Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/322/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213219376
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213219376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: MONEY
PLUS, a.s., Bratislava, Palkovičova 217/16, IČO: 35 962 682, zastúpený spoločnosťou: a/k/z/a/
advokátska kancelária, s.r.o., Žilina, Tajovského 5, proti odporkyni: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.,
W. C. XXX/XX, o zaplatenie 281,35 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 12C/277/2013-17 zo dňa 05.02.2014, v zamietajúcej časti a v
časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o náhrade

trov konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel žalobe a odporkyni uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 30,55 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 03.09.2009 do zaplatenia, do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne citáciou ust. § 3 ods. 5, § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 a § 156 ods. 3 O.s.p. Súd dospel k záveru, že v danom prípade

účastníci uzavreli zmluvu o úvere, na preukázanie tohto tvrdenia navrhovateľ predložil súdu vyplnený
a potvrdený zmluvný formulár, v zmysle ktorého bol odporkyni poskytnutý úver v uvedenej výške.
Odporkyňa nárok navrhovateľa ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporovala. Zmluva
však neobsahuje všetky náležitosti určené citovaným ustanovením § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, absentuje konečná splatnosť úveru a termíny splátok. Termín konečnej splatnosti musí byť
uvedený presným a pre spotrebiteľa jednoduchým a jednoznačným údajom - termínom a nie údajom,
na základe ktorého sa musí spotrebiteľ dopracovať k údaju sám nejakým výpočtom. Vyhodnotením

vykonaného dokazovania súd tak dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne v plnom rozsahu,
pre chýbajúcu zákonom určenú náležitosť zmluvy o úvere súd za oprávnený posúdil v zmysle § 4
ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch výlučne nárok navrhovateľa
na poskytnutej sume úveru (663,88 Eur) po odpočítaní sumy, ktorú odporkyňa preukázateľne (podľa
tvrdenia navrhovateľa - v zmysle predloženého prehľadu splátok) zaplatila, v danom prípade 633,33
Eur. Súd priznal zároveň navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom)
z priznanej čiastky odo dňa navrhovaného navrhovateľom, keďže odporkyňa sa s platením služiebpreukázateľne dostala do omeškania. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v
zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., odporkyňa si však k náhrade trovy neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania, podal

odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže odporcu k úhrade nárokovanej dlžnej
sumy spolu s trovami prvostupňového konania. Ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvého stupňa v
zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým
zisteniam a v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Podľa odvolateľa závery prvostupňového súdu sú v rozpore so zákonom a sú príliš
formalistické, je nepreskúmateľné, v čom uvedenie konečnej splatnosti úveru v zmysle bodu 1.5 zmluvy
nie je presným a jednoznačným údajom a je v rozpore so zákonom, keď ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona
č. 258/2001 Z.z. nedefinuje požiadavky tak, ako ich uvádza súd. Údaj o konečnej splatnosti úveru má
byť uvedený všeobecne zrozumiteľným spôsobom. Analogicky možno použiť ust. § 122 ods. 2 Obč.
zákonníka o počítaní času, v predmetnej zmluve išlo o identické určenie času, preto takéto zmluvné

ustanovenie spĺňa kritérium jednoznačnosti a určitosti. Odvolateľ sa nestotožňuje so záverom súdu,
podľa ktorého vymedzenie konečnej splatnosti úveru ako v lehote 52 týždňov odo dňa podpisu zmluvy,
a to v deň, ktorý sa pomenovaním zhoduje s dňom podpisu zmluvy, je nedostatočným údajom. Dátum
podpisu je na zmluve uvedený a teda stanovenie konečnej splatnosti nekladie na dlžníka žiadne naviac
nároky v porovnaní so zákonnou úpravou. Určenie tohto termínu nevyžaduje osobitný výpočet, jeho

konkretizovanie vyplýva priamo zo zmluvy.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmiodvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.
2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti o náhrade trov konania vecne správny.

Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 206 ods. 3 O.s.p.), prvostupňový súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 30,55 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 03.09.2009 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostala
zamietajúca časť a náhrada trov konania.

Predmetom odvolacieho konania vymedzeným odvolacími dôvodmi navrhovateľa bolo vyriešiť otázku,

či predmetná zmluva o úvere obsahuje zákonom predpísanú náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, pričom v
konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola dňa 03.10.2008 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. 9290830004, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a spravuje sa normami
práva Slovenskej republiky slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa, medzi inými i zák. č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205
ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá

postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd
nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania
najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebovyšlinajavoinak,zhľadiskaichzávažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivostiavierohodnostijelogický
rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav

nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i v prevažnej miere správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v prevažnom rozsahu
zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.

odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi.

