovali nosila jedlo, pri
príprave ktorého pomáhala svojej matke. Na samotnej výstavbe domu sa fyzicky nepodieľala. V tejto
súvislosti súd poukazuje na to, že je obvyklé, že spoločné hospodárenie vrátane vytvárania nových
hodnôt je odrazom fyzických možností a schopností partnerov. Navrhovateľka na stavbe ako to užbolo uvedené, nepravidelne vykonávala len upratovacie práce, čo u nej ako ženy zodpovedalo jej
schopnostiam.Kudátumuvstupudomanželskéhozväzkunavrhovateľkyaodporcuv3rade,stavbabola
vybudovaná do štádia, od ktorého všetky ďalšie práce smerovali už len k jej dokončeniu. V období rokov

1998 až 2002 navrhovateľka štúdiom na vysokej škole sa pripravovala na svoje budúce zamestnanie.
Popri štúdiu na základe uzavretej dohody pracovala pre Prvú stavebnú sporiteľňu, a.s., jej príjem bol
nepravidelný, pričom za rok 2000 dosiahla provízie vo výške, po prepočte na eurá 1.108,82 eur, za rok
2001 1.616,88 eur. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že do obdobia vstupu do manželstva, stavba
bola financovaná najmä z úveru poskytnutého odporcovi v 3 rade. Navrhovateľka tvrdila, že na účely

výstavbybolpoužitýajjejpríjemzavykonanúprácu,vakejvýške,nepreukázala.Priposudzovaníotázky,
či predmetná stavba bola postavená spoločnou činnosťou navrhovateľky a odporcu v 3 rade, pokiaľ
ide o jej financovanie, súd považoval za podstatné to, že obaja trvale spolu žili, spoločne platili náklady
na svoje potreby, mali prístup k svojím financiám. Bývali u rodičov navrhovateľky, ktorým z tohto titulu
neplatili žiadnu sumu. Z výpovede U. Z. vyplýva, že odporca sa jej a manžela pýtal, či im má na bývanie
prispievať, ona reagovala, že nie, aby si peniaze šetrili na stavbu. Tento dôvod neplatenia nákladov

na bývanie, je možné tiež dať do súvislosti s tým, že stavba sa zhotovovala spoločnou činnosťou
navrhovateľky a odporcu v 3 rade. Je nelogické predpokladať, že by otec navrhovateľky väčšinu svojho
času trávil na stavbe s tým, že z jeho strany ide o bezplatnú občiansku výpomoc výlučne odporcovi
v 3 rade za situácie, že by sa stavalo len pre neho a pri príjmoch, ktoré ako partner navrhovateľky
dosahoval, by od neho X. Z., ktorý bol navyše nezamestnaný, s manželkou nepožadovali, aby sa

podieľal finančne na úhrade nákladov na bývanie. Odporca nepreukázal, že dôvodom neprispievania
na bývanie, by bolo financovanie štúdia navrhovateľky. Pokiaľ sa odporca v 3 rade pred J. S.
chválil, že všetko financuje z pôžičky (v skutočnosti mu bol poskytnutý úver), nie je možné len na základe
tohto, s poukazom na zistenia uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozhodnutia vyvodiť, že
stavebníkomvobčianskoprávnomzmysletedatým,ktostavbupostavil,jelenodporcav3rade.Uvedené

nie je možné vyvodiť ani z toho, že odporcom v 1 a 2 rade povedal, že bude stavať pekný dom, ďalej,
že platil odmenu za práce B. Z., ktorý si pôvodne ani žiadnu odmenu nechcel uplatniť. Vychádzal z
toho, že jeho práca je občiankou výpomocou nie pre odporcu v 3 rade, ale pre navrhovateľku, ako
dcéru jeho brata. X. Z. vyzval k výkonu murárskych prác X. G., ktorý sa na cene za práce dohodol s
odporcom v 3 rade. K adresovaniu uvedenej výzvy došlo zo strany X. Hlivu z dôvodu, že stavba bola

