Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 28, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/89/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108223875
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5108223875.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: A. M. E. Pressta, s.
r. o., so sídlom Žilina - Bytčica, ul. Smaragdová č. 596/6, IČO: 31 570 721, zastúpeného splnomocneným
zástupcom Advokátska kancelária Mendel, Mestická, Slovíková, s. r. o. so sídlom Žilina, ul. Hollého č.
371/31, IČO: 36 421 910, proti odporcom: 1/ Doc. Ing. G. P., CSc., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., ul.
A. Y. č. XXX, 2/ G. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., ul. A. Y. č. XXX, obaja zastúpení splnomocneným
zástupcom JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom so sídlom K., ul. M. č. XX, o určenie existencie vecného
bremena a povinnosti trpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 12. decembra 2012 č. k. 27C/204/2008-562, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 12. 12. 2012 č. k. 27C/204/2008-562 návrh v celom rozsahu
zamietol. Zároveň vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal svojho práva o uloženie povinnosti odporcom a uvádzal, že tu
došlo k vzniku vecného bremena titulom vydržania tak, ako je špecifikované v rozsudočnom návrhu v
zmysle § 151o ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ odvodzoval vznik práva podľa prehlásenia zo dňa 29. 09. 1994, podľa ktorého pôvodní
spoluvlastníci I. B., M. B., C. X. B. a X. Y. súhlasili s realizáciou výstavby inžinierskych sietí na pozemno-
knižnej parc. č. 844/1, zapísaná vo vložke 419 kat. úz. M.. Zároveň vychádzal aj z potvrdenia obce
Krasňany zo dňa 16. 02. 2009 a vyhlásenia vtedajšieho starostu Ing. Miroslava Bielka zo dňa 25.
02. 2009, že obec Krasňany v roku 1994 dala súhlas firme Aluma ČS k uloženiu inžinierskych sietí,
a to na parc. č. KN 6/1 zapísaná na LV č. X kat. úz. M.. Ďalej navrhovateľ odôvodňoval splnenie
podmienok na vydržanie na základe právoplatne vydaného kolaudačného rozhodnutia, ktorým boli tieto
siete skolaudované, a to od doby nadobudnutia právoplatnosti 25. 11. 1995 a uvádzal, že až do roku
2008 navrhovateľa resp. jeho právneho predchodcu nikto v užívaní sietí nerušil a navrhovateľ nemal
dôvod pochybovať, že elektrický kábel bol položený legálne a mohol by vzniknúť nejaký problém v
súvislosti s jeho uložením. Taktiež aj z výsledkov ďalšieho dokazovania vyplýva splnenie podmienok na
vydržanie podľa ust. § 151o ods. 1, § 134 ods. 1, § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ako uviedol navrhovateľ vo svojom záverečnom návrhu.

Podľa súdu základnou podmienkou pre nadobudnutie práva titulom vydržania je existencia právneho
dôvodu, na základe ktorého by navrhovateľ prípadne jeho právny predchodca so zreteľom na všetky
okolnosti bol v dobrej viere, že mu vzniklo právo k cudzej veci, spôsobilej byť obsahom vecného bremena
a na druhej strane je niektorý iný povinný strpieť výkon tohto práva. Súd dospel k takému záveru,
že tak navrhovateľ ako aj jeho právny predchodca nepreukázali v konaní dobromyseľné nadobudnutie
práva, ktoré zodpovedá vecnému bremenu tak ako je vymedzený predmet konania. Poukázal na to,
že dobromyseľnosť ako podmienka pre vydržanie tu musí existovať už od samého počiatku nepretržite
po celú vydržaciu dobu. K rovnakému záveru o absencii dobromyseľnosti právnych predchodcov
navrhovateľa ako nevyhnutnej podmienky pre vydržanie by súd dospel aj s poukazom na to, že
považoval vo svetle vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo/283/2009 zo dňa 27. 10. 2010, rovnako uznesenie NS SR spis. zn. 5Cdo/30/2010 zo dňa 01. 03.
2011) za ich neospravedlniteľný právny omyl vychádzajúci z neznalosti následne prijatého jednoznačne
formulovaného ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinného od
01. 04. 1983 do 31. 12. 1991 (resp. následne ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v zneniach
účinných od 01. 01. 1992). Uvedené ustanovenie totiž jednoznačne vznik práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu odvodzuje zo zákona, z rozhodnutia oprávneného (príslušného) orgánu, písomnou
zmluvou a na základe závetu (schválenia dohody dedičov). Navrhovateľ však existenciu ani jedného
takéhoto (čo i len domnelého titulu) svojho právneho predchodcu neosvedčil.

Na základe toho súd návrh navrhovateľa z dôvodu nepreukázania jeho aktívnej vecnej legitimácie, to
znamená, že je nositeľom práva, ktorému zodpovedá povinnosť, na ktorú mali byť odporcovia súdom
zaviazaní, v celom rozsahu zamietol.

Zároveň vyslovil, že podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) o trovách
konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie alebo rozhodnutie
zrušiť a vrátiť vec súdu I. stupňa.

Podľa navrhovateľa súd vyhodnotil vykonané dôkazy nesprávne a jednostranne v prospech odporcov
a vec nesprávne posúdil.

