Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. marec 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/355/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812205536
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812205536.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľov - 1/ O. Y.,
nar. XX.X.XXXX, 2/ M. Y., rod. O., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom K., Z. XXX, obaja v zastúpení - JUDr.
Peter Machaj, advokát so sídlom v V. C., P. XX, proti odporkyni - Z. W., rod. M., nar.X.X.XXXX, bytom
K., O. XXX, právne v zastúpení Mgr. Gabriel Vons, advokát so sídlom ul. M. XXX,XXX XX G., o určenie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva cesty, na základe odvolania navrhovateľov 1/, 2/
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/119/2012-60 zo dňa 25.3.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok okresného súdu.

Odporkyni náhrada trov odvolacieho konania od navrhovateľov 1,2

sa nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov 1/, 2/, ktorí žiadali zriadiť v ich
prospech ako spoluvlastníkov stavby rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. 456/2
a zapísaného na LV č. XXXX k.ú K., vecné bremeno - právo cesty t.j. právo prechodu pešo, vozom a
motorovými vozidlami k ich rodinnému domu cez pozemok C-KN parcela č. 454/2 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 80 m2, odčlenený geometrickým plánom č. 127/2012 zo dňa 4.7.2012 vyhotoviteľa
Brandys, s.r.o., od pozemku C-KN parcela č. 454, ktorého vlastníkom v dobe rozhodovania súdu prvého
stupňa bol pôvodný odporca M. W., súčasne žiadali uložiť povinnosť vlastníkovi dotknutého pozemku

( pôvodnému odporcovi) toto vecné bremeno - právo cesty strpieť.

Pôvodný odporca s návrhom navrhovateľov 1/, 2/ nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť najmä z dôvodu, že
navrhovatelia majú prístup k svojmu domu po pozemkoch vedených na LV č. XXXX k.ú. K. ako E-KN
parcela č. 456/1, č. 456/2 a č. 456/3 vo vlastníctve otca navrhovateľa 1/ C. Y., ktorý navrhovateľom
predmetný rodinný dom daroval.

Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že navrhovatelia 1/, 2/ sú manželmi. Darovacou zmluvou
zavkladovanou pod č. V 1538/10 nadobudli vlastnícke právo k rodinného domu súp. č. XXX v K.
vedeného na LV č. XXXX k.ú. K., postaveného na parcele č. 456/2 od otca navrhovateľa 1/ C. Y., sú teda

podielovými spoluvlastníkmi označenej nehnuteľnosti. V prospech menovaného darcu bolo darovacou
zmluvou súčasne zriadené právo doživotného bývania a užívania rodinného domu. Navrhovatelia
1/, 2/ ako spoluvlastníci rodinného domu súp. č. XXX sa domáhali s poukazom na § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu (cesty) pešo,vozom a motorovým vozidlom cez pozemok C-KN parcela č. 454/2 vyčlenený geometrickým plánom
preukázateľne v dobe rozhodovania súdu prvého stupňa vo vlastníctve pôvodného odporcu. Svoj návrh
zdôvodnili najmä tým, že nemajú prístup k svojmu rodinnému domu kvôli nesúhlasu pôvodného odporcu

ako vlastníka parcele C-KN 454/2, hoc táto parcela od povolenia užívania domu v roku 1965 slúžila na
prístup potrebný na dovezenie paliva, plodín z poľa a iných vecí potrebných a súvisiacich s užívaním
domu.

Okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Konštatoval, že navrhovatelia l,2 splnili prvú hmotnoprávnu podmienku, preukázali, že sú

spoluvlastníkmi domu súp. č. XXX a nie sú vlastníkmi pozemkov E-KN parcele č. 456/1, č. 456/2 a č.
456/3 (totožné s C-KN parcelou č. 456/1 a č. 456/2), po ktorých ako priľahlých pozemkoch je možný
prístup k ich stavbe či už z verejnej komunikácie na C-KN parcele 4429/3 pred rodinným domom alebo
z verejnej komunikácie na C-KN parcele č. 463/98 za hospodárskou budovou patriacou k rodinnému
domu. Nepreukázali však, že splnili druhú hmotnoprávnu podmienku, a to, že by za daných okolností
nebolo možné prístup k stavbe zabezpečiť inak. Okresný súd z výsluchu navrhovateľov, z výpovede

svedka C. Y., ale aj z ohliadky na mieste samom mal preukázané, že navrhovatelia majú riadny prístup
k svojmu rodinnému domu. Ku svojej domovej nehnuteľnosti môžu prichádzať pešo aj motorovým
vozidlom ( aj k prednej strane rodinného domu ) od verejnej komunikácie na parc. č. 4429/3, do
dvora za rodinným domom je možný prejazd z verejnej komunikácie parc. č. 463/98 cez hospodársku
budovu, ktorá ako uviedol navrhovateľ v l. rade, už v minulosti slúžila na prejazd vozom, čo napokon

dokumentujú aj na oboch stranách hospodárskej budovy sa nachádzajúce dvojkrídlové drevené vráta o
celkovej šírke 4,70 metra. Súd za nedôvodný vyhodnotil argument navrhovateľa a svedka, že vráta sa
nedajú otvoriť, keďže stavebnotechnický stav hospodárskej budovy je výlučne ich záležitosťou, rovnako
ako iba od nich závisí stav v akom sa nachádza terén na par. č. 456/1 v priestore medzi hospodárskou
budovou a komunikáciou parc.č. 463/98. Navrhovatelia k svojej domovej nehnuteľnosti ( či už z verejnej

komunikácieparc.č.4429/3predrodinnýmdomom,akoajzverejnejkomunikácieparc.č.463/98vzadnej
časti za hospodárskou budovou ) môžu prichádzať po pozemku C. Y. znázorneného na geometrickom
pláne ako C-KN parcela č. 456/1, ktorý pozemok navrhovatelia už dlhodobo nerušene užívajú a chodia
po ňom s jeho súhlasom. Vzhľadom na to, že práve od neho darovacou zmluvou ešte v roku 2010
nadobudli svoj rodinný dom bez prislúchajúcich pozemkov - bez pozemku zastavaného domom a bez

dvora za rodinným domom, je potrebné podľa názoru súdu prvého stupňa, v tomto ich dlhodobejšom
správaní vidieť, s prihliadnutím aj na ich dobré vzťahy s otcom a spoločné bývanie v dome, konkludentne
uzavretú dohodu v zmysle § 35 ods. 1 a § 51 Občianskeho zákonníka, obsahom ktorej je právo
navrhovateľov užívať parcelu č. 456/1 okrem iného aj na prístup k rodinnému domu. Ak by navrhovatelia
takýto prístup využívať nemohli, nesporne by sa už dávno domáhali aj prístupu cez uvedenú parcelu a

nielen prístupu cez parcelu vo vlastníctve odporcu. Súdu sa javí neobvyklým darovanie iba samotnej
stavby rodinného domu navrhovateľom v roku 2010 bez prislúchajúceho pozemku (dvora) a dokonca
bez zastavaného pozemku, keďže prijatím daru v takejto podobe si navrhovatelia museli byť vedomí
následných problémov s prístupom k domu. V tomto smere sa neponúka súdu iné vysvetlenie darovania
než to, že ním chceli navrhovatelia s C. Y. dosiahnuť iný vlastnícky stav rodinného domu a iný vlastnícky

stav priľahlých pozemkov, vytvoriac tak situáciu pre súdne zriadenie prístupu cez pozemok odporcu v
doterajšom rozsahu. Ohliadkou na mieste samom bolo dokonca zistené, že navrhovatelia si v súčinnosti
s otcom navrhovateľa 1/ môžu zabezpečiť po minimálnych terénnych úpravách aj príjazd motorovým
vozidlom bezprostredne až k rodinnému domu bez toho, aby došlo k zaťaženiu pozemku odporcu
vecným bremenom. Popri tom navrhovatelia majú prístup motorovým vozidlom aj k prednej strane

