Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/140/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310206518
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5310206518.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa E. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, F. X. F., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka JUDr. Blendovský,
JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca, proti odporcovi A.. K. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C.. D.. Z.. R. XXXX/XX, Z.U., zast. JUDr. Milanom Vysockým, advokátom so sídlom Horná 116, Čadca,
v konaní o náhradu škody vo výške 905,11 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 484,71 € s 9%-ným úrokom z omeškania
ročne od 28.8.2010 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Návrh navrhovateľa z a m i e t a čo do zaplatenia sumy 420,40 € s 9%-ným úrokom z omeškania
ročne od 28.8.2010 do zaplatenia.

III. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.8.2010 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca zaplatil sumu 905,11 € s 9%-ným úrokom z
omeškania ročne od 28.8.2010 do zaplatenia. Odporca bol právoplatným spôsobom odsúdený v konaní
pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 2T/15/2006 rozsudkom zo dňa 2.12.2009 za ublíženie na
zdraví navrhovateľovi. Suma 905,11 € predstavovala bolestné za 25 bodov pri hodnote bodu 10,51 €,
262,75 € na základe znaleckého posudku H.. O. P. č. 125/2009 zo dňa 12.7.2009. Navrhovateľ žiadal
sťaženie spoločenského uplatnenia za 40 bodov podľa rovnakého znaleckého posudku vo výške 420,40
€. V zmysle uvedeného znaleckého posudku žiadal aj náklady na vyhotovenie protetickej náhrady zubov

vo výške 142,53 €. Strata na zárobku za 6 dní PN 79,43 €. Priemerný zárobok predstavoval 7 971,- Sk.
Navrhovateľ v uvedenom mesiaci zarobil 5 578,- Sk. Rozdiel predstavuje sumu 2 393,- Sk, teda 79,43
€. Odporca dlh dobrovoľne nezaplatil.

Súd konštatuje, že podľa § 200ea ods. 1 OSP ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu
1 000,- €, od toho okamihu ide o drobný spor.

V danom prípade predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 905,11 €, teda spor vo veci sp. zn.
4C/140/2010 bol drobným sporom.

Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Napriek uvedenému súd nariadil vzhľadom k charakteru sporu - ublíženiu na zdraví pojednávanie, hoci

išlo o drobný spor. Pojednávanie nariadil dňa 5.10.2010 (čl. 37), ktoré bolo odročené pre neprítomnosťodporcu a jeho právneho zástupcu, nevrátila sa doručenka. Pojednávanie vytýčil na deň 23.11.2010 (čl.
102). Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom písomného vyhotovenia uznesenia, ktorým
súd návrh na prerušenie konania zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.6.2011. Ďalší termín

pojednávania bol vytýčený na deň 19.7.2011 (čl. 130). Odporca sa nedostavil. Bolo pojednávané v
neprítomnosti odporcu. Súd na tomto pojednávaní oboznámil sporné a nesporné body podľa § 118
ods. 2 OSP. Termín pojednávania vytýčený na deň 6.12.2011 (čl. 157) bol odročený z dôvodu kolízie
pojednávaní právneho zástupcu odporcu a z dôvodu práceneschopnosti odporcu. Termín pojednávania
dňa 12.1.2012 (čl. 161) bol realizovaný. Súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že nie je daný základ

nároku na náhradu škody zo dňa 13.8.2005 trestným činom odporcu, ublížením na zdraví navrhovateľovi
na základe rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 2T/15/2006-384 zo dňa 2.12.2009. Ako základný
dôvod bol dôvod, že nárok je premlčaný, odporca vzniesol námietku premlčania. Už v tomto rozsudku
súd konštatoval, že pokiaľ by nebol nárok premlčaný, jednotlivé nároky sú dôvodné a podrobne v
rozsudku č.k. 4C/140/2010-164 zo dňa 12.1.2012 rozviedol dôvody, ktoré považuje za dôvody, pre ktoré
sú nároky dôvodné a to aj po vyporiadaní sa s argumentáciou odporcu.

V priebehu odvolacieho konania predložil právny zástupca navrhovateľa listinný dôkaz čl. 175 spisu zo
dňa 22.12.2005, ktorý považoval za dôkaz o uplatnení nároku navrhovateľa v rámci premlčacej lehoty.
Na základe toho odvolací súd uznesením č.k. 5Co/190/2012-181 zo dňa 28.12.2012 zrušil medzitýmny
rozsudok Okresného súdu v Čadci a vrátil vec na ďalšie konanie. V nadväznosti na § 226 OSP mal
súd skúmať len to, či je skutočne nárok premlčaný alebo bol uplatnený v rámci premlčacej lehoty.

Pojednávanie dňa 29.4.2014 súd preto neodročil. Konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.