Tvrdil, že navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca mal súhlas vlastníkov nehnuteľností parc. č.
844/1 kat. úz. M., právoplatné stavebné povolenie na položenie inžinierskych sietí, ako aj právoplatné
kolaudačné rozhodnutie, ktorým boli tieto siete skolaudované. Od 25. 11. 1995, t. j. od času, kedy
nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie, až do roku 2008, ho nikto v užívaní uvedených sieti
nerušil a nemal dôvod pochybovať, že elektrický kábel bol položený legálne a mohol by vzniknúť nejaký
problém v súvislosti s jeho uložením.

Navrhovateľ mal za to, že v predmetnom konaní jednoznačne preukázal, že splnil všetky podmienky
na vydržanie vecného bremena. V priebehu konania boli vykonané ako dôkazy výsluchy účastníkov,
výsluchy svedkov a predložené množstvo listinných dôkazov. Zo záverov vykonaného dokazovania
vyplýva, že bol vydaný súhlas príslušných orgánov na zhotovenie káblovej prípojky NN+NN rozvody
pre právneho predchodcu navrhovateľa, ktoré smerovali z preloženej trafostanice do administratívno-
prevádzkového komplexu v jeho vlastníctve. V uvedených listinných dôkazoch, a to najmä v stavebnom
povolení a kolaudačnom rozhodnutí sa v súvislosti so stavbou administratívno-prevádzkového komplexu
výslovne spomína aj kábelová prípojka NN+NN rozvody a minimálne stavebné povolenie bolo
preukázateľne doručené právnemu zástupcovi pôvodných vlastníkov dotknutých pozemkov. Súčasťou
dokumentácie v stavebnom konaní bol aj projekt kábelovej prípojky, z ktorého vyplýva presné miesto
jeho vedenia a uloženia. Podľa navrhovateľa z jeho výpovede ako aj iných svedkov vyplýva, že v
priebehu roku 1993 hľadal Ing. Vitek ako štatutárny zástupca spoločnosti ALUMA ČS s. r. o., pozemky na
vybudovanie administratívno-prevádzkového komplexu. Jednou z alternatív bola aj kúpa pozemkov v M.
od rodiny B., ktoré im mali byť vrátené v reštitúciách. Za tým účelom došlo 07. 10. 1993 k podpisu zmluvy
o uzavretí budúcej zmluvy a následne v decembri 1994 aj k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy. Predtým
ako došlo k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy si nechal ich právny predchodca vypracovať podklady
k možnému napojeniu administratívno-prevádzkového komplexu, ktorý plánoval na nadobudnutých
pozemkoch vybudovať, na existujúcu trafostanicu. Po tom, ako dostal ústne, resp. písomné súhlasy od
všetkých dotknutých subjektov (súhlas Obce Krasňany, súhlas Roľníckeho družstva Terchová a súhlas

pôvodných vlastníkov parc. č. 844/1 kat. úz. M.), pristúpil k realizácii zamýšľaného prevodu pozemkov
na výstavbu jeho závodu. Uvedené skutočnosti potvrdzujú najmä výpovede navrhovateľa, svedka Ing.
B., svedka Ing, V., ako aj prehlásenie pôvodných vlastníkov pozemkov zo dňa 29. 09. 2004, prehlásenie
Ing. U. V. zo dňa 25. 02. 2009, potvrdenie Obce Krasňany zo dňa 16. 02. 2009, potvrdenie Roľníckeho
družstva Terchová, ako aj odpoveď Obce Krasňany na list súdu zo dňa 05. 03. 2010. Kábelová prípojka
NN+NN rozvody smerujúca od preloženej trafostanice k administratívno-prevádzkovému komplexu
bola položená v zmysle dohody medzi právnym predchodcom navrhovateľa a pôvodnými vlastníkmi
pozemkov a v súlade s vypracovanou projektovou dokumentáciou. Kábelová prípojka NN+NN rozvody
bola položená s tým, že vlastníci pozemkov, ktorí na to dali súhlas, budú bezodplatne trpieť do budúcna
jej uloženie a nebudú jej vlastníka pri výkone jeho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu rušiť.
Iný záver by bol vzhľadom na vývoj udalostí, ktoré realizácií kábelovej prípojky NN+NN rozvody
predchádzali, nelogický.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že jeho právny predchodca v tom čase investoval do výstavby svojho
budúceho závodu a do kúpy pozemkov vysokú sumu peňazí. Dá sa preto očakávať a logicky
predpokladať, že si v prvom rade preveril skutočnosti týkajúce sa možnosti napojenia budúceho
výrobného závodu na existujúce zdroje energií. Rovnako sa dá logicky očakávať, že vlastníci pozemkov,
ktoré mali záujem predať a za ktoré im niekto núkal značnú sumu peňazí, nemal v tom čase problém
s tým, aby dal súhlas na takýto spôsob vedenia elektrických káblov. V tejto súvislosti je potrebné
spomenúť aj fakt, že predávajúcich, t. j. pôvodných vlastníkov pozemku v tom čase zastupoval JUDr. K.,
ktorý sa zúčastňoval na základe plných moci všetkých rokovaní a konaní súvisiacich nielen s predajom
pozemkov, ale aj s vybudovaním a preložením trafostanice a položením elektrických káblov. Uvedené
skutočnosti potvrdzujú napr. aj niektoré listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že mu boli ako zástupcovi
pôvodných vlastníkov doručované.

