Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6P/74/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214219116
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214219116.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci
navrhovateľky: N. K. G.. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. U., W. XXXX/X proti odporcovi: N.. B. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. U., W. XXXX/X o rozvod manželstva , úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k malo. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Dunajská Streda na čas po rozvode manželstva takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 20.08.1994 na Matričnom úrade Mesta Dunajská Streda
sa r o z v á d z a.

II. Malol. Z. K. nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená
zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otec je povinný platiť výživné na malol. Z. mesačne 100,-€, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiac
vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

IV. Styk otca s malol. Z. sa neupravuje.

V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 06.10.2014 sa domáhala na tunajšom súde rozvodu manželstva. Z
manželstva pochádza jedno malol. dieťa Z. K. nar. XX.XX.XXXX, preto s konaním o rozvode zo zákona
bolo spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k malol. dieťaťu na čas po
rozvode manželstva. Navrhovateľka v návrhu poukázala na to, že odporca požíva alkoholické nápoje v
nadmernom množstve, pod ich vplyvom je agresívny a fyzicky ju napáda. Jedná sa už o druhý návrh na
rozvod manželstva. Konanie vedené na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp.zn. 10P 170/2012
bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu, nakoľko odporca tvrdil, že sa radikálne zmení. Svoj sľub
dodržal asi na 3 mesiace, následne znovu začal požívať alkoholické nápoje, k čomu sa ešte pridružila
aj hra na automatoch.

Odporca návrh na rozvod manželstva žiadal zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky ohľadom
užívania alkoholu. Je pravdou, že mal problémy , liečený nebol, pretože zastáva ten názor, že sa tým
musí vyporiadať sám. Z konania navrhovateľky je prekvapený, pretože bol v domnení, že ich vzťahy
sa zlepšujú. Pôvodne žiadal v prípade rozvodu manželstva aby súd malol. Zsófiu zveril do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Následne písomne oznámil súdu, že od tohto upúšťa a súhlasí, aby

dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Rozviesť sa však nechce, pretože navrhovateľku
má rád.

Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva navrhol, aby súd malol. Zsófiu zveril do osobnej
starostlivosti matky a zo strany otca určil primerané výživné.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä sobášnym
listom, rodným listom malol. dieťaťa, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, vypočul oboch účastníkov
konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 20.08.1994 v Rímskokatolickom kostole v Dunajskej Strede.
Ich manželstvo je zapísané na Obvodnom úrade Matrika Dunajská Streda. Obaja sú občania Slovenskej
republiky, národnosti maďarskej a u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili dve
deti, J. K. nar. XX.XX.XXXX, ktorá je plnoletá a malol. Z. K.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo
v J. U. na W. D.. XXXX/X, teda pre konanie o rozvod manželstva je daná miestna príslušnosť Okresného
súdu Dunajská Streda.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania už dlhšiu
dobu nie je usporiadané. Navrhovateľka príčinu rozvratu vidí jednoznačne v požívaní alkoholických
nápojov v nadmernom množstve zo strany odporcu. Tento alkoholizmus sa začal prejavovať potom, ako
sa osamostatnili a presťahovali sa do trojizbového bytu. Odporca pod vplyvom alkoholu bol agresívny ,
fyzicky ju napádal, ona chcela udržať rodinu kvôli deťom. Odporca neustále sľuboval, že sa napraví, tieto
sľuby však nikdy nedodržal. Nepodrobil sa ani protialkoholickej liečbe, hoci ona mu týmto spôsobom
chcela pomôcť. Odporca ju často ponižoval a urážal ju nevyberanými slovami, vyhrážal sa jej, stal sa
prípad, keď musela vyhľadať lekára a podala na neho aj trestné oznámenie, pričom bol podmienečne
odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví. Počas trvania manželstva už niekoľkokrát ho opustila. Vždy
sa však vrátila hlavne kvôli deťom, aby vyrastali v úplnej rodine. Odporca vždy sľuboval, že prestane piť,
čo sa však nestalo. V roku 2012 podala návrh na rozvod manželstva , ktorý bol vedený pod sp.zn. 10P
170/2012. Opätovne odporca prisľúbil nápravu, preto tento návrh zobrala späť a konanie bolo zastavené.
Svoj sľub však dodržal asi na dva mesiace. Začal znova požívať alkoholické nápoje a k tomuto sa
pridružila aj hra na automatoch. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiada súd, aby manželstvo rozviedol.
Nie je ochotná zotrvať v manželstve , odporcovi neverí, stratil jeho dôveru a nemieni už tolerovať jeho
správanie.