Vychádzal zo záveru, že ide o drobný spor, v rámci ktorého mal právo rozhodnúť aj v neprítomnosti
účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Napriek tomu, vzhľadom k charakteru veci, umožnil
účastníkom konania i právnym zástupcom opakovane sa vyjadriť písomne, ústne na pojednávaní.
Ďalším dôvodom prečo súd pojednávanie dňa 29.4.2014 neodročil z dôvodov na strane odporcu bol

ten, že v danom prípade nebolo vykonávané žiadne dokazovanie, o ktorom nemal vedomosť odporca.
Súd vychádzal zo záverov odvolacieho súdu a zaoberal sa len otázkou premlčania nároku, teda
skutočnosťami, ktoré boli podrobné zdôvodnené v medzitýmnom rozsudku Okresného súdu v Čadci a
to aj čo do jednotlivých nárokov a dôvodmi odvolania. K takejto otázke sa mohol vyjadriť aj písomne,
zaujať svoj postoj. Nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom a pred súdom bol zastúpený aj svojím

právnym zástupcom.

Ďalším dôvodom, pre ktorý súd neodročoval pojednávanie a rozhodol vo veci, je § 150 ods. 2 OSP,
podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd
nepriznať alebo znížiť.

Vzhľadom k ekonomike konania a počtu pojednávaní, ktoré boli realizované napriek tomu, že ide o

drobný spor, ktorý mal právo súd rozhodnúť aj v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov, súd
mal zato, že nie je potrebné pojednávanie odročovať a predražovať. Z rovnakého názoru vychádzal,
keď v konaní nevypočul znalca ako svedka, resp. nenariadil znalecké dokazovanie, ako to navrhoval
právny zástupca odporcu.

V zmysle záverov odvolacieho súdu podľa § 226 OSP sa súd zaoberal tým, či listinný dôkaz zo dňa

22.12.2005 čl. 175 spisu je dôkazom, ktorým navrhovateľ preukázal, že jeho nárok nie je premlčaný.
Súd po pripojení originálu trestného spisu 2T/15/2006 vo vyšetrovacom spise - originále Č.:S.-XXXX/
X-S.-M.-XXXX na čl. 99 spisu zistil, že v tomto originálnom vyšetrovacom spise sa nachádza originál
podania, ktorým navrhovateľ uplatnil proti odporcovi právo na náhradu škody.

Na pojednávaní dňa 29.4.2014 súd podľa § 118 ods. 2 OSP a § 100 ods. 1 OSP oboznámil sporné a

nesporné body a predbežný právny názor v tom zmysle, že v uplatnení zo dňa 22.12.2005 čl. 99 spisu
je uplatnená vecná škoda za vyhotovenie zubného mostíka, bolestné, strata na zárobku počas PN. V
tomto listinnom dôkaze nie je uplatnený nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Právny zástupca navrhovateľa nepredložil súdu po oboznámení sporných a nesporných bodov a
predbežného právneho názoru dôkaz, ktorým by preukázal, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo

uplatnené riadne a včas.Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi - návrh čl. 1, 2, fotokópia rozsudku 2T/15/2006,
znalecký posudok H.. O. P.Á. čl. 16, príjmový pokladničný doklad z 30.5.2005 čl. 25, potvrdenie O. S.C.
R..K..S.., F. X. H. čl. 26, podanie právneho zástupcu navrhovateľa čl. 27, zápisnica z 5.10.2010 čl. 37,

podanie právneho zástupcu odporcu čl. 40, znalecký posudok H.. E. A. čl. 44, rozsudok 3T/275/2002,
1T/139/2006, zápisnice z trestného konania, dovolanie JUDr. Milana Vysockého, advokáta odporcu
čl. 91, zápisnica o pojednávaní zo dňa 23.11.2010 čl. 102, uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na
prerušenie konania čl. 106, podanie právneho zástupcu odporcu čl. 109, podanie právneho zástupcu
navrhovateľa čl. 112, uznesenie, ktorým dovolanie bolo odmietnuté čl. 117, uznesenie krajského súdu,

ktorým uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bolo potvrdené čl. 121, zápisnica o
pojednávaní zo dňa 19.7.2011 čl. 130, správa sociálnej poisťovne čl. 141 s PN čl. 142, výpis z OR na
O. S. čl. 146, podanie právneho zástupcu odporcu čl. 149, 151, doklad o práceneschopnosti odporcu
na tamojšie pojednávanie čl. 153, zápisnica o pojednávaní zo dňa 6.12.2011 čl. 157, zo dňa 12.1.2012
čl. 161, medzitýmny rozsudok čl. 164, odvolanie čl. 172, listinný dôkaz čl. 175, zrušujúce uznesenie
Krajského súdu v Žiline čl. 181, vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa čl. 184, odporcu čl. 186,

podanie právneho zástupcu navrhovateľa čl. 192, 194, právneho zástupcu odporcu čl. 195, právneho
zástupcu navrhovateľa čl. 197, právneho zástupcu odporcu čl. 198, uznesenie o nevylúčení sudkyne
čl. 203, 207, pripojený spis 2T/15/2006 vrátane vyšetrovacieho spisu Č.Y.:S.-XXXX/X-S.-M.-XXXX.

Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom znalcov ako svedkov, resp. nariadením znaleckého
dokazovania s poukazom na skutočnosť, že ide o drobný spor, ktorý súd mohol rozhodnúť aj v

neprítomnosti účastníkov konania bez výsluchu svedkov a v ktorom súd nemá navyšovať trovy konania
neefektívnym nariaďovaním znaleckého dokazovania a neefektívnym výsluchom svedkov vzhľadom k
tomu, že znalecké dokazovanie už bolo nariadené v trestnom konaní, kde boli ustanovení dvaja znalci,
bol uskutočnený výsluch týchto znalcov a bolo nariadené aj kontrolné znalecké dokazovanie. Odporca
sa mal možnosť k týmto záverom znalca vyjadriť, ako aj k písomnému znaleckému posudku, aj v rámci

výsluchu znalcov mal možnosť namietnuť rozpory, ktoré teraz tvrdí v civilnom konaní, mal možnosť klásť
otázky. Rovnakú možnosť mal jeho právny zástupca, ktorý je totožným právnym zástupcom v trestnom
konaní i v civilnom konaní. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že aplikácia tej-ktorej položky zo strany
znalca je otázkou odbornou.

Z vykonaných dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné skutkové a právne

závery.

Rozsudkom Okresného súdu v Čadci č. konania 2T/15/2006-384 zo dňa 2.12.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 5.5.2010, súd rozhodol, že odporca ublížil na zdraví navrhovateľovi. S nárokom na
náhradu škody ho odkázal na konanie občiansko-právne.

Dňa 30.8.2010 pod sp. zn. 4C/140/2010 navrhovateľ - poškodený podal návrh na Okresný súd v Čadci

na náhradu škody vo výške 905,11 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 28.8.2010 do zaplatenia
v príčinnej súvislosti s trestným činom, za ktorý bol odporca právoplatne odsúdený.

Na pojednávaní dňa 19.7.2011 (čl. 130) podľa § 118 ods. 2 OSP súd oboznámil sporné a nesporné body
predmetu sporu.

1) Za sporné považoval odporca, či je daný základ nároku na náhradu škody za vyhotovenie protézy,

pretože skutok sa stal 13.8.2005 a účtovné doklady sú z 30.5.2005 a z 9.5.2005, teda protéza bola
vyhotovená a zaplatená v časovom predstihu pred tým, ako došlo ku skutku.

Navrhovateľ tento rozpor považoval za zdanlivý. Náklady na mostík boli vynaložené skôr, mostík bol
realizovanýpredskutkomaprávepriskutkudošlokjehoznehodnoteniu.Došlokznehodnoteniumostíka
v protéze, 4 zuby a 1 zub vybitý. Dokladoval to potvrdením o vrátení veci - 4 kusov zubov mostíka zubnej

protézy a 1 kusa zuba v rámci trestného konania (čl. 134 spisu).2) Za sporné považoval odporca, či bol navrhovateľ práceneschopný, či je daný základ nároku na
náhradu škody za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, pretože v potvrdení od zamestnávateľa
je uvedené, že mal 0 hodín práceneschopnosti (čl. 26).

Navrhovateľ trval na tom, že je daný nárok na náhradu škody, práceneschopnosť u navrhovateľa trvala
od 14.8.2005 do 31.8.2005.

3) Za sporné považoval odporca znalcom ohodnotené bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
v trestnom konaní, pretože položka 4) je pomliaždenie tváre, skutok ale uvádza tržnú ranku. Položka
62b) vyrazenie zuba neuviedol, prečo obodoval až 20 bodmi. Položka 290) sťaženie spoločenského
uplatnenia predpokladá stratu troch a viacerých zubov, znalec dal 40 bodov. Položka 291) odlomenie

korunky 1 - 6 zubov 0 bodov, ide o rozpor, prečo aplikoval znalec túto položku a prečo dal taký počet
bodov.