Navrhovateľ mal za to, že jeho právny predchodca, ako aj on, splnil všetky zákonné podmienky na to,
aby došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak, ako vyplýva z ním predloženého
návrhu. Elektrické vedenie bolo vybudované v dobrej viere, nakoľko mu boli vydané súhlasy vlastníkov
pozemkov, ako aj všetky potrebné povolenia a viac ako 10 rokov spolu s jeho právnym predchodcom
bol presvedčený o tom, že im toto právo patrí. Keby nemal súhlas na takýto spôsob vedenia elektrických
káblov, tak by nikdy nepristúpil na kúpu pozemkov v lokalite M. a uprednostnili by niektorú z iných
alternatív, ktoré v tom čase mali. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že ak odporcom niekto spôsobil
škodu alebo ich zaviedol, neboli to oni, ale osoba, ktorá im pozemok predala. Bolo jeho povinnosťou
informovať ich o existencii kábla, tak ako pôvodní vlastníci informovali jeho.

Navrhovateľ sa domnieval, že pokiaľ podľa zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny
mali energetické podniky oprávnenie stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach elektrické
vedenie, v dôsledku čoho boli vlastníci pozemkov výkon uvedených oprávnení strpieť a táto povinnosť
podľa zákona viazla na nehnuteľnosti ako vecné bremeno, bez povinnosti zápisu vecného bremena
do katastra nehnuteľností, je potrebné na tieto skutočnosti prihliadať analogicky aj v ich prípade. V
zmysle existujúcej judikatúry vzťahujúcej sa k uvedenému zákonu vzniklo vecné bremeno momentom
vydania stavebného povolenia, pretože jeho zápis do katastra nehnuteľnosti, resp. inej evidencie
nehnuteľností sa nevyžadoval. Pokiaľ sa navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca, za účinnosti
predmetného zákona dohodli na tom, že vtedajší vlastníci budú trpieť položenie elektrického kábla v
ich pozemku a po splnení všetkých zákonných podmienok bolo vydané stavebné povolenie, už len
z uvedeného dôvodu vznikol titul na vznik vecného bremena. Oni boli od začiatku dobromyseľní v
tom, že im uvedené právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, a to bez obmedzenia a na dobu
neurčitú. So závermi súdu, v zmysle ktorých by boli dobromyseľní len vtedy, keby existovala písomná
zmluva o zriadení vecného bremena, navrhovateľ nesúhlasil. Taktiež sa nestotožnil s tým, že súd pri
jeho právnej argumentácii porovnáva ich prípad s prípadmi, kde sa jedná napr. o vecné bremeno práva
prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok. Právo prechodu a prejazdu je v zmysle existujúcej právnej
úpravy riešiteľné aj cez iné ustanovenia Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho môže dôjsť k určitej
korekcii v prípade neprimeranej tvrdosti zákona alebo aktuálneho skutkového stavu. V prípade položenia
a vedenia elektrického kábla Občiansky zákonník takúto situáciu nerieši, nakoľko predpokladá, že je
riešená v zmysle osobitných právnych predpisov. Navrhovateľ mal za to, že súd by mal v jeho prípade
vykladať ustanovenia Občianskeho zákonníka v jeho prospech, pretože mu právne predpisy neposkytujú
taký stupeň právnej ochrany, ako v prípade vyššie uvedeného oprávnenia (napr. právo prechodu).
Za predpokladu, že súd rozhodne, že nenadobudli vecné bremeno vydržaním, môže na ich strane

dôjsť k vzniku veľkej škody, nakoľko zo strany odporcov bude zrejme iniciované konanie o odstránenie
elektrického kábla z ich pozemku.

Odporcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a zaviazať
navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom.

Vo vyjadrení uviedli, že navrhovateľ dňa 01. 10. 2008 podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby
odporcovia 1/, 2/ boli povinní trpieť uloženie elektrickej kábelovej prípojky nízkeho napätia, ktorá je
uložená na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. M., KN-C 6/24 v prospech vlastníka nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. M., a to administratívno-prevádzkového komplexu súp. č. XXX. Navrhovateľ
svoj žalovaný nárok uplatňoval na základe skutočnosti a tvrdení, ktoré prezentoval v písomne podanom
návrhu a vo svojich výpovediach na pojednávaní súdu. Podľa neho údajne elektrický kábel bol uložený
na základe stavebného povolenia, rozhodnutia ŽP. 2/2946/94-Aš z 28. 10. 1994, predmetom ktorého
bolo vydanie stavebného povolenia. Ďalej svoj nárok opieral o písomné prehlásenie I. B. a spol. z 29.
09. 1994, a taktiež na obsah zmluvy z 19. 12. 1997 bod 10 ods. 3 zmluvy uzatvorenej medzi M. B. a spol.
ako predávajúcimi a právnymi predchodcami odporcov ako kupujúcimi. Z vykonaného dokazovania súd
mal preukázané, že predmetom stavebného povolenia nebolo uloženie kábla do pozemku odporcov. Je
logické, že takéto rozhodnutie stavebný úrad nemohol ani realizovať, nakoľko stavebným konaním môžu
byť dotknuté len vlastnícke práva stavebníka a nie ďalšie osoby (právnych predchodcov odporcov), ktorí
neboli účastníkmi stavebného konania. V tomto smere navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno keď
súdu ani nepredložil projektovú dokumentáciu a iné doklady na ktoré sa odvolával v tomto stavebnom
konaní.