realizovaná aj pre navrhovateľku. Ako to už bolo uvedené, navrhovateľka študovala a nemala pravidelný
príjem. Po vstupe do manželstva, však s odporcom v 3 rade požiadali Štátny fond rozvoja bývania
Bratislava o úver 700.000,- Sk. Odporca v 3 rade tvrdil, že ho navrhovateľka použila na svoje osobné
účely, čo však nepreukázal. Bez povšimnutia súd nemohol ponechať ani výpoveď odporcu v 3 rade zo
dňa 22.1.2010 v konaní ČVS: ORP-173/OEK-PD-2010 v časti, v ktorej uviedol, že začali s výstavbou

rodinnéhodomunapozemku,kdestálstarýrodinnýdom,ažetentozbúrali.Uvedenáčasťjehovýpovede
nasledovala za výpoveďou, v ktorej sa vyjadroval kedy sa zoznámil s navrhovateľkou, že bývali u jej
rodičov. V kontexte týchto jeho vyjadrení je potom možné vyvodiť, že pri slovnom vyjadrení „začali s
výstavbou rodinného domu na pozemku“, mohlo ísť len o začatie stavby s navrhovateľkou. Až následne
uvedenéspochybňovalstým,ženavrhovateľkanadobudlavlastníckeprávokspoluvlastníckemupodielu

v polovici k starému rodinnému domu, ktorý však už neexistoval.

V prejednávanej veci bolo teda potrebné posúdiť, či navrhovateľka a odporca v 3 rade v čase, keď
ešte neboli manželia pred začatím stavby uzavreli dohodu (písomnú, ústnu, konkludentnú) o budúcom
spoluvlastníctve k domu, a ak nebola žiadna dohoda uzavretá, bolo potrebné zvážiť, či nedošlo k vzniku

spoluvlastníctva v dôsledku navrhovateľkou tvrdenej spoločnej výstavby domu (bez dohody ohľadom
právnych vzťahov k vytvorenej stavbe).

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, medzi navrhovateľkou a odporcom v 3 rade nebolo
sporné, že neuzavreli dohodu o budúcom spoluvlastníctve domu.

Z okolností výstavby domu, na ktorej sa podieľala navrhovateľka, pričom jej pomáhali príbuzní
(spôsobom ako je to už uvedené v odôvodnení rozhodnutia) a odporca v 3 rade, nie je nad všetky
pochybnosti zrejmé, že by malo ísť výlučne o stavbu pre odporcu v 3 rade.

Právna úprava uvedená v § 136 ods. 1, § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka neustanovuje konkrétne
predpoklady, pravidlá, či hľadiská pre vznik podielového spoluvlastníctva stavebníkov, najmä, kto z nich
a za akých podmienok môže byť považovaný za stavebníka participujúceho na vlastníctve k postavenejstavbe, ak sa vopred nedohodli na rozsahu spoluvlastníckeho podielu. Záleží potom na súde, ako
prejednávanú vec v súlade s judikatúrou posúdi.

V prípade, ak je stavba postavená spoločnou činnosťou viacerých osôb bez toho, aby bola medzi
nimi ohľadom právnych vzťahov k vytvorenej stavbe uzavretá dohoda, nie je možné konštatovať, že
spoluvlastníctvo nevzniklo, lebo by ani nebolo zrejmé, ktorá z týchto viacerých osôb, ktoré vlastnou
činnosťou stavbu postavili, sa stane jej vlastníkom.

Faktickými stavebníkmi predmetnej stavby v prejednávanej veci boli obaja, t. j. navrhovateľka a odporca
v 3 rade, ktorí sa stali jej podielovými spoluvlastníkmi, od okamihu vzniku stavby v zmysle práva, čo je
obdobie, ktoré predchádzalo ich vstupu do manželského zväzku. Stavba bola postavená ich spoločnou
činnosťou. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 22Cdo 1174/2001,
č. 22Cdo 5071/2009. Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 9C 34/2008-39 zo dňa
9.12.2008, súd je viazaný jeho výrokom, nie však odôvodnením.