4) Zároveň vzniesol odporca námietku premlčania prvýkrát pri prezentácii sporných a nesporných bodov
podľa § 118 ods. 2 OSP na pojednávaní dňa 19.7.2011 čl. 132 spisu. Skutok sa stal 13.8.2005, v
rovnaký deň bolo začaté trestné stíhanie. Navrhovateľ mal vedomosť, kto mu ublížil na zdraví. Výsluch

bol dňa 14.8.2005, kde len konštatoval škodu vo výške 6000,- Sk bez uplatnenia. Až právny zástupca
navrhovateľa na hlavnom pojednávaní dňa 1.12.2009 uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1114,97
EUR. V trestnom konaní platí zásada, že nárok na náhradu škody musí byť uplatnený čo do dôvodu a
čo do výšky. K uplatneniu nároku teda došlo po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty podľa
§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Túto námietku premlčania vzniesol právny zástupca odporcu

opakovane aj v iných písomných a ústnych podaniach.

Právny zástupca na vznesenú námietku premlčania reagoval až v replike záverečného návrhu dňa
12.1.2012. Mal zato, že nárok bol uplatnený riadne a včas a vznesená námietka premlčania nie je
dôvodná.

Súd je viazaný predmetom sporu a má rozhodnúť o celej prejednávanej veci (o základe i o výške) - §

152 ods. 2 OSP.

Podľa § 152 ods. 2 OSP ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti
alebo len o jej základe.

Súd rozhodol o základe nároku medzitýmnym rozsudkom. Základom nároku sú všetky okolností
determinujúce výšku predmetu sporu, napríklad preklúzia, premlčanie, existencia zodpovednosti za

škodu - splnenie všetkých podmienok zodpovednosti za škodu (protiprávne konanie, škoda, príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie).

V danom prípade bolo účelné rozhodnúť najskôr o základe nároku medzitýmnym rozsudkom, pretože
je sporný základ nároku na náhradu škody, a to nielen vzhľadom k vznesenej námietke premlčania, ale
aj vzhľadom k splneniu základných podmienok zodpovednosti za vzniknutú škodu. Účelnosť súd videl v

tom, že odstránením spornosti základu nároku dôjde k skráteniu konania a k zlacneniu konania, pretože
nebude potrebné opätovne nariaďovať znalecké dokazovanie, ktoré už bolo vykonané v rámci trestného
konania. (V tomto smere súd poukazuje aj na časopis zo súdnej praxe 1/2005, kde pod bodom 2)
poznámka na záver je uvedené: základným inštitútom premlčania je, aby subjekty svoje právo uplatnili v
primeraných dobách a aby bolo zabránené dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcich povinností.

Dôvodné vznesenie námietky premlčania má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
(nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Zásada hospodárnosti konania musí
viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom
na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,
bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napríklad výšky bezdôvodného obohatenia a

podobne.)Z uvedených dôvodov Okresný súd v Čadci medzitýmnym rozsudkom č.k. 4C/140/2010-164 zo dňa
12.1.2012 rozhodol tak, že nie je daný základ nároku na náhradu škody spôsobenej dňa 13.8.2005
trestným činom odporcu - ublížením na zdraví navrhovateľovi na základe rozsudku Okresného súdu v

Čadci č.k. 2T/15/2006-384 zo dňa 2.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.5.2010. Dôvodom
bola skutočnosť, že súd konštatoval premlčanie nároku navrhovateľa na základe vznesenej námietky
premlčania zo strany odporcu.

V odvolacom konaní predložil právny zástupca navrhovateľa listinný dôkaz, ktorým preukazoval včasné
uplatnenie nároku, preto odvolací súd uznesením č.k. 5Co/190/2012-181 zo dňa 28.12.2012 zrušil
medzitýmny rozsudok Okresného súdu v Čadci a vrátil vec na ďalšie konanie. Jediným dôvodom bola

otázka premlčania nároku vzhľadom k predloženému listinnému dôkazu o včasnom uplatnení nároku.
Takýmto záverom podľa § 226 OSP sa súd cítil byť viazaný.

Doplnil dokazovanie v naznačenom smere a zistil, že v pripojenom trestnom spise 2T/15/2006 v
originálnom vyšetrovacom spise Č.:S.-XXXX/X-S.-M.-XXXX na čl. 99 je originál listinného dôkazu zo dňa
22.12.2005, ktorým navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní a to vecnú škodu za

vyhotovenie zubného mostíka vo výške 4 294,- Sk, bolestné ohodnotené lekárskym posudkom H.. C.
F. bodmi vo výške 85 bodov v celkovej výške 316,50 Sk, za jeden bod celkom bolestné 26 902,50 Sk,
stratu na zárobku počas práceneschopnosti, ktorá predstavuje 2 393,- Sk, pretože priemerný zárobok
navrhovateľa predstavoval 7 971,- Sk a v uvedenom mesiaci zarobil 5 578,- Sk. Rozdiel predstavuje
2 393,- Sk.