Po zrušení veci Krajským súdom v Žiline sp. zn. 8Co/317/2009 navrhovateľ upravil návrh, ktorú zmenu
súd pripustil uznesením č. k. 27C/204/2008-306 dňa 06. 05. 2010 v rozsahu obmedzenia vlastníctva
odporcov v zmysle navrhovateľom predloženého geometrického plánu firmou GEODIX s. r. o., Žilina,
č. plánu 44221550-10/2010 z 01. 03. 2010, ktorým došlo k novovytvorenej parc. KNC 6/54 - zastavané
plochy o výmere 43 m2. V tejto súvislosti odporcovia dôrazne poukázali na skutočnosť, že je všeobecne
známou skutočnosťou, že len odporcovia 1/, 2/ sú výluční vlastníci parc. č. 6/24 kat. úz. M. a bez ich
prítomnosti, súhlasu došlo podľa nich k nezákonnému vyhotoveniu uvedeného geometrického plánu. S
prihliadnutím aj na svedeckú výpoveď Ing. V. na pojednávaní 09. 11. 2012, tento geometrický plán je
nepoužiteľný, nakoľko nepreukazuje skutočnosť, v ktorých miestach parc. č. 6/24 by mohol predmetný
elektrický kábel prechádzať. Samotný svedok Ing. V. uviedol, že v miestach okolo cesty bola vykopaná
ryha, kde mal byť uložený elektrický kábel, nevedeli identifikovať v akej šírke, v ktorých miestach
táto ryha v zemi bola vykopaná a výslovne nebol pri ukladaní kábla do zeme. Svedecká výpoveď
Ing. V. bola spochybnená už na samotnom pojednávaní 09. 11. 2012, keď údajne si všetko pamätal
ohľadom kábla vo vzťahu k pozemku 6/24, ale nič si nepamätal ohľadom kábla, kadiaľ prechádza
cez pozemok 6/8, 6/10 k trafostanici. Vo všeobecnosti a zo životnej skúsenosti aj konajúcemu súdu
je známe, že elektrický kábel má priemer niekoľko cm a aj z pripojeného geometrického plánu firmy
GEODIX s. r. o., nie je preukázané, kadiaľ tento kábel by mal prechádzať. Týmto geometrickým plánom
navrhovateľ len fakticky dokladuje, kde by podľa neho teoreticky kábel mohol prechádzať pozemkom
odporcov. V konaní nebol navrhovateľom predložený žiadny doklad o tom, kadiaľ fakticky kábel má
prechádzať. Aj z procesnoprávneho pohľadu, vychádzajúc z uvedených skutočností, fakticky aj žiadaný
návrh v zmysle uznesenia č. k. 24C/204/2008-306 je nevykonateľný, resp. ak by súd teoreticky takémuto
návrhu vyhovel, vydaný rozsudok by bol nevykonateľný. Odporcovia považovali za potrebné zdôrazniť,
že do tohto momentu fakticky navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, kadiaľ
skutočne kábel prechádza, a či vôbec prechádza pozemkom odporcov, pozemkom KN-C 6/24. Pokiaľ
sa týka prehlásenia z 29. 09. 1994 vypočutý svedok I. B. vieryhodným spôsobom súdu uviedol ako
svedok, že sa jedná o neplatný právny úkon, keď došlo k podpísaniu čistého prehlásenia, boli účastníci
tohto úkonu uvedení do omylu, resp. bolo im uvádzané že sa jedná o dočasnú úložku kábla, resp.
nadvzdušného vedenia, transformátora. Sám svedok uviedol, že ak by mal byť kábel uložený na
stálo, žiadne prehlásenie by nepodpísal, nakoľko takýmto uložením kábla by došlo do budúcnosti k
znehodnoteniu stavebných pozemkov. Odporcovia považovali za potrebné poukázať na tú skutočnosť,
že v tom čase neboli označené a rozparcelované nehnuteľnosti, tak ako sú dodatočne niekým napísané
na predmetnom prehlásení. Podľa nich súd správne vyhodnotil toto prehlásenie ako neplatný právny
úkon z ktorého nevznikajú žiadne práva ani povinnosti. Pokiaľ sa týka kúpnej zmluvy z 19. 12. 1997 aj
uvádzaný svedok uviedol účel tohto ustanovenia, že sa jednalo o iné parcele kde sa nachádzal močiar,

trafostanica, keď mali vedomosť o tom, že táto trafostanica bude do budúcna preložená. Taktiež svedok
JUDr. Y. U., ktorý vyhotovoval predmetný návrh zmluvy uviedol, že táto zmluva neobsahovala predmetnú
kábelovú prípojku a účastníci tejto zmluvy ani nemali vedomosť, ani v súčasnosti nemajú vedomosť
po ktorých pozemkoch, v ktorých miestach sa kábelová prípojka nachádza. Bod 10 predmetnej zmluvy
poukazuje na okolnosť existencie močiara a prekládky elektrického vedenia s transformátorom a nie
prekládku kábelovej prípojky nachádzajúcej sa v pozemkoch účastníkov zmluvy.