Dňa 25.1.2002 medzi navrhovateľkou a odporcom v 3 rade bola uzavretá darovacia zmluva, v ktorej ako
jej predmet sú označené nehnuteľnosti parc. č. XXX zastavaná plocha o výmere 357 m2, rodinný dom
č. s. XXX, postavený na parc. č. XXX v polovici, k. ú. Z..

Ako to už bolo uvedené, pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodujúci okamih, v ktorom
je stavba vybudovaná do takého štádia, od ktorého všetky ďalšie práce smerujú už len k jej dokončeniu.
U stavieb nad zemou k tomu dochádza, keď je nezmeniteľným spôsobom viditeľné aspoň dispozičné
riešenie prvého nadzemného podlažia.

Uvedené obdobne platí aj o zániku stavby, ako veci. Stavba situovaná nad zemou zaniká a prestáva byť
vecou v právnom zmysle vtedy, keď už nie je viditeľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia
pôvodnej stavby.

Okresný úrad Prievidza, odbor životného prostredia, stále pracovisko Handlová rozhodnutím zo dňa

17.3.2000, povolil odstránenie rodinného domu č. s. XXX na pozemku parc. č. XXX,. k. ú. Z. v termíne
do 31.7.2000.

Ku dňu 25.1.2002 stavba rodinného domu č. s. XXX neexistovala, v roku 2000 bola zbúraná a prestala
byť vecou v právnom zmysle.

Vecou v zmysle práva ku dňu 25.1.2002 (a to od obdobia, ktoré predchádzalo dátumu uzavretia
manželstva navrhovateľky a odporcu v 3 rade) už bola predmetná rozostavaná stavba rodinného domu,
ktorá nemala pridelené súpisné číslo a nebola ani zapísaná v katastri nehnuteľností.

Navrhovateľka tvrdila, že z dôvodu, aby sa dalo vlastníctvo k rozostavanému rodinnému domu „na
poriadok“, na návrh odporcu v 3 rade, keďže i ona s pomocou rodiny sa podieľala na jeho výstavbe,
bola uzavretá darovacia zmluva zo dňa 25.1.2002. Odporca v 3 rade v účastníckej výpovedi tvrdil, že z
podnetu Aleny Hlivovej s navrhovateľkou uzavrel darovaciu zmluvu, pričom v tom čase pôvodný dom už
nestál. Vo výpovedi zo dňa 25.11.2008 v konaní č. 9C 34/2008 uviedol, že navrhovateľke mienil darovať

to, čo bolo novopostavené, a že sa mala stať podielovou spoluvlastníčkou nového domu.

S poukazom na uvedené zistenia, skutočnou vôľou odporcu v 3 rade ako darcu bolo darovať
navrhovateľke polovicu spoluvlastníckeho podielu k rozostavanému rodinnému domu, a nie k rodinnému
domu, ktorý už ako vec zanikol, neexistoval a skutočnou vôľou navrhovateľky bolo, uvedený dar prijať.

Nevyhnutnou pojmovou zložkou právneho úkonu je prejav. Prejav sa môže stať zásadne akýmkoľvek
spôsobom, ktorý robí vôľu subjektu poznateľnou pre iné osoby. Výslovný prejav používa ako
vyjadrovací prostriedok slovo, a môže byť vyjadrený aj písmom. Pre niektoré právne úkony je predpísaný
výslovný prejav, najmä písomný prejav.

Podľa § 46 ods. 1 prvá časť vety Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností.Vôľa navrhovateľky a odporcu v 3 rade, tak ako bola prejavená písmom v darovacej zmluve zo dňa
25.1.2002, pokiaľ ide o darovanie rodinného domu č. s. XXX nezodpovedá ich skutočnej vôli, ktorá
bola iná a zostala pritom neprejavená v zákonom požadovanej písomnej forme. Navrhovateľka s

