Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 21Sd/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201597
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:7013201597.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa Z. E.,

nar. X.M. XXXX, bytom E. č. 4, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul.
29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 820 XXX XXXX X z
30.októbra 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 30.októbra 2013 potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozhodnutímodporkyňazamietlažiadosťnavrhovateľaopriznanie invalidnéhodôchodkuz
3.októbra 2013, pretože navrhovateľ nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia pri konštatovanej
20 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za

invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie
konanie. Namietal neobjektívne vyhodnotenie jeho zdravotných ťažkostí s vyjadrením presvedčenia,
že pokles jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou zodpovedá kritériám
invalidity. Poukázal na výsledok psychiatrického vyšetrenia, podľa ktorého nie je schopný integrovať
sa do každodenných aktivít a má hrubo narušené adaptačné mechanizmy osobnosti v rámci bazálnej
osobnostnej štruktúry. Z uvedeného vyvodil, že pokles jeho pracovnej schopnosti mal byť vyhodnotený
v zmysle kapitoly V., pol. 5, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s možným rozpätím od

50-80 % zníženej pracovnej schopnosti.

Na pojednávanie pred krajským súdom sa navrhovateľ napriek riadnemu a včasnému predvolaniu
nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil neschopnosťou dostaviť sa na pojednávanie verejnou
dopravou. O odročenie pojednávania nepožiadal. Krajský súd vec prejednal v jeho neprítomnosti v
súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p.

Odporkyňanavrhlanapadnutérozhodnutiepotvrdiťakozákonnéavecnesprávnespoukazomnazávery
posudkových lekárov a svoje písomné vyjadrenie. Poukázal na skutočnosť, že ani pri vzniku invalidity
by navrhovateľ nesplnil podmienku potrebnej doby zamestnania.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade

s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, sobsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku,
s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne a dospel k
presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods.

2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok
je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o
40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu

zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
pracovnej schopnosti sa nesčítavajú, ale priznaný percentuálny pokles pracovnej schopnosti poistenca
možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje jeho pracovnú
schopnosť v zákonom predpokladanom rozsahu, prípadne je pokles dôsledkom dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, podmieneného viacerými zdravotnými ťažkosťami (§ 71 ods. 1, 6,7,8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V, pol. 5, písm. a) možno pokles pracovnej
schopnosti poistenca pre poruchy osobnosti a poruchy správania, stredne ťažké narušenie osobnosti s
miernymobmedzenímvýkonnostiorganizmuvyjadriťvrozpätí20-30%.Prihliadasanavývojosobnostiv
afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosť jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného
a sociálneho zaradenia.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 23.júla 2010 žiadosťou z 3.októbra 2013. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti
posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rožňave.
V posudku z 3.októbra 2013 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického vyšetrenia
navrhovateľa z psychiatrických vyšetrení z priebehu rokov 2002 a 2013 a z psychologického vyšetrenia

z 26.augusta 2013. Za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označil anxiózne výbavu poruchu
osobnosti so zaradením pod kapitolu V., pol. 5, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení. V posudku uviedol, že navrhovateľ, vyučený opravár poľnohospodárskych strojov doposiaľ
pracoval iba krátkodobo, necelé 3 mesiace. Je liečený psychiatrom pre označené ochorenie a mentálnu
subnormu. Keďže pri označenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí ide o strednú poruchu, pokles

jeho zdravotnej schopnosti zodpovedá 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konštatoval,
že sa môže uplatniť na trhu práce a je schopný vykonávať veku a vzdelaniu primerané zamestnanie.
Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania, pretože neboli predložené žiadne nové
odborné vyšetrenia, ktoré by jeho posudkový záver menili.

Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho

invalidity posudzoval jeho zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko
v Prešove v rámci odvolacieho správneho konania. V posudku z 24.júna 2014 vychádzal posudkový
lekár z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a dospel aj k rovnakému
posudkovému záveru vo všetkých jeho častiach. Po vypočutí navrhovateľa a jeho matky v posudku
doplnil, že navrhovateľ bol psychiatricky vyšetrený 3x v roku 2002, kedy psychiater u navrhovateľa

nezistil žiadne somatické ťažkosti, konštatoval, že nechodí nikde do kolektívu. Jeho problémy začali keď
nastúpil do práce, pracovné povinnosti bol schopný vykonať, ale bola znížená jeho komunikatívnosť v
kolektíve, ktorá vadila spoluzamestnancom a údajne z tohto dôvodu bol zo zamestnania prepustený.
Podľa matky sa navrhovateľ izoluje, odchádza z domu aj na celý deň, nepovie kam ide. Navrhovateľ na
otázky posudkového lekára odpovedal adekvátne, ticho, bol však plne orientovaný. Na základe jediného

psychologického vyšetrenia z 26.augusta 2013 posudkový lekár konštatoval, že u navrhovateľa ide
o stredne ťažký stupeň anxióznej poruchy osobnosti, čomu zodpovedá priznaný percentuálny pokles
jeho pracovnej schopnosti. Pre iné zhodnotenie jeho zdravotných ťažkostí neboli predložené žiadne
objektivizujúce odborné nálezy.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových

lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o aktuálnompoklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade dostupných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
vecnealogickyzdôvodnenévsúladesobjektívnymivyšetreniamipreukázanýmiaktuálnymizdravotnými

ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou.
Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov v súvislosti s
navrhovateľom predloženými objektivizujúcimi odbornými vyšetreniami spochybnila, preto si ich osvojil
a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.

V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu

napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne
bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o
žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, pretože podľa platnej právnej úpravy vznik invalidity predpokladá pokles
pracovného potenciálu pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového
lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom

ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými
subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie
a pre zhodnotenie miery ich zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu. Správne považoval za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné ochorenie,
ktoré s ohľadom na predložené odborné lekárske nálezy správne zaradil pod príslušnú položku v

rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril v
zákonnom rozpätí. Iné posudkové zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa pri jeho
rozhodujúcom zdravotnom postihnutí do úvahy neprichádzalo, pretože z psychologického vyšetrenia
z augusta 2013 nevyplynulo ťažké narušenie osobnosti navrhovateľa so závažným obmedzením
výkonnosti jeho organizmu a ani dezintegrácia. V závere jeho vyšetrenia bolo uvedené, že aktuálne sa

intelektové schopnosti navrhovateľa nachádzajú v hraničnom pásme mentálnej retardácie, osobnosť je
jednoduchšie štrukturovaná, v popredí s vysokým prežívaním úzkosti, strachu a vnútornej disharmónie.
Má tendenciu k uzavretosti až utiahnutosti, s narušením celkovej sociálnej adjustácie (neprispôsobivosť,
neschopnosť adaptácie), s chýbajúcou schopnosťou fungovania vo vzťahoch.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, ktorý sa dotýkal zdravotného stavu navrhovateľa

dospela odporkyňa k správnemu záveru, že jeho invalidita nevznikla. V nadväznosti na uvedené
správne konštatovala, že navrhovateľovi nevznikol nárok na invalidný dôchodok, pretože to je dávka
dôchodkového poistenia, ktorá sa odvíja od vzniku invalidity poistenca. Bez vzniku invalidity nárok na
invalidný dôchodok nevzniká, preto odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne žiadosť navrhovateľa
o priznanie invalidného dôchodku zamietla.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný, rozhodujúc
podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.