Odporcovia považovali za právne bezvýznamné a účelové tvrdenie navrhovateľa o tom, že si údajne
zabezpečil súhlas s umiestnením kábelovej prípojky na pozemno-knižnú parcelu, z ktorej mala byť
vytvorená aj nehnuteľnosť odporcov 6/24. Sám navrhovateľ v odvolaní konštatuje, že nemal súhlas, že
jednalo sa o súhlas užívateľa, nie vlastníka. V tejto súvislosti poukázali na skutočnosti, že navrhovateľ
účelovo pôvodne tvrdil, že súhlas mal od pozemnoknižných spoluvlastníkov, rodiny B.. Následne pri
podaní odvolania proti rozsudku súdu č. k. 27C/204/2008-148 zo dňa 06. 07. 2009 začal ohľadom
súhlasu na umiestnenie kábla tvrdiť, že takýto súhlas mu bol daný zo strany Roľníckeho družstva
Terchová, ktoré v tom čase údajne užívalo predmetné pozemky. Následne zo strany navrhovateľa
došlo k tvrdeniu, že súhlas bol vydaný bývalým Miestnym národným výborom Krasňany, ktorý mal byť
vlastníkom predmetných nehnuteľností, kde mal byť uložený elektrický kábel. V tomto smere sa snažil
vypovedať aj svedok Ing. V., že vlastníkom priľahlej cesty idúcej pri pozemku odporcov bola Obec
Krasňany a podľa neho táto mala byť aj vlastníkom súbežného pásu okolo cesty o šírke cca l meter -
chodníka. Takéto tvrdenie je účelové a nemajúce oporu v žiadnych majetkovoprávnych podkladoch. Z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právnym predchodcom odporcov rodiny B. boli v rámci
uplatneného reštitučného nároku vydané nehnuteľnosti, medzi iným i parc. č. 6/1, z ktorej parcele boli
vytvorené ďalšie tzv. stavebné pozemky, medzi iným i parc. č. 6/24. Z pripojených listinných dokladov
týkajúcich sa reštitúcie a najmä tam pripojených majetkovoprávnych podkladov, kópie z katastrálnej
mapy a následných geometrických plánov vyhotovovaných vo vzťahu k predmetným pozemkom je
nesporne preukázané, že rodine B. boli vydané pozemky „po cestu“. V žiadnom geometrickom pláne,
vytyčovacom výkrese nie je označený svedkom uvádzaný chodník. V tejto súvislosti je podľa odporcov
1/ a 2/ potrebné prihliadnuť i na geometrický plán podaný znalcom Ing. I. F. č. 14231174-76/97 z 13. 11.
1997 (č. l. 22, 23 spisu), ktorý prevzal majetkovoprávne podklady, čo sa týka tvaru a výmer predmetných
pozemkov. Z tohto geometrického plánu je nesporne preukázané, že hranica vydaných pozemkov, a teda
i pozemku KN-C 6/24 je priamo s krajom cesty, miestnej komunikácie. Aj v tomto geometrickom pláne je
viditeľné, že chodník sa nachádza na druhej strane tejto miestnej komunikácie. Tiež je podľa odporcov
potrebné opätovne poukázať na výpoveď svedka Ing. V., že fakticky v totožnom čase ako sa realizoval
proces reštitúcie v prospech B., bola zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu snaha o
odkúpenie pozemku, ktorý v súčasnosti predstavuje areál firmy. Z toho dôvodu za súčinnosti obecného
úradu došlo k jednaniam s rodinou B., ktorým boli v rámci reštitučného nároku vydané pozemky, ktoré
z časti predstavujú aj pozemky teraz patriace odporcom a aj pozemky, ktoré odpredali navrhovateľovi,
jeho predchodcovi. Z uvedeného dôvodu vlastníkom dotknutých pozemkov bola len rodina B. a bolo
a je účelové tvrdenie navrhovateľa v tom, že súhlas na uloženie elektrického kábla mu bol daný zo
strany MNV, resp. obecného úradu. Napokon odporcovia 1/ a 2/ poukázali na nedostatok žalobného
petitu, ktorý nie je konkretizovaný, jednoznačný a nie je formálne vykonateľný. Zdôraznili skutočnosť,
že ani po tzv. zmene žalobného návrhu nedošlo k vykonateľnému petitu v tom, že nie je možné, aby
vecné bremeno zaťažovalo pozemok odporcov v rozsahu novovytvorenej parc. KNC 6/54 o výmere 43
m2 keď nie je preukázané, či vôbec elektrický kábel je uložený v miestach parc. KNC 6/54, resp. v
ktorých miestach tejto parcely by sa mohol aspoň z časti nachádzať. Táto novovytvorená parcela fakticky
kopíruje priestor o určitej šírke, konkrétne 2 m x 21,42 m - šírku pozemku odporcov, súbežne s miestnou
komunikáciou. Fakticky aj z formálnej stránky je tu nesúlad s tvrdením napr. svedka Ing. V., podľa ktorého
vedľa miestnej komunikácie mal byť chodník o šírke 1 m a novovytvorená parcela má šírku 2 m. Iné
dôkazy zo strany navrhovateľa o tom, kadiaľ elektrický kábel by mohol viesť vo vzťahu k pozemku 6/24,
súdu zo strany navrhovateľa predložené neboli. Aj z uvedeného dôvodu podľa rozhodovacej činnosti
súdov nemožno ani formálne obdobnému žalobnému návrhu vyhovieť, ak nie je preukázané, kadiaľ,
resp. či vôbec prechádza elektrický kábel pozemkom odporcov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa odporcov 1/ a 2/ nesporné, že navrhovateľ v konaní
ani formálne nepreukázal splnenie podmienok podľa ust. § 151o ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka v
tom že by vydržal vecné bremeno spočívajúce v povinnosti odporcov tak, ako je uvedená v rozsudočnom
návrhu a ktorá by zaťažovala nehnuteľnosť parc. č. 6/24 resp. parc. č. 6/54 (uvedená parc. č. 6/54
bola podľa odporcov vytvorená nezákonným spôsobom). Nie je daná existencia právneho dôvodu,