odporcom v 3 rade neuzavreli písomnou formou zmluvu, ktorá by bola prejavom ich vôle a zahrňovala
by určenie predmetu daru: polovicu spoluvlastníckeho podielu z predmetnej rozostavanej stavby. Bez
prejavu takej vôle potom niet právneho úkonu, právny úkon neexistuje. S poukazom na uvedené
zistenia, navrhovateľka na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.1.2002 nemohla nadobudnúť do
vlastníctva polovicu z rozostavaného rodinného domu. Navyše ku dňu 25.1.2002 už bola podielovou

spoluvlastníčkou stavby, z titulu jej vytvorenia spoločnou činnosťou s odporcom v 3 rade. Teda, ak by aj
navrhovateľka s odporcom v 3 rade uzavreli písomnou formou zmluvu, ktorá by bola prejavom ich vôle
a zahrňovala by určenie predmetu daru: polovicu spoluvlastníckeho podielu z predmetnej rozostavanej
stavby, nešlo by o právny úkon, ktorým by vzniklo podielové spoluvlastníctvo. S poukazom na uvedený
právny názor, už súd neriešil otázku, či cena daru v darovacej zmluve z 25.1.2002 bola v rozpore so
všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách (§ 40a Občianskeho zákonníka).

Vôľu je potrebné odlišovať od pohnútky. Pohnútka síce nemá právny význam, ale zahrňuje najmä
predpoklady, z ktorých konajúci vychádza pri utváraní svojej vôle.

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, medzi navrhovateľkou a odporcom v 3 rade nebolo

sporné, že neuzavreli dohodu o budúcom spoluvlastníctve domu, ďalej že z okolností výstavby domu
nie je jednoznačne zrejmé, že by malo ísť výlučne o stavbu pre odporcu v 3 rade, a že k vzniku
spoluvlastníctva k rozostavanej stavbe došlo v dôsledku ich spoločnej výstavby.

Za právne významné v súvislosti s posudzovaním uplatneného nároku navrhovateľkou, či jej a odporcu

v 3 rade spoločnou činnosťou došlo k vytvoreniu veci - rozostavanej stavby rodinného domu, súd
považoval predpoklady, z ktorých s poukazom na okolnosti prípadu vychádzal odporca v 3 rade pri
utváraní svoje vôle (ako to už bolo uvedené, nebola však prejavená v predpísanej forme), keď darovacou
zmluvou chcel previesť do vlastníctva navrhovateľky polovicu spoluvlastníckeho podielu k rozostavanej
stavbe. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na jeho výpoveď v konaní ČVS: ORP-173/OEK-

PD-2010 v časti, v ktorej uviedol, že začali s výstavbou (s navrhovateľkou) rodinného domu na pozemku,
kde stál starý rodinný dom. Výsledky vykonaného dokazovania pritom nie sú podkladom pre vyvodenie
záveru, že navrhovateľka s odporcom v 3 rade by so stavbou len spoločne začali, a v prácach spoločne
nepokračovali. Ďalej súd poukazuje na výpoveď svedka Jána Hlivu, z ktorej vyplýva, že odporca v
3 rade sa vyjadril, že keď sa už všetci na stavbe podieľali, že s navrhovateľkou uzavreli darovaciu

zmluvu, a na výpoveď svedkyne U. Z., z ktorej vyplýva, že odporca v 3 rade sa vyjadril, že z
hľadiska vlastníckeho dá stavbu na poriadok, aby polovicu domu mala vo vlastníctve navrhovateľka.
Uvedené zistenia tiež nasvedčujú záveru, že síce bez dohody o budúcom spoluvlastníctve,
avšak spoločnou činnosťou navrhovateľka s odporcom v 3 rade (s občianskou výpomocou príbuzných,
známych) postavili predmetnú stavbu, a darovacou zmluvou chcel odporca v 3 rade doriešiť vlastnícke,

resp. spoluvlastnícke vzťahy, potvrdil tým, že navrhovateľka sa na výstavbe podieľala rovnakým dielom
(v 1). Výsledky vykonaného dokazovania nie sú podkladom pre vyvodenie iného záveru.

