Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/181/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206324
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513206324.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci navrhovateľky D. F., nar.

XX.X.XXXX, G. X. XXX/X, F., okres X. S., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom
so sídlom v Sabinove, Ružová 10, proti odporcovi F. O., nar. X.X.XXXX, C. XX, okres X. S., právne
zastúpenému JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, o
určenie výživného pre rozvedenú manželku, takto

r o z h o d o l :

I. I. Súd návrh z a m i e t a.

II. O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2013, po čiastočnom späťvzatí
návrhu na začatie konania a navrhnutej zmene návrhu na začatie konania, o ktorých rozhodol súd

uznesením na pojednávaní dňa 6.3.2014, domáhala uloženia povinnosti odporcovi prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 70,- eur mesačne od 14.11.2013 do 13.11.2018, ako aj náhrady trov konania. v
návrhu na začatie konania poukazovala na to, že jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 5C/54/2013, že bývalý manžel (t.j. odporca) opustil spoločnú domácnosť niekedy
v apríli roku 2013, pričom účastníci sa odvtedy nestretávajú a navrhovateľka býva ďalej v rodičovskom
dome., je evidovaná na ÚPSVaR Stará Ľubovňa ale pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti z
1.1.2013 ako čašníčka s dohodnutou odmenou 2,30 eur za hodinu. Poukázala na to, že odporca pracuje
na železničnej stanici v Plavči a má mesačný príjem približne 500,- eur. Uviedla, že jej mesačné náklady

predstavujú 50,- eur.

Odporca podal súdu dňa 7.1.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu k podanému návrhu na
začatie konania vyjadrenie, v ktorom vyjadril nesúhlas s podaným návrhom poukazujúc na nesplnenie
zákonných podmienok na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky s tým, že navrhovateľka
je zdravá, nemá zdravotné ani iné problémy brániace jej riadne sa zamestnať a pracovať, z manželstva
nepochádzajú maloleté deti, ktoré by bránili navrhovateľke sa zamestnať, je vyučená ako kaderníčka,
pričom podľa odporcu odmietla bezdôvodne jemu známe ponuky práce, pričom to, že je schopná sama

sa živiť vyplýva i z potvrdenia o príjme z dohody o pracovnej činnosti, pričom podľa odporcu jej

.zárobok je vyšší ako uvádza. Poukázal na nejasnosť a nezrozumiteľnosť návrhu, neuvedenie dôvodov
jeho podania, jej oprávnených potrieb a majetkových pomerov, ako aj na to, že dôvodom zániku
manželstva účastníkov bolo práve správanie navrhovateľky a priznanie výživného by bolo v rozpore s
dobrými mravmi.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu podaného návrhu na
začatie konania a k nemu pripojených: čestného prehlásenia, kópie dokladu SIPO a kópia potvrdenia
z bankovej zloženky, kópie dohody o pracovnej činnosti z 1.1.2013, potvrdenia z 11.11.2013 o

príjme z dohody o pracovnej činnosti, potvrdenia ÚPSVaR Stará Ľubovňa z 11.11.2013, potvrdenia
o dávke a príspevkoch pomoci v hmotnej núdzi; oboznámením obsahu rozsudku OS Stará Ľubovňa
č.k. 5C/54/2013 - 30 zo dňa 8.10.2013, oznámenia ÚPSVaR Stará Ľubovňa doručeného súdu
20.12.2013 a k nemu pripojeného potvrdenia, správy Sociálnej poisťovne pobočky Stará Ľubovňa
doručenej súdu 2.1.2014 a pripojených potvrdení o účastníkom vyplatených nemocenských dávkach

vyplatených, oboznámením obsahu podania odporcu učineného prostredníctvom jeho právneho
zástupcu a doručeného súdu 7.1.2014, potvrdenia z 3.1.2014 o čistom príjme z dohody o pracovnej
činnosti navrhovateľky doručeného súdu 8.1.2014, , potvrdenia o mzde/odmene za zárobkovú činnosť
doručeného súdu 20.1.2014, čestného vyhlásenie matky navrhovateľky doručeného súdu 31.1.2014 a k
nemu pripojeného potvrdenia o príjme, oboznámením obsahu odporcom na pojednávaní predložených
dokladov: evidencie dochádzky odporcu za mesiac január 2014, čestného prehlásenia, kópie dokladu