od ktorého by si navrhovateľ, prípadne jeho právny predchodca odôvodňoval dobromyseľnosť držby.
Taktiež možno konštatovať, že ani plynutie vydržacej doby a splnenie ďalších podmienok na vydržanie
práva, ktoré zodpovedá vecnému bremenu neboli splnené. Odporcovia nadobudli nehnuteľnosť č.
6/24 začiatkom roku 2003, kedy spolu s vlastníkom susedného pozemku KN-C 6/25 Ing. F. vyzývali
predchodcu navrhovateľa, v osobe Ing. X. na odstránenie kábla, ktorý bol uložený najskôr v októbri
1994, ktorá skutočnosť je analogicky daná z vydaného stavebného povolenia ŽP 2/2946/94-AŠ z
28. 10. 1994, resp. následného Užívacieho povolenia. Z uvedeného dôvodu je nesporné, že pred
uplynutím tzv. vydržacej doby došlo k situácii, keď nemožno hovoriť o dobromyseľnosti držby, nesplnenie
ani z formálneho pohľadu dĺžky vydržacej doby 10 rokov. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne
preukázané, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok § 151o ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a listinné dôkazy, ktoré
sa nachádzajú v súdnom spise.

Podľa odporcov okresný súd v rozsudku poukázal podrobne na jednotlivé dôkazy vykonané v
prejednávanej veci, tieto vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, na základe ktorých dospel
k skutkovým a právnym záverom, na základe ktorých návrh navrhovateľa o určenie povinnosti trpieť
výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu zamietol. Osobitne, s prihliadnutím na právny názor
vyslovený v citovaných rozsudkoch Najvyššieho súdu ČR poukázal na nedostatok dobromyseľnosti
nadobudnutia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, vydržacej doby. V tejto súvislosti poukázal
aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/283/2009 a sp. zn. 5Cdo/30/2010, s prihliadnutím na absenciu
rozhodnutia príslušného orgánu, písomnej zmluvy, závetu (§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Podaním došlým krajskému súdu dňa 07. 03. 2013 navrhovateľ prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu žiadal pre prípad, že by odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu I. stupňa,
aby vo svojom rozsudku vyslovil, že je proti nemu prípustné dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu. Otázkou zásadného právneho významu je podľa jeho názoru
posúdenie, či môže byť za účinnosti zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny
dostatočným právnym dôvodom pre vznik vecného bremena vydržaním súhlas vlastníkov pozemku
spolu s právoplatným stavebným povolením, vydaným v stavebnom konaní, účastníkmi ktorého boli aj
vlastníci pozemku, ktorí sú povinní strpieť uloženie káblovej prípojky nízkeho napätia na ich pozemku.
Zároveň podotkol, že prvostupňový súd v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku
nevykonal všetky dôkazy, tak ako to nariadil vo svojom uznesení zo dňa 29. 12. 2009 krajský súd (výsluch
P. K.).

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že podaným návrhom došlým súdu
dňa 1. 10. 2008 sa navrhovateľ domáhal, aby odporcovia 1/, 2 boli povinní trpieť uloženie elektrickej
káblovej prípojky nízkeho napätia, ktorá je uložená na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území M. -
KN-C parc. č. 6/24 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1000 m2 v prospech vlastníka nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. území M. a to administratívno-prevádzkového komplexu súp.č. XXX, ktorý je
postavený na KN-C parc. č. 840/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 697 m2, KN-C parc. č.
840/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 440 m2 a KN-C parc. č. 840/40 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 737 m2. Zároveň žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca v kat. území M.
- KN-C parc. č. 6/24 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1000 m2 je zaťažená vecným bremenom
spočívajúcim v povinnosti vlastníkov nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území M. - KN-C parc. č.
6/24 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1000 m2 trpieť uloženie káblovej prípojky nízkeho napätia v
prospech vlastníka nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území M. a to administratívno-prevádzkového
komplexu súp. č. XXX, ktorý je postavený na KN-C parc. č. 840/14 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 697 m2, administratívno-prevádzkového komplexu súp. č. XXX, ktorý je postavený na KN-
C parc. č. 840/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 440 m2 a administratívno-prevádzkového

komplexu - servisnej dielne č. sú. XXX, ktorá je postavená na KN-C parc. č. 840/40 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 737 m2.