Keďže prvostupňový súd napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a

odvolací súd s týmto odôvodnením súd v prevažnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:

Z obsahu spisu vyplýva, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9290830004 zo dňa
03.10.2008 navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníčke úver vo výške 20.000,- Sk (663,88
Eur) s 20% ročným úrokom. Úver mala odporkyňa splatiť v 52 týždenných splátkach po 530,- Sk (17,59

Eur).Ročnápercentuálnamieranákladovbolavyčíslenávoformulárezmluvnýchpodmienokna94,49%.
Konečná splatnosť úveru je uvedená údajom „v lehote 52 mesiacov od podpisu zmluvy v deň, ktorý sa
pomenovaním zhoduje s dňom podpisu zmluvy“.

Ustanovenie § 4 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva

o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť
predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol
dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž
neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať
do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť

ich bezprostredne splatiť v celej výške.

Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie
neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že ak zmluva neobsahuje presne vymedzené náležitosti
konkretizované v ust. § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch).

Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj konečná splatnosť spotrebiteľského
úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch) ako aj výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zákonom
stanovenépresnéuvedeniekonečnejsplatnostiakoajčlenenieauvedeniejednotlivýchčiastokúverunie
je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať

v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo.Súd prvého stupňa preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva
neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona, t.j. konečnú splatnosť

spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Aj odvolací súd
po preskúmaní predmetnej zmluvy zistil, že neobsahuje jasné určenie konečnej splatnosti úveru a ani
rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky. Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu,
úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá expressis verbis vyplývala
z vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch.

Odvolateľ v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal záver prvostupňového súdu o tom, že predmetná
zmluvaoúvereneobsahujenáležitostipodľa§4ods.2písm.i)zákona,t.j.výšku,početatermínysplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom už nesplnenie tejto obsahovej náležitosti zmluvy má za následok,
že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských
úveroch).

Pokiaľ odvolateľ poukazoval na to, že v zmluve dohodnutá konečná splatnosť úveru je dostatočne určitá

a je v súlade aj s ust. § 122 ods. 2 Obč. zákonníka o počítaní času, odvolací súd s touto argumentáciou
nesúhlasí. Účelom ust. § 122 ods. 2 Obč. zákonníka o počítaní času je stanoviť výkladové pravidlo na
počítanie času, najmä určujúc koniec lehoty. Účelom ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona je v zmluve
o spotrebiteľskom úvere jednoznačne uviesť konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, a nie lehotu
splatnosti úveru. Naplneniu obsahu ale najmä účelu tohto zákonného ustanovenia, ktorým je jasné

formulovanie podmienok úveru pre spotrebiteľa, zodpovedá potom taký výklad, že konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru musí byť vyjadrená konkrétnym dátumom, najmä keď veriteľovi - dodávateľovi
objektívne nič nebráni uviesť konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru.

Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi
účastníkmi dňa 03.10.2008 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i)

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 4 ods. 3
tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd prvého stupňa potom správne ustálil, že navrhovateľ mal právo na vrátenie len skutočne
poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, nemal právo žiadať úroky z úveru či iné poplatky. Takto
navrhovateľ mal právo požadovať iba výšku úveru, ktorý odporkyni preukázateľne poskytol, teda sumu

663,88 Eur. Odporkyňa uhradila celkom 633,33 Eur, ako to vyplýva zo súčtu všetkých vykonaných úhrad.
Takto ešte dlhuje navrhovateľovi na istine úveru 30,55 Eur (čerpaný úver 663,88 Eur - úhrada 633,33
Eur). V uvedenej sume je návrh navrhovateľa dôvodný. Výšku úrokov z omeškania 9% ročne si uplatnil
navrhovateľ vo výške, ktorá nepresahuje zákonom určenú a dovolenú výšku úrokov z omeškania. Keďže
len v tomto rozsahu bol návrh navrhovateľa dôvodný, súd prvého stupňa mu v tomto rozsahu dôvodne

vyhovel.

V danom prípade bolo dôvodné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko
prevažne úspešným účastníkom konania bola odporkyňa (úspech 250,80 Eur a neúspech 30,55 Eur), v
dôsledku čoho jej v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. vzniklo právo na pomernú náhradu trov o konania voči
neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale podľa obsahu spisu odporkyni v konaní žiadne trovy nevznikli,

ale najmä si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, bolo dôvodné jej náhradu
trov konania nepriznať.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej
časti a v časti o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil podľa § 219 O.s.p.

V odvolacom konaní mala úspech odporkyňa, preto jej podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na

náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, odporkyňa si však náhradu trov odvolaciehokonania neuplatnila a z obsahu spisu jej ani žiadne trovy nevyplývajú, preto bolo dôvodné odporkyni
náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.