Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310223941
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2310223941.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.DašaKontríkováačlenieksenátu:
JUDr. Iveta Jankovičová a Mgr. Renáta Gavalcová v právnej veci žalobcu: JURKI-HAYTON s.r.o. so
sídlom v Bratislave, Prístavná č. 2, IČO: 31 332 251, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Foltánom so
sídlom v Galante, ulica 29. augusta 9/9, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom
1. Ministerstva financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, IČO: 00 151 742, a

prostredníctvom 2. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,
Chlumeckého 2, IČO: 00 166 260, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci vo výške 270.384 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 8C/365/2010-87 zo dňa 07. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti, v ktorej súd žalobu zamietol,

p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu sa v časti náhrady trov konania m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej
náhradu trov konania 13,20 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanej sa náhrada trov konania odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody
spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím žalovanou. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil § 1 zák.
č. 58/1969 Zb., § 420 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ). V odôvodnení rozsudku

poukázal na to, že žalobca žalobu odôvodňoval tým, že na základe rozhodnutia Daňového úradu v
Galante č.j. 615/320/23008/99/VARE zo dňa 31.03.1999 vo veci daňovej exekúcie nadobudol žalobca
priamym odpredajom do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedené
Správou katastra Galanta katastrálne územie F. ako sociálna budova, opravárenská dielňa, diagnostika,
sklad, dielňa č. 8, garáže pre traktory, garáže pre nákladné autá a pozemky, pričom všetky nehnuteľnosti
žalobca bližšie špecifikoval aj parcelným číslom a výmerou. Kúpna cena uvedených nehnuteľnosti bola

2.805.000 Sk. Pani A. F., právna nástupkyňa pôvodného vlastníka sa na základe rozsudku Okresného
súdu Galanta sp. zn. 6C/21/2002 zo dňa 24.01.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 9Co/83/2008 zo dňa 09.12.2008 stala vlastníčkou uvedených pozemkov zapísaných v súčasnosti
na LV č. XXX katastrálne územie F., ktoré pôvodne nadobudol žalobca. Okresný súd Galanta ako
aj Krajský súd v Trnave v odôvodnení svojich rozhodnutí konštatovali, že Daňový úrad v Galante
vykonal daňovú exekúciu síce formálne správne, avšak na nehnuteľnosti, ktoré neboli v čase daňovej

exekúcie vo vlastníctve daňového dlžníka. Z toho vyplýva, že Daňový úrad v Galante nebol oprávnený
vykonávať dražbu. Žalobca v žalobe uviedol, že on nadobudol nehnuteľnosti za účelom podnikania
a v dobrej viere, že mu nehnuteľnosti patria a investoval do modernizácie areálu značné finančnéprostriedky. Nezákonným rozhodnutím Daňového úradu v Galante vznikla žalobcovi škoda najmenej
vo výške 270.384 eur, ktorá zahŕňa skutočnú škodu a ušlý zisk. Vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že žalobca v priebehu celého konania neuviedol kto a akým spôsobom porušil právnu

povinnosť. Žiadne rozhodnutie nebolo zrušené alebo zmenené. Žalobca v konaní nepreukázal vznik
škody, ktorá mu mala vzniknúť na časti pozemku vo výmere 19456 m2 ako diel „8“ odčlenený od parcely
č. 2290/2. Žalobca škodu odôvodňoval tabuľkou, prehľadom vložených nákladov a investícií do areálu
„Mostová“ od 01.04.1999 do 31.12.2002. V tabuľke sa hovorí o nákladoch ako napr.: čistiaci stroj
WAP, rekonštrukcia trafostanice, rekonštrukcia garáží, svetelná inštalácia v sklade a iné, čo nemožno

považovať za škodu, ktorá by sa prejavila v majetkovej sfére žalobcu ako zmenšenie jeho majetku.
Nie je ani daná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, ktorá preukázaná nebola a
vznikom škody, pričom škoda zistená nebola. Sama právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa
17.10.2013 uviedla, že nevie špecifikovať z čoho pozostáva škoda vo výške 278.374 eur. Súd poukázal
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/32/2007, podľa ktorého plnenie povinností, ktoré vyplýva z predpisu
spadajúceho do oblasti verejného (daňového) práva, nemôže byť škodou v zmysle zák. č. 58/1969

Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. V súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému žalovanému v 1. rade náhradu trov
konania, pozostávajúcich z cestovného z Bratislavy do Galanty a späť, čo predstavuje sumu 6,60 eura,
za cestu na pojednávanie dňa 03.03.2011 a 17.10.2013. Žalovaný v 2. rade trovy konania, ktoré si
uplatňoval nešpecifikoval, a preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na základe rozhodnutia daňového úradu v Galante č.j.
615/320/23008/ 99/VARE zo dňa 31.03.1999 vo veci daňovej exekúcie na majetok daňového dlžníka
Poľnohospodárske družstvo Mostová nadobudol žalobca priamym odpredajom do svojho výlučného

vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, správou
katastra Galanta, pre okres Galanta, obec F., k. ú. F. nehnuteľnosti, ktoré odvolateľ v odvolaní bližšie
špecifikoval ich pomenovaním, parcelným číslom a výmerou. Kúpna cena uvedených nehnuteľností
bola 2.805 000 Sk. A. F. sa na základe rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 6C/21/2002 zo dňa
24.01.2006 spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/83/2008 zo dňa 09.12.2008

stala vlastníčkou predmetných pozemkov, ktoré pôvodne nadobudol žalobca. Okresný súd v Galante
ako aj Krajský súd v Trnave skonštatovali, že Daňový úrad Galanta vykonal daňovú exekúciu na
nehnuteľnosti, ktoré neboli v čase daňovej exekúcie vo vlastníctve daňového dlžníka, t. j. Daňový úrad
Galantaneboloprávnenývykonaťdražbunapredmetnénehnuteľnosti.Vykonanédokazovanie,výpoveď
Ing. M. Q. potvrdilo, že Daňový úrad Galanta nemal vedomosť o tom, že by predmetné nehnuteľnosti

patrili do vlastníctva niekoho iného ako Poľnohospodárske družstvo Mostová. Treba však poukázať na
skutočnosť, že vlastnícke právo A. F., resp. jej právneho predchodcu k predmetným pozemkom bolo
konštatované už v rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 14C/71/1995. Keďže žalobca nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v dobrej viere a tie chcel využiť na podnikanie, investoval do
modernizovania areálu značné finančné prostriedky. Nakoľko Okresný súd Galanta potvrdil vlastnícke

právoA.F. kpredmetnýmnehnuteľnostiam,žalobcanemoholvyužívaťtietonehnuteľnostinapodnikanie
a jeho investície do modernizovania boli zbytočné. Nezákonným rozhodnutím Daňového úradu Galanta
teda vznikla žalobcovi škoda vo výške 270.384 eur, ktorá zahŕňa skutočnú škodu a ušlý zisk. Keďže bolo
preukázané, že Daňový úrad Galanta nemal vedomosť o tom, že k predmetné nehnuteľnosti patria do
vlastníctva niekoho iného, k pochybeniu mohlo dôjsť zo strany správy katastra, keď vydal nepravdivé

informácie. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril orgán 2. konajúci v mene štátu podaním doručeným súdu 16.01.2013.
Vo vyjadrení uviedol, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú: nezákonné rozhodnutie

orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Podľa
judikatúry správny tak (rozhodnutie správneho orgánu) je potrebné v zmysle prezumpcie správnosti
správneho aktu považovať za zákonný, pokiaľ nie je zmenený alebo zrušený príslušným orgánom pre
nezákonnosť.NajvyššísúdSRužvyslovil,že všeobecnésúdyniesúoprávnenémimorámcasprávneho

súdnictva skúmať vecnú správnosť správnych aktov vydaných príslušným orgánom (uznesenie NS SRsp. zn. M Cdo 58/01, publikované v časopise Zo súdnej praxe pod poradovým číslom 48/2002). Súd si
teda v tomto konaní o náhradu škody nemôže sám utvoriť úsudok o zákonnosti rozhodnutia príslušnej
správy katastra, na ktoré prípadne žalobca ešte poukáže, pokiaľ by toto rozhodnutie nebolo príslušným

orgánom zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Orgán 2. konajúci v mene žalovanej poukázal aj na
ďalšie rozhodnutia súdov SR, napríklad rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 07.10.2009,
sp. zn. 13C 115/2009, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 15 Co
89/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 32/2007 a ďalšie. Nezákonné rozhodnutie orgánu
štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon musí byť hlavnou, priamou a