Okresný súd rozsudkom zo dňa 06. 07. 2009 č.k. 27C/204/2008-148 návrh v celom rozsahu zamietol s
tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v samostatnom uznesení. Krajský súd uznesením zo dňa 29.
12. 2009 č.k. 8Co 317/2009-229 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ
okresný súd konštatoval, že v rozsudočnom návrhu nie je presne špecifikované, v ktorých miestach je
uložená elektrická káblová prípojka nízkeho napätia a nie je možné, aby vecné bremeno zaťažovalo
celý pozemok parc. č. 6/24 o výmere 1000 m2 odvolací súd poukázal na to, že ak sa teda zriaďuje
vecné bremeno len k časti pozemku, táto časť pozemku by mala byť vyznačená na geometrickom pláne.
Okresný súd mal preto požadovať od navrhovateľa predloženie geometrického plánu v ktorom by bolo
grafické vyznačenie, v ktorých miestach označenej parcely sa elektrický podzemný kábel nachádza, aby
tak bolo jasné jeho konkrétne umiestnenie v pruhu o šírke a dĺžke na nehnuteľnosti - KN-C parc. č. 6/24
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1000 m2 v k.ú. M.. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenom sa totiž vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností ((zákon NR SR č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)).
Nepostačovalo totiž, že odporcovia 1/, 2/ potvrdili jeho existenciu a pokiaľ predložili nákres zo strany
Stredoslovenskej energetiky, distribúcia a.s., Žilina tento bol po nahliadnutí zo strany súdu odporcom
vrátený (č.l. 85 spisu). Malo by byť preto povinnosťou okresného súdu zabezpečiť si geometrický
plán. Až potom bolo opodstatnené zisťovať, či bolo alebo nebolo vydržané právo. Naviac uviedol,
pokiaľ Navrhovateľ odvodzoval vznik svojho práva z prehlásenia pôvodných podielových spluvlastníkov,
stavebného povolenia a v konaní pred okresným súdom poukazoval aj na súhlas Obce Krasňany,
ktorý sa týkal tiež uloženia inžinierských sietí v tomto rozhodnom období. Za stavu jednoznačného
záveru bolo podľa odvolacieho súdu potrebné zo strany okresného súdu požiadať o vyjadrenie aj
Obec Krasňany, keď z obsahu spisu vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností bol aj čsl. štát, od ktorého
sa pôvodní podieloví (pozemnoknižní) spoluvlastníci domáhali vydania nehnuteľností a teda vypočutia
najmä vtedajšieho starostu Ing. Miroslava Bielku (č.l. 134 spisu). Pokiaľ ide o súhlas pôvodných
podielových spoluvlastníkov podľa odvolacieho súdu títo mohli mať vedomosti o vedení kábla cez ich
nehnuteľnosti aj s poukazom na ďalšiu kúpnu zmluvu s kupujúcim P. K. v obsahu ktorej sa konštatuje
„prekládka elektrického vedenia“. K uvedenému by mal byť preto menovaný tiež vypočutý ako i k tomu,
či malo byť vedenie umiestnené len dočasne a taktiež i Obec Krasňany. K otázkam súvisiacim so
zriadením a vedením kábla by sa mala vyjadriť aj Stredoslovenská energetika, a.s., Žilina ako právny
predchodca Stredoslovenských energetických závodov Žilina, ktorá má vedomosti o jeho existencii.
Pre úplnosť si okresný súd mal vyžiadať aj úplné spisy Obvodného úradu životného prostredia v Žiline
č.k. ŽP.2/2946/94-Aš týkajúci sa stavebného povolenia a č. 2/1/3429/95-Aš týkajúci sa kolaudačného
rozhodnutia ako aj spisy Pozemkového úradu Žilina rozhodnutia ktorého sú v spise na č.l. 58 a č.l.
62. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd nevykonal vo veci
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre objektívne posúdenie veci, z ktorého dôvodu je jeho právny záver
predčasný a preto rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V priebehu konania okresný súd uznesením zo dňa 06. 05. 2010 č.k. 27C/204/2008-306 pripustil zmenu
návrhu tak, že návrhu bude znieť: Odporcovia v rade 1/ a 2/ sú povinní trpieť uloženie elektrickej káblovej
prípojky nízkeho napätia, ktorá je uložená na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území M. - KN-
C parc. č. 6/24 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1000 m2, a to v časti novovytvorenej KN-C
parc. č. 6/54 - zastavané plochy o výmere 43 m2, ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu
vyhotoveného firmou GEODIX,s.r.o. Žilina, Zádubnie 124, č. plánu 44221550-10/2010, zo dňa 01. 03.
2010, ktorý bol úradne overený dňa 05. 03. 2010 Správou katastra Žilina pod č. 358/2010 v prospech
vlastníka nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území M. a t administratívno-prevádzkového komplexu
súp. č. XXX, ktorý je postavený na KN-C parc. č. 840/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 697
m2, KN-C parc. č. 840/40 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 737 m2. Súd určuje, že nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v kat. území M. KN-C parc. č. 6/24 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1000 m2,
a to v časti novovytvorenej KN-C parc. č. 6/54 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 697 m2, KN-
C parc. č. 840/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 440 m2 a KN-C parc. č. 840/40 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 737 m2. Súd určuje, že nehnuteľnosť nachádzajú sa v kat. území M. parc. č.
6/24 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1000 m2, a to v časti novovytvorenej KN-C parc. č. 6/54 -
zastavané plochy o výmere 43 m2, ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu vyhotoveného
firmou GEODIXC, s.r.o. Žilina, Zádubnie 124, č. plánu 44221550-10/2010, zo dňa 01. 03. 2010, ktorý bol
úradne overený dňa 05. 03. 2010 Spávou katastra Žilina pod č. 358/2010 je zaťažená vecné bremenom

spočívajúcim v povinnosti vlastníkov nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území M. - KN-C parc. č.
6/24 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1000 m2, a to v časti novovytvorenej KN-C parc. č. 6/54 -
zastavané plochy a o výmere 43 2, ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu vyhotoveného
firmou GEODIX, s.r.o. Žilina, Zádubnie 124, č. plánu 44221550-10/2010, zo dňa 01. 03. 2010, ktorý
bol úradne overený dňa 05. 03. 2010 Správou katastra Žilina pod č. 358/2010 trpieť uloženie káblovej
prípojky nízkeho napätia v prospech vlastníka nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území M. a to
administratívno-prevádzkového komplexu súp. č. XXX, ktorý je postavený na KN-C parc. č. 840/14 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 697 m2, administratívno-prevádzkového komplexu súp. č. XXX,
ktorý postavený na KN-C parc. č. 840/16 - zastavané plochy nádvoria o výmere 440 m2, administratívno-
prevádzkového komplexu - servisnej dielne č. súp. XXX, ktorý je postavený na KN-C parc. č. 840/40 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 737 m2.