rodinného domu od verejnej komunikácie na parcele č. 4429/3, keďže na mieste samom bolo zamerané,
že ku schodom rodinného domu je vzdialenosť od vchodovej bráničky - ku ktorej je možný prístup
motorovým vozidlom - iba necelé dva metre. Čo sa týka vchodu do pivničných priestorov na ľavej strane
rodinného domu, je skutočne situovaný tak, že v súčasnosti ho možno využívať iba za podmienky vstupu
na susedný pozemok odporcu C-KN parcelu č. 454. Daná situácia je ale riešiteľná, podľa názoru súdu

aj bez toho, aby bolo zriadené vecné bremeno - právo cesty cez pozemok odporcu. Navyše, bola by
úplne neprimeranou požiadavka, aby cesta za účelom vstupu do pivničných priestorov mala podobu
prejazdu vozom či motorovými vozidlami. Z ohliadky miesta vyplynulo, že vstup do pivničných priestorov
sa nachádza vo vzdialenosti cca 2 metre od vchodovej bráničky, ku ktorej je možný prístup po verejnej
komunikácii či už vozom alebo motorovým vozidlom a táto vzdialenosť medzi bráničkou a vstupom

do pivnice je potom nepochybne prekonateľná pešo aj v prípade potreby navrhovateľov uskladniť v
pivničných priestoroch či už palivo alebo poľnohospodárske plodiny. Vstup na pozemok odporcu C-KNparcelu č. 454 by v takom prípade bol samozrejme možný iba za použitia § 127 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Navrhovatelia majú aj iné alternatívy ako si v iných miestach zriadiť vstup do pivničných
priestorov bez toho, aby bolo možné obmedziť vlastnícke právo odporcu k jeho pozemku C-KN parcele

č. 454. Napokon súd zvýraznil aj ústavný princíp vyplývajúci z článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky, že aj zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné iba
za primeranú náhradu pre vlastníka pozemku. Navrhovatelia nijako neuviedli aká náhrada by mala byť v
tomto smere odporcovi poskytnutá za zriadenie vecného bremena v navrhovanom rozsahu, táto otázka
nebola však dôvodom zamietnutia ich návrhu. Podstatný dôvod zamietnutia návrhu je daný nesplnením

hmotnoprávnych podmietok na zriadenie vecného bremena v prospech navrhovateľov ako vlastníkov
rodinného domu súp. č. 120, túto otázku okresný súd zvýraznil iba z dôvodu, že aj keby boli splnené
podmienky na zriadenie vecného bremena v prospech navrhovateľov ako vlastníkov rodinného domu
súp. č. XXX k jeho zriadeniu by nedošlo bez náhrady, bezodplatne.

V bezprostrednej nadväznosti ako neopodstatnený zamietol návrh navrhovateľov aj v časti, ktorou
požadovali zaviazať odporcu k strpeniu zriaďovaného vecného bremena v podobe práva cesty. Okresný

súd poukazuje na konštitutívny charakter rozhodnutia podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka,
v zmysle označeného ustanovenia vecné bremeno iba sa konštituuje, povinnosť strpenia vzniká až
vykonateľnosťou rozsudku. Teda aj v prípade, ak by súd zriaďoval vecné bremeno, musel by zamietnuť
návrh navrhovateľov v tejto časti o jeho strpenie keďže ku dňu rozhodovania súdu by neexistovala
povinnosť odporcu, ktorú by mal strpieť. Na záver okresný súd uviedol, že síce navrhovatelia predložili

kúpnu zmluvu datovanú dňom 2.12.1963 ktorou dokazovali, že C. Y. odkúpil aj pôvodnú PK parcelu č.
454, no v prípade, že by menovaný skutočne sa stal vlastníkom tejto PK parcely (čo preukázané nebolo),
z ktorej bola vytvorená C-KN parcela č. 454 odporcu, musela by táto skutočnosť viesť k zamietnutiu
žaloby pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, keďže v takom prípade by žaloba smerovala voči
odporcovi ako osobe, ktorá by nebola vlastníkom C-KN parcely č. 454.