bezprostrednou príčinou škody, nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Zodpovednosť totiž
nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť
pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Podmienky
vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu sú stanovené
kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť. Je potrebné
zdôrazniť, že žalobca nevymedzil, v čom malo spočívať pochybenie správy katastra, t. j. v žalobe

neuviedol, ktoré rozhodnutie správy katastra považuje za nezákonné, prípadne, ktorý postup správy
katastra považuje za nesprávny, zo žaloby takisto nie je zrejmé, na akom skutkovom základe by mal
súd žalobe vo vzťahu k orgánu 2 vyhovieť. Poznamenal, že žalobca je povinný uplatnený nárok na
náhradu škody skutkovo zdôvodniť, teda musí uviesť, akým výkonom verejnej moci mu mala byť škoda
spôsobená. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd rozhodnutie prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§
205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3
v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako
sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je
možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov. Odvolací súd
v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne

hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, odvolací súd už iba
odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu
sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Žalobca sa svojou žalobou z dôvodu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu
Daňového úradu Galanta vo veci daňovej exekúcie na majetok daňového dlžníka Poľnohospodárskeho
družstva Mostová, v rámci ktorej rozhodnutím Daňového úradu Galanta č.j.: 615/320/23008/99/VARE zo
dňa 31.03.1999 žalobca nadobudol priamym odpredajom do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Galanta, domáhal

náhrady majetkovej škody a ušlého zisku vo výške 270.384 eur. A. F. sa na základe rozsudku
Okresného súdu Galanta sp. zn. 6C/21/2002 zo dňa 24.01.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 9Co/83/2008 zo dňa 09.12.2008 stala vlastníčkou časti nehnuteľnosti (dielu č. 8 parc.
č. 2290/2 o výmere 19.456 m2), ktoré nadobudol žalobca v exekúcii dňa 31.03.1999. Nesprávny úradný
postup, resp. nezákonné rozhodnutie videl žalobca v tom, že Daňový úrad Galanta realizoval daňovú

exekúciu na majetok, ktorý nepatril daňovému dlžníkovi (Poľnohospodárskemu družstvu Mostová), čo
vyšlo definitívne najavo po skončení konania na Okresnom súde Galanta 6C/21/2002, v ktorom sa A. F.
(žalobkyňa) voči žalobcovi v tomto konaní (na základe žaloby podanej v roku 2002) úspešne domohla
určenia, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, dielu č. 8, parc. č. 2290/2 o výmere 19.456 m2 k.ú. F., vedenejna LV č. XXXX. DÚ Galanta teda nemohol vykonať exekúciu, pretože vlastnícke právo k predmetu
exekúcie nepatrilo daňovému dlžníkovi. Nesprávneho úradného postupu sa mohla dopustiť aj príslušná
správa katastra, ktorá evidovala taký stav vlastníkov nehnuteľnosti, ktorý nezodpovedal skutočnosti.

Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2004 a ktorým bol zrušený zákon č. 58/1969 Zb., vyplýva,
že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutia¬mi, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďže k žalobcom tvrde¬nej škode malo dôjsť nezákonným

rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom pred 01.07.2004, bolo potrebné vec posudzovať
podľa zákona č. 58/1969 Zb. Zodpovednosť štá¬tu podľa tohto zákona za nezákonný alebo nesprávny
postup výkonu štátnej moci majúci za následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpoved¬nosti.
Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento
špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (§ 20
zákona č. 58/1969 Zb.).

V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spô¬sobenú v rámci plnenia úloh
štátnychorgánovaorgánovspoločenskejorga¬nizácieuvedenýchv§1ods.1tohtozákonanesprávnym
úradným postu¬pom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli účastníkmi
konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím alebo ne¬správnym úradným postupom.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nespráv¬nym úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť

(bez ohľadu na za¬vinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatív¬nom)
splnení troch podmienok: 1) nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3)
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho
splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie
je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v

preskúmavanej veci na žalobcovi.

Aj napriek tomu, že pojem nezákonné rozhodnutie nie je v zákone definovaný, je možné konštatovať, že
pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v
rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi
z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a bolo z dôvodu nezákonnosti

zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Právna úprava sa síce osobitne nezmieňuje o tom,
či nezákonnosť rozhodnutia musí byť konštatovaná priamo vo výroku zrušujúceho (zmeňujúceho)
rozhodnutia, avšak pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil (zmenil) z dôvodov uvedených v
odôvodnenírozhodnutia,jemožnéuzavrieť,žesatakmohlostaťjedinezdôvodujehorozporusplatnými
právnymi predpismi, a teda z dôvodu jeho nezákonnosti (porovnaj uznesenie NS SR 4M Cdo 20/2009

z 30.05.2011).

