Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. september 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/60/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111206193
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8111206193.10

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu Bytové družstvo Prešov,
Bajkalská 23, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou so sídlom
Konštantínova 3, 080 01 Prešov, proti žalovaným X./. Q. N.Í., N.. XX.XX.XXXX, A. Š. XX, 080 01 Prešov,
X./. M. N., N.. XX.XX.XXXX, A. Š. XX, XXX XX W., právne zastúpení JUDr. Petrom Čurillom, advokátom
so sídlom v Prešove, Hlavná č. 11, v konaní o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í vypratať 4- izbový družstevný byt č. 38, v bloku C-5, vchod
č. 2, nachádzajúci sa na VII. poschodí bytového domu M. W., Š. XX, v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 99,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa10.03.2011žiadal,abysúduložilpovinnosťžalovaným
v 1. a 2. rade vypratať 4-izbový družstevný byt č. 38, nachádzajúci sa na 7. podlaží bytového domu
M. W., Š. XX, v lehote 15 od vyhlásenia rozsudku bez práva na zabezpečenie bytovej náhrady, ako aj
trovy konania.

Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade boli nájomcami 4-izbového družstevného
bytu č. 38, nachádzajúcom sa na 7. poschodí bytového
domu, Š. XX M. W.. Žalovaní v 1. a 2. rade nájomné za byt a plnenia poskytované s užívaním bytu riadne
a včas neplatili, preto im zo strany žalobcu bola doručená výpoveď z nájmu bytu v súlade s ustanovením
§ 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka pre hrubé porušovanie povinností vyplývajúcich z nájmu
bytu tým, že nezaplatili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3

mesiace. Celkový dlh žalovaných predstavuje ku dňu vypovedania nájmu sumu 1 536,78 Eur. Žalovaní
bolináslednevyzvanížalobcomnavyprataniebytu,nakoľkoimnevznikolnároknazabezpečeniebytovej
náhrady.

Žalovaní sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadrili.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalovaného v 2. rade a listinnými dôkazmi a to žalobou zo
dňa 04.03.2011, Dohodou o užívaní družstevného bytu zo dňa 04.03.1987, Rozhodnutím o pridelení
družstevného bytu zo dňa 02.03.1987, výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 11.10.2010, ako aj ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa 02.03.1987 predstavenstvo družstva uznesením č.

3609 zo dňa 24.02.1987 pridelilo členovi družstva žalovanej v 1. rade 4-izbový družstevný byt č. 38, vbloku C-5, vchod II., podlažie VII., na ulici Š. XX, B., pozostávajúci z miestností spolu o výmere 80,96
m2 do osobného užívania podľa článku XIV. písm. c) Stanov bytového družstva.

Zároveň Dohodou o užívaní družstevného bytu zo dňa 04.03.1987 Stavebné bytové družstvo v Prešove
ako vlastník družstevného bytu dalo do užívania tento byt žalovanej v 1. rade ako členke družstva 4-
izbový družstevný byt č. 38, v bloku C-8, vchod II. poschodie VI. M. W., N. L. Š. XX, pozostávajúceho
zo 4-izieb.

Pre neplatenie nájomného dal žalobca žalovaným výpoveď z nájmu a to listom zo dňa 11.10.2010 podľa
§ 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že si neplnili svoje povinnosti člena a
nájomcu bytu, nakoľko neplatili riadne a včas nájomné a zálohy na úhrady za plnenia a ich celkový dlh k
30.09.2010 predstavoval sumu 1 536,78 Eur. Nájom nezaplatili celkovo za tri mesiace, a to za december
roku 2009 sumu 159,49 Eur, preplatok vyúčtovania za rok 2009 sumu 77,00 Eur, za obdobie január,
marec až apríl roku 2010 sumu 159,49 Eur, za júl až október roku 2010 nájomné vo výške 164,21 Eur.

Podľa doručeniek z čl. 73 súdneho spisu bola výpoveď z nájmu bytu doručená žalovanej v 1. rade dňa
02.11.2010 a žalovanému v 2. rade dňa 02.11.2010.

Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že so žalovanou v 1. rade sú manželmi, ich manželstvo

nebolo rozvedené, stále trvá. Predmetný byt im bol pridelený do spoločného užívania ako spoločným
členom a nájomcom. V byte bývajú spolu s dvoma deťmi, ktoré sú toho času už plnoleté majú 28 a 22
rokov. V roku 2010 bol nezamestnaný, jeho manželka však zamestnaná bola. Toho času je zamestnaný
vo firme PARSON, jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 500 Eur. Manželka je učiteľka, je
zamestnaná v školstve, jej čistý príjem je 700 Eur. Nevyhnutné mesačné výdavky nevedel špecifikovať.

Nájom neplatili z dôvodu, že bol
dlhodobo nezamestnaný. Výpoveď z nájmu bytu im bola doručená. Žalobu o neplatnosť výpovede
nepodali. V súčasnosti v byte bývajú spolu s nimi aj ich plnoleté deti.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je

chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa§685ods.2Občianskehozákonníka,nájomnúzmluvuonájmedružstevnéhobytumožnouzavrieť
za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.
Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a

rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva
o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm.
d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že
ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje
o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že

prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,

Podľa § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede

nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 711 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b), e) a f)
je neplatná, ak prenajímateľ nepriložil k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede.

Podľa § 711 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak ide o byt osobitného určenia alebo o byt v dome

osobitného určenia, možno vypovedať nájom podľa odseku 1 len po predchádzajúcom súhlase toho,
kto svojím nákladom takýto byt zriadil, alebo jeho právneho nástupcu, alebo príslušného orgánu, ktorý
uzavretie zmluvy o jeho nájme odporučil.

