Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/34/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202273
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513202273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobkyne C. E.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. P. XXX proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska
2, Košice, IČO: 31 690 904, pr. zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, AK, Boženy Němcovej 22,
Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp.zn. 2C/2678/2012 vydaný Arbitrážnym súdom Košice dňa
19.1.2012.

Žiadnemu z účastníkov konania súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 10.5.2013 domáhala, aby súd zrušil rozsudok

Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2678/2012 zo dňa 19.1.2012.
Žalobu odôvodnila tým, že dňa 30.1.2008 uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
ktorej súčasťou boli aj Všeobecné poistné podmienky. Dňa 29.11.2009 podala výpoveď poistnej zmluvy
s tým, že poistná zmluva zanikla dňa 31.1.2010 a stav finančného plnenia bol 0,- eur. Dňa 16.4.2013
jej bol doručený rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/2678/2012 vydaný Arbitrážnym súdom Košice
dňa 19.1.2012. Predmetným rozsudkom jej bola uložená povinnosť, aby v lehote 5 dní od doručenia
rozsudku zaplatila žalovanému peňažnú sumu vo výške 294,01 eur a trovy rozhodcovského konania

vo výške 276,- eur. Spolu s rozsudkom jej bolo doručené aj upovedomenia o začatí konania pred
rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012. Rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve
uzatvorenej medzi žalovaným a žalobkyňou v časti všeobecné obchodné podmienky bod XV. nebola
žalobkyňou osobitne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok.
Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v XV. časti - rozhodcovské
konanie bod 1., 2. a 3. bolo to, že žalobkyni ako spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernice Rady 93/13 EHS z

5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v nej sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa má za to, že rozhodcovská doložka bola už
v čase uzatvárania zmluvy neprijateľnou podmienku a ako taká je od počiatku neplatná podľa § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka.
Nakoľko voči žalovanej je na súdoch v SR vedených niekoľko desiatok sporov a existujú aj rozsudky
súdov ohľadne neprijateľnosti rozhodcovského súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo
1/2012 zo dňa 21.3.2012) má žalobkyňa za to, že Arbitrážny súd Košice ako rozhodcovský súd nemal

oprávnenie v danej veci rozhodovať a tiež nezohľadnil právne predpisy vzťahujúce sa na ochranu
spotrebiteľa, čoho následkom je nezákonne vydaný rozhodcovský rozsudok. Vydaný rozhodcovský
rozsudok je právoplatným exekučným titulom, čím hrozí žalobkyni začatie exekučného konania na
podklade tohto nezákonného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. V exekúcii by tak hrozilanenapraviteľná ujma na právach a majetku žalobkyne a z tohto naliehavého dôvodu žalobkyňa žiadala,
abyjejsúdposkytolochranu.Okremzrušeniarozhodcovskéhorozsudkusažalobkyňataktieždomáhala,
aby súd uznesením odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému doručil žalobu
na vyjadrenie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení v prvom rade vyslovil názor, že konanie o zrušenie rozhodcovského
konania nie je spotrebiteľským sporom a konanie podlieha poplatkovej povinnosti zo strany žalobkyne.
Konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (typické súdne konanie podľa O.s.p.) je potrebné odlíšiť od
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (osobitné konanie podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z.z.). V
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecnému súdu neprislúcha hodnotiť predmet sporu
v merite veci, ani svojou činnosťou nahrádzať alebo hodnotiť dokazovanie vykonané rozhodcovským

súdom, ale mal by iba preskúmavať zákonnosť postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a
dôvodov taxatívne uvedených v § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.
Uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a na základe podkladov
predložených žalovaným ako navrhovateľom v rozhodcovskom konaní (obdobne ako v konaní pred
všeobecným súdom pri vydávaní platobného rozkazu). Namietal, že zo žaloby nie je zistiteľné, či

žalobkyňa podala voči rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok a kedy sa tak stalo. Uviedol,
že nedošlo k odňatiu práva na prístup k rozhodcovskému súdu, keďže žalobkyňa mohla proti
rozhodcovskému rozsudku podať odpor, čím by došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku vydaného v
skrátenom konaní a vo veci by prebiehalo ďalšie konanie za účasti oboch účastníkov sporu. Skutočnosť,
či bol podaný odpor proti rozhodcovskému rozsudku, považuje za právne významnú, pretože v prípade

podania odporu žalobkyňou je prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným
daná zo zákona a všeobecný súd by nemal založenú príslušnosť v takomto spore konať a rozhodovať
pre nedostatok podmienky konania. Preto vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1 a 3 O.s.p. s návrhom na
zastavenie konania alebo prerušenie konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý
začal konať ako prvý v danom spore.

