Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Denis Vékony
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/48/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113203152
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113203152.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa Prima banka
Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951, v konaní zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, IČO 36 866 881 proti odporcovi Z. R.,
štátnemu občanovi K. republiky, bytom P., E. XXX/XX o zaplatenie 79,60 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 19,92 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
od 18.09.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa zamieta.
III. Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 79,60 eur spolu
s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 43,47 eur od 18.9.2008 do zaplatenia. Uviedol, že
odporca s ním uzatvoril zmluvu o bežnom účte. K tejto zmluve poskytol navrhovateľ odporcovi službu
Povolené prečerpanie na osobnom účte, v zmysle ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi na účet
peňažné prostriedky, ktoré mohol odporca čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Odporca
počas trvania platnosti zmluvy prečerpal sumu vo výške 43,47 eur predstavujúcu nepovolený debetný
zostatok. Popri uvedenej sume si navrhovateľ uplatňuje od odporcu i zaplatenie 36,13 eur ako 20 %
sankčného úroku /zmluvnej pokuty/. Nárok navrhovateľa na zaplatenie tohto sankčného debetného
úroku vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok.
Na výzvu súdu /uznesenie č.k. 14Ro/37/2013-24 zo dňa 20. februára 2013/, aby navrhovateľ doplnil svoj
návrh na začatie konania tak, že špecifikuje uplatnený sankčný úrok 36,13 eur tak, že uvedie v akej
percentuálnej výške bol počítaný, z akej sumy a za aké obdobie, navrhovateľ uviedol nasledovné:
Podľa neho v návrhu na začatie konania uviedol zrejmým nedopatrením, že si s odporcom dojednal
službu Povolené prečerpanie na osobnom účte, ale v skutočnosti sa jedná o nedoplatky na poplatkoch,
úrokoch a zmluvnej pokute v zmysle Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa a Sadzobník poplatkov. Odporca uvedenú
zmluvu, ktorú mal uzatvorenú s navrhovateľom porušil a to tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok,
ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu. Keďže odporca napriek výzve navrhovateľa nedoplnil
zostatok na svojom účte, navrhovateľ v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami odstúpil
od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu debetného zostatku. V zmysle čl. III bodu 23 Všeobecných
obchodných podmienok je navrhovateľ oprávnený v prípade debetného zostatku účtovať si sankčný
poplatok /zmluvnú pokutu/, ktorej výška je stanovená v Sadzobníku poplatkov na 20 % ročne do30.6.2012 a 28 % ročne od 1.7.2012. Navrhovateľ si takto uplatňuje 20 % sankčný poplatok zo sumy
43,47 eur od 18.9.2008 do 30.6.2012, t.j. 32,90 eur a 28 % sankčný poplatok zo sumy 43,47 eur od
1.7.2012 do dňa podania návrhu na začatie konania, t.j. 3,23 eur.
Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur, súd v zmysle
§ 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.
Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil vyplýva nasledovné:
Zmluvouospoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktovaslužiebzodňa12.2.2007bolopreukázané,
že navrhovateľ ako banka a odporca ako majiteľ účtu uzatvorili uvedeného dňa zmluvu, obsahom
ktorej bola zmluva o zriadení účtu a návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní
platobnej karty. Podľa čl. VI bod 4 zmluvy za poskytnutie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať
si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu
účtu. Podľa čl. VII bod 3 zmluvy práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovne upravené v zmluve sa riadia
obchodnými podmienkami, ktoré sú podľa čl. VII bod 3 zmluvy súčasťou zmluvy. Podľa čl. 23 časti III
Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa ak účet dosiahne debetný zostatok bez súhlasu
banky, debetný zostatok nadobúda charakter nepovoleného debetu. V takomto prípade banka zašle
klientoviupomienkuspožiadavkounavyrovnanienepovolenéhodebetuvlehotevnejstanovenejaklient
je povinný nepovolený debet vyrovnať v bankou stanovenej lehote. Nevyrovnanie nepovoleného debetu
v stanovenej lehote sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o účte, pričom pohľadávka banky z
nepovoleného debetu sa stane okamžite splatnou. Ak vznikne na účte debetný zostatok má banka právo
uplatniť úročenie debetu a následne tento úrok zúčtovať na ťarchu účtu, prípadne účtovať sankčný
poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. Podľa čl. 37 časti III Všeobecných
obchodných podmienok je banka oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy okrem
iného aj v prípade, že klient dosiahol nepovolený debet a v lehote stanovenej bankou nepovolený debet
nevyrovnal. Dňa 12.2.2007 uzatvorili účastníci k zmluve zo dňa 12.2.2007 dodatok, v zmysle ktorého
banka poskytla majiteľovi účtu bonus Balík Výhoda 600,- Sk, ktorý slúži na odpočítavanie poplatkov
bankyúčtovanýchzabalíkazapoplatkynadrámecbalíka.Majiteľúčtusavdodatkuzaviazal,žepodobu
24 mesiacov od podpisu dodatku bude využívať služby banky podľa zmluvy tak, aby z dôvodov na jeho
strane nedošlo k zániku zmluvy a v rovnakej dobe nepožiada banku o zmenu spôsobu poplatkovania.
Majiteľ účtu sa ďalej zaviazal, že ak tieto záväzky poruší je povinný zaplatiť banke zmluvnú pokutu vo
výške bonusu.
Podľa navrhovateľom predloženého Sadzobníka poplatkov /nevyplýva z neho deň jeho vydania, ale
napriek tomu je zrejmé, že sa nemôže jednať o sadzobník účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy účastníkmi,
12.2.2007, pretože poplatky v ňom uvedené sú v mene euro - ktorá je menou Slovenskej republiky až
od 1.1.2009/ je sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte 20 % ročne.
Z obsahu výpisu z účtu odporcu u navrhovateľa vyplynulo, že ku dňu17.9.2008 bol debetný zostatok
na účte odporcu u navrhovateľa 1.309,46 Sk /43,47 eur/, pričom navrhovateľ súdu nedoložil žiadny
výpis z účtu odporcu, z ktorého by vyplynulo ako celý tento debetný zostatok vznikol, teda akými
účtovnými položkami je tvorený. Z predloženého výpisu je len zrejmé, že dňa 17.9.2008 /pred vyčíslením
vyššie uvedeného debetného zostatku/ bola na ťarchu účtu odporcu zaúčtovaná zmluvná pokuta 600,-
Sk /19,92 eur/. Z predloženého výpisu z účtu ďalej vyplynulo, že odo dňa 31.7.2008, kedy bol už debetný
zostatok na účte odporcu v sume 525,84 Sk /19,11 eur/ boli na ťarchu účtu odporcu do dňa 17.9.2008
zaúčtované úroky 9,92 Sk /0,33 eur/ a 5,70 Sk /0,19 eur/ a poplatky Balík Výhoda+ 2 x 59 Sk /2 x 1,96
eur/.
Listom zo dňa 1.7.2008 navrhovateľ informoval odporcu o výške jeho nepovoleného debetného zostatku
na osobnom účte a požiadal ho, aby tento vyrovnal do 20 kalendárnych dní. Listom zo dňa 11.9.2008
navrhovateľ odstúpil od zmluvy o zriadení účtu a vyzval odporcu opätovne na úhradu jeho debetného
zostatku na osobnom účte.
Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.10.2008 /ktoré
znenie sa v zmysle § 879j Občianskeho zákonníka aplikuje aj na zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb zo dňa 21.11.2006, ktorú uzatvorili účastníci/ spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričomdodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
V zmysle § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú okrem iného aj ustanovenia, ktoré umožňujú
dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 708 ods.1, 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009 zmluvou o bežnom účte
sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie
zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
Podľa§344Obchodnéhozákonníkaodzmluvymožnoodstúpiťibavprípadoch,ktoréustanovujezmluva
alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto
zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe
nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
stránzozmluvy.Odstúpenieodzmluvysavšaknedotýkanárokunanáhraduškodyvzniknutejporušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska
uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho
polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k
záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ ako banka a odporca uzatvorili zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 12.2.2007 a dodatok k nej zo dňa
12.2.2007, ktorá zmluva je podľa svojho obsahu okrem iného aj zmluvou o bežnom účte v zmysle § 708
a nasl. Obchodného zákonníka a práva povinnosti účastníkov sa riadia jednak zmluvou, všeobecnými
obchodnými podmienkami, ktoré sú jej súčasťou ale aj príslušnými zákonnými ustanoveniami. Zároveň
však vzhľadom na charakter zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy sa jedná o zmluvu
spotrebiteľskú, keď táto bola uzatvorená medzi na jednej strane navrhovateľom ako bankou, teda
dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojejobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane odporcom, ktorý je spotrebiteľom pretože
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Keďže sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, táto sa musí podriadiť, bez ohľadu
na zmluvnú voľnosť účastníkov, určitým obmedzeniam, ktoré zákon stanovil za účelom ochrany práv
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Takýmito sú aj ustanovenia § § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorých nesmie spotrebiteľská zmluva obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv.
neprijateľnú podmienku, pričom za takúto sa považuje aj ustanovenie, ktoré umožňuje dodávateľovi
jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie 79,60 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 43,47 eur od 18.9.2008 do zaplatenia, s tým, že suma 43,47 eur je nepovolený
debet na účte odporcu tvorený nedoplatkom na poplatkoch, úrokoch a zmluvnej pokute a sumou 36,13
eur, ktorá je sankčným úrokom z uvedenej sumy debetného zostatku.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že na účte odporcu vedeného na základe zmluvy zo dňa 12.2.2007
navrhovateľom bol skutočne ku dňu 17.9.2008 evidovaný debetný zostatok 1.309,46 Sk /43,47 eur/.
To samo osebe však ešte uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy nerobí dôvodným,
pretože sa jedná len o vyjadrenie zaúčtovania jednotlivých pohľadávok navrhovateľa proti odporcovi na
ťarchu účtu odporcu. Súd má za povinnosť preskúmať jednotlivé „položky“ na účte odporcu, ktorými
bol tento vykazovaný debetný zostatok vytvorený a preskúmať ich oprávnenosť z hľadiska právneho
dôvodu i výšky. Navrhovateľ ani na výzvu súdu neuviedol a ani nepreukázal, čím je celá požadovaná
suma debetného zostatku tvorená, čo tvorí istina, ktorú odporca z účtu skutočne čerpal, čo úroky /
v akej sadzbe, z akej sumy a za aké obdobie/, čo tvoria poplatky /aké, podľa čoho sú uplatňované,
ako bola určená ich výška/. Neuniesol tak bremeno tvrdenia, ktoré od navrhovateľa vyžaduje, aby
svoje uplatnené právo na zaplatenie určitej sumy odôvodnil skutkovými okolnosťami, ktoré sú môže
subsumovať pod niektorú hmotnoprávnu normu oprávňujúcu veriteľa požadovať od svojho dlžníka
zaplatenie tejto sumy. Uvedené chýbajúce tvrdenie nemožno nahradiť predložením listín /napríklad
výpisom z účtu, ktorý nakoniec ani v tomto prípade nepokrýva celú sumu debetného zostatku/, pretože
je povinnosťou súdu preskúmať, či je skutočne daný nárok navrhovateľa na zaplatenie takýchto súm.
Z tohto dôvodu je potrebné, aby navrhovateľ svoje uplatnené právo na zaplatenie požadovanej sumy
v prvom rade odôvodnil vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami. Uvedené je tiež dôležité z hľadiska
dodržania zásady rovnosti strán konania, keď súd nemôže na prospech navrhovateľa nahrádzať
nedostatok jeho skutkových tvrdení tým, že bude vykonávať dokazovania a z jeho výsledkov dovodzovať
skutkové tvrdenia o nárokoch navrhovateľa. Dokazovanie má slúžiť na preukazovanie skutkových
tvrdení účastníkov a nie na to, aby tieto skutkové tvrdenia boli z dokazovania odvodzované.
Takto súd dospel k záveru, že navrhovateľ nijako nepreukázal dôvodnosť svojho uplatneného nároku na
zaplatenie sumy debetného zostatku, s výnimkou sumy 19,92 eur, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu.
Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že v uzatvorenom dodatku ku zmluve zo dňa 12.2.2007 si
účastníci dojednali povinnosť odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu v uvedenej výške, ak odporca poruší
svoju, v dodatku dojednanú, povinnosť po dobu 24 mesiacov od podpisu dodatku využívať služby
banky podľa zmluvy tak, aby z dôvodov na jeho strane nedošlo k zániku zmluvy. Toto dojednanie
považuje súd za súladné s ustanoveniami § 544 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že navrhovateľ, že z dôvodov na strane odporcu, ktorý dosiahol na svojom účte
nepovolený debet a v navrhovateľom určenej lehote ho nevyrovnal, došlo zo strany navrhovateľa listom
zo dňa 11.9.2008 k odstúpeniu od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo v súlade s ustanoveniami
Všeobecných obchodných podmienok, teda z dôvodu ustanovenom zmluvou účastníkov /§ 544
Obchodného zákonníka/ a v zmysle § 349 Obchodného zákonníka tým došlo k zániku zmluvy. Keďže k
zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia navrhovateľa od nej došlo v lehote 24 mesiacov od uzatvorenia
dodatku k zmluve zo dňa 12.2.2007, boli splnené účastníkmi dojednané podmienky vzniku práva
navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 19,92 eur od odporcu, ktorú navrhovateľ dňa
17.9.2008naťarchuúčtuodporcuajpreukázanezaúčtoval.Navrhovateľtakpreukázaldôvodnosťsvojho
návrhu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 19.92 eur.
Keďže odporca zmluvnú pokutu 19,92 eur vyúčtovanú navrhovateľom dňa 17.9.2008 nezaplatil, dostal
sa s plnením svojho peňažného dlhu do omeškania a navrhovateľovi vzniklo právo požadovať od neho
v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 369 Obchodného zákonníka aj úrok z omeškania. Pretožesi navrhovateľ v podanom návrhu uplatnil aj toto právo na zaplatenie úroku z omeškania súd odporcu
zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy zmluvnej pokuty 19,92 eur a to odo dňa
nasledujúcom po jej vyúčtovaní, teda od 18.9.2008 až do zaplatenia a to vo výške 8,5 % ročne ako
požadovalnavrhovateľ.Uvedenávýškaúrokovzomeškanianepochybnezodpovedá§369Obchodného
zákonníka, keď výška úroku z omeškania nebola účastníkmi zmluvne dohodnutá a navrhovateľ tak
má právo požadovať úrok z omeškania až o 10% vyšší, než je základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k
omeškaniu.
Čo sa týka zostávajúcej časti návrhu navrhovateľa, o zaplatenie 36,13 eur, ktorá suma by mala
predstavovať sankčné úroky 20 % ročne za dobu od 18.9.2008 do dňa podania návrhu na súd, tak v
tejto časti súd posúdil návrh navrhovateľa ako nedôvodný. Súdu sa javí ako zrejmé, že v danom prípade
si navrhovateľ uplatňuje právo, pre ktoré je právnym titulom zmluva medzi ním a odporcom. Navrhovateľ
si však toto právo uplatňuje za obdobie po odstúpení od zmluvy až do podania návrhu na súd, pričom
odstúpením od zmluvy došlo podľa § 349 ods. 1 a § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka k zániku zmluvy
o bežnom účte a zanikli aj všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy, ak len nevznikli do
doby zániku zmluvy alebo nejde o práva a povinnosti podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Je
zjavné, že právo na zaplatenie sankčného úroku /poplatku, či zmluvnej pokuty/ si navrhovateľ uplatňuje
zaobdobiepoodstúpeníodzmluvyobežnomúčte,tedaniezadobuexistenciezmluvnéhovzťahumedzi
účastníkmi a navrhovateľ ani súdu nepreukázal, že by išlo o právo, ktoré podľa ustanovení § 351 ods.
1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy nezaniklo. Navrhovateľ tak podľa súdu nemá právny
titul, na základe ktorého by mohol požadovať o odporcu zaplatenie sumy 36,13 eur.
Na uvedeného potom súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 19,92 eur spolu s 8,5 %
ročným úrokom z omeškania od 18.09.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Odporca bol v konaní úspešnejší a
preto by mu patrila pomerná náhrada trov konania. Keďže však odporcovi doposiaľ žiadne trovy konania
nevznikli, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.