Rozhodovanie o trovách konania okresný súd opiera o § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
odporcovi - úspešnej procesnej strane priznal od neúspešných navrhovateľov 1/, 2/ náhradu trov
právneho zastúpenia v celkovej sume 336,28 eur a podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil navrhovateľom 1/ a
2/ povinnosť uvedené trovy zaplatiť spoločne a nerozdielne právnemu zástupcovi odporcu.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie navrhovatelia, domáhali sa jeho zrušenia a vrátenia

veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní vytýkali nesprávne skutkové zistenia a nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, okresný súd neodôvodnil rozsudok, čím im odňal možnosť
konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Prioritne poukazovali na dôvody podania návrhu, na vymedzenie skutkových otázok v návrhu na začatie
konania z ktorých vyvodili požiadavku zriadenia vecného bremena - práva cesty, t.j. práva prechodu

pešo, vozom a motorovým vozidlom k svojmu rodinnému domu súp. č. XXX cez parcelu odporcu C-KN
454/2. Poukazovali na listinné dôkazy, územné rozhodnutia a rozhodnutia o prípustnosti stavby vydané
ONV odbor výstavby v Dolnom Kubíne č.j. Výst. 3011/65-327-A/10 zo dňa 30.12.1965. Z listín je zrejmé,
že C. Y. - otec navrhovateľa rodinný dom postavil v uvedenej lokalite a uvedené rozhodnutia počítali
s využitím pozemkov parcela č. 454 a parcela č. 456/1, na ktoré boli aj osadené základy rodinného

domu. Stavba bola oprávnená a povolená. Od dania stavby do užívania t.j. od roku 1965 do domu
sa vstupovalo z parcele č. 454, v rozsahu ako je to vyznačené na nimi predloženom geometrickom
pláne, vyhotovenom dňa 4.7.2012 Brandys, s.r.o. pod č. 127/2012, úradne overenom Správou katastra
v Námestove pod č. 548/2012, teda cez CKN parcelu č. 454/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere
80 m2. Od roku 1965 sa parcela využíva ako prístupová cesta k rodinnému domu a tento prístup je

nevyhnutne potrebný na dovezenie dreva, zemiakov a plodín z poľa, na vstup za rodinný dom, na
dovezenie paliva a iných potrebných vecí v súvislosti s užívaním rodinného domu súp. č. XXX na
parcele č. 456/2. V minulosti viackrát sa pokúsili o zriadenie vecného bremena dohodou, no vlastník
pozemku na žiadnu primeranú dohodu pristúpiť nechcel. V priebehu konania, ale aj pri ohliadke na
mieste samom podľa ich názoru bolo preukázané, že splnili zákonné požiadavky pre zriadenie vecného

bremena - práva cesty cez uvedený pozemok. Sudca ako odborník vykladá spôsob úpravy možného
vstupu do rodinného domu a sám bez znaleckého dokazovania tvrdí akým spôsobom je možné vyriešiť
tento problém bez zásahu do vlastníctva priľahlého pozemku. Rieši aj problém vstupu k nehnuteľnostiprávom prechodu, pešo, vozom a motorovým vozidlom k rodinnému domu súp. č. XXX cez hospodársku
budovu z pozemku CKN parcela č. 463/98, za hospodárskou budovou. Ak súd zamietol žalobu, mal
skúmať či sú na takýto postup zákonné podmienky. Bez ďalšieho dokazovania nemohol sám sudca

hodnotiťodbornéotázky,ktorýchzodpovedaniesivyžadujeodbornéznalosti.Súdmaldokonaniapribrať
znalca na zodpovedanie odborných otázok, takto však nepostupoval. V konaní bolo preukázané, že
vstup do pivnice domu a dvora sa môže zabezpečiť len zo spornej nehnuteľnosti, iný vstup z priestoru
domu nie je. K pivnici je potrebný celoročný vstup, majú v nej uskladnené potraviny, je tam umiestnené
vykurovacie zariadenie, dielňa s sklad tuhého paliva, do pivnice treba denne vchádzať, prístup nemožno