Žalovaný uviedol, že je nesporné, že dňa 30.1.2008 uzavrel so žalobkyňou poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli Všeobecné poistné podmienky z 21.5.2007 (ďalej iba „VPP“) a
osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, ktoré boli podpísané žalobkyňou dňa 30.1.2008 a ktorých
súčasťou bola aj rozhodcovská doložka.

Namietal, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, bola osobitne a výrazne oddelená od
ostatného textu VPP, a to práve z dôvodu, aby bola zrejmá aj a čitateľná žalobkyni ako účastníčke
zmluvného vzťahu. Uviedol tiež, že rozhodcovská zmluva bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená
žalobkyni tretím subjektom - viazaným finančným agentom, ktorým bol v danom prípade pán D. J., a
preto považuje žalovaný za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu so žalobkyňou ako

s informovaným spotrebiteľom. Žalovaný tiež predložil záznam o požiadavkách a potrebách klienta k
poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.1.2008, ktorým preukazuje informovanosť a vedomosť
žalobkyne o všetkých podmienkach vzťahu vrátane rozhodcovskej doložky. Existenciu pohľadávky
uplatnenej v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje, že nebola započítaná pri ukončení poistenia a
jej vznik a trvanie nie je viazané na osobitné písomné alebo iné upozornenie, či predchádzajúcu

písomnú výzvu, pretože VPP presne upravujú moment jej vzniku a nárokovateľnosť žalovaného. Podľa
žalovaného bola rozhodcovská dojednaná ako individuálna zmluvná podmienka a ako taká vylučuje,
aby bola považovaná za neprijateľnú a teda neplatnú podmienku. Individuálnosť dojednania podľa
§ 53 OZ odôvodnil žalovaný tým, že žalobkyňa mohla rozhodcovskú doložku odmietnuť bez toho,
aby malo odmietnutie osobitných dojednaní vplyv na zvyšok jej poistného vzťahu, a teda nemožno

takúto podmienku považovať za neprijateľnú a neplatnú podmienku. Žalovaný považuje predmetnú
rozhodcovskú doložku za platnú aj s poukazom na rozhodnutie napr. Krajského súdu v Prešove sp. zn.
10CoE/51/2011.
Tvrdenie o nedodržaní individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky neobstojí a je neudržateľné aj
vzhľadom na skutočnosť, že od navrhovateľky ako spotrebiteľa je nutné vyžadovať primeranú a obvyklú

mieru zodpovednosti za svoje právne jednanie, .t.j. i za uzatváranie zmlúv a za preberanie svojich
záväzkov.
Ďalej odporca poukázal na uznesenia odvolacích súdov, kde odvolacie súdy v skutkovo obdobnej
právnej veci v rámci vykonávacieho konania posúdili rovnakú rozhodcovskú doložku za nepochybneindividuálne dojednanú, napr. uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoE/48/2011, sp.
zn. 10CoE/51/2011, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoE/174/2011, sp. zn.
17CoE/224/2012, sp. zn. 17CoE/209/2012 a ďalšie.

Na základe žiadosti žalobkyne doručenej žalovanému dňa 11.12.2009 došlo dňom 31.1.2010 k zániku
poistenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX s vyrovnanou bilanciou poistného.
Dňa 2.1.2012 podal na Arbitrážny súd Košice návrh proti žalobkyni na vymoženie pohľadávky podľa
časti XVII ods. 7a VPP z 21.5.2007, pričom pohľadávku vyčíslil vo výške 294,01 eur, ktorá zodpovedala
nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia. Predmetom konania teda nebolo dlžné

poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi
poistenia za uzavretie poistnej zmluvy, a to v súlade s čl. XVII. bod 7a) VPP po zániku poistného vzťahu
na žiadosť žalobkyne. Existenciu pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje, že
nebola započítaná pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané na osobitné písomné
alebo iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu. Príslušné ustanovenie VPP totiž presne
vymedzuje moment vzniku pohľadávky a o podstate a výške pohľadávky bola žalobkyňa ako klientka