SIPO, potvrdenia o výške cestovného, mzdového listu odporcu, prílohy faktúry od mobilného operátora
vrátane poukazu na úhradu a dokladu o úhrade; oboznámením obsahu zo spisu OS Stará Ľubovňa sp.
zn. 5C/54/2013: návrhu na rozvod manželstva, kópie sobášneho listu účastníkov konania, kópie dohody
o pracovnej činnosti z 1.1.2013, potvrdenia o príjme z dohody o pracovnej činnosti, vyjadrenia odporcu v
konaní o rozvod manželstva, zápisnice z č.l. 26-27 vyššie uvedeného spisu a rozsudku č.k. 5C/54/2013

- 30 zo dňa 8.10.2013; ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu stará Ľubovňa bolo č.k. 5C/54/2013 - 30 zo dňa 8.10.2013, ktorý
nadobudolprávoplatnosťdňa13.11.2013,bolorozvedenémanželstvoúčastníkovkonania.Zmanželstva
účastníkov nepochádzajú žiadne deti. Účastníci bývali v spoločnej domácnosti od 1úna 2011, od ich
svadby, a to u rodičov navrhovateľky, pričom odporca z domácnosti odišiel koncom marca 2013.

Navrhovateľka je od skončenia školy, čo bolo v roku 2010, evidovaná na úrade práce, asi v októbri 2012
pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti u Ivety Orechovskej (predtým obchodným menom Iveta
Hetešová), IČO: 41144775, miestom podnikania Plaveč, Podzámok 434, ako čašníčka. Jej mesačný
príjem je 60,- až 70,- eur, nakoľko je evidovaná na úrade práce, preto pracuje na základe dohody o
pracovnej činnosti (naposledy uzavretej 1.1.2013), a to 4 hodiny denne - buď od 8.00 do 12.00 alebo od

12.00 do 16.00 - podľa potreby zamestnávateľa, ktorý jej to dá vedieť väčšinou týždeň dopredu, pričom
nevie uviesť koľko celkovo hodín mesačne odrobí, nakoľko je to podľa potrieb zamestnávateľa. Keď
nepracuje tak je doma. Naposledy si hľadala zamestnanie ešte minulý rok, bola vyzvaná úradom práce,
jednalo sa o miesto kaderníčky, pričom došla do Forbas kde jej bolo povedané, že prevádzka je v Starej
Ľubovni, ale že to miesto je už obsadené; potom v januári roku 2013 bolo výberové konanie v spoločnosti

MKEM, pričom termín nástupu mal byť 1.2.2013, navrhovateľka však mala vtedy byť operovaná, mala
podstúpiť operáciu prsníka, tak nemohla

.nastúpiť, nebola tam možná dohoda o inom termíne nástupu. Následne bola celý mesiac február 2013
práceneschopná a bolo jej za túto dobu vyplácané nemocenské asi vo výške 200,- eur - okrem uvedenej
operácie nemá iné zdravotné problémy, ktoré by jej bránili v zamestnaní. Na výberové konanie do

spoločnosti MKEM bola tiež vyzvaná zo strany úradu práce, ona osobne sa počas celého roka 2013
nikde inde ohľadne zamestnania neinformovala, prácu si nijak nehľadala, nakoľko pracovala na základe
vyššie uvedenej dohody u pani Orechovskej v Plavči. Vedúca sa vyjadrila v máji minulého roka v tom
zmysle, že bude možnosť zmeny pracovného pomeru navrhovateľky na zmluvu, ku ktorej doposiaľ
nedošlo a preto si sama ani nehľadala inde prácu. K uzavretiu riadnej pracovnej zmluvy doposiaľ