Odporca v 3 rade v priebehu konania tvrdil, že znenie zápisnice z konania číslo 9C 34/2008 (ale aj
z konania č. 9C 147/2003, č. 11C 242/2003, č. 11C 208/2005) namieta, že nie je z nej vyhotovený

zvukový záznam, že znenie je zmenené, nezodpovedá jeho vyjadreniu a že v tejto súvislosti podal na
sudkyňu, ktorá vec prejednávala sťažnosť. Po zistení v registri sťažností, že odporca v 3 rade nepodal
na sudkyňu JUDr. J. Q. (ale ani JUDr. I. B.) sťažnosť, tvrdil, že sťažnosti podával počas vedených
konaní do súdnej zápisnice. Z ustanovenia § 40 ods. 1 veta prvá, § 40 ods. 3 veta druhá a tretia O.s.p.
vyplýva, že o úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, sa spisuje

zápisnica,pričompredsedasenátualebosamosudcarozhodujeajonávrhochnadoplneniezápisniceao
námietkach proti jej zneniu, pričom každá námietka, ktorej súd nevyhovel, musí byť v zápisnici uvedená.
Z obsahu zápisnice v konaní č. 9C 34/2008 (ale ani v ostatných uvedených konaniach) nevyplýva, že
by odporca v 3 rade v procesnej pozícii svedka (účastníka) namietal proti jej zneniu. Potom súd ani
nemohol rozhodovať o jeho námietkach, resp. uviesť, ktorej námietke nevyhovel. Jeho tvrdenie, že

znenie zápisníc nezodpovedá jeho vyjadreniam, resp. že bolo zmenené súd považuje za účelové.

Odporcovia v 1 a 2 rade vo vyjadrení k návrhu zo dňa 2.2.2010 tvrdili, že predmetnú nehnuteľnosť
- rozostavaný rodinný dom pre nich rodičov postavil odporca v 3 rade. Tieto tvrdenia však v konanínepreukázali. Vykonaním dôkazných prostriedkov a to výsluchom svedkov, ale ani výsluchom odporcu
v 3 rade ako účastníka nebolo zistené, že by stavebné práce vykonávali s tým, že ide o stavbu pre
odporcov v 1 a 2 rade.

V občianskom súdnom konaní môže súd riešiť rôzne prejudiciálne otázky (§ 135 O.s.p.). Posúdenie
otázkyneplatnostizmluvy,predmetomktorejjeprevodvlastníckehoprávaknehnuteľnosti,niejeotázkou
uvedenou v § 135 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenie taxatívne vymedzuje prípady, ktoré súd nemôže v
konaní riešiť ako otázky predbežné. Preto je súd oprávnený riešiť túto otázku prejudiciálne, za splnenia

podmienok uvedených v § 135 ods. 2 O.s.p., t. j. za predpokladu, že o tejto otázke nebolo už vydané
príslušným orgánom rozhodnutie. Nie je pritom rozhodujúce, že otázka vlastníctva môže byť riešená aj
v samostatnom konaní súdu o žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p..

Dňa 1.11.2006 medzi odporcom v 3 rade ako darcom a odporcami v 1 a 2 rade ako obdarovanými bola
uzavretá darovacia zmluva, predmetom ktorej bola rozostavaná stavba rodinného domu, postaveného

na parc. č. XXX, k. ú. Z.
V čase uzavretia uvedeného právneho úkonu odporca v 3 rade a navrhovateľka boli podielovými
spoluvlastníkmi rozostavanej stavby rodinného domu každý v polovici, vlastníctvo ku ktorej nadobudli
jej vytvorením (výstavbou) spoločnou činnosťou.

Jednou zo základných zásad súkromného práva je zásada, že nikto nemôže previesť viac práv, než má
sám. Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného („pravého“) vlastníka. Jej uplatnenie znamená,
že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje
svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne
previesť.

Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z uvedenej zásady je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k
nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany pôvodného vlastníka
bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto
princípov je súd toho názoru, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže

previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranu dobrej viery nadobúdateľa len celkom
výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne
podľa práva nadobudol (viď nález Ústavného súdu ČR č. I.ÚS 3314/11). Dobrá viera pritom musí byť
hodnotená veľmi prísne.