upovedomená finančným agentom (vychádzajúc z podpísaného záznamu o požiadavkách a potrebách
klienta). Keďže predmetom rozhodcovského konania nebola pohľadávka, ktorej právnym dôvodom bolo
zaplatené poistné, ale samostatná pohľadávka odlišná od poistného a s poistným nijako nesúvisiaca,
oznámenie o zániku poistenia neobsahovalo oznámenie o tejto osobitnej pohľadávke. Oznámenie o
bilancii poistného preto nie je možné vykladať tak, že by malo znamenať aj zánik od poistného odlišnej

pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a VPP. S poukazom na označené skutočnosti žalovaný navrhol, aby
súd v prípade nesplnenia podmienok pre vedenie súdneho konania žalobu ako nedôvodnú zamietol a
žalobkyni uložil nahradiť žalovanému trovy konania.
K rozhodcovskému súdu žalovaný poznamenal, že Arbitrážny súd v Košiciach je stálym rozhodcovským
súdom, ktorý je nezávislý od žalovaného a žalovaný nemá ani nemal zriadený rozhodcovský súd na

prejednávanie sporov v rozhodcovskom konaní.

Pojednávania dňa 25.3.2014 sa žalovaný nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie
pojednávania z dôležitých dôvodov nežiadal. Súd preto v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v
neprítomností odporcu.

Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že nevedela, že vôbec sa vedie nejaké
rozhodcovské konanie, nedostala upovedomenie o začatí rozhodcovského konania. Návrh na začatie
rozhodcovského konania, upovedomenie o začatí rozhodcovského konania a rozhodcovský rozsudok jej
boli doručené spolu dňa 18.4.2013. Ďalej uviedla, že rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná,

nepodpisovala žiadnu rozhodcovskú doložku osobitne, všetko podpisovala naraz v jednom.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že zotrváva na vyjadrení zo dňa 3.7.2013.
ďalej uviedol, že tvrdenia žalobkyne sú účelové. Žalovaný vyžadoval od sprostredkovateľa poistenia
bezpodmienečne 4 podpisy na dokumentácii k poistnej zmluve, z ktorých jeden bol konštitutívny za

účelom uzavretia poistnej zmluvy a tri boli deklaratórne - na zdravotnom záznamníku, pod všeobecnými
poistnými podmienkami, že ich prevzala. Aj na poistnej zmluve za podpisom figuruje vyhlásenie
žalobkyne, že so všetkými náležitosťami poistnej zmluvy, vrátane VPP bola oboznámená. Uviedol, že
žalobkyňa deklarovala, že so všetkými náležitosťami zmluvy, vrátane VPP, osobitných dojednaní č.
01/2007, rozhodcovskej doložky a tak isto so záznamom o požiadavkách a potrebách klienta, ktoré

podpisovala, bola riadne oboznámená. Taktiež predložil preklad zhrnutia prípadu C 478/99 Komisie
európskych spoločenstiev, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 a uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2013.

V záverečnej reči napokon právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa ústavnej judikatúry SR a

zákona č. 244/2002 Z.z. môže byť rozhodcovská doložka súčasťou osobitných častí alebo príloh zmlúv
a nevyžaduje sa ju uzatvárať zvlášť v nejakej inej forme listiny. Rozhodcovská doložka môže byť aj
súčasťou formulárovej poistnej zmluvy, ale musí byť jasne, zreteľne oddelená od ostatného textu, čo v
danom prípade bolo splnené. Právny zástupca žalovaného mal za to, že pri uzatváraní poistnej zmluvy
žalovaný vytvoril žalobkyni dostatok priestoru a možnosti na výber, či osobitné zmluvné dojednanie,

vrátane rozhodcovskej doložky, svojím podpisom prijme alebo nie a tým bol naplnený základný zmysel
a účel ust. § 53 ds. 2 Občianskeho zákonníka zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ nútený pristúpiť k
zmluvnému dojednaniu, s ktorým nesúhlasí, len preto, že je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú
chce uzavrieť v prípade, že nemá možnosť ovplyvniť obsah tohto dojednania. Ak žalobkyňa podpísalapoistnú zmluvu a spochybňuje priebeh kontraktácie poistnej zmluvy, zjavne nekonala v dobrom úmysle,
svojím podpisom deklarovala nepravdivú listinu a nezasluhuje si žiadnu súdnu ochranu pred následkami
takéhoto konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s
podanou žalobou, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa 3.7.2013, obsahom listinných
dôkazov, najmä s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.1.2008, Všeobecnými poistnými
podmienkami pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. (21-05-07) /

