Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712207713
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712207713.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Klaudie Koskovej v právnej veci
navrhovateľa: Y.. Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A., M. R. U. XXXX/XX, zastúpený JUDr.
Dušanom Kracinom, advokátom, so sídlom Zvolen, Námestie SNP 80/22, občan Slovenskej republiky,
proti odporkyni: A. Y., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom XXX X. L. O. O D., U. F., zastúpená
JUDr. Dášou Brázdilovou, advokátkou, so sídlom Zvolen, Trhová 1, občianka Slovenskej republiky, za
účasti maloletých detí Y.: Y., nar. XX. XX. XXXX a T. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom u navrhovateľa,
zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., o rozvod manželstva a úpravu práv

a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen zo dňa 30. 09. 2014 č. k. 5P/141/2012-347, takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúduvnapadnutomvýrokuozverenímaloletýchdetínačasporozvodedoosobnej
starostlivosti navrhovateľa, o výživnom a o úprave styku s maloletými deťmi p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo Y.. Y. Y. a A. Y., rod. A., uzavreté dňa XX.
XX. XXXX vo A.. Maloleté deti, Y., nar. XX. XX. XXXX a T. Y., nar. XX. XX. XXXX zveril na čas po rozvode

do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Odporkyni
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Y. výživným vo výške 100,- Eur mesačne a maloletého T.
Y. sumou 80,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode, vždy do 15. dňa v mesiaci
k rukám navrhovateľa. Odporkyni umožnil stretávať sa s maloletými deťmi každý rok od 01. 07. od 17.00
h do 31. 07. do 17.00 h s tým, že deti si v stanovenú hodinu pred bytom otca prevezme a v stanovenú
hodinu ich opäť pred jeho bytom vráti. Navrhovateľa zaviazal povinnosťou maloleté deti na stretnutie s
matkou riadne a načas pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania.

Rozhodnutie o rozvode manželstva odôvodnil prvostupňový súd zistením, že sú splnené zákonné
podmienky pre rozvod manželstva, nakoľko manželstvo účastníkov je dlhodobo nefunkčné, a to od
doby, kedy odporkyňa odišla za prácou do zahraničia, t. j. od novembra 2011. Manželstvo účastníkov
neplní základné funkcie, ktoré plniť má, a to funkciu ekonomickú, biologický a v neposlednom rade
aj výchovnú. Vzhľadom na dĺžku rozvratu manželstva a jeho intenzitu sa nejavil predpoklad riadneho

obnovenia manželského spolužitia medzi manželmi, preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel.
Obaja manželia boli s rozvodom manželstva stotožnení. Po vykonanom dokazovaní zveril súd maloleté
deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Súd vychádzal zo skutočnosti, že maloleté
deti sa nachádzajú vo výhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, prihliadol na závery znaleckýchposudkov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v súčasnosti je v záujme maloletých detí, aby boli zverené
do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý im zabezpečuje primeranú starostlivosť a neboli zistené
žiadne nedostatky z jeho strany. Navyše deti ostanú v pôvodnom prostredí, pričom do budúcna súd

nevylúčil, aby pri zmene pomerov došlo k zvereniu maloletých detí do osobnej starostlivosti odporkyne.
Matka aj napriek tomu, že prejavila záujem ostať na Slovensku (o čom svedčí potvrdenie o prechodnom
pobyte), súd toto konanie považoval za účelové, nakoľko odporkyňa odišla opäť do E., kde sa nachádza
aj v súčasnosti. K návrhu právnej zástupkyne matky, v zmysle ktorého je potrebné rešpektovať vôľu
maloletej byť zverená matke, súd odkázal na závery znaleckých posudkov, ako aj na vyjadrenie

kolízneho opatrovníka. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, určil túto súd diferencovane vzhľadom na vek
a potreby maloletých detí. Prvostupňový súd tiež uviedol, že určené výživné vzhľadom na skutočnosť,
že otec je v súčasnosti nezamestnaný, nebude pokrývať všetky potreby a náklady maloletých, mal však
za to, že v možnostiach a schopnostiach otca je zvýšiť svoj príjem. V prípade matky zohľadnil aj jej
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Úpravu styku upravil na styk počas prázdnin, keďže
mal preukázané, že rodičia sa v minulosti vedeli dohodnúť na širšej úprave styku, a preto mal za to, že

pokiaľ bude matka v budúcnosti častejšie mať záujem byť osobne v styku s deťmi, nič jej nebráni, aby
sa s otcom na tomto dohodla. Pokiaľ by nedošlo k mimosúdnej dohode, je možné opätovne požiadať
o rozšírenie úpravy styku.