Po doplnení dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Podľa rozsudku Okresného súdu v Čadci č. konania 2T/15/2006-384 zo dňa 2.12.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 5.5.2010, ide o res iudicata (§ 159 ods. 2, 3 OSP, § 135 ods. 1 OSP). Súd teda
nemôže spätne preskúmavať body právoplatného trestného rozsudku, ktorým je viazaný.

Pre preukázanie nároku na náhradu škody je potrebné preukázať porušenie povinností, škodu, príčinnú

súvislosť medzi porušením povinností a škodou a zavinenie (§ 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka).

Pre preukázanie protiprávneho konania, kto skutok spáchal, zavinenie, akým konaním (skutok) bol súd
viazaný právoplatným rozsudkom vo veci 2T/15/2006-384 zo dňa 2.12.2009 v nadväznosti na § 135
ods. 1 OSP a rozhodnutia Najvyššieho súdu R 27/97, R 22/79, R 35/93.

Bol teda viazaný záverom, že odporca spáchal trestný čin ublíženia na zdraví, na zdraví ublížil

navrhovateľovi, mal zároveň preukázanú podmienku zodpovednosti za škodu - zavinenie, pretože
trestný čin bol spáchaný úmyselne, a to protiprávnym konaním, ktoré zodpovedá skutkovej podstate
trestného činu a ktoré súd nemôže samostatne preukazovať: „Dňa 13.8.2005 v čase okolo 20:30 hod.
v rodinnom dome č. XXX Y. F. X. F., okres Č., po tom, ako majiteľ domu E. X. otvoril vchodové dvere
vedúce do domu, tohto vtlačil do chodby domu, kde ho fyzicky napadol tak, že pravou rukou zovretou v

päsť ho udrel do oblasti tváre, v dôsledku čoho E. X. utrpel zranenia: odlomenie fixného mostíka spolu
s korunkovými časťami zubov 23 a 25, na ktorých bol mostík upevnený a vybitie zuba 21, tržnú ranku
na hornej pere vľavo, jej slizničnej časti zvnútra dutiny ústnej, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a PN v
dĺžke 6 dní.“

Taktiež podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu R 27/1977, R 22/1979 a § 135 ods. 1 OSP sa necítil byť

viazaný výškou škody, ale skutkom bol viazaný, teda záverom, aká škoda po skutkovej stránke vznikla
v príčinnej súvislosti s trestným činom ublíženia na zdraví. Právoplatný skutok, a teda aj škoda po
skutkovej stránke, je spätne nepreskúmateľná pre právoplatnosť rozsudku. Skutok hovorí, že vznikla
škoda: 1) odlomenie fixného mostíka spolu s korunkovými časťami zubov 23 a 25, na ktorých bol mostíkupevnený, 2) vybitie zuba 21, 3) tržná ranka na hornej pere vľavo, jej slizničnej časti zvnútra dutiny
ústnej, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a PN 6 dní.

Z výroku trestného rozsudku súd zistil, že navrhovateľ bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na

občiansko-právne konanie, nie je tu teda prekážka právoplatne rozhodnutej veci čo do rozhodnutia
nároku na náhradu škody. Z tohto dôvodu nebolo potrebné konanie zastaviť pre neodstrániteľnú
prekážku postupu konania.

Skutok sa stal 13.8.2005, v rovnaký deň bolo začaté i trestné stíhanie. Nárok na náhradu škody možno
uplatniť v objektívnej trojročnej premlčacej dobe (v prípade úmyslu v 10-ročnej) - § 101 Občianskeho
zákonníka, § 106 Občianskeho zákonníka. Objektívna premlčacia lehota začne plynúť dňom, keď sa

právo mohlo vykonať prvýkrát. Keďže skutok sa stal 13.8.2005, prvýkrát sa právo mohlo vykonať
14.8.2005. Trestný čin bol úmyselný, preto objektívna premlčacia lehota by uplynula dňa 14.8.2015.
Súd však podotýka, že pre nárok na náhradu škody plynie aj subjektívna premlčacia lehota, ktorú treba
dodržať v rámci objektívnej premlčacej lehoty. Táto subjektívna premlčacia lehota pre nárok na náhradu
škody podľa § 106 ods. 1 a § 107 ods. 1 je dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o

tom, kto za ňu zodpovedá. Uplynutiu premlčacej lehoty účastník zabráni včasným uplatnením v trestnom
konaní, v rámci adhézneho konania, resp. podaním žaloby, ak v tomto konaní riadne pokračuje (§ 112
prvá veta Občianskeho zákonníka). V takom prípade premlčacia lehota spočíva, neplynie. Objektívna
lehota teda plynie od škodovej udalosti, subjektívna od momentu, keď sa poškodený dozvie o vzniknutej
škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ak sa skončí - uplynie jedna z uvedených premlčacích lehôt, právo

sa premlčí bez ohľadu na to, či uplynula aj druhá premlčacia lehota.