zabezpečiť cez nehnuteľnosť - starú hospodársku budovu. Bez odborného a ekonomického zhodnotenia
prispôsobenia vstupu k domu, nie cez priľahlý pozemok, nemožno vec právne posúdiť a rozhodnúť
tak, ako súd prvého stupňa. Okresný súd v posudzovanej veci postupoval v rozpore s platnou právnou
úpravou, teda v rozpore s ustanovením § 151o ods. 3 OZ, keď bez ďalšieho návrh zamietol. Napokon
pri hodnotení dôkazov nedodržal ustanovenie § 132 O.s.p., čím bolo zasiahnuté do ich práv a bola im
odňatá možnosť konať pred súdom. Žiadali zároveň priznať i trovy odvolacieho konania titulom právnej

služby za 1 úkon.

V ten istý deň ako navrhovatelia doručili odvolanie súdu, podali i návrh na zmenu účastníka konania
na strane odporcu s poukazom na § 92 ods. 2 O.s.p. na tom základe, že po vyhlásení rozsudku súdu
prvého stupňa odporca previedol nehnuteľnosť - pozemok zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. K. evidovaný
ako parcela registra „C“ č. 454 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1358 m2 (pozemok cez ktorý sa

domáhajú určenia práva prechodu cesty) na nadobúdateľku Z. W., rod. M.. Krajský súd v Žiline v štádiu
odvolacieho konania tento procesný návrh navrhovateľov 1/, 2/ akceptoval a procesným uznesením
č.k.10 Co 355/2013-77 zo dňa 12. februára 2014 postupujúc podľa § 92 ods. 2 O.s.p. a v spojení s
§ 216 ods. 1 O.s.p. zmenu účastníka na strane odporcu pripustil a v ďalšom už namiesto pôvodného
odporcu konal ďalej so Z. W., rod. M. ako odporkyňou, ktorá v ďalšom štádiu odvolacieho konania v

celom rozsahu pristúpila k stanovisku pôvodného odporcu.

Pôvodný odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal potvrdenie rozsudku. Stotožnil sa jednak
so skutkovými tvrdeniami, ako aj s právnym posúdením veci. Zvýraznil, že navrhovatelia majú prístup k
stavbeceznehnuteľnosťotcanavrhovateľaC.Y.výsluchomktoréhobolopreukázané,ženavrhovateľom
v užívaní týchto nehnuteľností nijako nebráni, tieto môžu užívať vstup ku svojej domovej nehnuteľnosti

neobmedzene. Nakoľko ide o otca a svokra navrhovateľov, ktorí im domovú nehnuteľnosť daroval a
zároveň ide o osobu, ktorá má právo doživotného bývania v domovej nehnuteľnosti, prechodom cez
jeho nehnuteľnosť budú lepšie zabezpečené nevyhnutné potreby vlastníkov stavby a nezasahujú v
tak závažnej miere do vlastníckych práv C. Y., ako by zasiahlo zriadenie vecného bremena do práv
odporcu. Nezakladá sa na pravde ich tvrdenie, že im nechcel predať časť svojej nehnuteľnosti, títo

však s uzavretím kúpnej zmluvy nesúhlasili, nechceli pristúpiť na primeranú dohodu. O tom svedčí i
skutočnosť, že podaným návrhom sa domáhajú zriadenia vecného bremena bez primeranej náhrady.
Jeho vlastníctvo k spornému pozemku bolo už predmetom iného súdneho konania, v ktorom bola žaloba
právneho predchodcu navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva k tomuto pozemku zamietnutá. Je
pre konanie nepodstatné, že miestna komunikácia, po ktorej si navrhovatelia môžu zabezpečiť prístup v

súčasnosti, pred viac ako 40 rokmi neexistovala. Odporca preto žiadal potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa pre vecnú správnosť a žiadal navrhovateľov 1/, 2/ zaviazať k povinnosti spoločne a nerozdielne
mu nahradiť trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby. K
písomnému vyjadreniu pôvodného odporcu v merite veci pristúpila aj aktuálna odporkyňa.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( § 10 ods. l O.s.p.), po zistení, že odvolanie podali na to oprávnení

účastníci ( § 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods. l O.s.p.) preskúmal vec v
rozsahu a z dôvodov podľa § 212 O.s.p., a po nariadení odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.)
rozsudok okresného súdu postupom podľa § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil pre vecnú správnosť.

