Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 18, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/404/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110208523
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5110208523.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľov:
1/ Ing. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX F., 2/ P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
A. XXX, XXX XX K. nad V., 3/ F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. J. XXX/XX, XXX XX K. nad V., 4/
M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. J. XXX/XX, XXX XX K. nad V., 5/ X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. J. XXX/XX, XXX XX K. nad V., 6/ P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. J. XXX/XX, XXX XX K. nad
V., 7/ G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX K. nad V., 8/ F. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. O. XXX/XX, XXX XX K. nad V., 9/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX I.,
10/ akad. soch. V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, B., 11/ I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XX, XXX XX I., 12/ F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX I., 13/ E. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XX, XXX XX I., 14/ G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX Z., navrhovatelia všetci
zastúpení splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom F. X, XXX XX
I., proti odporcom: 1/ PRETO, spol. s r.o., so sídlom Uhoľná 8518/9, 010 01 Žilina, IČO: 31 405 231,
zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Veronikou Romaníkovou, advokátkou, so sídlom J.
XX, XXX XX I., 2/ Žilina Invest, s.r.o., so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, Žilina, IČO: 36 416 754,
zastúpeného Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom, so sídlom V. H. XXA, XXX XX I., v konaní o určenie,
že do dedičstva patrí podiel k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 27C/63/2010-181 zo dňa 09. 12. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 27C/63/2010-181 zo dňa 09. 12. 2011 p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol (veta prvá výroku rozsudku).
Súčasne rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej
(veta druhá výroku rozsudku).

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ 1/ dňa 22.30.2010 podal návrh proti odporcom
v rade 1/ až 11/ v ktorom žiadal určiť, že do dedičstva po poručiteľke F. V., rod. F. patrí podiel vo
výške ? k novovytvoreným nehnuteľnostiam podľa geometrického plánu č. 53 - 2008 zo dňa 20.03.2008
vypracovaný V. V. a úradne overený správou katastra č. 1515/08, k.ú. K. nad V. a to parc. KN C 2689/53
- orná pôda o výmere 4969 m2, parc. KN C 2689/55 - orná pôda o výmere 5305 m2,
2689/56 - orná pôda o výmere 6552 m2, parc. KN C 2689/52 orná pôda o výmere 292 m2. Podaním
zo dňa 22.07.2010, doručené súdu 22.07.2010 navrhovateľ zobral späť návrh voči odporcom v rade 3/
až 11/ a súčasne navrhol ich vstup do konania na strane navrhovateľov 2/ až 12/ s tým, že pôvodný
odporca v rade 4/ G. X. zomrel a do jeho práv a povinností vstupujú jeho právni nástupcovia manželka a

deti poručiteľa. Navrhovatelia podaním zo dňa 26.08.2011, doručeným súdu 26.8.2011 žiadali, aby súd
pripustil vstup účastníka G. X., nar. XX.XX.XXXX do konania ako navrhovateľa v rade 14/.

Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 27C/63/2010-110 zo dňa 27.07.2010 bolo konanie proti
odporcom v rade 3/ až 11/ zastavené. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 27C/63/2010-115 zo dňa
13.09.2010 súd pripustil na strane navrhovateľov vstup do konania účastníkov ako navrhovateľov v rade
2/ až 13/. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 27C/63/2010-163 zo dňa 11.10.2011 súd pripustil do
konania vstup navrhovateľa v rade 14/.

Navrhovatelia v písomnom návrhu uviedli, že právna predchodkyňa F. V. je vedená ako vlastníčka
podielu ? nehnuteľností, k.ú. K. nad V. a to vo vložke 1133 pozemno-knižná parcela č. 535 a vo vložke
č. 1134 pozemno-knižná parcela č. 536. Právnym nástupcom po F. V. podľa Čd 521/59 je F. X., zomrelá
XX.XX.XXXX a podľa osvedčenia o dedičstve 21D 55/06 sú jej právni nástupcovia navrhovatelia v rade
1/, 2/, právny predchodca navrhovateľov v rade 3/, 4/, 5/, 6/, 14/, navrhovatelia v rade 7/, 8/, 9/, 10/, právny
predchodca navrhovateľov v rade 11/, 12/ a právny predchodca navrhovateľky v rade 13/. Na základe
hospodárskej zmluvy č. 1/1/1991 a delimitačného protokolu medzi ZÁRES, š.p.. Žilina v likvidácii ako
odovzdávajúceho a Obcou Teplička nad Váhom ako preberajúcim, došlo k prechodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, pozemok KN - E parcela č. 2689/1, k.ú. K. nad V.. Zákonným podkladom pre prechod
vlastníctva bola skutočnosť, že vyvlastňovacím výmerom č. X1 - 198-52-T-3299 zo dňa 29.01.1953
došlo k vyvlastneniu nehnuteľností pre Verejnú službu mesta Žiliny na stavbu záhradníctva, a to z
pôvodných pozemno-knižných parciel. Zo samotného vyvlastňovacieho výmeru vyplýva, že pozemno-
knižné parcely č. 535 a č. 536 neboli predmetom vyvlastnenia a preto nemohli byť súčasťou pre
vytvorenie parcely č. 2689/1 vytvorenej z časti KN E parcela č. 2689, ktorá práve podľa delimitačného
protokolu bola prevedená do vlastníctva Obce Teplička nad Váhom. Podľa identifikácie parciel vyplýva,
že pozemno-knižná parcela č. 536, zapísaná vo vložke č. 1134 bola zidentifikovaná ako parcela KN -
E č. 2690, z ktorej bola vytvorená časť parcela KN - C č. 2689/1 vo vlastníctve odporcu 1/ a KN - E
parcela č. 2691, z ktorej bola vytvorená KN - C parcela č. 2689/1 vo vlastníctve odporcu 1/, KN - C
parcela č. 2689/6 vo vlastníctve odporcu 2/ a KN - C parcela č. 2722/17 vo vlastníctve spoločnosti
Transpetrol, a.s. Pozemno-knižná parcela č. 535 zapísaná vo vložke č. 1133 bola zidentifikovaná ako
parcela KN -E parcela č. 2689, ktorá bola včlenená do KN - C parcele č. 2689/1 vo vlastníctve
odporcu 1/. Na podklade geometrického plánu č.53-2008 zo dňa 20.3.2008 boli z pozemkov KN - C č.
2689/1 vytvorené nové KN - C parcely zodpovedajúce častiam pôvodných pozemno-knižných parciel
č. 535 a č. 536, a to tak ako sú predmetom konania KN - C parcely č. 2689/53, č. 2689/55, č. 2689/56 a
č. 2689/52. K týmto pozemkom vlastnícke právo v podiele ? patrí právnym predchodcom navrhovateľov,
pričom tieto pozemky, ktoré zodpovedajú pôvodným pozemno-knižným pozemkom č. 535 a č. 536 neboli
predmetom vyššie uvedeného prevodu medzi právnymi predchodcami odporcov. Z vyjadrenia správy
katastra vyplýva, že predmetom vyvlastnenia neboli tieto pozemno-knižné parcely č. 535 a č. 536
a aj napriek tomu boli začlenené do parcely č. 2689 ku ktorej vlastnícke právo v celosti bolo zapísané
na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXXX, pre k.ú. K. nad V. v prospech Československého
štátu - záhradníckych a rekreačných služieb Okresného podniku Žilina a titul nadobudnutia je uvedený
vyvlastňovací výmer. Podľa geometrického plánu zo dňa 08.07.1991 došlo k odčleneniu parcely č.
2689/3, ktorá následne bola vyporiadaná a zostávajúce časti boli označené ako parcely KN č. 2689/1
a KN č. 2689/2.

Odporca v rade 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa 22.08.2011 žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že
odporca nadobudol nehnuteľnosť parc.č. 2689/1 zapísanú na LV č. XXXX kúpnou zmluvou zo dňa
13.06.2007 pod V 4169/07 od obchodnej spoločnosti A - REA s.r.o. Žilina. Nehnuteľnosť nadobudol
dobromyseľne bez akýchkoľvek tiarch a obmedzení a zaplatil kúpnu cenu. Ďalej uviedol, že jeden z
právnych predchodcov odporcu ako vlastník nehnuteľnosti bola spoločnosť PLUSMONT s.r.o. Tvrdošín,
ktorá nadobudla vlastnícke právo k parcele č. 2689/1 formou príklepu, ktorý bol schválený uznesením
Okresného súdu Bratislava II č.k. 39Er 2394/03-17, Ex 536/03, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 24.06.2004. Od uvedenej spoločnosti PLUSMONT s.r.o., nehnuteľnosť nadobudol
kupujúci JUDr. P. A. a následne od neho kúpnou zmluvou nehnuteľnosť nadobudla spoločnosť A
- REA s.r.o., ktorá ju previedla zmluvou pod. V 4169/07 na odporcu. Tým, že vlastnícke právo
na PLUSMONT, s.r.o. prešlo privilegovaním spôsobom - vydražením v exekučnom konaní, ide o
nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu a toto právo je osobitne chránené pred
nárokom pôvodného, skutočného vlastníka. Ďalej odporca v rade 1/ nesúhlasil s geometrickým plánom
V. V. zo dňa 20.03.2008, ktorý je podľa jeho názoru neúplný a geodet bol povinný uviesť aj údaje o

pozemno-knižných parcelách, s ktorými sú totožné novovytvorené parcely tak ako je predmet konania.
Poukázal na to, že ak exekučné konanie prebehne v súlade s účinnou právnou úpravou a vychádza
sa z aktuálnych záznamov o aktuálnych vlastníkoch nehnuteľností a osoba, ktorá spochybňuje právo
vlastníka zapísaného v katastri sa nedomáha tohto svojho práva včas pred predajom nehnuteľnosti,
tak nič nebráni tomu, aby vydražiteľ, ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol schválený príklep
sa stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu a to bez ohľadu na "pravdivosť"
vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol vedený v katastri ako vlastník. Na základe všetkých týchto
skutočností žiadal odporca 1/ návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Odporca 2/ sa k predmetu konania nevyjadril.

Okresný súd poukázal na ust. § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 134 ods.
1, § 55 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. e/ a § 150 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že pozemky tak ako
sú predmetom konania KN C č. 2689/53, č. 2689/55, č. 5689/56 a č. 2689/52 boli vytvorené podľa
predloženého geometrického plánu V. V. zo dňa 20.03.2008 z pozemkov KN C č. 2689/1, zapísaný na
LV č. XXXX a KN C č. 2689/6, zapísaný na LV č. XXXX, kde sú ako vlastníci odporcovia v rade 1/ a
2/. Zároveň z predloženej identifikácie bolo preukázané, že pozemky KN C č. 2689/1 a KN C č. 2689/6
sú vytvorené z pozemno-knižnej parcely č. 536, zapísanej vo vložke č. 1134 a pozemno-knižnej
parcely č. 535, zapísaná vo vložke 1133, kde je ako spoluvlastníčka pod radovým číslom 2b zapísaná
právna predchodkyňa navrhovateľov F. V., rod. F. na podiel ?. Ďalej z oboznámeného dedičského
spisu po nebohej F. V., rod. F. bolo preukázané, že uvedené nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia
po poručiteľke.

Ako vlastník KN C parc. č. 2689/1 na LV č. XXXX v podiele 1/1 je zapísaný odporca v rade 1/ a tento
nadobudol do výlučného vlastníctva pozemok podľa kúpnej zmluvy V 4169/07 od
predávajúceho A-REA s.r.o. Spoločnosť A-REA s.r.o. nadobudla vlastníctvo k
pozemku KN C parc. č.2689/1 na základe kúpnej zmluvy V 1273/07 od JUDr. A. a JUDr. A.
nadobudol vlastníctvo k uvedenému pozemku podľa zmluvy V 2385/05 od spoločnosti PLUSMONT s.r.o.
Spoločnosť PLUSMONT s.r.o. bola vydražiteľom, ako vyplynulo z uznesenia Okresného súdu Bratislava
II sp. zn. 39Er 2394/03 zo dňa 01.06.2004 právoplatného 24.06.2004, na základe schváleného príklepu.

K vyššie uvedeným zisteným skutočnostiam okresný súd zdôraznil, že ust. § 132 Občianskeho
zákonníka je všeobecným ustanovením o nadobúdaní subjektívneho vlastníckeho práva jednotlivými
spôsobmi, medzi ktoré patrí okrem iných nadobudnutie vlastníckeho práva aj rozhodnutím štátneho
orgánu. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia (§ 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Základným predpokladom nadobudnutia vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu je právomoc štátneho
orgánu, t j. jeho oprávnenie v konkrétnej veci rozhodovať o vzniku (zániku vlastníckeho práva). Takým
štátnym orgánom je súd, ktorý rozsudkom môže napríklad určiť vlastnícke právo, uznesením môže
rozhodnúť o schválení udelenia príklepu v exekučnom konaní podľa zákona č.
233/1995 Z. z. a pod. Z ust. § 150 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že po splnení dvoch zákonných
predpokladov, t.j. zaplatenia najvyššieho podania a schválenia príklepu súdom, sa vydražiteľ stáva
vlastníkom vydražených nehnuteľností ku dňu udelenia príklepu. Predaj v dražbe v rámci exekučného
konania je verejnoprávnym úkonom a vzhľadom k tomu v rámci exekučného konania prejde na
vydražiteľa vlastníctvo k veci aj v prípade, že nebola predmetom vlastníctva povinného. Nadobudnutie
vlastníctva príklepom v exekučnom konaní patrí medzi prípady nadobudnutia vlastníctva rozhodnutím
štátneho orgánu, t.j. ide o "privilegovaný" spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý je
osobitne chránený pred nárokom pôvodného skutočného vlastníka vydraženej veci. Posúdením
otázky aké je postavenie vlastníka veci (odlišného od osoby povinného v exekúcii) voči osobe, ktorá
túto vec nadobudla do vlastníctva dobromyseľne udelením a následným súdnym schválením príklepu
udeleného v exekúcii, ak predmetná vec nebola vo vlastníctve povinného z exekúcie sa zaoberal
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp.zn. II. ÚS 289/2008 zo dňa 05.11.2008, v ktorom
vyslovil: "Ak exekučné konanie prebehne v súlade s účinnou právnou úpravou, t. j. ak exekučný súd, ako
aj exekučným súdom poverený súdny exekútor pri nútenom výkone súdneho alebo iného rozhodnutia

predajom (dražbou) nehnuteľných vecí vychádzajú z aktuálnych záznamov o vlastníkoch predávaných
nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností, a osoba, ktorá má voči týmto nehnuteľnostiam
právo spochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, sa nedomáha tohto svojho
práva včas (pred predajom nehnuteľnosti) podaním vylučovacej žaloby, nič nebráni tomu, aby sa
vydražiteľ, ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom udelený a exekučným
súdom schválený príklep, stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu bez ohľadu
na "pravdivosť" vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol do okamihu udelenia príklepu vedený
v katastri nehnuteľností ako vlastník.“

Skutočný vlastník exekvovanej nehnuteľnosti, ktorý sa voči povinnému z exekúcie nedomáhal ochrany
svojho vlastníckeho práva pred jej predajom, sa môže od oprávneného v exekúcii domáhať
vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jej práva k vydraženej veci. Táto
osoba sa však nemôže domôcť samotného vydania exekvovanej veci od vydražiteľa, ktorý sa stal jej
vlastníkom zákonným spôsobom, navyše odobreným rozhodnutím štátu (schválenie udelenia príklepu),
ktorý sa spomedzi spôsobov nadobudnutia

vlastníckeho práva upravených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za
"privilegovaný" (prioritný) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva majúci prednosť pred
vlastníckym právom nadobudnutým iným, zákonom predvídaným spôsobom. Vzhľadom na vyššie
uvedený výklad je zrejmé, že tento je aplikovateľný aj na danú vec. V konaní bolo nesporne preukázané,
že nehnuteľnosť tak, ako je predmetom konania, bola predmetom dražby a ako vyplynulo z uznesenia
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 39 Er 2394/03 bol schválený príklep udelený vydražiteľovi
PLUSMONT s.r.o. na uvedenú nehnuteľnosť parc. č. 2689/1 v k. ú. K. nad V.. V konaní nebolo
spochybnené, že povinný z exekúcie PRIVATSTAV a.s. bol v katastri vedený ako vlastník sporných
nehnuteľností a jeho dispozičné právo nebolo v ničom obmedzené. Podľa platného práva nemusí byť
osoba zapísaná v katastri skutočným vlastníkom veci, ale nemožno požadovať, aby v exekučnom
konaní bolo predmetom dokazovania to, že osoba zapísaná ako vlastník, je skutočne aj vlastníkom
predmetnej veci. Nevyplynulo, že by navrhovateľ alebo nejaké iné osoby si uplatnili voči oprávnenému
na súde návrh na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd dospel k takému záveru,
že predmetné exekučné konanie sa uskutočnilo v súlade s platnou právnou úpravou, a
teda vydražiteľ PLUSMONT s.r.o., bez ohľadu na navrhovateľom spochybňované vlastníctvo povinného
z exekúcie PRIVATSTAV a.s., ako aj bez ohľadu na vedomosť, resp. nevedomosť navrhovateľa o
prebiehajúcom exekučnom konaní, sa stal legitímnym vlastníkom spornej nehnuteľnosti dňom udelenia
príklepu. Tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je privilegovaným spôsobom nadobudnutia
(odobreného štátom) a preto aj súd túto skutočnosť musí rešpektovať a zohľadniť pri svojom rozhodnutí.
Pokiaľ teda vydražiteľ nehnuteľnosť previedol na základe kúpnej zmluvy na ďalšie subjekty,
previedol ich ako vlastník nehnuteľnosti. Taktiež nevznikli žiadne pochybnosti o platnosti uzavretých
kúpnych zmlúv, na základe ktorých nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti odporca.

Zároveň v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2011 si okresný súd ponechal
rozhodnutie o trovách konania na samostatné rozhodnutie po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí sa domáhali
zmeny napadnutého rozsudku tak, že návrhu navrhovateľov bude v celom rozsahu vyhovené a zároveň
žiadali odporcovi zaviazať na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

Uviedli, že hoci rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II.
ÚS 289/2008 zo dňa 05.11.2008, zo strany prvostupňového súdu ide predovšetkým o nesprávnosť
jeho interpretácie bez akéhokoľvek právneho zdôvodnenia, podľa akých zákonných ustanovení
má získanie vlastníctva z nehnuteľnosti v dražbe, pokiaľ je preukázané, že nie je vlastníctvom
povinného, nadradenosť nad ústavou garantovaným právom ochrany existujúceho vlastníctva, ak
právny predchodca navrhovateľov predmetné nehnuteľnosti vlastnil a dňom jeho smrti tieto nadobudli
jeho právni nástupcovia. Tieto nehnuteľnosti boli vnesené do družstva za účelom ich obhospodarovania,
za užívanie, ktorých bol navrhovateľmi poberaný nájom, tieto nehnuteľnosti nikdy neboli predmetom
prevodu, a ani neboli právnemu predchodcovi navrhovateľov odňaté iným predvídateľným zákonným
spôsobom. V zmysle citovaného nálezu Ústavného súdu SR je nesporné, že vlastníctvo nadobudnuté v
dražbe má prednosť pred vlastníckym právom nadobudnutým iným zákonom predvídaným spôsobom,
ale len v prípade, že protistranou v spore je osoba domáhajúca sa ešte len určenia vlastníctva k

nehnuteľnosti, čo však nie je prípad súdenej veci, keďže vlastníctvo právneho predchodcu navrhovateľov
nie je sporné, t. zn., že ide o vlastníctvo existujúce, ktoré dňom smrti poručiteľa nadobudli navrhovatelia.
Zo samotného pojmu „iným zákonom predvídaným spôsobom“ je jasne formulovaná skutočnosť, že
nejde o existujúce vlastníctvo, ktoré je nesporné, ale ešte len o uplatnenie vlastníckeho práva na
vec, o ktorom práve sa má ešte len rozhodnúť z dôvodov zákonom predvídateľných spôsobov jeho
nadobudnutia. Predmetom tohto sporu nie je či to či dražba je originárnym, alebo derivatívnym spôsobom
nadobudnutia vlastníctva, keďže táto skutočnosť nemá žiaden právny význam na posúdenie veci.
Podľa odvolateľov je však dražba derivatívnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva. V dražbe nejde
o nadobudnutie nehnuteľnosti rozhodnutím štátu, ale samotným udelením príklepu na dražbe, pričom
následne vydané uznesenie len deklaruje správnosť procesného postupu dražby, z čoho vyplýva, že
ide o deklaratórne rozhodnutie, záväzné iba pre účastníkov dražby, ktoré nemôže mať žiadne právne
záväzné účinky vo vzťahu k tretím osobám, ktoré neboli účastníkmi exekučného
konania. Predmetom tohto sporu je však predovšetkým vyriešenie otázky, či existujúci vlastník môže
byť svojho vlastníckeho práva pozbavený, pokiaľ nie sú splnené základné podmienky straty vlastníctva,
ktoré pripúšťa zákon. Pri riešení prejednávanej veci je potrebné predovšetkým vychádzať z Ústavy SR,
ako aj Listiny základných práv a slobôd (jeho článku 11), ktorý sa týka práve ochrany existujúceho
vlastníckeho práva. Zo samotného nálezu ústavného súdu citovaného v rozsudku prvostupňového
súdu vyplýva, že existujúce vlastníctvo má prednosť pred samotným
určením vlastníctva, o ktorom má súd iba rozhodnúť. Tam kde zákonodarca chcel výslovne chrániť
dobromyseľného nadobúdateľa, robí to výslovne, a tým vytvára prípady originárneho nadobudnutia
vlastníckeho práva (napr. vydržanie, spracovanie veci), samozrejme pri splnení zákonom stanovených
podmienok. Podmienkou pre uskutočnenie dražby na majetok dlžníka je nepochybne existencia
reálneho vlastníctva na podklade platných právnych titulov. Skutočný vlastník nemá povinnosť sledovať
v katastri nehnuteľnosti, či tretia osoba nedisponuje jeho majetkom, práve opak je pravdou. Pokiaľ súdny
exekútor vykonáva dražbu na majetok povinného, je jeho zákonnou povinnosťou preveriť existenciu
vlastníctva a stavu KNC, KNE - PKN. Sporná nehnuteľnosť bola v minulosti vnesená do družstva,
ktoré uvedenú nehnuteľnosť obhospodarovalo. Skutočný vlastník sa nemohol dozvedieť o duplicitnom
zápise, nakoľko jeho nehnuteľnosť bola včlenená do novovytvorenej nehnuteľnosti bez jeho súhlasu.
Nemá jednak zákonnú, a ani inú povinnosť, pokiaľ neprevádza svoje vlastníctvo dbať o zhodu zápisu
z pozemkového operátu do katastrálneho. V danom prípade súd rozhoduje o existencii nároku na
vlastníctvo, ktorého oprávnenosť po splnení zákonom stanovených podmienok deklaruje vo svojom
rozhodnutí ako právo k veci, za predpokladu, že vec, ku ktorej sa vlastníctva tretia osoba ešte len
domáha, nebola vydražená. Iba takéto ponímanie nadobudnutia nehnuteľnosti v rámci dražby od
nevlastníka a iba tento vzťah môže riešiť otázku zvýhodnenia nadobudnutia vlastníctva v dražbe. Pojmy
originárny a derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníctva nie sú upravené zákonom. Tieto boli vytvorené
len právnou teóriou a v žiadnom prípade nemôžu „prebiť“ Ústavou garantovanú ochranu vlastníckeho
práva, pokiaľ vlastník sám nehnuteľnosť nepreviedol a ani mu v súlade so zákonom nebola odňatá.
Pokiaľ citovaný nález Ústavného súdu konštatuje, že skutočný vlastník exekvovanej nehnuteľnosti, ktorý
sa bol voči povinnému z exekúcie nedomáhal ochrany svojho vlastníckeho práva pred jej predajom, sa
môže od oprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie
jej práva k vydraženej veci, odvolatelia konštatovali, že uvedený záver platí pre prípady „práva na
vec“, ale nemôže v žiadnom prípade zakladať povinnosť existujúceho vlastníka, ktorý má „právo k veci“
domáhať sa náhrady, ktorú je možné určiť, len pokiaľ ide o pozbavenie vlastníctva vo verejnom záujme,
na základe zákona a za primeranú náhradu (vyvlastnenie). A preto je iba na vlastníkovi, ktorý voľbu
práva uplatní v prípade, ak sa túto skutočnosť dozvie, t. zn., ak by bol účastníkom exekučného konania.
Náš právny poriadok pripúšťa nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka, iba v rámci dedičského konania
nepravým dedičom a v rámci obchodného práva pri kúpe tovaru, avšak iba v prípade, že dôjde k splneniu
zákonom stanovených podmienok. Európsky súd pre ľudské práva tiež vo svojej rozhodovacej činnosti
konštatuje, že Dohovor favorizuje toho, kto v zmysle súkromno-právnych zákonných predpisov splnil
všetky podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva a nesplnil podmienky na ich stratu pred tým, kto
- hoc aj dobromyseľný o tom, že ich splnil/ nesplnil. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva príklepom
teda nešlo o nadobudnutie od „nevlastníka“, ale naopak od „vlastníka“, ktorý však nemal
postavenie povinného v exekučnom konaní. Otázka dobromyseľnosti vydražiteľa je potom rozhodná len
potiaľ, že jej možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa, tak ako to vyplýva z § 129
a nasl. Občianskeho zákonníka. S dobrou vierou však platná právna úprava nespája žiadne iné právne
následky, a preto ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi dobrá viera nie je takej intenzity, aby mohla
zabrániť vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Rozširovanie prípadov
nadobudnutia vlastníckeho práva nad rámec zákona judikatúrou nekorešponduje s požiadavkou ústavne

komfortného výkladu v zmysle článku 152 ods. 2 Ústavy SR. I podľa ustálenej judikatúry, zásada, že
navrátenie do predošlého stavu, je v exekučnom konaní vylúčené znamená, že právne pomery niekoho
iného ako účastníka exekučného konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť exekúciou dotknuté, čo
podľa názoru odvolateľov znamená, že exekúciou nemôže byť vlastník nehnuteľnosti zbavený svojho
vlastníctva, pokiaľ nemá postavenie dlžníka.

Zároveň odvolatelia navrhli v prípade ak súd odvolací súd potvrdí rozsudok prvostupňového súdu, aby
v súlade s ust. § 238 ods. 3 písm. a) O.s.p. vyslovil prípustnosť dovolania proti svojmu rozhodnutiu,
pretože podľa ich názoru sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, ktorá spočíva v tom, či je nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti v dražbe v zmysle
Exekučného poriadku nadradené ústavnému právu ochrany existujúceho vlastníctva vlastníka, pokiaľ
existujúci vlastník žiadnym zákonným spôsobom nepreviedol svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti a ani
iným zákonným spôsobom mu nebolo scudzené, a to bez ohľadu či v danom prípade v rámci dražby ide
o originárny alebo derivatívny spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti.

Odporca v rade 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Podľa jeho názoru prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny
záver, keď návrh navrhovateľov zamietol. V spornej veci prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
rozhodnutím štátneho orgánu, t.j. podľa § 150 ods. 1 Exekučného poriadku po tom, čo vydražiteľ sa stal
vlastníkom nehnuteľnosti príklepom a zaplatiť najvyššie podanie, a preto nadobudol vlastnícke právo
privilegovaným spôsobom - vydražením v exekučnom konaní. Nemožno podľa jeho názoru súhlasiť s
názorom odvolateľov v tom, že súdy v rámci svojej rozhodovacej činnosti sú viazané len zákonmi, a
nie rozhodnutiami súdov, lebo v zmysle článku 124 Ústavy SR, je Ústavný súd Slovenskej republiky
nezávislým orgánom ochrany ústavnosti, ktorého názory sa obligatórne publikujú v zbierke zákonov
a každá ich publikácia ich de facto stavia na úroveň zákona, ktorým je potom sudca všeobecného
súdu pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný. Ak sa pôvodný vlastník, prípadne jeho právny nástupca
nedomáhal svojho práva pred exekučným konaním z nevedomosti, mal právo využiť ďalšie právne
prostriedky, napríklad vylučovaciu žalobu, ktorou by sa domáhal svojho práva, ktorým by preukázal aj
po vykonaní exekúcie titul práva silnejšieho k vydraženej veci. V danom prípade nikto z navrhovateľov si
toto právo neuplatnil. Podľa zákonných ustanovení v danom prípade z titulu silnejšieho práva sa nemohli
navrhovatelia po vykonaní exekúcie domáhať vydania vydraženej veci, ale mohli sa ako oprávnení
domáhať výťažku z predaja tejto veci, ako náhrady za odňatie jej práva k vydraženej veci. Schválením o
udelenie príklepu k dražbe právnemu predchodcovi odporcu bolo jeho vlastníctvo odobrené rozhodnutím
štátu, ktoré sa spomedzi spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva považuje za prioritný spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva majúci prednosť pred vlastníckym právom nadobudnutým iným
zákonom predpísaným spôsobom. Spôsob nadobudnutia takéhoto vlastníctva je upravený v ust. § 132
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Originárnosť nadobudnutia vlastníctva spočíva v tom, že právo vlastníka
sa neodvodzuje od žiadneho právneho predchodcu, prípadne vlastníctvo predchodcu úplne zaniklo.
Originárnosť nadobudnutia vlastníctva má obsah, ktorý vopred vylučuje uplatnenie zásady, že nikto
nemôže na druhého previesť viac práv než sám má. Rozhodnutím štátneho orgánu podľa § 150 ods.
1 Exekučného poriadku, ak sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti príklepom a zaplatil najvyššie
podanie nadobúda vlastnícke právo privilegovaným spôsobom - vydražením v exekučnom konaní.
Uznesením o schválení príklepu nastáva originárnosť nadobudnutia vlastníctva, kde v danom prípade
dochádza k úplnému zániku vlastníctva predchodcu pred týmto momentom právoplatnosti uznesenia
o schválení príklepu zaniklo vlastnícke právo z pôvodného vlastníka vydraženej veci, a ten sa preto
nemôže s úspechom domáhať jeho určenia žalobou. Uznesením Okresného súdu Bratislava II. sp. zn.
39Er/2394/03, Ex/536/03, ktoré nadobudlo právoplatnosť 01.06.2004 nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
sporu (C KN parc. č. 2689/1 - orná pôda nachádzajúca sa v kat. úz. K. nad V., ktorej vlastníkom je
odporca, prešlo vlastnícke právo od jeho právneho predchodcu obchodnej spoločnosti PLUSMONT,
s.r.o., Tvrdošín formou príklepu. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto v plnom súlade s
nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/2008.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok

okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, na nariadenom odvolacom
pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a) O.s.p.), ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Navrhovatelia v rade 1/ až 14/ a odporcovia v rade 1/ a 2/ sa na pojednávanie pred odvolacím súdom
nedostavili, odvolací súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 s požitím ust. § 211 ods. 2 O. s. p. vec prejednal
v ich neprítomnosti.

Prioritne odvolací súd poznamenáva, že pôvodný odporca v rade 1/ REAL 111, s.r.o., so sídlom Uhoľná
8518/9, 010 01 Žilina, IČO: 36 778 788, bol dňom 18.06.2013 vymazaný z obchodného registra. Na
základe rozhodnutia valného zhromaždenia uvedenej obchodnej spoločnosti konaného dňa 30.04.2013,
bolo rozhodnuté o zrušení spoločnosti bez likvidácie jej zlúčením so spoločnosťou PRETO, spol. s r.o.,
so sídlom Uhoľná 8518/9, 010 01 Žilina, IČO: 31 405 231, ktorá sa stáva jej právnym nástupcom a
na základe predloženej zmluvy o zlúčení predmetná obchodná spoločnosť (pôvodný odporca v rade
1/) zanikol v dôsledku zlúčenia. Jeho právnym nástupcom je spoločnosť PRETO spol. s r.o., so sídlom
Uhoľná 8518/9, 010 01 Žilina, IČO: 31 405 231 s ktorým v súlade s ust. § 107 ods. 4 O.s.p., odvolací
súd pokračoval v konaní ako s právnym nástupcom pôvodného odporcu v rade 1/.

Vo vzťahu k nehnuteľnosti C KN parc. č. 2689/6 v k.ú. K. nad V. odvolací súd zistil, že táto nehnuteľnosť
zanikla v zmysle výkazu výmer geometrického plánu č. 15/2012 z dôvodu jej zlúčenia do parcely registra
C KN č. 2722/99, ku ktorej je vlastnícke právo evidované na LV č. XXXX pre kat. úz. K. nad V.. Zo Správy
katastra Žilina bolo zistené, že na uvedený správny orgán bola dňa 05.04.2012 doručená žiadosť o zápis
geometrického plánu č. 15/2012 od spoločnosti Žilina Invest, s.r.o., ktorá bola zaevidovaná do registra
R katastrálnych konaní pod č. 337/2012. Zápisom listiny číslo R 337/2012, ktorej technickým podkladom
bol geometrický plán č. 15/2012, do katastra nehnuteľnosti pod číslom zmeny 380/2012
bolo zrušené evidovanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti označenej v registri C KN parc. č. 2689/6
v LV č. XXXX.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľov vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovatelia v celom rozsahu
trvajú na svojom písomne podanom opravnom prostriedku a jeho obsahu. V prípade potvrdenia
napadnutého rozsudku žiadala, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 150
ods. 1 O.s.p. a odporcom nepriznal ich náhradu, práve z dôvodov osobitného zreteľa, nakoľko
navrhovatelia boli pozbavení svojho vlastníctva v rozpore so zákonom, pričom nález Ústavného súdu,
o ktorý prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie nie je možné aplikovať na prejednávanú vec.

Právna zástupkyňa odporcu v rade 1/ vo svojej výpovedi v celom rozsahu zotrvala na vyjadrení k
odvolaniu podanom právnym predchodcom navrhovateľa dňa 11.07.2012. Navrhla napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdiť s tým, že odporca v rade 1/ si uplatnil voči navrhovateľom
náhradu trov prvostupňového i druhostupňového konania, ktorých špecifikáciu založila do súdneho
spisu.

Splnomocnený zástupca odporcu v rade 2/ sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozsudku, ako aj s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu odporcov v rade 1/. Navrhol napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zároveň žiadal, aby odporcovi boli priznané trovy
konania, ktoré v prípade úspechu sporu vyčísli do 3 dní od pojednávania.

Poukázal na genézu celého prípadu konštatovanú okresným súdom v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Vyplýva z nich, že pôvodné pozemno-knižné parcele č. 535 a č. 536 v kat. úz. K. nad V. boli
včlenené do nehnuteľnosti parc. KN E č. 2689/1, ktorá prešla delimitačným protokolom od 01.09.1991
do vlastníctva obce Teplička nad Váhom. Novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 01.01.1992
mohli následne vydržaním nadobúdať do svojho vlastníctva aj právnické osoby. Z toho vyplýva, že
obec Teplička nad Váhom mala riadny právny titul, na základe ktorého sa najneskôr ku
dňu 01.01.2002 stala vlastníkom uvedených nehnuteľností. Oprávnenosť jej držby je možné vyvodiť
z hospodárskej zmluvy i delimitačného protokolu, tak ako boli označené prvostupňovým súdom v
odôvodnení jeho rozhodnutia. Za celý čas obec užívala sporné nehnuteľnosti nerušene aj následne, až
do podania žaloby, t.j. do dňa 22.03.2010. Navyše v čase dražby v roku 2004 bol povinný už vlastníkom

sporných nehnuteľnosti na základe vydržania sporných nehnuteľnosti, či už ním alebo jeho právnym
predchodcom. Navrhovatelia nemôžu byť v tejto veci úspešní. Nie je u nich totiž daný naliehavý právny
záujem na požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., pretože minimálne odporcovia v
rade 1/ a 2/ mali žiadať určiť vlastníctvo vo vzťahu k sebe a nemali sa v tomto konaní domáhať určenia
veci do dedičstva.

Odvolací súd poznamenáva, že zo strany odporcu v rade 2/ sa jednalo o nové právne skutočnosti a
skutkové tvrdenia, ktoré doposiaľ odporca v rade 2/ vôbec netvrdil a s poukazom na ust. § 205a ods. 1
O.s.p. odvolací súd v tomto štádiu konania už nemohol na ne prihliadať, keďže prvostupňový súd
účastníkov riadne poučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a v súdenej veci nie je ani daný dôvod v zmysle
uvedeného zákonného ustanovenia, ktorý by takýto postup pripúšťal.

Po vykonaní dokazovania oboznámením geometrického plánu č. 15/2012 vyhotoveným geodetom
Ing. V. Z., úradne overeným správou katastra dňa 03.04.2012 a s ním súvisiacimi listinami, právna
zástupkyňa navrhovateľov konštatovala, že predmetný geometrický plán, ktorý navrhovatelia predložili
v tomto súdnom konaní je i naďalej použiteľný pre meritórne rozhodnutie súdu v tejto veci, a preto v
celom rozsahu na svojom návrhu zotrváva.

Odvolací súd ani po doplnení a zopakovaní dokazovania nenašiel dôvody pre ktoré by napadnutý
rozsudok zmenil, prípadne zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 220, alternatívne §
221 ods. 1 a 2 O.s.p.).

S poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., ktoré tvorili základ potvrdzujúceho rozhodnutia v
danej odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu
k napadnutému rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a
zopakoval dokazovanie a s prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so
správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré
vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého
stupňa, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu návrh navrhovateľov o určenie, že do dedičstva patrí podiel k sporným
nehnuteľnostiam nie je dôvodný, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Tak ako správne konštatoval prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozsudku, vydražiteľ pri
splnení podmienok uvedených v ust. § 150 ods. 2 Exekučného poriadku nadobúda vlastnícke právo k
exekvovanej veci privilegovaným (originárnym) spôsobom a skutočný vlastník, ktorý sa voči povinnému
z exekúcie nedomáhal ochrany svojho vlastníckeho práva pred jej predajom, sa môže od oprávneného
v exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jeho práva k vydraženej
veci. Táto osoba sa však nemôže domôcť vydania exekvovanej veci od vydražiteľa, ktorý sa stal jej
vlastníkom zákonným spôsobom, navyše odobreným rozhodnutím súdu, ktorý sa spomedzi spôsobov
nadobudnutia vlastníckeho práva upravených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za
originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak sa skutočne vlastník exekvovanej veci nemohol
domôcť svojho vlastníckeho práva k nej v dôsledku nesprávneho postupu exekučného súdu alebo
súdneho exekútora, môže sa domáhať proti týmto subjektom aj náhrady škody, podľa § 33 ods. 1
Exekučného poriadku. Takýto výklad korešponduje nielen s obsahom nálezu Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 289/2008 zo dňa 05.11.2008, ktorý správne aplikoval pri svojom rozhodovaní prvostupňový
súd, ale aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Z uvedených dôvodov odvolací súd nevzhliadol
dôvod na to, aby pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie.

Zároveň odvolací súd poznamenáva, že geometrický plán, na základe ktorého sa navrhovatelia domáhali
určenia, že do dedičstva patrí podiel k sporným nehnuteľnostiam už nemôže byť podkladom pre vydanie
rozsudku súdu prvého stupňa, nakoľko v zmysle výkazu výmer geometrického plánu č. 15/2002, parcely
registra C KN č. 2689/6 (z ktorej vychádzal aj geometrický plán navrhovateľov) zanikla, a to z dôvodu

jej zlúčenia do parcely registra C KN č. 2722/99, ku ktorej je evidované aktuálne vlastníctvo na LV č.
XXXX pre kat. úz. K. nad V..

Súčasne odvolací súd konštatoval i správnosť výroku okresného súdu o trovách konania, ktorý je v
plnom súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Z uvedených dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny p o t v r d i l .

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p.,
keďže s poukazom na ust.§ 151 ods. 1 a 3 O.s.p. si súd prvého stupňa rozhodnutie o trovách konania
ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.