Skutok sa stal dňa 13.8.2005. Prvýkrát sa právo mohlo vykonať dňa 14.8.2005. Objektívna 10-ročná
premlčacia lehota v danom prípade by uplynula dňa 14.8.2015. Návrh bol podaný dňa 30.8.2010 a
v adhéznom konaní v rámci vyšetrovania trestného činu bol uplatnený dňa 22.12.2005. Objektívna
premlčacia lehota neuplynula.

Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu, súd musel rozlišovať jej plynutie podľa jednotlivých nárokov
a to nasledovne.

Pokiaľ ide o náhradu za stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti (§ 446 Občianskeho zákonníka),
o rozsahu sa navrhovateľ dozvedel v okamihu, keď mu bola vyplatená posledná dávka nemocenského,
teda keď mohol stratu na zárobku špecifikovať. Dôkaz o práceneschopnosti je na čl. 141 spisu,

práceneschopnosť trvala od 14.8.2005 do 1.9.2005 - úraz S06.03 otras mozgu, z toho podľa znaleckého
posudku v trestnom konaní len 6 dní vzhľadom k nesprávnej diagnóze sa vzťahovalo na skutok, za ktorý
bol odporca odsúdený rozsudkom č. konania 2T/15/2006-384 zo dňa 2.12.2009. Pri práceneschopnosti
od 14.8.2005 do 1.9.2005 nemocenské dávky boli vyplatené v 10. mesiaci 2005, 2 roky uplynuli v
10. mesiaci 2007. Nárok bol uplatnený 22.12.2005, v trestnom konaní bolo riadne pokračované, bol

teda uplatnený včas počas trestného konania, lehota neplynula, spočívala. Následne po právoplatnom
ukončení trestného konania dňa 5.5.2010 vo veci 2T/15/2006 bola žaloba podaná dňa 30.8.2010.

Pokiaľ ide o bolestné, bolestné bolo možné prvýkrát uplatniť po ukončení práceneschopnosti, teda
2.9.2005. V skutočnosti 2-ročná premlčacia lehota by uplynula dňa 2.9.2007, nárok bol uplatnený v
adhéznomkonanídňa22.12.2005,tedariadneavčas,pretožepočastrestnéhokonanialehotaneplynula

a po právoplatnom ukončení trestného konania dňa 5.5.2010 bola podaná žaloba dňa 30.8.2010. Nárok
na bolestné nie je premlčaný.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu vecnej škody - protézy, ku skutku došlo dňa 13.8.2005, prvýkrát mohlo byť
právo vykonané dňa 14.8.2005, 2-ročná lehota by uplynula dňa 14.8.2007, v adhéznom konaní bol nárok
uplatnený včas, dňa 22.12.2005, počas trestného konania lehota neplynula, spočívala. Po právoplatnom

ukončení trestného konania dňa 5.5.2010, žaloba bola podaná dňa 30.8.2010. Nárok na náhradu vecnej
škody za protézu nie je premlčaný.Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, prvýkrát mohol byť tento nárok uplatnený po roku.
Ku skutku došlo dňa 13.8.2005, teda 1.9.2006 mohol byť prvýkrát uplatnený nárok na sťaženie
spoločenského uplatnenia. 2-ročná premlčacia lehota by teda uplynula dňa 1.9.2008. V listinnom

dôkaze, v rámci adhézneho konania, nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia nebol dňa
22.12.2005 zahrnutý. Nebol teda v rámci trestného konania nárok dňa 22.12.2005 na výplatu sťaženia
spoločenského uplatnenia riadne uplatnený. Nebol uplatnený počas celého trestného konania. Bol
uplatnený až žalobou zo dňa 30.8.2010 vo veci 4C/140/2010. Tento nárok bol uplatnený až po uplynutí
premlčacej lehoty. Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania nárok na sťaženie spoločenského

uplatnenia nebolo možné navrhovateľovi priznať. Z dôvodu premlčania nároku súd nárok navrhovateľa
na zaplatenia sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 420,40 € s 9%-ným úrokom z
omeškania ročne od 28.8.2010 do zaplatenia zamietol. Zo znaleckého posudku H.. P. na čl. 23 rub
spisu, o ktorý sa tento nárok opiera, vyplýva, že sťaženie spoločenského uplatnenia v uvedenej výške
sa týkalo položky 290 - strata troch zubov vo výške 40 bodov. Keďže tento nárok bol zamietnutý pre
premlčanie, nariaďovať znalecké dokazovanie alebo vypočúvať svedka k zamietnutému nároku bolo,

okrem už uvedených dôvodov, nadbytočné, nehospodárne.

Pokiaľ ide o náhradu vecnej škody za vyhotovenie protézy, ktorá bola pri skutku dňa 13.8.2005 zničená
v celkovej výške 142,53 €, náhrady za stratu na zárobku vo výške 79,43 € a bolestného vo výške 262,75
€, spolu vo výške 484,71 €, v tejto časti nárok bol uplatnený včas, nebol premlčaný a súd ho priznal v
celom rozsahu 484,71 € s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 28.8.2010 do zaplatenia.

V konaní z dôvodov už uvedených je preukázané porušenie povinností, vznik škody, je preukázané, že
škody vznikla tak, ako je definovaná v skutku trestného činu. Je preukázaná príčinná súvislosť medzi
škodou a porušením povinností a je preukázané aj zavinenie, ktoré v rámci trestného konania bolo
preukázané ako úmysel. K sporným bodom, ktoré uviedol právny zástupca odporcu na pojednávaní,
čo do základu nároku na náhradu škody súd poukazuje, že aj keď sa stal skutok 13.8.2005 a účtovné

doklady za protézu sú z 30.5.2005 a 9.5.2005, prvostupňový súd má zato, že je vierohodným spôsobom
preukázané a logicky vyložené v trestnom konaní i civilnom konaní tvrdenie navrhovateľa, že zuby
(protéza), ktoré mu boli urobené v máji 2005, mu odporca zničil úderom dňa 13.8.2005. Účtovnými
dokladmi navrhovateľ nepreukazoval, že si dal urobiť novú protézu a zuby po skutku dňa 13.8.2005, čo
by zodpovedalo tvrdeniu odporcu a jeho právneho zástupcu. Preukazoval, že zuby, ktoré mal urobené,

zapravené pred skutkom, mu odporca v deň skutku 13.8.2005 poškodil. Súd teda mal preukázané, že
navrhovateľovi patrí právo na náhradu vecnej škody za protézu vo výške 142,53 € na základe účtovných
dokladov zo dňa 30.5.2005 a 9.5.2005 a na základe znaleckého posudku H.. P.. V tomto rozsahu nárok
na náhradu vecnej škody - protézy navrhovateľovi priznal v celom rozsahu (vecnú škodu súd priznal
podľa § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako úplnú náhradu škody v majetkovej sfére).

Podľa názoru súdu je daný základ nároku na náhradu škody - stratu na zárobku počas
práceneschopnosti. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka priznal stratu na zárobku počas
práceneschopnosti v celkovej výške 79,43 € (rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením
a vyplateným zárobkom a nemocenskými dávkami po poškodení). Zo skutku vyplýva, že v trestnom
konaní bola preukázaná práceneschopnosť v súvislosti so skutkom v rozsahu 6 dní, a to znaleckým

dokazovaním. Odporca tvrdil, že v potvrdení zamestnávateľa na čl. 26 spisu je práceneschopnosť 0 dní,
preto nie je daný základ nároku na náhradu škody z tohto titulu. Na dopyt súdu z potvrdenia sociálnej
poisťovne čl. 141 spisu súd zistil, že navrhovateľ bol práceneschopný od 14.8.2005 do 1.9.2005 z
dôvodu úrazu - otras mozgu, teda 16 dní. Z toho v trestnom konaní znaleckými posudkami bolo ustálené,
že v príčinnej súvislosti s trestným činom - skutkom práceneschopnosť bola v dĺžke 6 dní, diagnóza

bola len nesprávne označená, čo však neznamená, že neexistuje základ nároku na náhradu škody,
stratu na zárobku počas práceneschopnosti. Strata na zárobku je žiadaná za rozsah 6 dní v súlade so
znaleckým posudkom. Je zrejmé, že potvrdenie vydal zamestnávateľ a že navrhovateľovi v dôsledku
práceneschopnosti strata v uvedenej výške vznikla (znalecký posudok H.. P. čl. 21, čl. 26 potvrdenie
zamestnávateľa O. S. R..K..S.., F. X. H., čl. 141 spisu potvrdenie sociálnej poisťovne, čl. 142 PN, čl.

146 výpis z OR na spoločnosť O. S. R..K..S..). Z uvedených dôvodov súd priznal nárok na stratu na
zárobku za 6 dní v celkovej výške 79,43 € (2 393,- Sk). Priemerný zárobok predstavoval 7 971,- Sk,
v uvedenom mesiaci navrhovateľ zarobil 5 578,- Sk, rozdiel predstavuje sumu 2 393,- Sk = 79,43€. Pokiaľ odporca, jeho právny zástupca namietali, že náhradu za stratu na zárobku nemožno priznať
púhym odčítaním uvedených údajov, pretože to nezodpovedá zákonným ustanoveniam, súd podotýka,
že tvrdenia odporcu a jeho právneho zástupcu boli počas uvedených rokov vo všeobecnej rovine. Z

listinných dôkazov, ktoré v spise boli, nekonkretizovali, akú konkrétnu výšku straty na zárobku považuje
odporca, jeho právny zástupca za správnu, na základe akých konkrétnych skutkových a matematických
výpočtov a z akých dôvodov, na základe akých ustanovení. Všeobecné tvrdenia boli nepreskúmateľné.
Súd mal zato, že k svojim tvrdeniam odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Naviac
súd uvádza, že dĺžka práceneschopnosti v rozsahu 6 dní vyplýva aj zo skutku trestného činu, ktorý je

právoplatný a nepreskúmateľný.

Súd priznal navrhovateľovi aj bolestné v plnej výške 262,75 €. Nárok nie je premlčaný, je daný základ
nároku na náhradu škody. Je zrejmé, že 13.8.2005 bol spáchaný skutok - ublíženie na zdraví a zo
znaleckého posudku je zrejmé, že v príčinnej súvislosti s tým vzniklo navrhovateľovi právo na bolestné.
Právoplatným a spätne nepreskúmateľným spôsobom z trestného rozsudku je zrejmé, že v príčinnej
súvislosti s trestným činom 13.8.2005 navrhovateľ utrpel zranenia - odlomenie fixného mostíka spolu

s korunkovými časťami zubov 23, 25, na ktorých bol mostík upevnený, vybitie zuba 21, tržnú ranku na
hornej pere vľavo, jej slizničnej časti zvnútra dutiny ústnej, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a PN v dĺžke 6
dní podľa znaleckého posudku. V príčinnej súvislosti s takto definovaným skutkom je preto, podľa názoru
súdu, aj preukázané, že je daný základ nároku na bolestné. Zo znaleckého posudku H.. P. čl. 23 spisu
vyplýva, že bolestné 25 bodov je za položku 4 - pomliaždenie tváre (horná pera) 5 bodov, čo vyplýva z

právoplatného skutku vo veci 2T/15/2006 „tržnú ranku na hornej pere vľavo, jej slizničnej časti zvnútra
dutiny ústnej“. Bolestné je ďalej za položku 62b vo výške 20 bodov za vyrazenie zubov alebo extrakciu
následkom úrazu 2-5 zubov, čo mal súd preukázané skutkom, ktorý je právoplatný a nemeniteľný
„odlomeniefixnéhomostíkaspoluskorunkovýmičasťamizubov23a25,naktorýchbolmostíkupevnený
a vybitie zuba 21“, rovnako aj znaleckým posudkom H.. P. na čl. 20 spisu, kde konštatuje vyrazenie

celého zuba 21 a korunkových častí zubov 23 a 25 a na čl. 21 spisu, kde konštatuje stratu troch zubov.
Keď teda položka 62b obsahuje vyrazenie 2-5 zubov a navrhovateľovi boli poškodené, vyrazené 3
zuby, potom jednoznačne sa táto položka vzťahuje na navrhovateľa. K tomu nebol potrebný, podľa
názoru súdu, výsluch znalca ani ako svedka, ani nariadenie znaleckého dokazovania. Celkom bolestné
predstavovalo 25 bodov x 10,51 € = 262,75 €. Bolestné súd priznal podľa § 444 a nasl. Občianskeho

zákonníka a Zákona č. 437/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov (ZBS) vo výške obodovania podľa
lekárskeho posudku.

Protéza 142,53 €, strata na zárobku 79,43 €, bolestné 262,75 € predstavujú celkovú výšku 484,71 €. V
takejto výške bol nárok navrhovateľovi priznaný ako dôvodný a to aj s 9%-ným úrokom z omeškania
ročne od 28.8.2010 do zaplatenia.

Navrhovateľ bol v časti úspešným účastníkom konania (484,71 € s 9%-ným úrokom z omeškania ročne
od 28.8.2010 do zaplatenia), v časti neúspešným účastníkom konania (420,40 € s 9%-ným úrokom z
omeškania ročne od 28.8.2010 do zaplatenia), pričom pomer úspechu a neúspechu je približne rovnaký.
Pre náhradu trov konania súd preto aplikoval § 142 ods. 2 OSP a žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal právo na náhradu trov konania. V tomto smere súd opakovane poukazuje aj na tú skutočnosť,

že ide o drobný spor, kedy výška sporu predstavuje 905,11 € a preto je potrebné podporne aplikovať
aj § 150 ods. 2 OSP „ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich
súd nepriznať alebo znížiť“.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline

prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.