O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú
možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal prípadne nemohol
mať dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, od ktorého vec nadobúda, vlastnícke
(spoluvlastnícke) právo nesvedčí.

Odporca v 1 rade k priebehu prác, k financovaniu stavby rozostavaného rodinného domu sa vyjadriť
nevedel. Uviedol, že pred uzavretím darovacej zmluvy zo dňa 1.11.2006 sa odporca v 3 rade pred
ním a odporkyňou v 2 rade vyjadril, že im daruje predmetnú nehnuteľnosť, k dôvodu sa nevedel
vyjadriť. Odporkyňa v 2 rade v účastníckej výpovedi tvrdila, že o priebeh prác na predmetnej stavbe
sa nezaujímala. V roku 2006 odporca v 3 rade jej a odporcovi v 1 rade povedal, že im dom daruje. S

odporcom v 1 rade platili nepravidelne splátky Štátnemu fondu rozvoja bývania a po uzavretí darovacej
zmluvy platili Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. splátky z úveru, zrejmé darovacou zmluvou sa im chcel za to
odvďačiť. Odporca v 3 rade tvrdil, že práce na stavbe vykonával aj odporca v 1 rade, pričom odporkyňa
v 2 rade niekedy priniesla jedlo. Prítomnosť odporcov v 1 a 2 rade, resp. jedného z nich na stavbe, keď
sa práce vykonávali potvrdili aj svedkovia Ing. H. E., X. Z..

V prejednávanej veci zistený skutkový stav, podľa názoru súdu, dobrú vieru odporcov v 1 a 2 rade
(posudzujúc ju prísne), že odporca v 3 rade by bol v čase uzavretia darovacej zmluvy výlučným
vlastníkom rozostavanej stavby rodinného domu bez súpisného čísla, konštatovať neumožňuje.

Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od odporcov v 1 a 2 rade požadovať, že či teda odporcovi
v 3 rade (ne) svedčí právny titul, na základe ktorého je (nie je) výlučným vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia týchto skutočností. Odporcovia v 1 a 2
rade, z hľadiska kritéria priemernej obozretnosti pri uzavretí darovacej zmluvy mohli mať pochybnostio tom, či odporca v 3 rade je výlučným vlastníkom rozostavanej stavby bez súpisného čísla, a to
vzhľadom na to, že na stavbu prichádzali i keď nepravidelne (z výsledkov dokazovania vyplýva, že
až po vstupe do manželstva navrhovateľky a odporcu v 3 rade sa ich vzťahy s odporcom v

3 rade narušili) a v tejto súvislosti je možné vysloviť predpoklad, že tam videli otca navrhovateľky,
ktorý na stavbu, keďže bol nezamestnaný, za účelom výkonu prác, prichádzal každý deň. Za účelom
ich presvedčenia v tomto smere, sa minimálne odporcu v 3 rade mali opýtať na otázku možnej
participácie rodiny navrhovateľky na stavbe, či išlo o ich občiansku výpomoc výlučne odporcovi v 3
rade, či navrhovateľka (ne) môže mať spoluvlastnícky podiel na stavbe, ktorú aj spoločne s ním užívala.

Z účastníckych výpovedí odporcov v 1 a 2 rade však vyplýva, že aktivitu za účelom zistenia týchto
skutočností nevyvinuli. V podstate, s poukazom na obsah ich výpovede, len akceptovali návrh odporcu
v 3 rade na uzavretie darovacej zmluvy, bez toho, aby sa na niečo pýtali. Po 28.7.2001, ako to vyplýva
zo zisteného skutkového stavu, vzťahy medzi nimi a odporcom v 3 rade určité obdobie neboli na úrovni,
ktorá by zodpovedala usporiadanému vzťahu rodičov a dieťaťa. Pri posudzovaní otázky ich dobrej viery
to, že o stavbu sa nezaujímali, že vzťahy boli narušené, je nepostačujúce. To, že odporcovi v 3 rade