nedošlo, lebo podnikateľka u ktorej navrhovateľka pracuje, mala nejaké súkromné problémy, čo trvalo
počas celých prázdnin, takže to nemala kedy riešiť, pričom o uvedenej možnosti sa naposledy rozprávali
v decembri minulého roka, stále je tu možnosť, že ju zamestná na riadnu zmluvu. Od začiatku tohto roka
si hľadala zamestnanie v Plavči, je tam predajný stánok tabaku, kde to bolo tiež možné iba na dohodu;
na úrade práce jej nedali žiadnu ponuku, keď tam naposledy bola.

Navrhovateľka podľa jej vyjadrenia nemá žiaden majetok ani úspory. Býva pri rodičoch v F., ktorým
prispieva na domácnosť 30,- eur. Oni jej však prispievajú na ďalšie jej výdavky, ktorým je paušál na
telefón vo výške 20,- eur mesačne a potom má výdavky na oblečenie, kozmetiku a pod., ktoré však čo
sa týka konkrétnych nákladov a ich výšky v konaní nijako nezdokladovala, kde zároveň uviedla, že tým,že zaplatí 30,- eur rodičom a zaplatí paušál, tak jej ostáva zhruba 10,- eur a z toho je ťažko vyžiť. Čo sa
týka kultúrnych aktivít navštevuje občas nejaké kino, ale to len s výpomocou rodičov.

Podľa navrhovateľky dôvody rozvratu manželstva účastníkov boli, že sa navzájom odcudzili, čo riešil

odporca tým, že odišiel k svojim rodičom s tým, že keď nepodá navrhovateľka návrh na rozvod, tak on
ho nepodá, asi nechcel byť ten zlý, pričom dôvody boli, že došlo k strate komunikácie medzi účastníkmi,
odporca mal hudobnú skupinu, chodievali hrať cez víkendy, účastníci prestali spolu komunikovať.

Podľa predložených dokladov náklady rodičov spojené s bývaním navrhovateľky sú 112,74 eur mesačne
(záloha na elektrinu a koncesionárske poplatky), podľa čestných vyhlásení matky navrhovateľky

prispieva navrhovateľka na domácnosť sumou 30,- eur mesačne (20,- na elektrinu, 10,- na stravu) - v
ostatnom jej finančne vypomáha jej matka tak, že jej prispieva na stravu, čistý príjem navrhovateľky z
dohody o pracovnej činnosti bol za mesiace júl 2013 až december 2013 v priemere 52,64 eur mesačne.

Odporca pracuje v spoločnosti Železnice SR, kde je zamestnaný od 1.7.2007, kde je jeho príjem podľa
jeho vyjadrenia podľa počtu hodín a počtu pracovných dní v mesiaci od 460,- do 510,- eur, pričom súdu
predložil mzdový list za obdobie mesiacov január 2013 až september 2013, podľa ktorého v uvedenom

období bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 479,72 eur. Cestovné z miesta bydliska odporcu do
miesta jeho pracoviska, ktoré má v Plavči, a späť je vo výške spolu 1,80 eur. Odporca býva v spoločnej
domácnosti s rodičmi a jeho najstarším súrodencom, náklady na bývanie, ktoré sú podľa predloženého
dokladu SIPO 194,24 eur mesačne, si delia v jednej tretine. Výdavky na telefónny paušál u odporcu
predstavujú 41,- eur mesačne, odporca vlastní osobné motorové vozidlo Fiat Scudo, čo je deväťmiestna

dodávka vyrobená v roku 1998, nadobudnutá počas manželstva. Ďalšie výdavky popísal v podanom
čestnom prehlásení (strava 80,- eur, strava v práci 60,- eur, pohonné hmoty do vozidla 50,- eur). cez
víkendy chodil hrávať s kapelou, berie to ako koníček, nie za odmenu, ale ak mu niečo dajú, tak to
vezme, pričom svoje auto k tejto činnosti používa výnimočne.