Zákon č. 58/1969 Zb. rovnako nedefinuje nesprávny úradný postup, z obsahu tohto pojmu ale vyplýva,
že podľa konkrétnych okolností prípa¬du môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí
určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k poru¬šeniu pravidiel
stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho or¬gánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý

vyplýva z povahy, funkcie alebo cie¬ľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v
právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného po¬stupu posudzovať
i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému
postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež
v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo

oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku poruše¬nia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho
vydanie, lebo znaky ne¬správneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu.

Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal náhrady škody voči žalovanej z dôvodu vydania nezákonného
rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu Daňového úradu Galanta, za ktorý by mala
zodpovedať žalovaná konajúca prostredníctvom Ministerstva financií SR a z dôvodu vydanianezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu Katastrálneho úradu Trnava, Správy
katastra Galanta, za ktorý by mala rovnako zodpovedať žalovaná konajúca prostredníctvom Úradu
geodézie, kartografie a katastra SR. Samotný žalobca však svoje tvrdenia o existencii nezákonného

rozhodnutia, ani nesprávneho úradného postupu nepreukázal. Rozhodnutie, na základe ktorého žalobca
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (DÚ Galanta, č.j.: 615/320/23008/99/VARE), nebolo
ani zmenené, ani zrušené, preto ani nemožno uvažovať o splnení jedného z predpokladov pre vznik
nároku na náhradu škody, ktorým je nezákonné rozhodnutie. Rovnako počas konania nebol preukázaný
nesprávny úradný postup ani Daňového úradu Galanta, ani Správy katastra Galanta. V roku 1999, kedy

Daňový úrad Galanta vykonal exekúciu na majetok dlžníka Poľnohospodárskeho družstva Mostová,
bol vlastníkom nehnuteľností zapísaným v príslušnom katastri daňový dlžník (Poľnohospodárskeho
družstva Mostová), a daňový úrad nemal vedomosť o tom, že skutočným vlastníkom je tretia osoba.
Daňovýúradtedavychádzalzúdajovzapísanýchvlistevlastníctva.Rovnakosanedopustilnesprávneho
úradného postupu ani katastrálny úrad, sám žalobca nepoukázal na žiadne ustanovenie katastrálneho
zákona, ktoré by úrad porušil pri zápisoch vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd pojednávanie dňa

13.01.2013 odročil, pričom žalobcovi uložil povinnosť v lehote 10 dní súdu oznámiť čísla katastrálnych
spisov, ktoré žiada pripojiť (č.l. 45), zrejme za účelom preukázania nesprávneho úradného postupu
správy katastra. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobca súdu do skončenia konania vo veci samej ani
len neoznámil, ktoré spisy z katastra si má súd pripojiť. Takže žalobca nie len že sám neoznačil v čom
má neprávny úradný postup správy katastra spočívať, ale nenavrhol ani vykonať dôkazy preukazujúce

nesprávny úradný postup správy katastra. Len tvrdenie žalobcu na pojednávaní dňa 13.01.2011 (č.l.
44), v tom zmysle, že zodpovednosť Úradu geodézie, kartografie a katastra SR žalobca odvodzuje
od skutočnosti, že kataster poskytol daňovému úradu pri daňovej exekúcii nesprávne informácie,
nemôže zakladať zodpovednosť žalovanej za neprávny úradný postup spôsobený správou katastra. V
žalobe žalobca dokonca uviedol, že žalobca si svoje nároky uplatňuje aj voči orgánu Úradu geodézie,

kartografie a katastra SR z dôvodu procesnej opatrnosti, bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia. Pre
úplnosť odvolací súd dodáva, že v súvislosti so spoločenskými zmenami dochádzalo u nás zhruba
od polovice 20. storočia k zmenám v úprave nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
vedúcim k oslabeniu právnej istoty (hlavne upustenie od intabulačného princípu, k zmene vlastníctva
dochádzalo už samotnou listinou, nie zápisom do pozemkovej knihy, OZ č. 141/1950 Zb.) čo dodnes

prináša praktické komplikácie a stále sa stáva, že zápis vlastníckeho práva ku konkrétnej nehnuteľností
nesvedčí v prospech jej skutočného vlastníka, čo má za následok, že ešte vždy sa vyskytujú žaloby o
určenie vlastníckeho práva z dôvodu, že existuje rozpor medzi zápisom vlastníckeho práva k katastri
a skutočným vlastníkom nehnuteľnosti. Správa katastra však takýto stav nemôže ovplyvniť, pretože
záleží od tretích osôb, kedy sa svojho práva budú domáhať. Aj v prípade žalobcu sa tretia osoba A. F.