Odporca nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky ohľadne požívania alkoholu. Udáva, že je pravdou,
že mal problémy v minulosti, liečený nebol, zastáva ten názor, že sa s tým sám musí vysporiadať.
Od späťvzatia návrhu na rozvod bol v tom domnení, že ich vzťahy sa zlepšujú, prekvapilo ho, že
navrhovateľka podala návrh , zostával stále v neistote. Nie je pravdou, že by súvisle požíval alkohol tak,
ako to uvádza navrhovateľka, že by sústavne užíval alkohol tak, ako naposledy od septembra do konca
októbra. Je pravdou, že raz to prehnal na oslave narodenín svojho kamaráta. Nechce ukončiť manželstvo
rozvodom a pokiaľ by sa k rozvodu pripojil, tak iba z toho dôvodu, že to tak chce navrhovateľka.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach . Sú povinní
žiť spolu , byť si verní , vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť , pomáhať si , starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie .

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch .

Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť , ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené , že manželstvo nemôže plniť svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia . Súd zisťuje
príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí . Súd pri posudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19
Zákona o rodine.

Výsledkami vykonané dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že manželstvo účastníkov konania
je vážne rozvrátené, predovšetkým z dôvodu požívania alkoholu odporcom. Tieto skutočnosti potvrdzuje

to, že účastníci ani momentálne nežijú v spoločnej domácnosti. Jedná sa už o druhé konanie o rozvod
manželstva, pričom z toho istého dôvodu už v roku 2012 v konaní 10P 170/2012 sa navrhovateľka
domáhala rozvodu . Súd dospel k tomu záveru, že manželstvo účastníkov je tak vážne rozvrátené, že
nemôže už plniť svoj účel. Ich manželstvo je formálne, nežijú v spoločnej domácnosti a navrhovateľka
odmieta obnoviť manželské spolužitie.

Podľa § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí , ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov malol. dieťaťa , súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k malol. dieťaťu na čas po rozvode , najmä určí komu
malol. dieťa zverí do osobnej starostlivosti , kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok . Súčasne
určí , ako má rodič , ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti , prispievať na jeho
výživu , alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného .

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem , tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov , ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa , tak súd musí skúmať ,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa .

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov . Dohoda musí byť schválená súdom , inak je nevykonateľná .

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností ,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa , najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia , a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom . Súd dbá , aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi .

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča , ktorému nebude maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti , na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati . Rodič , ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti , môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozsudku , ktorým sa rozvádza manželstvo . Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode .

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1/ , súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode , to neplatí , ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného . Na schopnosti , možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu , rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie .

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že malol. Zsófia je v osobnej starostlivosti matky.
Matka žiadala, aby na čas po rozvode manželstva súd malol. Zsófiu zveril do jej osobnej starostlivosti.
V priebehu konania s týmto návrhom súhlasil aj odporca, ktorý pre prípad, ak súd návrhu na rozvod
manželstva vyhovie navrhol malol. zveriť do osobnej starostlivosti matky. Navrhovateľka žiadala, aby
súd určil zo strany otca výživné na malol. Zsófiu 150,-€. Odporca uviedol, že nie je schopný v takej
výške prispievať na výživu malol. Jeho čistý priemerný netto príjem mesačne predstavuje 420,-€. Čistý
mesačný príjem navrhovateľky predstavuje 564,-€. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť momentálne ani jeden
z účastníkov konania nemá. Odporca uviedol, že spláca dve pôžičky, ktoré sú spoločnými pôžičkami,
mesačne cca 130,-€. Navrhovateľka zosumarizovala najnutnejšie výdavky na malol. na sumu 100,-€
mesačne. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade.

Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania alebo stravovania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaní
vecných plnení ( bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou ). Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Ak je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, potom je platobným
miestom tento rodič, pričom súd môže určiť povinnosť plniť mu výživné do rúk alebo na účet, ktorý môže
v rozhodnutí uviesť.

Súd dospel k tomu záveru, že odporca zo svojej mzdy 420,-€ mesačne je schopný sumou 100,-€
prispievať na výživu svojej dcéry . Výživné má prednosť pred ostatnými záväzkami povinného napr. v
tomto konkrétnom prípade pred úvermi. Zároveň pokiaľ sa jedná o úvery spoločné, po právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva prichádza do úvahy vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov konania , v rámci ktorého budú vyporiadané aj spoločné pasíva. Z primerané súd považoval
výživné v paušálne určenej výške cca 24 % z príjmu odporcu. Účastníci konania nežiadali , aby súd
upravil styk otca s malol. dieťaťom.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 144 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy
( § 42 ods. 3 O. s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma späť svoje predošlé priezvisko.