Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612205700
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1612205700.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci navrhovateľa: BL

Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zastúpeného SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi: N., štátny občan SR, zastúpený
opatrovníčkou J., pracovníčkou Okresného súdu Malacky, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Petrovská 10,
Skalica, zast. JUDr. Jozefom Kempom, AK so sídlom Námestie Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob,
o zaplatenie 487,21 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 186,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 97,15 Eur, za obdobie odo dňa 19.05.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne
zo sumy 29,80 Eur za obdobie odo dňa 19.06.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 29,80
Eur, za obdobie odo dňa 19.07.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 29,80 Eur, za obdobie
odo dňa 19.08.2009 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu súd návrh z a m i e t a.

Súd p r i p ú š ť a , aby na strane odporcu do konania vstúpil vedľajší účastník konania a to Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154, so sídlom Petrovská 10, Skalica.

Súd náhradu trov konania odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.05.2012 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 487,21 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 97,15 Eur,

za obdobie odo dňa 19.05.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 31,46 Eur, za obdobie odo dňa
19.06.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 29,80 Eur, za obdobie odo dňa 19.07.2009 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 29,80 Eur, za obdobie odo dňa 19.08.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 299
Eur, za obdobie odo dňa 19.09.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb,
poplatkov a zmluvnej pokuty.

V návrhu uviedol, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10,
Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a
on ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bo

odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči odporcovi
vedenejpodreferenčnýmčíslom11188954601.Odporcaakozáujemcauzavrelsprávnympredchodcomnavrhovateľa, ako poskytovateľom, v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby jeho právnym predchodcom odporcovi. Odporca sa v zmysle zmluvy

o pripojení zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom
Cenníku. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu
predchodcovi uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve resp. v dodatku o pripojení.
Účelom dojednania o zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody na strane jeho právneho predchodcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku

odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s jeho právnym predchodcom.
V uvedenom prípade je teda odporca sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas
uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky
(došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty). Keby odporca
splnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, tak by prostredníctvom týchto
platieb po dobu viazanosti postupne splnil záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok jeho právneho

predchodcu zabezpečiť odporcovi mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Jeho právny
predchodca vystavil odporcovi faktúru č. 9703379431, splatnú dňa 18.06.2009, znejúcu na sumu 31,46
Eur, faktúru č. 8702254242 splatnú dňa 18.05.2009 na sumu 97,15 Eur, fa. č. 4704507702 splatnú dňa
18.07.2009 na sumu 29,80 Eur, fa. č. 3706524162, splatnú dňa 18.09.2009 na sumu 299 Eur, fa.č.
3705514348, splatnú dňa 18.08.2009 na sumu 29,80 Eur. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti sa

odporca dostal do omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka jeho právneho
predchodcu z tejto faktúry bola predmetom postúpenia. Odporca po postúpení pohľadávky neuhradil
žiadnu sumu, aktuálna dlžná suma, ktorú žiada navrhovateľ od odporcu uhradiť je vo výške 487,21 Eur.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie

je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

O návrhu navrhovateľa rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 16Ro/783/2012-16 zo dňa
19.12.2012, ktorý však uznesením č. k. 5C/20/2014-57 zo dňa 14.02.2014 podľa § 173 ods. 2 prvá veta

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v plnom rozsahu zrušil, nakoľko sa ho nepodarilo
odporcovi doručiť do vlastných rúk.

Uznesením č. k. 5C/20/2014-58 zo dňa 14.02.2014 súd v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil odporcovi
opatrovníka v osobe J. pracovníčky Okresného súdu Malacky, a to s odôvodnením, že odporca sa na
adrese trvalého pobytu nezdržiava a súdu sa nepodarilo zistiť inú adresu jeho pobytu.

Dňa 20.03.2013 došlo na súd došlo na súd podanie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov
AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu poukázalo na
ustanovenie § 93 O.s.p. a oznámilo súdu, že vstupuje do konania z vlastného podnetu ako vedľajší
účastník na strane odporcu.

Súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, pričom podaním

doručeným súdu dňa 30.09.2013 navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky
pre vstup vedľajšieho účastníka do konania. Uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy platí, že úlohou
vedľajšieho účastníka v konaní by mala byť ochrana práv spotrebiteľom, no predmetom konania nie
je ochrana práv spotrebiteľov ale žaloba voči konkrétnej osobe. Uviedol, že aktivity spotrebiteľského
združenia nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa, nakoľko súd na neprijateľné zmluvné

podmienky má povinnosť prihliadať ex offo, čo v praxi aj súdy robia. Pripustením vedľajšieho účastníka
do konania by prišlo k porušeniu čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej zákona o ochraneosobných údajov a telekomunikačného tajomstva. Z uvedených dôvodov preto žiadal nepripustiť v stup
vedľajšieho účastníka do konania.

Podaním doručeným súdu dňa 03.04.2014 reagoval vedľajší účastník na strane odporcu na výzvu súdu,

ktorou súd žiadal vedľajšieho účastníka o vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Právny zástupca
vedľajšiehoúčastníkauviedol,žemázato,žefa.č.3706524162vystavenáodporcoviaznejúcanasumu
299 Eur je sumou, ktorá vyplýva z neprijateľnej zmluvnej podmienky a ktorá tak poškodzuje spotrebiteľa.
Výška zmluvnej pokuty je v danom prípade neprijateľná vzhľadom na závažnosť porušenia zmluvnej
povinnosti zo strany odporcu, preto navrhoval návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 299

Eur a v časti o zaplatenie poplatku za oneskorenie platby vo výške 1,66 Eur zamietnuť.

Na základe uvedených skutočností sa súd musel vysporiadať s námietkou vstupu vedľajšieho účastníka
do konania, preto súd o prípustnosti rozhodoval podľa ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p..

Podľa ustanovenia §93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd

rozhodne len na návrh.

Podľa ustanovenia §93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

S účinnosťou od 15. 10. 2008, O.s.p. zaviedlo novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní

ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p.. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj
právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu
vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 O.s.p.. Citované ustanovenie nevyžaduje právny
záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na
vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je

tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré
majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu
vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona.
V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická

osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Preto námietka navrhovateľa, smerujúca k vstupu vedľajšieho účastníka do tohto
konania, neobstojí. Vedľajší účastník v súlade s ustanovením §93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď
z vlastného podnetu

alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je

obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od

momentu jeho začatia až do doby kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom keď došiel

súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína beznávrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ považuje za sporné, ako svoju činnosť vedľajší účastník
vykonáva a v súvislosti v tým namietal právne zastúpenie vedľajšieho účastníka. Podľa ustanovenia
§24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorým podľa

ustanovenia §25 môže byť advokát. Súd je toho názoru, že toto právo nemožno uprieť ani vedľajšiemu
účastníkovi. Preto ani námietka navrhovateľa, smerujúca k právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka,
neobstojí. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z
ustanovenia §93 ods. 4 O.s.p.. Má teda v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie a taktiež aj
právo vzniesť námietku premlčania. Keďže v danej veci vstúpila do konania právnická osoba Občianske

združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, ktorej predmetom
činnosti je ochrana spotrebiteľských práv, pričom v tomto konaní ide o spotrebiteľskú vec, preto súd o
námietke navrhovateľa vo vzťahu k vstupu vedľajšieho účastníka konania rozhodol tak, že námietku
považoval za neopodstatnenú a vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania pripustil.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 10.12.2014.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Na základe prevzatia telefonickej objednávky zo dňa 17.03.2009, bol návrh odporcu na zriadenie
internetového pripojenia dňa 27.03.2009 akceptovaný a medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporcom bola uzatvorená Zmluva o pripojení predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej

komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa. Odporca sa v zmluve zaviazal na využívanie
služieb právneho predchodcu navrhovateľa počas 24 mesiacov, pričom pre prípad porušenia viazanosti,
bola zo strany právneho predchodcu navrhovateľa v zmluve zakotvená zmluvná požiadavka v odseku
F na základe ktorého bola zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 299 Eur za porušenie 24 mesačnej
viazanosti.

Z činnosti súdu je známe, že obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská 100/
A, Bratislava, IČO: 35 705 019 (pôvodne EuroTel Bratislava, a.s.) zanikla výmazom z obchodného
registra dňa 01.07.2010 v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom
Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, ktorá sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších

predpisov, (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno

dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú

dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojeníurčený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za služby možno
dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53a OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodným podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je

povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súduložilvydalspotrebiteľovibezdôvodnéobohatenie,nahradiťškodualebozaplatiťprimeranéfinančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 3 a
4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,

je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o
zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody

presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne

aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Súd mal preukázané, že tvrdená pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty vzniknutá na základe Zmluvy
o pripojení bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2011 na navrhovateľa. Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca nepreukázal, že by bol zaplatil navrhovateľovi cenu
za poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované vyššie uvedenými faktúrami spolu vo výške 186,58 Eur.
Z dokazovania ďalej vyplýva, že odporca využíval služby navrhovateľa, cenu poskytovaných služieb

splatných v období od 19.05.2010 do 19.09.2009 fakturoval navrhovateľ odporcovi spolu v sume 186,58
Eur. Odporcovi tak uložil povinnosť zaplatiť s dlžnou sumou aj úroky z omeškania zvýšenými o 8
percentuálnych bodov z každej sumy, ktorá bola vyfakturovaná hore uvedenými faktúrami odo dňa
nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry.

Navrhovateľ sa faktúrou č. 9703379431 domáhal okrem zaplatenia neuhradených služieb aj poplatku

vo výške 1,66 Eur, ktorý nazval zmluvnou pokutou za nedodržanie doby splatnosti. Navrhovateľ však v
tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal na základe čoho takáto

suma faktúrou vyfakturovaná odporcovi bola, teda súd v tejto časti návrh navrhovateľa považoval za

nedôvodný.

Navrhovateľ sa faktúrou č.3706524162 domáhal zaplatenia sumy 299 Eur, zo zmluvy o pripojení v ktorej

sa odporca zaviazal na využívanie služieb právneho predchodcu navrhovateľa počas 24 mesiacov,
pričom pre prípad porušenia viazanosti, bola zo strany právneho predchodcu navrhovateľa v zmluve
zakotvená zmluvná požiadavka v odseku F na základe ktorého bola zmluvná pokuta dohodnutá vo výške
299 Eur označená ako zmluvná pokuta Magio TV Jar 2009 za porušenie 24 mesačnej viazanosti. Súd
poukazuje na to, že zmluva o pripojení uzatvorená s odporcom je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá ako

typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda
dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právny predchodca navrhovateľa
ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednal, pretože zmluvná
pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo

všetkých zmluvách právnym predchodcom navrhovateľa uzatváraných. Súd považoval takto dojednanú

zmluvnú pokutu v Zmluve o pripojení za neprijateľnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takto dohodnutú

zmluvnú pokutu súd považoval za neprimeranú sankciu, vzhľadom na to, že právny predchodca
navrhovateľa ako dodávateľ vôbec nerozlišoval medzi prípadom, kedy spotrebiteľ ukončil zmluvu jeden
mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil zmluvu na začiatku

doby viazanosti. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi za hocijaké porušenie zmluvných povinností.
Teda je bez významu, že akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napr. len cenudojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu za poskytnuté služby nad rámec predplatného
programu, teda aj sumu niekoľkonásobne vyššiu ako mesačný poplatok. Okrem toho zmluvná pokuta
bola vopred právnym predchodcom navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany

spotrebiteľa,pretodojednanieozmluvnejpokutenemožnopovažovaťanizaindividuálne.Súdjepovinný
z úradnej povinnosti prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky (absolútne neplatné dojednania)
spotrebiteľských zmlúv, preto vzhľadom na uvedené skutočnosti dojednanie o zmluvnej pokute považuje
za neprijateľnú podmienku a preto návrh v tejto časti zamietol.