.

Podľa odporcu dôvodom rozpadu manželstva účastníkov bola dlhodobá nevera zo strany navrhovateľky,
ktorej vzťah trvá naďalej, a to asi od novembra 2012, na čo odporca poukazoval už v konaní o rozvode,
avšak podľa oboznámenej zápisnice o pojednávaní vo veci tunajšieho súdu 5C/54/2013, na pojednávaní
v uvedenej veci už toto nespomínal, čo na otázku právneho zástupcu navrhovateľky odôvodnil tým, že čo
sa týka pojednávania (pozn. vo veci rozvodu), tam už bola z oboch strán dohoda o tom, aby sa rozviedli,

tak to nechcel pred sudkyňou udávať.

Podľa odporcu výberové konanie v spoločnosti MKEM bolo 12.12.2012, kedy ešte navrhovateľka
nevedela o termíne jej operácie, a čo sa týka výberového konania do kaderníctva, tak pokiaľ on vie, tak
tá podnikateľka navrhovateľke ponúkala komplet priestory, zariadenie, všetko, pričom podmienka bola,
že navrhovateľka mala platiť nájom a podľa neho to navrhovateľka nevzala práve kvôli tejto podmienke.

Ďalej podľa odporcu navrhovateľka pracovala v Plavči ako čašníčka už v dobe kedy účastníci žili v
spoločnej domácnosti, jej pracovná doba bola 8 hodín denne od 8.00 hod. do 16.00 hod. alebo od 16.00
hod. do 22.00 hod., pričom tá od 16.00 hod. do 22. hod. sa zvykla predĺžiť niekedy aj do 3.00 hod. ráno,
niekedy pracovala štyri dni v týždni, niekedy päť, niekedy dva - podľa potreby, nevie však aký tam mala
zárobok

Podľa § 72 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej tiež iba „Zákon o rodine“), rozvedený
manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na
primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd.
Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí
tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené doosobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaný návrh nie je dôvodný.

Súd mal preukázané, že účastníci konania boli manželmi a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené
dňom 13.11.2013. Bolo tiež súdu preukázané, že priemerné mesačné príjmy navrhovateľky plynúce jej
za prácu podľa dohody o pracovnej činnosti sú skoro desaťkrát nižšie ako priemerné príjmy odporcu
z jeho zamestnania. Treba však súčasne

.poukázať na to, že to, či navrhovateľka je alebo nie je schopná sama sa živiť nemožno v danom
prípade vzhľadom na zistené a vyššie podrobne popísané skutočnosti odvodzovať iba od výšky jej
príjmu. Navrhovateľka výslovne pri výsluchu na pojednávaní na príslušné otázky uviedla, že nemá
zdravotné problémy, ktoré by jej bránili zamestnať sa a nie sú ani iné dôvody, pre ktoré nie je schopná
sama sa živiť. V tomto smere treba zvýrazniť najmä tú skutočnosť, že navrhovateľka sa podľa súdu

(vychádzajúc zo zistených skutočností ako je uvedené vyššie) aktívne o získanie riadneho zamestnania
a tým i pravidelného, stabilného a primeraného príjmu nijako nesnaží. Jej uchádzanie sa o miesto v
kaderníctve (v apríli minulého roka) či účasť na výberovom konaní v spoločnosti MKEM s.r.o. (či už to
bolo v decembri 2012 ako uvádzal odporca alebo v januári 2013 ako uviedla navrhovateľka), čo bolo
na výzvu úradu práce, je z pohľadu súdu strašne dávna, a javí sa že iba formálna, snaha o získanie

lepšieho zamestnania.

Zdôrazniť treba, že samotná navrhovateľka výslovne uviedla, že osobne sa počas roka 2013 nikde inde
ohľadne zamestnania neinformovala, prácu si nijak nehľadala, nakoľko pracovala na základe dohody u
pani Orechovskej v Plavči. Jej čistý príjem je pritom za prácu na základe dohody priemerne mesačne
52,64 eur a navrhovateľka si nehľadala prácu práve preto, že pracuje na dohodu kde dosahuje iba taký

príjem? Za takej situácie potom z pohľadu súdu buď bude veľa pravdy na tvrdeniach odporcu, že v
skutočnosti pracuje navrhovateľka vo väčšom rozsahu ako udávala v tomto konaní, alebo je jej proste
jedno, že zarába tak málo, čo však potom v žiadnom prípade nemôže byť podkladom pre to, aby súd
zaviazal odporcu, ako jej bývalého manžela, na to, aby prispieval na jej výživu.

Okrem toho súd poukazuje na to, že podľa dohody o pracovnej činnosti, na základe ktorej navrhovateľka

pracuje, odmena je 2,30 eur za hodinu. Podľa potvrdenia o jej príjme doručeného súdu dňa 8.1.2014 v
roku 2013 dosiahla najvyšší príjem z tejto práce v mesiacoch máj a jún 2013, a to po 79,20 eur, pričom
v kontexte potvrdenia o príjme doručeného súdu 31.1.2014 išlo, napriek obsahu potvrdenia doručeného
8.1.2014, v daných prípadoch o tzv. hrubý príjem. Treba uviesť, že pokiaľ najvyššie dosiahnutý hrubý
príjemnavrhovateľkybolvroku2013zamesiacteda79,20eur,takpotom,vkontextedohodyopracovnej

činnosti a tam dohodnutej odmeny, odpracovala navrhovateľka v príslušných mesiacoch máj a jún
2013 iba niečo viac ako 34 hodín (79,20 eur : 2,30 eur), v ostatných mesiacoch ešte menej a ako
uviedla na pojednávaní, keď nepracuje, tak je doma - teda podľa súdu (pričom navrhovateľka uviedla na
pojednávaní, že pracuje podľa potrieb zamestnávateľa, ktorý jej to dá vedieť väčšinou týždeň dopredu)
navrhovateľka má i dostatočný časový priestor na hľadanie si lepšieho zamestnania.

Opäť súd pripomína, že prácu si napriek tomu navrhovateľka osobne nikde v roku 2013 (okrem prípadov
kedy bola vyzvaná úradom práce) nehľadala a keď už sa od začiatku tohto roka pokúsila nájsť prácu,tak to bolo, ako uviedla, v Plavči v predajnom stánku tabaku, kde to však bolo tiež možné len na dohodu.
Vyvstáva v súvislosti s tým tiež otázka, i vzhľadom na vek navrhovateľky, skutočnosť, že nemá maloleté
deti a neuviedla v konaní ani žiadnu inú konkrétnu skutočnosť tak pevne ju pútajúcu k miestu trvalého

bydliska, čo jej vlastne bráni v mobilite za prácou nielen v rámci okresu Stará Ľubovňa, ale i mimo neho,
osobitne pokiaľ na otázku jej právneho zástupcu pri výsluchu na pojednávaní či sú iné dôvody, pre ktoré
nie je schopná sama sa živiť uviedla, že nie. V tomto smere nemôžu obstáť ani tvrdenia navrhovateľky
o tom, že vedúca sa vyjadrila v máji minulého roka v tom zmysle, že bude možnosť zmeny pracovného
pomeru navrhovateľky na zmluvu, ku ktorej doposiaľ

.nedošlo lebo podnikateľka, u ktorej navrhovateľka pracuje, mala nejaké súkromné problémy, čo trvalo
počas celých prázdnin, takže to nemala kedy riešiť, pričom o uvedenej možnosti sa naposledy rozprávali
v decembri minulého roka a preto si navrhovateľka ani nehľadala inde prácu - vyvstáva tu podľa súdu
potom otázka kedy má pani podnikateľka potom čas viesť celé svoje podnikanie ako také, ak nemá kedy
prejednať podmienky jednej „riadnej“ pracovnej zmluvy s navrhovateľkou, a tiež dokedy navrhovateľka
bude na prípadné uzavretie takej pracovnej zmluvy u súčasnej zamestnávateľky čakať, keď čaká už

skoro rok pri priemernom príjme 52,64 eur mesačne. V tejto súvislosti má súd za to, že tieto tvrdenia
navrhovateľky sú aj vzhľadom na vyššie vytknuté skutočnosti buď iba účelové, alebo opätovne možno
konštatovať len to, že súčasný stav potom navrhovateľke de facto plne vyhovuje.

Z vyššie uvedeného má súd teda jednoznačne preukázané, že na strane navrhovateľky nie sú žiadne
objektívne dôvody, pre ktoré by nebola schopná sama sa živiť a že navrhovateľka skutočnú snahu o

získanie takého zamestnania, z príjmov z ktorého by dokázala plne, resp. v čo najvyššej možnej miere,
pokryť svoje potreby, nijako nevyvíja.

Za takejto situácie nemohol preto súd postupovať inak a už iba z vyššie uvedených dôvodov podaný
návrh vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodný a preto ho zamietol. V opačnom prípade, t.j. ak
by súd návrhu napriek vyššie uvedeným skutočnostiam čo len čiastočne vyhovel, tak by odporcu

zaviazal na plnenie príspevku jeho bývalej manželke na výživu jednoznačne v rozpore s dobrými
mravmi, pretože vzhľadom na vyššie popísaný, z pohľadu súdu doslova ľahostajný, postoj samotnej
navrhovateľky k zlepšeniu jej príjmovej situácie nemožno uplatnenie nároku voči odporcovi z jej strany
na príspevok na výživu hodnotiť inak ako za rozporné s elementárnymi zásadami slušnosti a Zákonom
o rodine sledovaným účelom úpravy príspevku na výživu rozvedeného manžela. Nemožno totiž jedného

z rozvedených manželov, v danom prípade odporcu, zaviazať na prispievanie jeho bývalej manželke na
výživu, pokiaľ táto, ako je uvedené vyššie, iba pasívne čaká, že sa možno niečo v jej situácii zmení.

Podľa súdu vyššie uvedené skutočnosti už samé osebe dostatočne preukazujú nedôvodnosť podaného
návrhu, preto podaný návrh už vzhľadom na tieto skutočnosti zamietol, majúc za to, že za situácie, ako
je popísaná vyššie by bolo úplne nehospodárne a nadbytočné v ďalšom priebehu konania podrobnejšie

skúmať majetkové pomery účastníkov, druh a výšku ďalších (v konaní účastníkmi iba uvádzaných ale
ničímnepreukázaných)výdavkovúčastníkov(kozmetika,stravavpráciapod.)-tuunavrhovateľkyajčia
v ako rozsahu ide v tomto smere o jej odôvodnené potreby, ako aj či navrhovateľka pracuje v skutočnosti
viacakoštyrihodinydenneačijejboldanýprísľubriadnehozamestnania,akoajzakýchdôvodovnebola
prijatá do spoločnosti MKEM s.r.o., rovnako či úrad práce eviduje voľné pracovné miesta zodpovedajúce

vzdelaniu a schopnostiam navrhovateľky, resp. či odporca má príjmy - pravidelné alebo iba príležitostné -
z hrania s kapelou, resp. i konkrétne dôvody rozvodu manželstva účastníkov (t.j. či sa vôbec niekto z nich
a ako snažil o obnovenie ich komunikácie, resp. osobitne k odporcom uvádzanému mimomanželskému
vzťahu navrhovateľky), pričom vzhľadom na túto zrejmú nehospodárnosť a nadbytočnosť takéhoto
dokazovania súd zamietol príslušné návrhy právneho zástupcu odporcu na doplnenie dokazovania.

.

O trovách konania súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne p oplatky, trovy

.trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon
rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení
neskorších predpisov).