ďalej len „VPP“/, osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 01/2008 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX,
výpoveďoupoistnejzmluvyzodňa29.11.2009,oznámenímozánikupoisteniazodňa8.1.2010,návrhom
na začatie konania o zaplatenie 294,01 eur, upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským
súdom zo dňa 9.1.2012, rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2678/2012
zo dňa 19.1.2012, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX,
kópiou spisu Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2678/2012, ako aj ostatným spisovým materiálom a

zistil, že skutkový stav zodpovedá stavu, ako ho v návrhu opísala žalobkyňa s tým, že rozhodcovský
rozsudok jej bol doručený dňa 18.4.2013.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského

konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase podpísania poistnej zmluvy
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľpreto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou (toto ustanovenie bolo prevzaté do OZ s účinnosťou od 1.1.2008).

Podľa XV. časti bodu 1 VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky
z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s
výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a
jeho rokovaním poriadkom.

Podľa XV. časti bodu 2 VPP pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý,

spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí
byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní
na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút
i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa& § 12 ods. 3 zákona č.
244/2002 Z.z. uverejneného v Obchodnom vestníku.

Podľa bodu 2. osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 poistník (poistený) a poisťovňa týmto
vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti VPP, pričom toto

ustanovenie zmluvné strany chápu ako rozhodcovskú doložku.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

Účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, kde žalobkyňa vystupovala ako fyzická osoba, ktorá
zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalovaný pri poskytovaní poistenia vystupoval v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že poistná zmluva
uzavretámedziúčastníkmikonaniamácharakterspotrebiteľskejzmluvyatátomusíspĺňaťajpožiadavky
upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Vo VPP bola okrem iného upravená aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
rozhodoval a ktorej platnosť žalobkyňa namieta. Okrem podpisu žalobkyne na konci VPP podpísala
žalobkyňa aj osobitné zmluvné dojednania, v ktorých v bode 2 je vopred naformulovaný súhlas
zmluvných strán s riešením sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle časti XV. VPP.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom, rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len

význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov a rešpektovania ochrany práv
spotrebiteľov je plne opodstatnená. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne

spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,
nedokáže náležite naplánovať, sú odôvodnené.

Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo najmä

v § 53 ods. 4 OZ) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni,
aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej
podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona, prípadne aj na inú podmienku, ktorá
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vintenzite upravenej v cit. § 53 ods. 1 OZ. Smernica 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava
niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných
zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

Rozhodcovskú doložku upravenú v znení, ako je uvedené vyššie, súd považuje za neprijateľnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov:

Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP a to v ich XV. Časti - Rozhodcovské konanie pričom v
súlade s ustanovením § 788 ods. 3 Obč. zák., všeobecné podmienky poistenia (poistné podmienky)
tvoria súčasť poistnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia poistné podmienky sú záväzne a sú obligátornou
súčasťou poistnej zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť.

Rozhodcovská doložka je vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť

rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na
rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal
žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od
prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského

súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút
rozhodcovského súdu. Takýto spôsob zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu je podľa názoru
súdu ukážkovým príkladom neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súd vytvorený žalovaným ako
dodávateľom, resp. osobou poverenou žalovaným, teda bola by tu veľká pochybnosť o objektívnosti
takéhoto súdu. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver

ako ten, že ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru žalovanému s cieľom na jednej strane
zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na
druhej strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa
rozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa rozhodcovskej
doložky nevie ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť.

Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nič nemení to, že v konečnom
dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda
nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, postačuje na to, aby

bola neprijateľná. V opačnom prípade by bolo dosť ťažké, ak nie priam nemožné dosiahnuť cieľ
sledovaný aj smernicou 93/13/EHS, teda zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými
podmienkami, keďže by bolo ich možné obísť podobne, ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou
takisto ním použitou, že rozhodcovský súd, ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od žalovaného.

Neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a názoru, že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by
mohlo byť exekučným titulom, bez toho, aby sa vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje aj rokovací
poriadok rozhodcovského súdu a sadzobník poplatkov. Aj keď uvedený postup nie je právne významný
pre posúdenie rozhodcovskej doložky (túto súd považuje za neprijateľnú z vyššie uvedených dôvodov),
súd ho na dokreslenie uvádza.

