Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sp/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201592
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad
Michalovce, katastrálny odbor, S. Chalúpku 18, Michalovce a zúčastnenej osoby: A. S., D.. X.X.XXXX,
O. XXXX/XX, O., o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 2366/2013 zo dňa 26.8.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozhodnutie odporcu č. V 2366/2013 zo dňa 26.8.2013.

Navrhovateľovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. SK9381800000007000146773,
vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave 35,- EUR titulom súdneho poplatku za podaný opravný
prostriedok v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným opravným prostriedkom domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu č. V

2366/2013 zo dňa 26.8.2013.

V dôvodoch opravného prostriedku uviedol, že dňa 2.7.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného
práva č. 229/2013-Šte, ktorej súčasťou bola uzatvorená dohoda o splnomocnení č. XXX XXX XXX medzi
záložcom a združením ProHelp.

V časti II. opravného prostriedku poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia, v časti III. uskutočnil
právnu analýzu platnosti dohody o splnomocnení a zmluvy o zriadení záložného práva, s poukazom na
ust. § 22 ods.1, 2, § 23, § 31, ods.1, § 32 ods.2, § 37 ods.1, § 53 Obč. zákonníka, § 32 ods.2, § 46
Správneho poriadku, § 31 ods.1 katastrálneho zákona. Tvrdil, že dohoda o splnomocnení nemá právne
vady a je v súlade s platnou právnou úpravou. Nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že navrhovateľ

vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť,
ktohobudezastupovať,poukazujúcnaodbornúliteratúru.Uviedoltiež,žesplnomocnenecnemázáujem
poškodiť záložcu, ktorý bol o svojich právach a povinnostiach poučený. Rozpor v záujmoch musí reálne
existovať a nestačí len potencionálna možnosť takého rozporu. Porovnal aj judikatúru slovenských a
českých súdov, s prihliadnutím na podnikateľské aktivity obdobných navrhovateľov.

V časti IV. opravného prostriedku uviedol, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, vzhľadom na to, že z rozhodnutia odporcu nie je zrejmé, v čom videl rozpor s dobrými mravmi.V časti V. opravného prostriedku uviedol, že

1/ došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom
neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia

ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie Správy katastra zmätočné a nepreskúmateľné.

2./ udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania
návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.

3/ neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. a zistil, že, opravný
prostriedok nebol dôvodný.

Napadnutým rozhodnutím odporcu č. V 2366/2013 zo dňa 26.8.2013, odporca zamietol návrh na vklad
podľa § 31 ods.3 z.č. 162/1995 Z.z., vzťahujúci sa k nehnuteľnosti v k.ú. Č., zapísanej na LV č. XXX,
XXX, k.ú. M., zapísanej na LV č.XXX, XXX, k.ú. C., zapísanej na LV č. XXXX, XXXX, k.ú. R., zapísanej
na LV č. XXXX, k.ú. S., zapísanej na LV č. XXXX, z dôvodu neplatnej dohody o splnomocnení, uzavretej
medzi záložcom a združením ProHelp.

K námietkam navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku súd zaujal toto stanovisko:

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods.2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods.1 vznikajú, menia

sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods.3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods.1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods.3

katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatné (§ 37 ods.1
Občianskeho zákonníka).Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods.1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku

zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie
je platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník
teda nemohol ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca, a to záložným

veriteľom v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná vôľa splnomocnenca, ktorý by v mene
dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by aj hájil iba tieto záujmy (v prospech záložcu). Úlohou
správy katastra nebolo vyhodnocovať typ úverovej zmluvy a jej konkrétne podmienky, ale jeho úlohou
bolo preskúmať, aké následky si vyvodil sám záložný veriteľ podpísaním dohody o splnomocnení, v
prípade, ak dlžník si nesplní záväzok zo zmluvy. Je potrebné preto konštatovať, že správny orgán

videl rozpor s dobrými mravmi v skutkových a právnych skutočnostiach a nie v tom, ako ju vyhodnotil
navrhovateľ v odvolacích dôvodoch (charakter úverovej zmluvy s prísl.).

Prevodca - vlastník v zmysle čl. 20 Ústavy SR má dominantné postavenie pri prevode svojho majetku
a pred jeho prevodom má aj iné možnosti, ako splniť požadovaný dlh zo svojho záväzku, ako je vopred
určované právo záložného veriteľa na základe predmetnej dohody o splnomocnení.

Na záver súd poznamenáva, že v zmysle čl. I. bod 1. Stanov tohto združenia /ProHelp/, ktoré súd
vyžiadal z Ministerstva vnútra SR, č. reg. 36011, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických
osôb, založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej
správy a podľa čl. II. bod 1. Stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov
v konaniach pred orgánmi verejnej správy.

Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom,
sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia a samotným takýmto úkonom nie
je ani založená rovnosť účastníkov.

Súd poukazuje tiež na výklad čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách /Ú.v. ES L 95, s. 29; Mim. Vyd. 15/2002, s. 288, „smernica“,

ktorý stanovuje:

1. zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

2. podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto

nebolschopnýovplyvniťpodstatupodmienku,najmävsúvislostispredbežneformulovanouštandardnou
zmluvou.Ak v dohode o plnomocenstve existujú údaje pod bodmi 1 až 10, bez bližšej špecifikácie s nakladaním
nehnuteľného majetku povinného /až po exekučné konanie/, nemôže takáto dohoda spĺňať zákonné
atribúty podľa ust. § 37 Obč. zákonníka.

Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, súd rozhodnutie odporcu potvrdil podľa ust. §
250q ods. 2 prvá veta O.s.p.

Navrhovateľovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 250l ods. 2, § 250k
ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 35,- EUR za podaný opravný prostriedok
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 2 ods. 4 posledná veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení nesk. predpisov, poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Tento poplatok predstavuje 35,- EUR podľa
pol. 10b Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.