začala domáhať vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patriacim v tom čase žalobcovi až v roku 2002, v
súdnom spore bola úspešná a katastrálnemu úradu vznikla povinnosť právoplatný rozsudok akceptovať
a zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech A. F..

Rovnako v prejednávanej veci nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Bezprostrednou príčinou vzniku škody na strane žalobcu nebolo

vykonanie daňovej exekúcie, v ktorej žalobca nadobudol sporné nehnuteľnosti, ale k vzniku prípadnej
škody sa pridružila ďalšia okolnosť, že tretia osoba si žalobou v roku 2002 uplatnila vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, ktoré v období rokov 1999 do 2008 svedčilo podľa zápisu v príslušnom katastri v
prospech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že bezprostrednou príčinou vzniku prípadnej škody na strane
žalobcu nebolo konanie daňového úradu (ktorý v čase vykonania exekúcie nevedel a ani nemohol

vedieť o tom, že vlastníkom nehnuteľností nie je osoba zapísaná v katastri). Žalobca počas celého
konania nepoukázal na žiadne konkrétne protiprávne konanie, na zanedbanie akejkoľvek povinnosti, na
akékoľvek konanie v rozpore s katastrálnym zákonom, správy katastra, preto ak neexistuje nesprávny
úradný postup správy katastra, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.

Ako odvolací súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka
existencie nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu daňového úradu a správy
katastra, ako aj existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody
v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou

uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody a ušlého zisku. Vzhľadom na to už potom nie je potrebnéa bolo by nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať
existenciu škody a ušlého zisku, ako aj ich rozsah.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V prejednávanej veci bolo odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nesprávne označil v úvodnej
časti rozsudku žalovanú. V súlade s ustanoveniami zákona č. 58/1969 Zb., (nahradeným zákonom č.
514/2003 Z.z.) štát zodpovedá za podmienok stanovených zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Je potom potrebné v súlade so zákonom označiť za
žalovanú Slovenskú republiku (štát) a táto môže byť len jedinou žalovanou. Následne prichádza do

úvahy, že za štát bude konať viacero orgánov, ako v tomto prípade, ktoré (znova v súlade s uvedenými
zákonmi) zodpovedajú za neprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie pri výkone verejnej
moci (§ 4 zák. č. 514/2003 Z.z. tieto orgány označuje ako orgány konajúce j mene štátu). V takom
prípade bude vhodné označiť číslom len jednotlivé orgány, prostredníctvom ktorých štát koná, aby bolo
možné zjednodušiť a sprehľadniť odôvodnenie rozhodnutia. Z dôvodu, že v prejednávanej veci mohla

byť označená len jedna žalovaná, súd potom mohol priznať náhradu trov konania len žalovanej a z
odôvodnenia rozsudku bude zrejmé, ktorému orgánu, konajúcemu za žalovanú je žalobca povinný
zaplatiť náhradu trov konania. V prejednávanej veci žalobca zaplatí orgánu 1 konajúcemu za žalovanú
13,20 eura a orgánu 2 trovy konania nevznikli, preto voči nemu žalobca povinnosť zaplatiť mu náhradu
trov konania nemá, čo je zrejmé z odôvodnenia rozsudku prvého stupňa. Označenie žalovanej a

orgánov, ktoré za žalovanú konali v prejednávanej veci malo vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci
samej, ale vzhľadom na hore uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil v časti
výrokov (druhého a tretieho) o náhrade trov konania s poukazom na ust. § 220 O.s.p., pretože neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s

ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní procesne úspešnej žalovanej trovy konania
nevznikli, ani si ich neuplatnila prostredníctvom orgánov, ktoré za ňu konali, preto jej náhrada trov
konania nebola priznaná.

Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.