V zmysle § 142 ods. 2 ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľaustanovenia§149ods.1O.s.p.akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Čo sa týka nároku navrhovateľa na náhradu trov právneho zastúpenia, súd ich navrhovateľovi nepriznal,
pretože považoval trovy právneho zastúpenia ako neúčelne a nie nevyhnutne vynaložené. Z výpisu z
obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložky č. 64971/B vyplýva, že konateľmi spoločnosti

BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108 sú JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka. Právnym
zástupcom navrhovateľa je spoločnosť SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, ktorej spoločníkmi
a konateľmi sú JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka. Ide pritom o totožné osoby. Súd nijako
nespochybňuje právo navrhovateľa na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho
rešpektoval. Ak však právny zástupca vykonáva úkony v mene a v prospech vlastnej spoločnosti za

účelom dosiahnutia plného úspechu v konaní, očakávajúc okrem hlavného plnenia tiež trovy konania,
priznanie náhrady za vykonané úkony by sa priečilo princípu hospodárnosti, účelnosti i nevyhnutnosti
z pohľadu nielen zákona o advokácii ale aj Obč. súdneho poriadku a podľa názoru súdu aj dobrým
mravom. A preto, aj keď bol čiastočne úspešný, požadovanie trov za zastupovanie vlastnej firmy (teda
seba samého) súd považuje za krajne neetické. Navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia z vyššie

popísaných dôvodov a úvah súd nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odporca bol v konaní úspešnejší, návrh bol zamietnutý v časti o
zaplatenie sumy 300,66 Eur, súd vyhovel návrhu v časti o zaplatenie sumy z titulu neuhradených služieb
(186,55 Eur), jeho úspech je teda väčší ako úspech navrhovateľa. Nakoľko si odporca trovy konania
neuplatnil, súd rozhodol, že odporca nemá nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľovi.

V zmysle zásady, že vedľajší účastník „zdieľa“ osud hlavného účastníka, vedľajšiemu účastníkovi by
patrila náhrada trov konania vo vzťahu k navrhovateľovi, a to podľa § 142 ods. 2 O.s.p., teda pomerne.
Pri rozhodovaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd súčasne aplikoval ustanovenie § 150
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať.

K postupu podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súd uvádza, že § 150 ods. 1 O.s.p. je pritom zákonným
ustanovením, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia
ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam.
Zákon preto ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu k zmierneniu

dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie
dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho
použitiajeexistenciadôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradytrovinakúspešnému
účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo v určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda

daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch
(všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho,
ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiežtaké okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009 sp. zn. 4M Cdo 18/2008).

K dôvodom, pre ktoré súd aplikoval v danom prípade ust. § 150 O.s.p. a na základe toho vedľajšiemu

účastníkovi nepriznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, súd ďalej
uvádza, že podstatou vstupu vedľajšieho účastníka do predmetného konania v podobe združenia na
ochranu spotrebiteľa je zabezpečiť odporcovi kvalifikovanú obranu proti žalobe, keďže v danom prípade
ide nepochybne o spotrebiteľa. Je nepochybné, že vedľajší účastník vstúpil do konania tzv. naslepo,
nemajúc vlastne žiadne informácie o predmetnom konaní. Preto musel počítať aj s tou možnosťou, že

jeho účasť v konaní (a teda aj jeho prípadné trovy) nebude nevyhnutná, napr. ak sám odporca bude
schopný sa kvalifikovane brániť alebo sa sám dá zastúpiť advokátom, alebo pôjde o prípad, kedy nebude
dôvod niečo namietať voči uplatnenému nároku a pod. Bez ohľadu na to, či účastník (resp. vedľajší
účastník) namieta neplatnosť zmluvnej podmienky pre jej neprijateľnosť alebo namieta nekalú obchodnú
praktiku, súd je povinný ex offo skúmať, či si navrhovateľ nárok uplatňuje z neprijateľnej zmluvnej
podmienky alebo z nekalej obchodnej praktiky. To znamená, že sám účastník ako spotrebiteľ, o ktorom

sa predpokladá že je tou slabšou zmluvnou stranou, súčasne v súdnom konaní ako účastník konania
môže byť pasívny alebo bez právnych znalostí, pretože súd má povinnosť poskytnúť mu ochranu vo
vyššie uvedenom smere. Komplexným posúdením všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k
záveru,žetrovyvedľajšiehoúčastníkanemožnopovažovaťzaúčelnevynaloženétrovy,nakoľkovedľajší
účastník v svojom podaní argumentoval tvrdeniami o neprijateľnosti zmluvných podmienok, na ktoré

však súd prihliada ex offo z úradnej povinnosti. Z toho dôvodu súd náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal vôbec.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta

O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).