bol poskytnutý na stavbu Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. úver 1.000.000,- Sk, pre presvedčenie o
výlučnom vlastníctve odporcu v 3 rade k stavbe, je tiež nepostačujúci, lebo náklady na stavbu mohli byť
a aj boli vyššie, a odporcovia v 1 a 2 rade (z ich účastníckych výpovedí to nevyplýva) nezisťovali, či na
nich participovala i navrhovateľka. To, že odporcovia v 1 a 2 rade splácali úver (začali ho splácať až po
uzavretí darovacej zmluvy z 1.11.2006) Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. nie je, resp. nemôže byť dôkazom

o ich dobromyseľnosti. Odporcovia v 1 a 2 rade mohli mať dôvodné pochybnosti o tom, že odporca
v 3 rade nie je výlučným vlastníkom predmetu daru, že tu môže byť ďalšia osoba majúca vlastnícke
právo k stavbe, a že táto osoba môže byť darovacou zmluvou ukrátená na svojich právach. Preto nie je
možné za uvedeného stavu zásadu „nikto nemôže previesť viac práv, než sám má“ prelomiť ochranou
dobrej viery nadobúdateľa. Absencia dobromyseľnosti pri právnom úkone smerujúcom k nadobudnutiu

práv, ktorým boli porušené práva tretej osoby, má za následok čiastočnú neplatnosť (§ 41 Obč. zák.)
tohto právneho úkonu pre jeho rozpor s dobrými mravmi a to v časti, ktorou odporca v 3 rade darovacou
zmluvou z 1.11.2006 previedol na odporcov v 1 a 2 rade polovicu spoluvlastníckeho podielu k stavbe,
ktorého vlastníkom je navrhovateľka. Dobromyseľnosť je mravnou kategóriou a základným právnym
princípom súkromného práva.

Po vyriešení uvedených prejudiciálnych otázok súd určil voči odporcom v 1 až 3 rade, že navrhovateľka
je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1 k predmetnej rozostavanej stavbe rodinného domu bez
súpisného čísla.

Navrhovateľka predmetom konania voči odporcom v 1 až 3 rade urobila aj nárok o určenie, že vlastníkom
k rozostavanej stavbe rodinného domu bez súpisného čísla je v polovici odporca v 3 rade. Naliehavý
právny záujem na požadovanom určení voči ním odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu vo veci samej má
význam pre prebiehajúce exekučné konanie č. EX 965/2007, že darovacou zmluvou zo dňa 1.11.2006
došlo k poškodeniu záujmov oprávnenej (MUDr. Z. B.) z uvedeného exekučného konania. Ako to už

bolo uvedené, odporcovia v 1 a 2 rade nadobudli od odporcu v 3 rade do spoluvlastníctva aj jeho podiel
na nehnuteľnosti v polovici.

Odporca v 3 rade netvrdí, že by mal byť naďalej podielovým spoluvlastníkom rozostavanej stavby
rodinného domu bez súpisného čísla (nechce byť v tejto pozícii). Navrhovateľka nie je oprávnenou

osobou z exekučného konania č. EX 965/2007. Pri požadovanom určení, by sa jej postavenie
nezmenilo.Naurčení,žeodporcav3radejepodielovýmspoluvlastníkomrozostavanejstavbyrodinného
domu bez súpisného čísla v polovici, nemá voči odporcom v 1 až 3 rade naliehavý právny záujem. V
tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že skutočnosť, že povinný poruší zákaz nakladať s
majetkom podliehajúcim exekúcií, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie (§ 47

ods. 1 Exekučného poriadku), nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného, ktorým tento
zákaz porušil, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu povinného a domáhať
sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému neúčinný. Ak by totiž s porušením zákazu
nakladať s majetkom mali byť spojené následky absolútnej neplatnosti právnych úkonov, potom by
povinný nemohol robiť ani také úkony, ktoré by smerovali k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, čo

by odporovalo samotnému zmyslu exekučného konania. Preto v tejto časti súd návrh voči odporcom v
1 až 3 rade ako neopodstatnený zamietol.S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).