Okresný súd následne doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinami a výsluchom svedkov a
napadnutým rozsudkom návrh v celom rozsahu zamietol pre nepreukázanie existencie právneho dôvodu
na základe ktorého by navrhovateľ prípadne jeho právny predchodca so zreteľom na všetky okolnosti
bol v dobrej viere, že mu vzniklo právo k cudzej veci, spôsobilý byť obsahom vecného bremena a na
druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalovaný konštatuje, že
prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie
veci, vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k
skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s
poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Okresný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
vyčerpávajúco vysvetlil. Z týchto dôvodov z rozsudku okresného súdu nevyplýva jednostrannosť, ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslom. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného
súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre
zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.)

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný
obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva.
Taký držiteľ je len, kto je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce
vecnému bremenu patrí. Spravidla to bude ten, kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je
neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti (resp. o skutočnostiach
ich spôsobujúcich) nevie a nemusí vedieť. Môže tiež ísť o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu
(držby), kedy tu titul vôbec nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,
že tu taký titul je.

Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ právny dôvod existencie
vecného bremena čiže úkonu na základe ktorého sa zriaďuje vecné bremeno odvodzoval od prehlásenia
zo dňa 29. 09. 1994, podľa ktorého pôvodní spoluvlastníci nehnuteľností I. B., M. B., C. X. B. a X.
Y. súhlasili s realizáciou výstavby inžinierskych sietí na pozemno-knižnej parc. č. 844/1, zapísaná vo
vložke 419 kat. úz. M.. Súhlas bol potrebný k vydaniu stavebného povolenia právneho predchodu

navrhovateľa (ALUMA ČS s.r.o.), o ktoré tento žiadal dňa 02. 11. 1994 a ktorý mal započať s výstavbou
objektu na nehnuteľnostiach. S prihliadnutím na formu tohto úkonu, obsah a okolnosti za ktorých bolo
vyhotovený nasvedčuje tomu, že mal len dočasný charakter, inak povedané mal riešiť len dočasný stav
preto nemohol založiť dobrú vieru o existencii práva, ktoré by malo povahu vecného bremena. Takýmto
nemohlo byť ani právoplatné stavebné povolenie na položenie inžinierskych sietí ani právoplatné
kolaudačné rozhodnutie z r. 1995. Svedok JUDr. Y. U., ktorý zastupoval niektorých spoluvlastníkov
nehnuteľností (právnych predchodcov odporcov) pri výsluchu (č.l. 391 spisu) okrem iného uviedol, že
bolo uvažované o vyhotovení geometrického plánu na požiadanie právneho predchodcu navrhovateľa, z
ktorého by bolo zrejmé, kadiaľ vlastne táto prípojka vedie na nehnuteľnostiach a to za účelom zriadenia
vecného bremena. Z toho dôvodu bola právnemu predchodcovi navrhovateľa známa potreba daný stav
právne upraviť a preto aj podľa odvolacieho súdu keby existovala zmluva bol by navrhovateľ resp.
jeho právny predchodca dobromyseľný. Naviac odvolací poukazuje aj na to, že ani po predložení
geometrického plánu zo strany navrhovateľa nie je zrejmé v ktorých miestach spornej parcely (KNC
6/54) elektrický kábel prechádza a teda či prechádza aj pozemkom odporcov 1/ a 2/.

Odvolací odvolanie navrhovateľa poukazujúceho na nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov
nepovažoval za dôvodné. Pokiaľ poukazoval v podaní došlom krajskému súdu dňa 07. 03. 2013 na to,
že prvostupňový súd v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku nevykonal všetky
dôkazy, tak ako to nariadil vo svojom uznesení zo dňa 29. 12. 2009 krajský súd (výsluch P. K.) tak
odvolací súd uvádza, že uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa upravovať nielen
rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania (§ 205 ods. 3 O. s. p.). V
danom prípade lehota na podanie odvolania i jeho doplnenia uplynula dňom 27. 12. 2012. Okrem toho
navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody
pre zmenu rozhodnutia. Všetky ním produkované tvrdenia boli známe už v prvostupňovom konaní,
pričom v dostatočnej miere zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal i okresný súd, ktorého
závery si odvolací súd osvojil.

Navrhovateľ v podaní došlom krajskému súdu dňa 07. 03. 2013 tiež navrhol, aby v prípade potvrdenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa krajský súd pripustil dovolanie (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Odvolací súd
predloženú otázku „či môže byť za účinnosti zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe
elektriny dostatočným právnym dôvodom pre vznik vecného bremena vydržaním súhlas vlastníkov
pozemku spolu s právoplatným stavebným povolením, vydaným v stavebnom konaní, účastníkmi
ktorého boli aj vlastníci pozemku, ktorí sú povinní strpieť uloženie káblovej prípojky nízkeho napätia na
ich pozemku“, nepovažoval pre jej všeobecnosť za takú pre ktorú by malo ísť o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného právneho významu.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O. s.
p. Podľa tohto ustanovenia totiž, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p. o trovách
odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .