Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/124/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108229109
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8108229109.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Slovakia

a.s., IČO: 00 681 709, so sídlom Bratislava, Šancová 1/A, právne zastúpený: LEGALSKILLS.SK, s.r.o.,
IČO: 367 20 500, so sídlom Bratislava, Legionárska 1/C proti žalovaným: X./. V. F., T.. XX.XX.XXXX, H.
G. XXXX, XXX XX N., Č. M., X./. I.. G. F., T.. XX.XX.XXXX, H. C., Š.Á. XXXX/XX, právne zastúpená:
JUDr. Mária Jenčová, advokátka so sídlom Prešov, Hlavná 111 v konaní o zaplatenie 5.171,31 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 4.998,85 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške
8,5 % splatným od 28.08.2008 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobný návrh voči žalovanému v 1. rade zamieta,

žalobný návrh voči žalovanej v 2. rade zamieta,

o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu 21.11.2008 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi pôvodne 150.595,27 Sk, v prepočte

na platnú menu 4.998,85 Eur s úrokom z omeškania do 27.08.2008 vo výške pôvodne 52.643,54 Sk, v
prepočte na platnú menu 1.747,45 Eur, úroky z omeškania vo výške 30 % za 360 dní zo sumy pôvodne
150.033,27Sk,vprepočte4.980,19Eurod28.08.2008dozaplateniaaúrokyzomeškaniavovýške30%
za360dnízosumypôvodne562Sk,vprepočte18,59Eurod28.08.2008dozaplatenia.Žalobcazároveň
požadoval zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania. Žalobu
odôvodniltým,žejehoprávnypredchodcaHVBBankSlovakiaa.s.sosídlomMostová6,Bratislava,ktorá
zanikla a jej univerzálnym právnym nástupcom sa stal žalobca uzavrela so žalovanými v 1.a 2. rade ako

solidárnymi dlžníkmi dňa 26.03.2004 úverovú zmluvu o poskytnutí úveru č. 23008/04 v sume pôvodne
200.000 Sk. Žalovaní sa v čl. IV, ods. 1 Zmluvy zaviazali splácať úver mesačnými splátkami vo výške
5.299 Sk s úrokovou sadzbou vo výške 12,15 %. Každá splátka bola zložená z istiny a úrokov. Úroky z
omeškania boli v zmysle zmluvy vo výške určenej a zverejňovanej žalobcom, v súčasnosti sú úroky vo
výške 30 % ročne a za rok sa považuje 360 dní. Žalovaní čerpali finančné prostriedky a so splácaním sa
dostali do omeškania. Žalobca stanovil splatnosť pohľadávky a jej príslušenstva na deň 17.02.2005. Ku
dňu 27.08.2008 dlh žalovaných v 1. a 2. rade predstavuje nesplatenú istinu úveru 4.980,19 Eur, úroky

z omeškania istiny do 27.08.2008 vo výške 1.746,61 Eur, debetu na bežnom účte vo výške 18,65 Eur
a úrokov z debetu na bežnom účte 0,84 Eur. Žalobca odkazom na čl. IV, ods. 4 Zmluvy a Všeobecných
obchodných podmienok si uplatňuje 30 %-ný ročný úrok z omeškania z istiny.Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril, počas celého súdneho konania bol v spore nečinný.

Žalovaná v 2. rade právne zastúpená v písomnom stanovisku uviedla, že nárok žalobcu je premlčaný

a vznáša námietku premlčania. Zmluva o úvere je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú
je potrebné aplikovať zák. č. 258/2001 Z.z. a premlčanie posudzovať podľa Občianskeho zákonníka.
Žalobcom uplatnený nárok je navyše neprehľadný, pretože žalovaná suma je súčtom nárokov z
úverového účtu a bežného účtu preto nie je zrejmé, aká istina je z poskytnutého úveru a aký úrok z
úveru si žalobca uplatňuje, tiež v akej výške, z akých súm a od akého dátumu.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 2. rade, výpisom z Obchodného registra
žalobcu, úverovou zmluvou č. 23008/04 uzavretou dňa 26.03.2004, prehľadom úrokových sadzieb
UniCredit Bank Slovakia a.s. k dátumu 01.04.2007, stanovením splatnosti úverovej pohľadávky dňa
18.02.2005, výpisom z knihy účtov peňažného ústavu z 27.08.2008, písomnými stanoviskami oboch
sporových strán, platobnou históriou bežného a úverového účtu žalovaných, ako aj ďalším spisovým

materiálom a zistil tento skutkový stav:

Zhodne so skutočnosťami uvádzanými v žalobnom návrhu z úverovej zmluvy č. 23008/04 uzavretej
medzizmluvnýmistranamiHVBBankSlovakia,a.s.sosídlomvBratislaveaV.F.,I..G.F.dňa26.03.2004
súd zistil, že zmluvné strany uzavreli zmluvu, predmetom ktorej je poskytnutie spotrebného úveru vo

výške pôvodne 200.000 Sk spolu s úrokmi a ostatným príslušenstvom, najmä úroky z omeškania,
poplatky a ostatné náklady, ktoré mali dlžníci zaplatiť v súlade s čl. IV Zmluvy. Úver bol čerpaný
jednorázovým poskytnutím peňažných prostriedkov na bežný účet dlžníka s povinnosťou dlžníka čerpať
úver do 15.04.2004. V čl. III Úverové podmienky si zmluvné strany dohodli úrok vo výške 12,15 %
splatné spolu s istinou vrámci anuitnej splátka k 15-tému dňu kalendárneho mesiaca. Výška RPMN je

uvedená 5,9 %. V prípade omeškania s akoukoľvek splátkou úverovej pohľadávky sa dlžník zaväzuje
uhradiť úroky po dobu omeškania zúčtované vo výške aktuálnej debetnej úrokovej sadzby pre bežné
účty platnej u veriteľa zverejňovanej Vyhláškou v obchodných priestoroch veriteľa, resp. uvedené v
sadzobníku poplatkov. Veriteľ si zároveň vymienil oprávnenie jednostranným právnym úkonom zvýšiť
úrokovú sadzbu o 3,5 % k úrokovej sadzbe stanovenej v ods. 1 tohto článku. Dlžník v zmysle zmluvy

bol povinný splácať peňažné prostriedky vo forme 48 mesačných anuitných splátok vždy k 15-tému
dňu v mesiaci vo výške splátky 5.299 Sk, splatnosť prvej splátky 15.05.2004 a splatnosť poslednej
splátky 15.04.2008. Splátky úverovej pohľadávky mali byť uspokojované v poradí: úroky z omeškania,
úroky, istina úveru a prípadné iné náklady veriteľa vzniknuté v súvislosti s uzavretím tejto zmluvy.
V čl. V Poplatky a náklady je spracovateľský poplatok vo výške 2.000 Sk a poplatok pre prípad

predčasného splatenia úverovej pohľadávky odkaz na Sadzobník poplatkov. Úver bol zabezpečený
vystavením vlastnej zmenky dlžníkmi na rad veriteľa každý v sume o 20 % prevyšujúcu sumu úveru,
poistením úveru s dojednaním v bode 4, že veriteľ je oprávnený požadovať poskytnutie zabezpečenia
alebo akýchkoľvek ďalších prostriedkov podporujúcich zabezpečenie záväzku dlžníka ak sa veriteľovi
zabezpečenie podľa tohto článku bude javiť nedostatočným a dlžník je to povinný poskytnúť. Pre prípad

porušeniazmluvysizmluvnéstranyvčl.VIIdohodlipreprípadomeškaniadlžníkaoviacako15dní,resp.
v prípade opakovaného omeškania dlžníka o menej ako 15 dní, pre prípad porušenia, resp. nedodržania
akéhokoľvek z ustanovení uvedených v čl. VIII a IX Zmluvy, alebo ak sa akákoľvek skutočnosť uvedená v
hore uvedených článkoch preukáže ako nesprávna alebo neúplná, alebo v prípade omeškania dlžníka s
čerpaním finančných prostriedkov na základe zmluvy, v prípade uvedenia nepravdivých alebo neúplných

údajov, alebo v prípade omeškania dlžníka so splácaním svojich záväzkov voči ostatným veriteľom
vyplývajúcich z iných zmlúv má veriteľ právo uskutočniť viaceré opatrenia a to samostatne alebo v ich
kombinácii, predovšetkým splatnosť úverovej pohľadávky alebo jej časti, účtovať úroky z omeškania
podľa čl. III ods. 4 Zmluvy, domáhať sa uspokojenia z poskytnutých zábezpek atď.. Čl. VIII obsahuje
Vyhlásenia dlžníka (ani jedno vyhlásenie veriteľa) a v čl. IX pod názvom Obmedzenia a povinnosti sú

uvedené obmedzenia a povinnosti vzťahujúce sa vyložene na dlžníka.

Listom zo dňa 18.02.2005 žalobca stanovil splatnosť úverovej pohľadávky, ktorú adresoval len
žalovanému v 1. rade listom bez preukázania, že list mu bol skutočne doručený a ku dňu 17.02.2005
stanovil splatnosť celej úverovej pohľadávky na sumu 175.727,97 Sk, v prepočte 5.833,10 Eur. Na

splnenie záväzku dlžníka vyzval v lehote 7 pracovných dní od doručenia listu. V spise absentuje dôkaz
o doručení splatnosti úverovej pohľadávky aj žalovanej v 2. rade.Žalovaná v 2. rade poukázala na to, že v súčasnosti so žalovaným v 1. rade už nie sú manželia,
manželstvo bolo v roku 2010 rozvedené. Za trvania manželstva bolo zrušené BSM rozhodnutím OS v
Prešove, sp.zn. 12C 53/2008 dňa 06.06.2008. Následne došlo k uzatvoreniu Dohody o vyporiadaní BSM

medzi žalovanými v 1. a 2. rade, na základe ktorej sa dohodli, že žalovaný v 1. rade doplatí žalovanej
v 2. rade 2.426 Eur, k čomu mimochodom doposiaľ nedošlo a záväzok z dlhu voči pôvodnej HVB Bank
prevzal žalovaný v 1. rade.

Žalobca v písomných stanoviskách súdu doručených dôvodil, že záväzok žalovaného v 1. rade nie

je možné považovať za výlučný záväzok, nakoľko bez súhlasu veriteľa nie je možné dospieť k zmene
v osobe dlžníka a žalovaní v 1. a 2. rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne. Z tohto pohľadu
sa dohoda o vyporiadaní BSM medzi žalovanými nepremieta na ich solidárnom záväzku z úverovej
zmluvy voči žalobcovi a argumentácia žalovanej v 2. rade je preto irelevantná. K premlčaniu nároku k
námietke vznesenej právnou zástupkyňou žalovanej v 2. rade žalobca uviedol, že k premlčaniu nedošlo,
nakoľko úverová zmluva je uzavretá ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku, na ktorý je ustanovená

všeobecná štvorročná premlčacia doba, teda nárok bol na súde uplatnený včas. Za neopodstatnenú
považujú aj argumentáciu spotrebiteľskými zmluvami, pretože v čase uzavretia predmetnej úverovej
zmluvy právna úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nebola účinná. Ďalej žalobca
zdôraznil, že úver bol žalovaným poskytnutý jednorazovým vkladom zo strany žalobcu a vzhľadom
na to s poukázaním na zákonné ustanovenie § 1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa tento

zákon na danú úverovú zmluvu nevzťahuje. K samotnej špecifikácii uplatneného nároku zaujal žalobca
písomné stanovisko a tiež doložil platobnú históriu úverového účtu, aj bežného účtu Ekonomik konto
BÚ. Z bežného účtu vo výpise dňa 26.03.2004 je podľa žalobcu zrejmé, že v daný deň bol žalovaným
poskytnutý úver vo výške pôvodne 198.000 Sk po odpočítaní poplatku. Následne je preukázané
skutočné čerpanie úveru žalovanými, pričom je irelevantné konkrétne ktorým zo žalovaných a na aký

účel. Úver nebol viazaný na konkrétny účel a povinnosť žalovaných bola spoločná. Bežný účet sa do
debetu dostal dňa 24.11.2004, teda cca 8 mesiacov po poskytnutí úveru. V zmysle úverovej zmluvy
bolo povinnosťou žalovaných splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach k 15-tému
dňu kalendárneho mesiaca s tým, že povinnosťou dlžníkov bolo na účte ponechať dostatok finančných
prostriedkov, z ktorých žalobca ako veriteľ mohol zúčtovať danú splátku úveru vo výške pôvodne 5.299

Sk, teda 175,95 Eur. Takéto splatenie splátky nastalo 14.05.2004 platba 3.274 Sk bola započítaná na
istinu a 2.025 Sk na úroky, dňa 15.06.2004 z toho 3.240,756 Sk na istinu a 2.050,25 Sk na úroky a
15.07.2004 z toho 3.339,96 Sk na istinu a 1.959,04 Sk na úroky. Zo strany žalovaných tak boli dodržané
len 3 splátky, k 15.08.2004, kedy bola splatná ďalší splátka už na účte nebol dostatok finančných
prostriedkov na zúčtovanie splátky, pričom došlo k porušeniu príslušných ustanovení úverovej zmluvy

o splácaní úveru. Splátka úveru sa k termíne splatnosti vždy zúčtovala na ťarchu bežného účtu,
čo znamenalo zvýšenie debetu (prečerpania) a teda kontinuálne porušenie splácania úveru. Právny
predchodca žalobcu žalovaným zaslal niekoľko upomienok (vyplýva to z výpisu z BÚ) dňa 23.08.2004,
24.11.2004, 09.12.2004, 27.12.2004. Pre nesplácanie splátok, čo mimochodom je jednoznačne zrejmé
z výpisu z úverového účtu došlo zo strany žalobcu dňa 17.02.2005 k stanoveniu splatnosti zvyšku úveru,

v tento deň je zaúčtovaná položka 166.111,42 Sk ako nesplatený zvyšok istiny úveru. Tento úver bol
zároveň úročený úrokmi z omeškania vo výške aktuálnej debetnej sadzby podľa vývesky úrokových
sadzieb v jednotlivých obdobiach. Rovnaký princíp zúčtovania bol uplatňovaný aj v prípade úverového
úroku, ktorými však žalobca vzhľadom na dlhšie časové obdobie už nedisponuje. Úverové úroky však
boli žalovanými splatené a v žalovanej sume sa preto nevyskytujú. K výške kapitalizovaného úroku z

omeškania žalobca uviedol, že tento vychádza z výšky nesplatenej istiny pôvodne 150.033,27 Sk, teda
4.980,19 Eur, vyčíslenej za obdobie začiatku omeškania až do 27.08.2008. Tento bol vo výške 28,50 %
od19.11.2002do11.07.2004,28%od12.07.2004do12.03.2006,26,50%od13.03.2006do31.03.2007
a 30 % od 01.04.2007.

Žalovaná v 2. rade prostredníctvom právnej zástupkyne zotrvala na argumentácii, že žalobca
nepreukázal doručovanie upomienok žalovaným z dôvodu nesplácania dlhu, tiež nepreukázal, žeby im
oznamoval výšku úrokov z omeškania tak, ako nepreukázal, že tieto úroky účtoval v zmysle čl. IV Zmluvy
a z jej pohľadu je dlh zo strany žalovanej v 2. rade uplynutím trojročnej premlčacej doby premlčaný,
pretože zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanými je potrebné podradiť pod spotrebiteľské právo s

poukázaním na pozíciu, v ktorej zmluvné strany zmluvu uzatvárali.Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný

účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z.z., sa na účely tohto zákona rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z.,
(1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci.4)
(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1,2,3,5 zák. č. 258/2001 Z.z.,
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najm
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
(3) Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), znenie od 01.04.2004,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka ).

Podľa § 54 ods. 1,2 OZ,
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 879f ods. 3 OZ, znenie od 01.04.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona
a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §
55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa

nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 879f ods. 4 OZ, znenie od 01.04.2004, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané
do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od

spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa
odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do
troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 517 ods. 1,2 OZ,
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., znenie účinné do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania
je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že zmluva uzatvorená medzi zmluvnými
stranami účastníkmi konania je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou, pretože podmienkou pre
posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ, teda

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná vrámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná vrámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky

individuálne ovplyvniť. Toto posúdenie podporuje aj znenie definície čl. 2 písm. b/ a c/ Smernice
Rady 93/13/EHS. Zmluvy majúce charakter spotrebiteľských zmlúv uzatvorené pred 01.04.2004 ak
obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, je potrebné tieto podrobiť súdnej kontrole a prípadne tieto
neprijateľné zmluvné podmienky vyhlásiť v časti za neplatné. Napriek tomu, že v čase uzatvoreniapredmetnej zmluvy Občiansky zákonník neobsahoval žiadne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
pretože tieto boli do Občianskeho zákonníka zavedené novelou zák. č. 150/2004 s účinnosťou od
01.04.2004 v danej veci je však nepochybné, že žalovaní sú v pozícii spotrebiteľov, ktorí čerpali úver

na uspokojenie svojich osobných potrieb a právny predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ
majúci v predmete podnikania v bode 3 poskytovanie úverov podľa výpisu z OR. Naopak, žalovaní
nemali reálnu možnosť meniť obsah a text zmluvy a zmluvné podmienky dohodnúť individuálne. Aj keď
jednoznačná právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola upravená až zák. č. 150/2004 s účinnosťou
od 01.04.2004, jej účelom bolo zavedenie úpravy i spätne na spotrebiteľské vzťahy uzatvorené pred

účinnosťou novely, čo je jednoznačne vyjadrené v ust. § 879f OZ, z ktorého vyplýva, že všetky zmluvy,
ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv sa mali dať do súladu s §§ 53 a 54 OZ do troch mesiacov
od nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny OZ, teda najneskôr do 01.07.2004. Za predpokladu
nezosúladenia spotrebiteľských zmlúv uzavretých pred 01.04.2004 tie časti spotrebiteľských zmlúv
strácali uplynutím troch mesiacov platnosť. Potom, ako súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi
konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy vzhľadom na predmet a povahu, tak na právny vzťah

aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch („ZSÚ“)v platnom
znení. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu o potrebe posúdiť uvedený zmluvný vzťah
podľa Obchodného zákonníka s poukázaním na dôvody súdnom vyššie uvádzané. Taktiež sa súd
nestotožnil s tvrdením, že uvedený zmluvný vzťah je vylúčený z aplikácie zák. č. 258/2001 Z.z. v platnom
znení vyplývajúce z ust. § 1 ods. 3 tohto zákona, (zákon sa nevzťahuje na úver formou preddavku

na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty), predmetný úver poskytnutý
žalovaným nemal charakter preddavku na bežný účet poskytnutý bankou, nakoľko úver bol na bežný
účet žalovaných poskytnutý v plnej výške. Znenie je síce nepresné, ale úmyslom zákonodarcu bolo
vylúčiť úver kontokorentný, resp. úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na
bežnom účte, pričom chybné znenie odstránila novela zákona v roku 2006 č. 264/2006 a vyplýva to aj

zo Smernice Rady 87/102/EHS v čl. 2 písm. e/. Ani uvedená námietka žalobcu prečo neaplikovať ZSÚ
nebola z pohľadu súdu opodstatnená.

Zhodnotiac vyššie uvedené dospel súd k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovanou v 2.
rade je opodstatnená uplynutím premlčacej lehoty podľa ust. § 101 OZ, keď žalobca zosplatnil úver dňa

17.02.2005 a žaloba bola súdu doručená dňa 21.11.2008, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.
Súd žalobu voči žalovanej v 2. rade z uvedeného dôvodu zamietol.

Obdobne úverové zmluvy uzavreté pred účinnosťou novely OZ č. 150/2004 posúdili súdy v
rozhodnutiach: Okresný súd Prievidza sp.zn. 9C 127/2010, rozhodnutie je právoplatné, Okresný súd

Humenné, rozsudok sp. zn. 17C 134/2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov 2Co 77/2012,
rozsudokOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomsp.zn.10C47/2010vspojenísrozsudkomKrajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co 167/2011.

Napriek tomu, že postavenie žalovaných v 1. a 2. rade je postavením solidárnych dlžníkov zaviazaných

spoločne a nerozdielne ich procesné postavenie je vždy samostatné. Ak z hmotného práva plynie
„spoločne a nerozdielne“, resp. plnením jedného v rozsahu plnenia zaniká povinnosť druhého, tak sa
nikdy nejedná o nerozlučné procesné spoločenstvo. Námietka premlčania vznesená žalovanou v 2. rade
preto nemá vplyv na zánik záväzku žalovaného v 1. rade.

Žalovanému v 1. rade súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.998,85 Eur so zákonným úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % splatným od 28.08.2008 do zaplatenia, pretože vtedy už žalovaný v
omeškaní nepochybne bol a v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol. Žalobcovi tak priznal zo strany
žalovaného náhradu nesplatenej istiny úveru a debetu na bežnom účte spolu vo výške 4.998,85 Eur,
pretože nárok žalobcu v tejto časti považoval za nesporný. Žalobe nebolo vyhovené v časti uplatnených

úrokov z omeškania kapitalizovaných na sumu 1.747,45 Eur, pričom úroky z omeškania sa pohybovali v
rozpätí od 26,50 % až do 30 % v rozhodnom období napriek tomu, že takáto výška úrokov z omeškania
zmluvne dohodnutá nebola. Napriek tomu, že žalobca si uplatňuje uvedené úroky z omeškania odkazom
na úverovú zmluvu čl. III ods. 4 Zmluvy, kde sa ale výška úrokov nekonkretizuje, čo je v rozpore s ust.
ZSÚ v § 2 a § 4 ods. 5. V neposlednom rade sa žalobca v zmluve zaviazal, že dlžníkovi zašle oznámenie

o dĺžke trvania úrokového obdobia v lehote 14-tich kalendárnych dní odo dňa účtovania úrokov z
omeškania, avšak súdu nepreukázal, že takýmto spôsobom postupoval a tento postup namietala aj
žalovanáv2.rade.Žalobepretovčastikapitalizovanéhoúrokuzomeškaniaaúrokuzdebetunabežnomúčte nebolo vyhovené pre rozpor so zákonom. Výpočet úroku z debetného účtu a odôvodnenie tohto
nároku v spise absentuje úplne.

Záverom súd uvádza, že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a dá sa usúdiť,
že výrazne zhoršuje postavenie spotrebiteľa. Príkladom je možné uviesť viaceré neurčité formulácie
úverovej zmluvy, napr. čl. I bod 2 o vyhlásení dlžníka zaplatiť veriteľovi pohľadávku vzniknutú čerpaním
úveru „spolu s úrokmi a ostatným príslušenstvom pozostávajúcim najmä z úrokov z omeškania,
poplatkov a ostatných nákladov“, čo je z pohľadu súdu veľmi všeobecne formulovaná povinnosť

umožňujúca veriteľovi neúmerne finančne zaťažiť dlžníka, nakoľko pojem „ostatné náklady“ môže
zahŕňať čokolvek. Nezákonné a nemorálne sa súdu javí byť v čl. III bod 5 možnosť veriteľa
jednostranným právnym úkonom zvýšiť úrokovú sadzbu o 3,5 % z dôvodu porušenia záväzku v čl.
IX ods. 7 na základe ktorého sa dlžník zaviazal počas trvania právneho vzťahu založeného touto
zmluvou od okamihu poskytnutia úveru poukazovať celú výšku svojich príjmov v prospech bežného
účtu dlžníka vedeného u veriteľa. Uvedená podmienka je z pohľadu súdu mimoriadne diskriminačná

bezdôvodne obmedzujúca osobné vlastníctvo a je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi § 3 OZ
a § 53 OZ. Spôsob započítavania úverovej pohľadávky v zmysle čl. IV bod 4 nebol podľa názoru
súdu výsledkom konsenzu zmluvných strán, ale vopred naformulovaným znením žalobcu o spôsobe
uspokojovania úverovej pohľadávky, pričom tak Občiansky zákonník, ako aj Obchodný zákonník v
tomto smere favorizuje rozhodnutie dlžníka (§ 566 ods. 2 OZ). Nepochybne v rozpore s dobrými

mravmi a v rozpore s ust. § 53 OZ je aj zabezpečenie úveru spôsobom vystavenia zmenky každým zo
solidárnych dlžníkov s vyplnenou zmenečnou sumou rovnajúcou sa sume o 20 % vyššej ako je suma
úveru a navyše jednostranné vyhlásenie veriteľa o oprávnení požadovať poskytnutie zabezpečenia
alebo akýchkoľvek ďalších prostriedkov podporujúcich zabezpečenie záväzku dlžníka, ak sa veriteľovi
zabezpečenie podľa toho článku bude javiť nedostatočným a dlžník je povinným takéto zábezpeky

v lehote a vo forme požadovanej veriteľovi poskytnúť. Zmluva je koncipovaná tak, že umožňuje
veriteľovi kumulovať obmedzenia a sankcie, k tomu neúmerne finančne zaťažovať dlžníka a výrazne
zhoršovať jeho postavenie v záväzkovom vzťahu a dlžník nemal žiadnu reálnu možnosť tieto zmluvné
podmienky ovplyvniť. V čl. VIII Vyhlásenie je veriteľom naformulované vyhlásenie dlžníka, ktoré
umožňuje veriteľovi podávať informácie, ktoré tvoria predmet bankového tajomstva tretím osobám,

iným bankám a pobočkám zahraničných bánk, tiež písomný súhlas na spracúvanie a využívanie jeho
osobných údajov uvedených v zmluve pre účely štatistického spracovania a vyhodnocovania, pričom
odvolanie súhlasu dlžníka v súlade so zák. č. 428/2002 o ochrane osobných údajov sa považuje za
podstatné porušenie tejto zmluvy. Uvedené vyhlásenie sa javí až absurdné a v rozpore so zákonom.
Obdobne sú formulované v čl. IX obmedzenia a povinnosti, predovšetkým v bode 4 sa dlžník zaväzuje

informovať veriteľa vopred o zamýšľanom čerpaní úveru v iných peňažných ústavoch, o akýchkoľvek
zárukách, ktoré zamýšľa poskytnúť a o všetkých leasingových a obdobných zmluvách, ktoré plánuje
uzavrieť. Uvedené je možné vyhodnotiť až ako zásah do práva na autonómiu vôle osôb, ktoré majú plnú
spôsobilosť na právne úkony.

Zhodnotiac vyššie uvedené súd rozhodol v súlade s výrokovou časťou rozsudku.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne v súlade s cit. zák. ust.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.