Rozsudok okresného súdu odvolaním napadla odporkyňa zastúpená splnomocnenou advokátkou, a

to vo výroku o zverení maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľa, vo
výroku o výživnom a vo výroku o úprave styku s maloletými deťmi. Navrhla zrušiť v napadnutých
výrokoch rozsudok okresného súdu a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. S rozhodnutím
nesúhlasí a poukazuje na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 30. 09. 2014 navrhla výsluch obidvoch
maloletých detí, aby sa aj napriek záverom znaleckých posudkov jasne vyjadrili, prečo nechcú žiť s

otcom, ale s matkou a aby tak s odstupom času jasnejšie definovali dôvod svojho rozhodnutia. Súd
tento návrh na doplnenie dokazovania neakceptoval, hoci stanovisko maloletej dcéry sa počas celého
konania nezmenilo a opakovane vyjadrila svoju vôľu žiť s matkou. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Vyjadrila presvedčenie,
žesúdmalnapriekopakovaniuvýsluchumaloletýchdetínavrhnutýdôkazvykonať,abymoholobjektívne

rozhodnúť, nakoľko aj maloletý syn s odstupom času prezentoval vôľu žiť s matkou. Poukazuje na závery
znaleckého posudku znalkyne T.. U. L., ktorá pri hodnotení osobnostných predpokladov navrhovateľa
za riziko označila znižujúcu schopnosť zabezpečiť rodinu, egocentrizmus, labilitu, nezrelosť, neistotu a
rigiditu s tým, že nedokáže konštruktívne zvládať nároky, ktoré na jeho rodičovské kompetencie kladie
obdobie dospievania u maloletej, nedokáže reflektovať dôležitosť materskej osoby vo vývine dcéry a

svojimi vyjadreniami oslabuje vzťah matka - dcéra, čím komplikuje u svojej dcéry zdravý vývin. Na rozdiel
od navrhovateľa, matka má prirodzené predpoklady pre výchovu maloletej dcéry, ktorá ju vníma ako
chápajúcu a citlivú k jej potrebám, aj keď aj u nej sa javia ako dominantné labilita, nezrelosť, menšia
samostatnosť, ovplyvniteľnosť a nereacionálnosť. Maloletá však podľa záverov znaleckého posudku
preferuje osobu matky, vo vzťahu k navrhovateľovi vyjadrila kritický až odmietavý postoj. Za otázne

označila, či nie je ohrozený ďalší vývin maloletej dcéry, ktorá otca odmieta. Matka vyjadrila jednoznačné
presvedčenie, že len po opakovaných výsluchoch maloletých detí môže súd pri rešpektovaní ich vôle
objektívne rozhodnúť. Zdôraznila, že na rozdiel od navrhovateľa má vytvorené všetky podmienky pre
výchovuazdravývývinmaloletýchdetí,vE.máprenajatýrodinnýdomsdvorom,jevpracovnompomere
a vie po finančnej stránke zabezpečiť obidve deti. Je vo veku, kedy sa môže deťom venovať tak, aby

mohol ich vývoj napredovať.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť. Stotožňuje sa so závermi Znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného
znalkyňouT..U.L.,ktoráuvádza,ževsúčasnostijelepšípredpokladnazabezpečenieriadnehocitového

vývinu maloletej u otca aj napriek tomu, že vyjadruje prirodzený intenzívny záujem o bývanie u matky.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ zastúpený splnomocneným advokátom.
Podľa jeho názoru správnosť napadnutého rozhodnutia potvrdzujú závery znaleckých psychologických
posudkov znalca Y.. W. a T.. L.. Konkrétne znalkyňa L. jasne v kontrolnom znaleckom posudku

skonštatovala, že otec osvedčil počas uplynulých dvoch rokov, že sa o svoje deti vie postarať. Poukazuje
na to, že k jednoznačným záverom znalci dospeli aj napriek tomu, že odporkyňa sa všemožne snažila
maloletédetiovplyvniťpredkaždounávštevouuznalcov.Poukazujenaskutočnosť,ženarodeniedieťaťa
odporkyni počas trvania manželstva s druhom U. F. svedčí o morálnych a charakterových vlastnostiachodporkyne a poukazuje na listy, ktoré zaslal navrhovateľovi druh odporkyne (uvádzal, že odporkyňa sa
po nociach opíja, našiel ju zdrogovanú, že manžela podvádzala s inými mužmi a pod.). K týmto dôkazom
okresný súd v napadnutom rozsudku nič neuviedol. Povahové a morálne vlastnosti odporkyne chcel

navrhovateľ preukázať aj ďalšími navrhnutými dôkazmi ešte pred znaleckým dokazovaním, okresný súd
však navrhnuté dokazovanie zamietol. Tvrdí, že odporkyňa ovplyvňovala deti nielen pred návštevami
znalcov, ale aj pred ich vypočutím na okresnom súde, na ktorom maloletá Y. vypovedala len pod vplyvom
svojej matky. Po odchode odporkyne do U. F. sa dcéra už o jeden - dva dni správa úplne normálne,
nie sú s ňou žiadne problémy, pokiaľ jej odporkyňa nezačne pred pojednávaním vyvolávať, sľubovať

jej bezstarostný život, kozmetiku a oblečenie. Odporkyňa síce tvrdí, že má vytvorené podmienky pre
výchovu a zdravý vývin detí, svoj príjem však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, všetky
tvrdenia boli a sú založené len na jej slovných vyjadreniach. Jej druh U. F. v listoch naopak uvádza, že
odporkyňa nemá pre deti na ich pobyt vo U. F. pripravené nič. Na poslednom pojednávaní odporkyňa
tvrdila, že v roku 2014 bola niekoľko mesiacov bez príjmu, žiadnym spôsobom nevykladovala, resp.
nepreukázala svoje príjmy v období, keď bola nezamestnaná, ani dôvody rozviazania pracovných

pomerov. V roku 2013 presviedčala súd o ideálnej spoločnej domácnosti, v ktorej môžu žiť s pánom
F., o niekoľko mesiacov však tvrdila, že pán F. jej deti nenávidí, fyzicky im ubližuje a nadáva im. Tieto
konflikty mala riešiť aj polícia a súd. Po návrate detí z U. F. sa od detí otec dozvedel, že odporkyňa žije s
pánom F. v spoločnej domácnosti, pán F. s nimi žil v dome, o ktorom odporkyňa píše vo svojom odvolaní
a že s nimi trávil voľný čas. Uvádza tiež, že deti nie sú schopné zapojiť sa do vyučovacieho procesu

v anglickom jazyku, čo odporkyňu vôbec nezaujíma. Deti pritom navštevujú Základnú školu vo A. pre
mimoriadne nadané deti, jedinú v okrese, kde majú priateľov, navštevujú záujmové krúžku, majú tu svoju
detskú lekárku, ktorá je ich blízka príbuzná, zubára, očného lekára a podobne. Navrhovateľ sa o deti a
ich výchovu stará už vyše troch rokov sám, a nielen súdni znalci, ale aj učitelia, lekári, príbuzní a priatelia
môžupotvrdiť,žeodetisadokážepostaraťažesaimvenuje.Detimajúvytvorenépodmienkynabývanie

v 3-izbovom byte nachádzajúcom sa blízko školy, majú tam priateľov a príbuzných. Navrhovateľ vedie
bezúhonný život. Tvrdí, že odporkyni vždy išlo iba o peniaze, čo potvrdzuje skutočnosť, že opätovne
ničím neprispieva na výživu za mesiac október a november 2014. Napadnutý rozsudok pritom len
deklaruje súčasný, vyše troch rokov trvajúci, faktický stav výchovy a opatery o maloleté deti a stanovuje
povinnosť matke prispievať na ich výživu aspoň minimálnym výživným, ktoré si odporkyňa sama navrhla,

ale neplatí ho. Navrhuje rozsudok v napadnutej časti potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. Rozsudok okresného súdu v
napadnutom výroku v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode ako vecne

správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

Zároveň odvolací sú konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s týmito dôvodmi sa v
celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Odvolací
súd konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z náležite zisteného skutkového stavu,

závery dokazovania prvostupňového súdu majú oporu v spisovom materiáli, rozhodnutie zodpovedá
ustanoveniu § 157 ods. 2 O. s. p., to znamená, že je jasné, presvedčivé a zrozumiteľné.

Základnou námietkou odporkyne je, že prvostupňový súd nevykonal navrhnutý dôkaz - opakovane
vypočuť maloleté deti, keď maloletá dcéra preferuje matku, pričom k navrhovateľovi sa stavia kriticky až

odmietavo, maloletý syn podľa tvrdenia odporkyne v poslednom období tiež vyjadril vôľu žiť s matkou.
Odvolací súd nepovažuje nezopakovanie tohto dôkazu za dôvod na zrušenie rozhodnutia, pretože
maloleté deti boli v konaní vypočuté a nik nespochybnil skutočnosť, že najmä maloletá dcéra prejavovala
a stále prejavuje vôľu žiť u matky, čo vysvetľovala najmä pomerne veľkým vekovým rozdielom medzi
rodičmi s tým, že matka aj vzhľadom na jej vek ako aj na to, že ide o ženu, jej lepšie rozumie.

Prvostupňový súd však dostatočne jasne vysvetlil, prečo aj napriek tomuto zisteniu dospel k záveru, že
je pre obe maloleté deti lepšie, aby boli zverené do osobnej starostlivosti otca. Tento záver vyplýva z
vykonaného znaleckého aj kontrolného znaleckého dokazovania, týka sa nielen maloletého T. Y., ale aj
maloletej Y.. Vychádzajúc z obsahu spisu aj odvolací súd zastáva rovnaké stanovisko ako prvostupňový
súd, že v súčasnosti je pre maloleté deti vhodnejšie výchovné prostredie u otca už aj vzhľadom na

skutočnosť, že tento presvedčil, že je schopný sa o maloleté deti riadne postarať, nakoľko deti sú fakticky
v jeho výchove už od roku 2011, kedy matka odišla za prácou do E.. Deti pritom navštevujú školu pre
nadané deti, u otca majú zabezpečené vhodné podmienky na bývanie, na vzdelávanie, ako aj na svoj
osobnostný rast. Odvolací súd rovnako ako prvostupňový súd má za to, že znaleckým dokazovanímbolo jednoznačne preukázané, že v súčasnosti sú pre obe maloleté deti vhodnejšie podmienky u
otca, odvolací súd tiež upozorňuje, že matka doposiaľ nepresvedčila, že starostlivosť o deti u nej
bude zabezpečená po všetkých stránkach, konkrétne odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že matke

stroskotal ďalší vzťah, čo znamená, že aj na výchovu najmladšieho dieťaťa ostala sama a aj preto v
súčasnosti sa javí ako nevhodné zveriť starostlivosť o maloletú Y. (prípadne aj maloletého T. Y.) do
osobnej starostlivosti matky, ktorá ich nemá v nepretržitej osobnej starostlivosti už od roku 2011, pričom
u otca žiadne závažné nedostatky vo výchove zistené neboli. Navyše by sa pretrhol (najmä u staršej
Y.) dobre naštartovaný vzdelávací proces. Zhodne ako prvostupňový súd aj odvolací súd podotýka, že

nie je vylúčená zmena starostlivosti o deti v prípade, ak dôjde na strane matky k takej zmene pomerov,
že bude môcť byť konštatované, že pre deti a v prospech detí je vhodnejšia a lepšia starostlivosť zo
strany matky (či už v E., prípadne na Slovensku), táto však nemôže byť hodnotená len subjektívnym
názorom dieťaťa bez zhodnotenia všetkých relevantných skutočností a okolností, ktoré boli hodnotené
súdom prvého stupňa pri konečnom rozhodnutí.

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku matky, podľa ktorej nebola náležitým
spôsobom venovaná pozornosť názorom maloletých detí (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine, čl. 12 ods.
2 Dohovoru o právach dieťaťa). z obsahu spisu vyplýva, že maloleté deti boli vypočuté kolíznym
opatrovníkom, maloletá Y. bola vypočutá pred okresným súdom, navyše stanovisko detí je zrejmé aj zo
znaleckých posudkov.

Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok dôsledne rešpektuje zákonnú úpravu - ustanovenie
§ 24 ods. 4 Zákona o rodine, to znamená, že dbá na právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu
k obom rodičom, prihliada na záujem maloletých detí, na ich citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
výchovného prostredia.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne a nezistil
žiadne relevantné dôvody pre jeho zmenu, prípadne zrušenie tak, ako to navrhuje v odvolaní odporkyňa.
Preto ho s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiaden z účastníkov konania nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania (keď predmetom odvolacieho konania bola starostlivosť
súdu o maloleté deti, pri ktorom sa o trovách konania rozhoduje v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1
písm. a/ O. s. p.).
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.