Žaloba a rozsudok sa síce doručujú do vlastných rúk protistrane (§ 5 bod 3 rokovacieho poriadku), ale
tieto je možné považovať za doručené, aj keď si protistrana zásielku nevyzdvihne v odbernej lehote,
pričom v zmysle § 24 bod 2 rokovacieho poriadku v skrátených konaniach (teda bez ústneho prejednania
žaloby) sa rozhoduje v sporoch, ak predmetom je peňažná pohľadávka nepresahujúca 66 500 eur,

pričom aj takýto rozsudok spolu so žalobou je možné doručiť aj tzv. náhradným doručením, teda o tomto
sa ani účastník nemusí dozvedieť. Pri spotrebiteľských nárokoch je možné žiadať ústne prejednanie
sporu, ak predmet konania presahuje 300 eur, ale takáto žiadosť je spoplatňovaná (§ 29b rokovacieho
poriadku). Od tohto poplatku (36 eur v zmysle sadzobníka poplatkov - príloha č. 2 rokovacieho poriadku
bod 1) spotrebiteľ nie je oslobodený, podobne, ako od poplatku za preskúmanie námietky nedostatku

právomoci (§ 29b bod 2 rok. poriadku), ktorý predstavuje 360 eur (príloha č. 2 bod 4 sadzobníka
poplatkov). Za návrh na oslobodenie od poplatkov je pritom žiadateľ povinný uhradiť poplatok vo výške
36 eur (príloha č. 2 bod 3 sadzobníka poplatkov). Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že
za podaný odpor je potrebné uhradiť poplatok vo výške 72 eur, ktorého zaplatenie je podmienkouprihliadania na odpor. Odpor je pritom potrebné podať v lehote 5 dní. Trovy priznané rozhodcovským
súdom dosahujú sumu 276 eur.

Spotrebiteľ je v konaniach, v ktorých uplatňuje alebo bráni svoje práva vyplývajúce zo spotrebiteľskej
zmluvy,oslobodenýodsúdnychpoplatkovvzmysle§4ods.2písm.za)zákonač.71/1992Zb.osúdnych
poplatkov, teda v súdnom konaní neplatí žiadne poplatky. Ak sa v súdnom konaní vydá rozhodnutie v
skrátenom konaní (čiže platobný rozkaz), nie je možné ho doručiť tzv. fikciou doručenia, teda považovať
žalobu a platobný rozkaz za doručený, aj keď si ho protistrana neprevzala v odbernej lehote. odpor proti

platobnému rozkazu je možné podať v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu (ide o ochranu 2.
strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci konečné bez toho, aby vedela, že
voči nej prebieha nejaké konanie). V prípade nedoručenia platobného rozkazu, sa tento ruší bez toho,
aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon. V prípade, ak by predmetom konania pred všeobecným
súdom bola suma uplatnená v rozhodcovskom konaní, náhrada trov úspešnému účastníkovi by činila
necelých 70 eur (súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej

pomoci vo výške 48,46 eur bez DPH).

Takýto postup rozhodcovského súdu a podmienky uplatnenie určitých úkonov tiež značne sťažuje
postavenie spotrebiteľa, ak by rozhodcovskú doložku súd považoval za prijateľnú (čo už vzhľadom na
vyššieuvedenénepovažuje).Ajtentopostupzvolenéhorozhodcovskéhosúdunasvedčujetomu,čobolo

skutočným cieľom dojednania rozhodcovskej doložky. Aj rozhodcovské konanie, ktoré by bolo založené
skutočnou dohodou zmluvných strán o rozhodcovskej doložke, musí v prípade spotrebiteľských zmlúv
a sporov z nich vyplývajúcich dosahovať štandardy minimálne na úrovni, aké sú zaručené podľa
Občianskeho súdneho poriadku a súvisiacich predpisov (napr. oslobodenie od súdnych poplatkov a
pod.).

Hlavnou námietkou žalovaného v priebehu konania bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
osobitne dojednaná, preto je platná. Z celého znenia uvedenej námietky oprávneného vyplýva, že
žalovaný poukazuje a vychádza zo znenia § 53 ods. 1 OZ účinného od 1.1.2008, ktoré upravuje, že
nejde o neprijateľnú podmienku, ak je individuálne dojednaná.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - žalobkyni predložená, je skôr o nevhodnom predkladaní

zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8
ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Je potrebné prihliadať aj na znenie § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Po zohľadnení tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že
rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Je totiž zrejmé z celého
znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej
doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť.

Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP, sú písané malým, husto písaným textom, ktoré
sťažujú ich čítanie. Žalovaný sa bránil, že žalobkyňa si mohla vybrať, či osobitné dojednania podpíše.
Na konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta, hneď za tým sú osobitné dojednania k poistnej
zmluveanáslednesúuvedenédvaväčšierámčeky,jedennapodpispreklientaajedenprezamestnanca
poisťovňu, resp. sprostredkovateľa poistenia. Uvedené usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje

dojem, že ten hlavný, či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami, keďže
až za týmto nasleduje rámčeky pre podpisy oboch zmluvných strán. Aj toto nasvedčuje (podobne
ako mnoho žalôb podaných aj na tunajšom súde s rovnakým skutkovým podkladom), že žalobkyňa v
dobrej viere a na základe pokynov podpísala všetky dokumenty predložené sprostredkovateľom poistnej
zmluvy, pričom nebola skutočne oboznámená, čo vlastne podpisuje.

Súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom
Smernice Rady 93/13/EHS (na ktoré poukazoval aj právny zástupca žalovanej) o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, akbola navrhovaná vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (č. 3 ods. 2). V tomto prípade bola rozhodcovská
doložka navrhnutá dodávateľom vopred na predpísanom tlačive, o čom svedčí aj to, že jedinými údajmi,

ktoré boli do všeobecných obchodných podmienok dopisované rukou, boli údaje o osobe poistníka,
osobe konajúcej za poisťovňu, číslo poistnej zmluvy a dátum a miesto podpisu zmluvy.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo
individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy,

neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o docielenie stavu, ktorý
má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“,
článok 5 a násl.

K tomu súd poukazuje na znenie predmetnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého je dôvodom jej

uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť konania“. Takéto znenie vytvára pre spotrebiteľa klamlivý
dojem, že rozhodcovské konanie má v porovnaní so súdnym konaním len samé výhody a že je v
záujme samotného spotrebiteľa. Nie je v ňom žiadna zmienka o tom, že v rozhodcovskom konaní mu
(ako žalovanému) nebude poskytnutý taký priestor na uplatnenie procesných práv na obranu proti
uplatnenému nároku, ako mu poskytujú procesné predpisy v prípade konania pred súdom. Rozdiely

medzi konaním pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom už boli popísané vyššie.

Na uvedené skutočnosti súd poukázal na zdôraznenie toho, že podľa znenia rozhodcovskej doložky
je dôvodom jej uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť“, avšak v konečnom dôsledku je účelom
rozhodcovského konania zjednodušenie prístupu žalobcu k rýchlemu vydaniu exekučného titulu na úkor

spotrebiteľa eliminovaním jeho práva brániť sa proti uplatňovanému nároku, pričom spotrebiteľ o týchto
skutočnostiach (vzhľadom na znenie rozhodcovskej doložky) nemohol mať vedomosť.

Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť
záver, že z neho vyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o rozhodcovskej doložke a jej prípadných

následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím
poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je
možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť, ale de
facto povinnosť).
Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcej sa právomoci súdu na konanie v zmysle § 106 ods. 1, resp.

ods. 3 O.s.p., k tejto súd poznamenáva, že z rozhodcovského spisu je zrejmé, že žalobkyňa odpor
proti rozhodcovskému rozsudku nepodala, teda rozhodcovský súd nemá o čom rozhodovať v riadnom
konaní, pričom v danom prípade nejde o situáciu, že sa rieši vec sama a súd zistí, že by mal spor
rozhodovať rozhodcovský súd (ako to upravuje § 106 ods. 1 O.s.p.), resp. že vo veci samej už začal
konať rozhodcovský súd, ale ide o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na ktoré má stále

právomoc všeobecný súd.

Súdu je známe z úradnej činnosti, že vo väčšine prípadov súdy v exekučných konaniach, kde ako
oprávnený vystupuje žalovaný a žiada vymáhať dlžnú sumu na základe rozhodcovského rozsudku
vydaného na základe rozhodcovskej doložky obsahovo totožnej s tou, ktorú súd posudzoval v tomto

prípade, poskytujú ochranu povinným, ktorí v pôvodnom konaní boli v pozícii spotrebiteľa, a to z dôvodu
neplatnosti rozhodcovskej doložky. Mnohé z týchto rozhodnutí boli potvrdené aj odvolacími súdmi a aj
NS SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatuje neprijateľnosť a tým aj neplatnosť

rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobila nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne. Rozhodcovský súd preto
nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania

nepriznal náhradu trov konania. Žalobkyňa, ktorá bola v konaní úspešná by mala nárok na náhradu
trov konania od žalovaného, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu neúspešný, avšak žalobkyňa si trovy
konania neuplatnila.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého

odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.