Podľa § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych

dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo
sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede
nájmu bytu zanikol.

Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde

do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Podľa § 712 a, ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podľa § 711
ods. 1 písm. a), e) alebo písm. f) alebo z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b) nájomcovi, ktorý prestal

vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, z dôvodu na strane zamestnávateľa5f)
alebo z dôvodu, za ktorý zamestnávateľ zodpovedá podľa osobitných predpisov, 5g) nájomca má právo
na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného
primeraný bytu, ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby. Nájomca má
tiež právo na úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so sťahovaním. V iných prípadoch skončenia

vykonávania práce, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, nemá nájomca, ktorému bola daná
výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b), právo na bytovú náhradu.

Podľa § 712a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods.
1 písm. c), nájomca nemá právo na bytovú náhradu. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa §

711 ods. 1 písm. c) a ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods.
1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo
len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711
ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má

nájomca právo na prístrešie.
Podľa § 712a ods.4 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v
odseku 3 nájomcovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho
domácnosti, a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania
náhradný byt. Náhradný byt môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý

má nájomca vypratať. Náhradný byt mu možno poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza ním
vypratávaný byt. Vzdialenosť náhradného bytu musí však umožniť dennú dochádzku do práce.
Podľa § 712a ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil opätovne z dôvodu podľa §
711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, poskytne
sa nájomcovi namiesto náhradného bytu alebo náhradného ubytovania iba prístrešie.

Nájom bytu je tzv. chráneným nájmom a k jeho zániku môže dôjsť len spôsobom uvedeným v zákone.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný.
Žalovaní v 1. a 2. rade ako nájomcovia a členovia Bytového družstva si neplnili svoje povinnostivyplývajúce z nájmu a žalobcovi neplatili nájomné, ako aj náhrady za služby spojené s užívaním
bytu. Zároveň mal súd za preukázané, čo žalobca súdu preukázal doručenkami, že výpoveď z nájmu
bytu postupom podľa § 711 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bola riadne žalovaným v 1. a 2. rade

doručená do vlastných rúk. Výpoveď z nájmu bytu bola písomná, dôvod výpovede bol skutkovo a právne
vymedzený. Žalovaní hrubým spôsobom porušili svoju povinnosť vyplývajúcu im z nájmu bytu a žalobca
mal tak legálnu možnosť dať im výpoveď z nájmu bytu.

Žalovaní žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu na súd nepodali.

Zároveň výpoveďou žalovaného v 2. rade mal súd za preukázané, že v čase doručenia výpovede neboli
v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nakoľko síce žalovaný v 2. rade bol nezamestnaný, avšak
žalovaná v 1. rade bola riadne zamestnaná. Súd vykonaným dokazovaním nezistil skutočnosti, že sa
žalovaní nachádzali v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ktorá by mala za následok predĺženie
výpovednej lehoty resp., ktorá by mala za následok povinnosť žalobcu poskytnúť žalovaným bytovú

náhradu.

Navyše je potrebné zdôrazniť a súd dáva do pozornosti, že žaloba vo veci samej bola doručená súdu dňa
10.03.2011, pričom súd v danej veci nariadil niekoľko termínov pojednávaní, ktoré odročoval z dôvodu,
aby žalovaní v 1. a 2. zaplatili

žalobcovi dlžné nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu. Je potrebné povedať, že až
do termínu posledného pojednávania žalovaní v 1. a 2. rade si túto svoju povinnosť nesplnili. Napriek
skutočnosti, že súdny spor o vypratanie bytu trval dva roky a súd poskytoval žalovaným lehoty na
dodatočné splnenie si povinnosti vyplývajúcich im z nájmu bytu so súhlasom žalobcu ako vlastníka
predmetného bytu, napriek tejto skutočnosti boli v konaní pasívnymi, žalovaná v 1. rade sa súdnych

pojednávaní nezúčastňovala, jej neprítomnosť ospravedlňoval len jej právny zástupca. Napriek tomu, že
sú obidvaja zamestnaní, čo pre súd vyplynulo z účastníckej výpovede žalovaného v 2. rade, a napriek
tomu, že žalobca bol ochotný pristúpiť k možnosti, že žalovaným ponechá družstevný byt naďalej v
nájme po úhrade dlhu, napriek tejto skutočnosti tí napriek neustálym upozorneniam aj zo strany súdu si
túto svoju základnú povinnosť vyplývajúcu z nájmu bytu nesplnili.

Z tohto dôvodu súd mal zato, že účinky výpovede nastali, žalovaní nepodali na súd žalobu o neplatnosť
tejto výpovede v zákonom stanovenej lehote, dôvod hodný osobitného zreteľa na poskytnutie bytovej
náhrady súd nevidel a nemal v konaní za preukázané, aby v čase doručenia výpovede boli žalovaní
v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Žalovaný v 2. rade bol síce nezamestnaný, jeho manželka

však zamestnaná bola, rovnako v čase doručenia výpovede z nájmu bytu aj ich deti pochádzajúce z
manželstva už boli plnoletými. Súd preto rozhodol o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade vypratať 4-
izbový družstevný byt č. 38, nachádzajúci sa na VII. poschodí bytového domu M. W., Š. XX.

Zároveň v súlade s § 160 O.s.p podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do

troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie
sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na povahu prejednávanej veci, keď sa jedná o vypratanie bytu a osobné pomery na strane

žalovaných, určil súd dlhšiu lehotu na splnenie povinnosti uloženej súdom a to 15 dní, ktorú považoval
v celom rozsahu za primeranú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný, požadoval však priznať iba náhradu trov konania
spočívajúcu v zaplatení súdneho poplatku za návrh, nie aj trovy právneho zastúpenia.

Súd tak žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 Eur.Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.