Ani výsledky dokazovania na odvolacom pojednávaní neboli spôsobilé vyvrátiť vecnú správnosť
rozhodnutia okresného súdu. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s prijatými závermi okresného

súdu v posudzovanej veci, na ne poukazuje. Na zvýraznenie vecnej opodstatnenosti zamietnutia návrhunavrhovateľov považuje krajský súd za svoju povinnosť zaujať stanovisko k odvolacím argumentáciám
zásadného významu vznesené odvolateľmi v odvolaní.

Krajský súd prioritne konštatuje neopodstatnenosť odvolania vytýkajúce rozhodnutiu nedostatok

dôvodov. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa po obsahovej stránke je v súlade s
ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., účastníkom konania dáva relevantné odpovede pre rozhodujúce
skutkové ako i právne významné otázky. Okresný súd vyargumentoval svoje skutkové zistenia, uviedol
ktoré ustanovenia hmotnoprávneho predpisu na daný prípad aplikoval a konkretizoval i dôvody ktoré
ho viedli k zamietnutiu návrhu navrhovateľov. Písomné vyhotovenie rozhodnutia svojim obsahom

garantuje právo účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Súd prvého stupňa v posudzovanej veci
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil tak ako mu to ukladá
Občiansky súdny poriadok v § 132 i nasl. a z vykonaného dokazovania vyvodil aj správne závery.

Je jednoznačné, že podľa skutkového vymedzenia návrhu na začatie konania sa navrhovatelia
domáhajú zriadenia vecného bremena - práva cesty podľa hmotnoprávneho ustanovenia § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka.

V § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno
vlastníkovi stavby (panujúca nehnuteľnosť) spočívajúce v „práve cesty cez priľahlý pozemok“, ktorý
je vo vlastníctve inej osoby (zaťažená nehnuteľnosť). Podľa označeného ustanovenia možno zriadiť
vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku. Pod pojmom priľahlý
pozemok má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré vlastník

stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste) prípadne k pozemku, z ktorého sa môže dostať k
verejnej komunikácii.

Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty je, že buď celá stavba stojí na
cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý
umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie je vo vlastníctve inej osoby. Druhou podmienkou na

zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť
inak, teda najmä na základe zmluvy. Z toho možno vyvodiť, že vecné bremeno cesty podľa § 151o ods.
3 OZ nemožno zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie; to
neplatí, ak sú náklady s tým spojené neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by bola spôsobená
vlastníkovi priľahlého pozemku zriadením vecného bremena. Právo cesty cez cudzí pozemok je

„núdzovým riešením“, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú
komunikáciu. Pritom ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku.

Hodnotením vykonaného dokazovania je jednoznačné, že obidve zákonné hmotnoprávne podmienky
súd prvého stupňa na posudzovanú vec správne aplikoval. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
navrhovatelia 1/, 2/ sú vlastníkmi stavby - rodinného domu, ktorý kúpnou zmluvou na nich previedol

otec navrhovateľa, ktorý aj po prevode tejto nehnuteľnosti - budovy naďalej ostal vlastníkom priľahlých
pozemkov, vrátane i pozemku, na ktorom rodinný dom navrhovateľov 1/, 2/ stojí. Z konania ďalej
vyplynulo, že darca naďalej má zachované i právo doživotného bývania v domovej nehnuteľnosti
navrhovateľov 1/, 2/.

Je nepochybný záver súdu prvého stupňa, že navrhovatelia 1/, 2/ prístup ku svojej domovej

nehnuteľnostimôžuzabezpečiťamajúzabezpečenéajinýmspôsobom.Prioritnezverejnejkomunikácie
a to konkrétne z dvoch parciel a to z prednej časti domovej nehnuteľnosti, ale aj zo zadnej časti
domovej nehnuteľnosti. Uvedené okolnosti vyplynuli priamo z dokazovania na mieste samom ohliadkou.
Ide o nesporné skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli aj z výsluchu svedka, otca navrhovateľa 1/, ktorý
sám ale aj navrhovatelia 1/, 2/ poukazovali na to, že tento prístup realizujú. Znamená to, že prístup

k domovej nehnuteľnosti ku konkrétnej časti domovej nehnuteľnosti navrhovatelia môžu zabezpečiť aj
viacerými inými spôsobmi tak, ako to konštatuje súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Spôsob
realizovania prístupu k domovej nehnuteľnosti z verejnej komunikácie je evidentne preukázaný. K
uvedenej znalosti súdu prvého stupňa postačovali listinné dôkazy, ktoré mal okresný súd k dispozíciia to najmä geometrický plán, ktorý bol predložený navrhovateľmi 1/, 2/. Súdom uvádzané konštatácie,
že konkrétne ( označené číslami v rozhodnutí) parcele slúžia ako verejné komunikácie, neboli
vyvrátené navrhovateľmi v súdnom konaní, a z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynula

možnosť navrhovateľov využívať ( aj využívajú ) verejné komunikácie na prístup k svojmu rodinnému
domu s. č. XXX. Pokiaľ navrhovatelia chcú pozemok odporkyne využívať na prístup do svojej pivnice,
na túto otázku súd prvého stupňa vyčerpávajúco účastníkom odpovedal, odvolací súd poukazuje na
písomné odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Je správna
záverečná konštatácia súdu prvého stupňa, že v riešenej veci nebola splnená zákonom stanovená

hmotnoprávna podmienka opodstatnenosti návrhu.

Pokiaľ navrhovatelia 1/, 2/ poukazujú na potrebu odborného záveru znalca v hodnotenej otázke
možnosti prístupu k domovej nehnuteľnosti, nemožno s týmto argumentom súhlasiť vzhľadom na to ako
obsahovo svoju žalobu postavili. Naviac takúto potrebu znaleckého dokazovania v konaní pred súdom
prvého stupňa neuplatnili, hoc im bola známa obrana pôvodného odporcu o možnosti navrhovateľov 1/,
2/ využiť prístup k svojej domovej nehnuteľnosti aj cez iné parcele, než žalovanú parcelu.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu má oporu v ustanovení §
142 ods. l O.s.p. Zohľadňuje v celom rozsahu princíp úspechu účastníkov konaní, neúspešnú procesnú
stranu správne okresný súd zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej procesnej strane,
bola zohľadnená účelnosť ich vynaloženia a správnosť ich vyčíslenia.

V odvolacom konaní ( v štádiu po pripustení zmeny účastníkov na strane odporcu) by odporkyňa ako

úspešná účastníčka mala právo na náhradu trov odvolacieho konania od navrhovateľov - neúspešných
účastníkov. Trovy odvolacieho konania si odporkyňa uplatnila na odvolacom pojednávaní dňa 6.marca
2014 titulom trov právneho zastúpenia, tieto trovy však písomne vyčíslené v lehote podľa § 151 ods. l
O.s.p. neboli, iné trovy okrem trov právneho zastúpenia odporkyni nevznikli, z tohto dôvodu odvolací súd
postupujúc podľa § 151 ods. 2 O.s.p. odporkyni náhradu trov odvolacieho konania od navrhovateľov l,2

nepriznal, nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí,
ktorým konanie skončil.

O trovách odvolacieho konania medzi pôvodným odporcom a navrhovateľmi 1,2 rozhodne odvolací súd
samostatným uznesením.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .