Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/204/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108223875
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5108223875.15

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľa:
A.M.E.Pressta, s.r.o., Žilina - Bytčica, Smaragdová 596/6, zastúpený splnomocneným zástupcom
Advokátska kancelária Mendel, Mestická, Slovíková, s. r. o. so sídlom Hollého 371/31, 010 01 Žilina proti
odporcom: 1) Y.. C.. G. P., N.., nar. X.X.XXXX bytom A. Y. XXX, M., 2) G. P., nar. X.XX.XXXX, bytom A. Y.
XXX, M., obaja zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Jurajom Ďurajdom, Advokátska kancelária

so sídlom Kukučínova 12, Žilina, o určenie povinnosti trpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, takto

r

r o z h o d o l :

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté do30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 1.10.2008 podal návrh, v ktorom žiadal, aby odporcovia 1), 2) boli povinní trpieť

uloženie elektrickej káblovej prípojky nízkeho napätia, ktorá je uložená na nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v kat. území Krasňany - KN-C parc.č. 6/24 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1000 m2 v
prospechvlastníkanehnuteľnostínachádzajúcichsavkat.územíM.atoadministratívno-prevádzkového
komplexu súp.č. XXX, ktorý je postavený na KN-C parc.č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, KN-C parc.č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a KN-C parc.č.
XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. K. žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosť

nachádzajúca sa v kat. území M. - KN-C parc.č. X/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX
mX je zaťažená vecným bremenom spočívajúcim v povinnosti vlastníkov nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v kat. území M. KN-C parc.č. X/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX mX trpieť uloženie
káblovej prípojky nízkeho napätia v prospech vlastníka nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území
M. a to administratívno-prevádzkového komplexu súp.č. XXX, ktorý je postavený na KN-C parc.č. XXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, administratívno-prevádzkového komplexu súp.č.

XXX, ktorý je postavený na KN-C parc.č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a
administratívno-prevádzkového komplexu - servisnej dielne č. súp. XXX, ktorá je postavený na KN - C
parc.č. 840/40 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 737 m2.

Navrhovateľ dňa 11.3.2010 ( č.l. 298) zmenil návrh na začatie konania a predložil aj geometrický plán
zo dňa 1.3.2010 č. 44221550-10/2010 a podľa uznesenia Okresného súdu Žilina 27 C/204/2008-306 zo
dňa 6.5.2010 súd pripustil zmenu návrhu tak, že návrh bude znieť:„Odporcovia v rade 1/ a 2/ sú povinní trpieť uloženie elektrickej káblovej prípojky nízkeho napätia, ktorá
je uložená na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území Krasňany - KN-C parc. č. 6/24 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1000 m2, a to v časti novovytvorenej KN-C parc. č. 6/54 - zastavané plochy

o výmere 43 m2, ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu vyhotoveného firmou T., s.r.o. K.,
K. XXX, č. plánu XXXXXXXX-XX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol úradne overený dňa 05.03.2010
Správou katastra Žilina pod č. 358/2010 v prospech vlastníka nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.
území Krasňany a to administratívno-prevádzkového komplexu súp. č. 291, ktorý je postavený na KN-C
parc. č. 840/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 697 m2, KN-C parc. č. 840/16 - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 440 m2 a KN-C parc. č. 840/40 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 737 m2.

Súd určuje, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. území M. KN-C parc. č. X/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1000 m2, a to v časti novovytvorenej KN-C parc. č. 6/54 - zastavané plochy o
výmere 43 m2, ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu vyhotoveného firmou GEODIX,
s.r.o. Žilina, K. XXX, č. plánu 44221550-10/2010, zo dňa 01.03.2010, ktorý bol úradne overený dňa
05.03.2010 Správou katastra Žilina pod č. 358/2010 je zaťažená vecným bremenom spočívajúcim v

povinnosti vlastníkov nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území KE.y - KN-C parc. č. 6/24 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1000 m2, a to v časti novovytvorenej KN-C parc. č. 6/54 - zastavané plochy
o výmere 43 m2, ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu vyhotoveného firmou GEODIX,
s.r.o.Žilina,Zádubnie124,č.plánu44221550-10/2010,zodňa01.03.2010,ktorýbolúradneoverenýdňa
05.03.2010 Správou katastra Žilina pod č. 358/2010 trpieť uloženie káblovej prípojky nízkeho napätia v

prospech vlastníka nehnuteľností nachádzajúcich sa v M. to administratívno-prevádzkového komplexu
súp. č. XXX, ktorý je postavený na KN-C parc. č. 840/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 697
m2, administratívno-prevádzkového komplexu súp. č. 291, ktorý je postavený na KN-C parc. č. 840/16
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 440 m2, administratívno-prevádzkového komplexu - servisnej
dielne č. súp. 291, ktorý je postavený na KN-C parc. č. 840/40 - zastavané plochy a nádvoria o výmere

737 m2.

V písomnom návrhu uviedol, že odporcovia sú vedení ako výluční vlastníci nehnuteľnosti kat. územie M.
zapísanej na LV č. XXX ako KN - C parc.č. 6/24 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1000 m2. Cez
uvedenú parcelu vedie elektrický podzemný kábel, ktorý bol uložený na základe stavebného povolenia
vydaného bývalým Obvodným úradom životného prostredia v Žiline oddelenie štátnej stavebnej správy

č. ŽP 2/2946/94-Aš zo dňa 28.10.1994, kde mimo iné predmetom bola aj kábelová prípojka NN +
NN rozvody. Navrhovateľ disponuje písomným prehlásením I. B., M. B., C. X. B. a X. Y. zastúpenej
L.. K., ktorí všetci menovaní dňa 29.9.1994 dali súhlas právnemu predchodcovi navrhovateľa firme
Aluma ČS s.r.o., IČO: 30 229 235, aby cez ich parcelu bola realizovaná výstavba inžinierskych sietí
pre pripravovanú výstavbu závodu firmy Aluma ČS. Z kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi vyššie

uvedenými ako predávajúcimi a právnym predchodcom odporcov zo dňa 19.12.1997 v bode 10 ods. 3
sa uvádzajú aj náklady, ktoré vzniknú s prekládkou elektrického vedenia. Tieto náklady boli zohľadnené
aj v kúpnej cene. Na základe týchto skutočností je teda preukázané, že právni predchodcovia odporcov
už 29.9.1994 dali súhlas k uloženiu inžinierskych sietí na KN - C parc.č. X/XX kat. územie M., ktorá bola
vytvorená z pôvodnej parcely 6/12 zapísanej na LV č. XXX a od tej doby predmetný elektrický kábel

je uložený na pozemku odporcov a tento tam je uložený kludne, nerušene a dobromyselne po dobu
viac ako 10 rokov a preto parcela odporcov je zaťažená vecným bremenom. Táto kábelová prípojka
bola položená s vedomím a súhlasom vtedajších vlastníkov uvedenej parcely a na základe platného
stavebného povolenia.

Podľa zmluvy o nájme zo dňa 25.7.2007 boli nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v kat. území M. a sú

zapísané na LV č. XXX a to M. parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a administratívno-
prevádzkový komplex č. súp. XXX prenechaný do nájmu firme R..

Na základe vyššie uvedených skutočností vyplýva, že nehnuteľnosť KNC parc.č. 6/24 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1000 m2 je zaťažená vecným bremenom spočívajúcim v povinnosti vlastníka
predmetnej nehnuteľnosti trpieť uloženie elektrického kábla v predmetnej nehnuteľnosti. Odporcovia 1),

2) listom zo dňa 28.7.2008 vyzvali nájomcu navrhovateľa, aby v lehote 7 dní odstránil z predmetnej
parcely elektrický kábel s tým, že po márnom uplynutí si dajú kábel odstrániť zo svojho pozemkuna náklady, ktoré si budú uplatňovať voči navrhovateľovi prípadne jeho nájomcovi. Podľa uznesenia
Okresného súdu Žilina 17C/166/2008 zo dňa 2.9.2008 bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým súd
zakázal odporcom 1), 2) odstrániť, poškodiť, prerušiť, preložiť, odpojiť od prívodu elektrickej energie

prípojku nízkeho napätia uloženú na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území M. C parc.č. 6/24 a to
aj prostredníctvom tretích osôb. Zároveň bola uložená navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 30 dní od
doručenia uznesenia podal návrh o určenie, že nehnuteľnosť je zaťažená vecným bremenom tak, ako
je špecifikované v rozsudočnom návrhu.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil podľa § 151o) ods. 1, 134 ods. 1, 151 n) ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka.

Navrhovateľ v záverečnom vyjadrení, ktoré bolo písomne predložené ( č.l. 548 až 555) žiadal návrhu
vyhovieť a priznať trovy konania. Vo vyjadrení uviedol, že svoj návrh navrhovateľ opiera najmä o
ustanovenie § 151 o) ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo zodpovedajúce vecnému
bremenu možno nadobudnúť výkonom práva ( vydržaním), pričom ustanovenie § 134 platí obdobne,
a podľa tohto oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe 10 rokov ak

ide o nehnuteľnosť. Ďalej vo vyjadrení sa uvádza výklad podmienok vydržania. Právny predchodca
navrhovateľa mal súhlas vlastníkov parcely č. 844/1 a ďalej mal právoplatné stavebné povolenie na
položenie inžinierskych sietí ako aj právoplatné kolaudačné rozhodnutie. Od 25.11.1995, to znamená
od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia až do roku 2008 nikto navrhovateľa nerušil
v užívaní sietí a nebol tu dôvod aby navrhovateľ pochyboval, že elektrický kábel bol položený legálne

a že by mohol vzniknúť nejaký problém v súvislosti s jeho uložením. V konaní bolo preukázané
splnenie podmienok na vydržanie vecného bremena, a to na základe listinných dokladov, výsluchu
účastníkov ako aj výsluchu svedkov. Zo záverov vyplýva, že bol vydaný súhlas príslušných orgánov
na zhotovenie káblovej prípojky pre právneho predchodcu navrhovateľa, ktorá smerovala z preloženej
trafostanice do prevádzkového komplexu vo vlastníctve navrhovateľa. Ďalej navrhovateľ špecifikuje

listinné doklady, na základe ktorých možno konštatovať splnenie podmienok na vydržanie vecného
bremena. V decembri 1994 bola uzatvorená riadna kúpna zmluva, na základe ktorej spoločnosť Aluma
ČS nadobudla pozemky na vybudovanie administratívno-prevádzkového komplexu a predtým ako došlo
k uzavretiu zmluvy si nechal tento právny predchodca navrhovateľa vypracovať podklady k možnému
napojeniu komplexu na existujúcu trafostanicu. Potom ako dostal ústne a písomné súhlasy od všetkých

dotknutých subjektov, a to D. M., E. družstva Z. a súhlas pôvodných vlastníkov parcely č. XXX/X,
tak pristúpil k realizácii zamýšľaného prevodu pozemkov na výstavbu závodu. Tieto skutočnosti sú
potvrdené výsluchom navrhovateľa, svedka C.. B., Ing. V., ako aj prehlásenia pôvodných vlastníkov
pozemkov a potvrdení obce a družstva. O. mať pochybnosti o existencii položeného elektrického
vedenia, ako vyplýva aj z predložených listinných dokladov, a to geometrického plánu, vykonaného na

základe podrobného merania v spolupráci so SSE - Distribúcia Žilina. Fyzická prípojka bola položená na
okraji pozemkov pozdĺž existujúcej a v tom čase vybudovanej miestnej komunikácie. Tieto skutočnosti
vysvetlil svedok C.. V., ktorý bol v tom čase starostom a dal súhlas na prekládku trafostanice a
vybudovanie elektrickej prípojky. To, že existovala dohoda o takomto spôsobe vedenia elektrickej
prípojky vyplýva aj z prehlásenia pôvodných vlastníkov zo dňa XX.X.XXXX a z projektovej dokumentácie

a nepriamo aj z kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá v roku XXXX medzi pôvodnými vlastníkmi pozemkov
a P. K. ako kupujúcim, a to v bode XX zmluvy. Na základe tohto právny predchodca navrhovateľa ako
aj navrhovateľ splnili všetky zákonné podmienky na vydržanie vecného bremena, tak ako to vyplýva
z predloženého návrhu. Elektrické vedenie vybudovali v dobrej viere, nakoľko mali súhlasy vlastníkov
pozemkov, ako aj vydané všetky potrebné povolenia a viac ako 10 rokov boli presvedčení o tom, že im

toto právo patrí. Konali bez úmyslu poškodiť iné osoby. Keby nemali súhlas na takýto spôsob vedenia
elektrických káblov, tak by nikdy nepristúpili ku kúpu pozemkov v uvedenej lokalite. Ak odporcom niekto
spôsobilškodualeboichzaviedol,taktonebolnavrhovateľ,lebobolopovinnosťouosobyktorápredávala
pozemok, aby ich o existencii kábla informovala.

Odporcovia žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť a žiadali priznať trovy konania. Zástupca v

záverečnom vyjadrení uviedol, že je potrebné vychádzať zo znenia stavebného zákona č. 50/76 Zb. a
nie je možné, v stavebnom konaní zaťažiť vecným bremenom iného ako vlastníka pozemku a rozhodnúť
o stavbe inžinierskych sietí cez cudzie pozemky. Je potrebné prihliadať aj na to, že v stavebnom povolení
sa uvádza prekládka kábla a je zrejmé, že nejde o elektrický kábel. Navrhovateľ nepredložil stavebnýdenník, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, kedy došlo k uloženiu elektrickej káblovej
prípojky a presne špecifikovať, v ktorých miestach sa nachádza. Ani v zmysle kolaudačného rozhodnutia
nie je možné skolaudovať inžinierske siete, ktoré by viedli cez cudzí pozemok. Pokiaľ ide o prehlásenie

zo dňa 29.9.1994, tak je potrebné prihliadať na svedeckú výpoveď I. ktorý uviedol, že bolo podpísané
prehlásenie, ale nebola na tomto prehlásení uvedená parcela a vlastníci, ktorí podpisovali prehlásenie,
boli uvedení do omylu s tým, že ide o dočasné riešenie prípojky elektrickej energie pre stavebníka. V
roku 1994 ani neexistovali pozemky tak, ako boli následne vytvorené geometrickým plánom v roku 1997
a preto tieto pozemky ani nemohli byť reálne uvedené v prehlásení. V dobe podpísania prehlásenia

boli len dve parcely, z ktorých jedna bola prevedená na spoločnosť Aluma a ďalšia zostala pôvodným
vlastníkom. Odporcovia namietali podľa § 39 Občianskeho zákonníka platnosť tohto prehlásenia zo
dňa 29.9.1994, nakoľko ide o neurčitý, nejasný a nezrozumiteľný obsah, ktorý nemôže zaväzovať
vlastníkov vecným bremenom, taktiež nemôže zaväzovať ani súčasných vlastníkov, aby trpeli výkon
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Pokiaľ by išlo o trvalé umiestnenie kábla, tak by bola
vyhotovená riadna zmluva spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností.

Zo samotného znenia tohto prehlásenia zo dňa 29.9.1994 vyplýva, že prehlásenie hovorí o viacerých
pozemkoch, čo sa spomína na viacerých miestach a z tohto je teda zrejmé, že tam v prehlásení
v čase podpisu vlastníkov nebola uvedená žiadna parcela, nakoľko viaceré pozemky z pôvodnej
pozemnoknižnej parcely boli vytvorené až v nasledujúcom období. Číslo parcely bolo do prehlásenia
dopísané dodatočne. K. svedok I. B. uviedol aj to, že by k podpísaniu prehlásenia v takomto znení nebolo

došlo, ak by nemali vedomosť, že ide len o dočasný stav a nie o trvalý stav, ako tvrdí navrhovateľ. Na
základe tohto navrhovateľ nemôže mať titul nadobudnutia vecného bremena.

Pretože v roku 1994 ani v ďalšom období navrhovateľ nemal titul, na základe ktorého by vstúpil do
oprávnenej držby, pretože nebolo možné, aby cez cudzí pozemok bol vedený elektrický kábel a uvedené
prehlásenie vlastníkov z roku 1994 je neplatné, nemohlo dôjsť ani k splneniu podmienky vydržacej doby

u navrhovateľa. Sporné je aj plynutie vydržacej doby, kde samotná zástupkyňa navrhovateľa uvádzala
iné dátumy začiatku plynutia vydržania.

Podľa obsahu kúpnej zmluvy uzavretej medzi pôvodnými vlastníkmi a PeZ.. v bode 10 sa uvádza, že na
dvoch prípadne troch pozemkoch je močiar a na ďalšom pozemku je trafostanica a elektrické vedenie,
tieto skutočnosti sú v zmluve uvedené práve z toho dôvodu, že mali vplyv aj na kúpnu cenu. Je tu ale

rozdiel, či ide o káblovú prípojku alebo elektrické vedenie, pretože elektrické vedenie sú dráty, ktoré sú
vedené vzduchom.

Odporcovia v záverečnom vyjadrení, ktoré bolo predložené písomne ( č.l. 531 až 535) žiadali návrh
v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania. Vo vyjadrení sa uvádza, že nebolo v konaní
preukázané, a to ani na základe predloženého geometrického plánu, v ktorých miestach pozemku

6/24 by mal prechádzať predmetný elektrický kábel. Geometrický plán bol vyhotovený bez prítomnosti
odporcov 1/, 2/, ktorí sú ako jediní vlastníci parcely 6/24 z ktorej bola novovytvorená parcela X/XX.
F. C.. V. sám uvádzal, že okolo cesty bola vykopaná ryha, kde mal byť uložený elektrický kábel, ale
nevedel identifikovať v akej šírke a nebol ani pri ukladaní kábla do zeme. Jeho svedecká výpoveď bola
spochybnená už na pojednávaní keď si údajne všetko pamätal ohľadom kábla vo vzťahu k pozemku

6/24, ale nič ohľadne toho kadiaľ prechádza kábel cez ostatné pozemky 6/8 a 6/10 k trafostanici.
Nebolo teda preukázané kadiaľ tento kábel by mal prechádzať a podľa geometrického plánu navrhovateľ
len dokladuje, kde by podľa neho teoreticky mohol prechádzať kábel pozemkom odporcov, ale nie
kadiaľ fakticky kábel prechádza a na základe tohto je návrh navrhovateľov nevykonateľný. Pokiaľ ide o
prehlásenie z 29.9.1994, tak F.ám uviedol, že ide o neplatný právny úkon, keď došlo k podpísaniu čistého

prehlásenia a účastníci úkonu boli uvedení do omylu, resp. im bolo povedané, že ide len o dočasné
uloženie kábla, resp. vzdušné vedenie transformátora. Svedok uviedol, že keby bol kábel uložený
nastálo,takbynepodpísalžiadneprehlásenie,nakoľkobydošlokznehodnoteniustavebnýchpozemkov.
V tom čase nehnuteľnosti neboli označené a rozparcelované tak, ako to je dodatočne napísané na
predmetnom prehlásení. Toto prehlásenie je neplatný právny úkon, z ktorého nevznikajú žiadne práva

ani povinnosti. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu zo dňa 19.12.1997 svedok uvádzal, že išlo o iné parcely, kde
sa nachádzal močiar. F. L.. U., ktorý vyhotovoval návrh zmluvy uviedol, že táto neobsahovala predmetnúelektrickú prípojku a účastníci zmluvy ani nemali vedomosť po ktorých pozemkoch a v akých miestach sa
táto prípojka nachádza. Bod 10 zmluvy hovorí len o existencii močiara a prekládky elektrického vedenia
z transformátorom.

Je právne bezvýznamné a účelové tvrdenie navrhovateľa o tom, že si údajne zabezpečil súhlas s
umiestnením káblovej prípojky, sám konštatuje v odvolaní, že nemal súhlas a že išlo len o súhlas
užívateľa a nie vlastníka. Navrhovateľ účelovo pôvodne tvrdil, že mal súhlas od pozemno-knižných
spoluvlastníkov rodiny B.. Následne pri podaní odvolania konštatoval, že takýto súhlas mu bol daný
zo strany E. družstva Z., ktoré užívalo predmetné pozemky, a následne tvrdil, že súhlas bol vydaný

U. M. ktorý mal byť vlastníkom pozemkov, kde mal byť uložený kábel. F. C...oli v rámci uplatneného
reštitučného nároku vydané nehnuteľnosti a medzi iným aj parcela 6/1, z ktorej boli vytvorené ďalšie
stavebnépozemky,atomedziinýmparcelač.6/24. VlastníkomdotknutýchpozemkovbolalenrodinaB..

Ďalej odporcovia poukazovali na nedostatok žalobného petitu, ktorý nie je konkretizovaný, jednoznačný
a nie je formálne vykonateľný, a to ani po zmene žalobného návrhu. Novovytvorená parcela 6/54, kde
údajne má byť uložený elektrický kábel, čo nebolo preukázané, kopíruje priestor o rozmeroch 2 m x

21,42 m, a to po šírke pozemku odporcov súbežne s miestnou komunikáciou. Je tu teda nesúlad s
tvrdením, napr. svedka C.. V., podľa ktorého vedľa miestnej komunikácie mal byť chodník o šírke jeden
meter a novovytvorená parcela má šírku 2 metre. Iné dôkazy navrhovateľ na preukázanie toho kadiaľ
vedie elektrický kábel nepredložil.

Navrhovateľ nepreukázal ani formálne splnenie podmienok podľa § 151 o) ods. 1 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Nie je tu daná existencia právneho dôvodu od ktorého by si navrhovateľ, prípadne jeho
právny predchodca odôvodňoval dobromyseľnosť držby a nesplnil ani podmienku vydržacej doby a
ďalšie podmienky. Odporcovia nadobudli nehnuteľnosť 6/24 začiatkom roku 2003, kedy už vyzývali
predchodcov navrhovateľa v osobe konateľa navrhovateľa na odstránenie kábla, ktorý bol uložený
najskôr v októbri 1994,ktorá skutočnosť je analogicky daná podľa vydaného stavebného povolenia

zo dňa 28.1.1994, resp. následného užívacieho povolenia. Z uvedeného dôvodu je nesporné, že
pred uplynutím tzv. vydržacej doby došlo k situácii, keď nemožno hovoriť o dobromyseľnosti držby
a nesplnenie ani z formálneho pohľadu dĺžky vydržacej doby 10 rokov. Vzhľadom na nesplnenie
podmienok § 151 o) ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka žiadali odporcovia návrh zamietnuť a priznať
trovy konania.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom účastníkov, svedkov C.. U. B., I. B., L.. Y.
U., C.. U. F., L. Z., Ing. U. V., L.. U. Z. a oboznámením uznesenia OS K. 17C/166/2008 zo dňa
2.9.2008 a uznesenia KS Žilina 8Co/332/2008-51 zo dňa 31.10.2008, oboznámením výpisov z LV XXX,
XXX, stavebného povolenia zo dňa 28.10.1994, zmluvy o nájme zo dňa 25.7.2007, kúpnej zmluvy zo
dňa 19.12.1997, geometrického plánu, rozhodnutí pozemkového úradu zo dňa 22.12.1994 a zo dňa

18.11.1994, výpisu z pozemkovej knihy, vyjadrenia E. družstvo Z., D. M., rozhodnutia o užívaní stavby
zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnej zmluvy zo dňa 25.6.2007 s doplnkom a kúpnej zmluvy zo dňa 15.5.2008,
prehlásenia C.. U. F. a C.. Y. F. zo dňa X.X.XXXX, listov zo dňa 12.6.2008 a 28.7.2008 a ďalších listinných
dokladov mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX kat. územie M. bolo zistené, že sú zapísané parcely reg. C parc.č.

X/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 1000 m2 a ako vlastníci v podiele 1/1 sú zapísaní odporcovia 1),
2) s titulom podľa kúpnej zmluvy V 5299/03, ťarchy nie sú zapísané žiadne.

Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXX kat. územie M. sú zapísané mimo iné stavby administratívno
prevádzkový komplex súp.č. XXX postavený na parcele č. 840/14 zast. plochy a nádvoria o výmere 697
m2, parc.č. 840/16 zast. plochy a nádvoria o výmere 440 m2 a parc.č. 840/40 zast. plochy a nádvoria o

výmere 737 m2 ako vlastník v podiele 1/1 je zapísaný navrhovateľ s titulom nadobudnutia kúpna zmluva
V 4712/07 zo dňa 4.9.2007 a kúpna zmluva V 5404/08 zo dňa 22.7.2008.Podľa žiadosti o stavebné povolenie zo dňa 2.11.1994 sa uvádza stavebník Aluma ČS s.r.o. Žilina s
tým, že ide o stavbu, novostavba administratívno prevádzkový objekt v Krasňanoch na pozemku parc.č.
840/6.

Podľa stavebného povolenia zo dňa 28.10.1994 ŽP 2/2946/94-Aš bolo zistené, že pre žiadateľa Aluma
ČS Žilina, ktorý požiadal dňa 28.9.1994 o vydanie stavebného povolenia na stavbu administratívno
prevádzkového komplexu bolo vydané povolenie a mimo iné sa uvádza kábelová prípojka NN + NN
rozvody v M. Podľa rozhodnutia o povolení užívania stavby zo dňa 24.11.1995 č. 2/1/3429/95-Aš vo veci
navrhovateľa Aluma ČS sa konštatuje, že bolo vydané stavebné povolenie mimo iné aj č. ŽP.2/2946/94-

Aš a podľa tohto rozhodnutia bolo povolené užívať stavbu s tým, že stavba obsahuje mimo iné kábelovú
prípojku NN a NN rozvody.

Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 15.5.2008 vklad povolený pod V 5404/08 bolo zistené, že zmluva bola
uzavretá medzi predávajúcim Aluma ČS s.r.o. Krasňany a kupujúcim navrhovateľom na nehnuteľnosti
tak, ako sú zapísané na LV č. XXX.

Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 26.7.2007 vklad povolený pod V 4712/07 bolo zistené, že zmluva

bola uzavretá medzi predávajúcim Aluma ČS s.r.o. a kupujúcim navrhovateľom, kde predmetom sú
nehnuteľnosti uvedené na LV č. 740. Dňa 26.7.2007 bol medzi totožnými účastníkmi uzavretý doplnok
ku kúpnej zmluve uzavretej dňa 25.6.2007.

Podľa zmluvy o nájme zo dňa 25.7.2007 bolo preukázané, že zmluva bola uzavretá medzi
prenajímateľom navrhovateľom a nájomcom Aluma ČS s.r.o. Krasňany, kde prenajímateľ ako výlučný

vlastník zapísaný na LV č. XXX prenechal na užívanie nehnuteľnosti pozemky parc.č. 840/6, 840/7,
840/10, 840/14 a 840/16 a adiministratívno prevádzkový komplex č. súp. 291 postavený na parcele č.
840/14 aj s prístupovými komunikáciami a manipulačnými plochami.

Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.1997 bolo zistené, že zmluva bola uzavretá medzi predávajúcimi M.
B., I. B., C. B. a C.. X. Y. a kupujúcim P. K., kde predmetom kúpnej zmluvy je mimo iné pozemok parc.č.

6/24 zastavaná plocha o výmere 1000 m2. V bode 10 sa uvádza „predávajúci súčasne upozorňujú
kupujúceho, že na parcele KN č. 6/17 je postavený transformátor elektrického vedenia, ktorý môže brániť
pri výstavbe domov, ako aj na tú skutočnosť, že na parcelách KN č. 6/24, KN č. 6/25 a KN č. 6/12 je
močiar a tu taktiež vzniknú značné náklady s odvodnením ako aj s prekládkou elektrického vedenia.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam však bola zohľadnená kúpna cena, v ktorej sú už zahrnuté náklady

na odstránenie týchto stavebných prekážok.“

Podľa kúpnej zmluvy V 5299/03, ktorú predložili odporcovia, bolo zistené, že vklad bol povolený
9.12.2003 a ako predávajúci sa uvádza P. K. a kupujúci odporcovia 1), X) a predmetom bol pozemok
KN parc.č. 6/24 zastavané plochy o výmere 1000 m2 kat. územie M. a kupujúci pozemok kúpili do BSM.

Podľa geometrického plánu vyhotoveného dňa 25.1.1990 č. XXX-XXXX-XXX-XX kat. územie M. bolo

zistené, že mimo iné aj z pozemnoknižnej parcely 844/1 zapísanej vo vložke 419 bola vytvorená parcela
6/1 zastavaná plocha o výmere 2 hektáre 2147 m2. Podľa geometrického plánu č. 10947264/35-94
zo dňa 26.10.1994 z KN pozemku 6/1 mimo iné bola vytvorená parcela 6/12 zastavená plocha o
výmere 5109 m2. Podľa geometrického plánu č. 14231174-76/97 zo dňa 4.11.1997 od parcely 6/12 o
výmere 5100 m2 bola odčlenená a vytvorená parcela 6/24 zastavaná plocha o výmere 1000 m2. Tento

geometrický plán je uvedený aj v zmluve uzavretej s kupujúcim P. K. a predávajúcimi M. B., I. B., C.
B., C.. X. Y. zo dňa 19.12.1997, kde sa konštatuje, že predmet kúpy sú parcely, ktoré boli vytvorené
uvedeným geometrickým plánom č. 14231174-76/97 zo dňa 4.11.1997.

Podľa rozhodnutia Pozemkového úradu zo dňa 22.12.1994 vo veci oprávnených osôb C. X. B., X.
Y., I. B., M. B. sa konštatuje, že oprávneným osobám sa dňom právoplatnosti rozhodnutia priznáva

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. území M. mimo iné parc.č. KN 6/12 o výmere 0,5109 hektárovpozemnoknižná parcela 844/1 vložka 419 a to každému po 1. Podľa bodu II sa oprávneným osobám
nepriznalo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. území Krasňany mimo iné aj k pozemku 844/1 o
výmere 0,1630 totožne s parcelami KN 6/11, 840/4 MK. V odôvodnení sa konštatuje, že na pozemkoch

uvedených v bode II boli po prechode na štát postavené stavby - miestne komunikácie a dom služieb,
ktoré sú prekážkou priznania vlastníckeho práva.

Podľa rozhodnutia Pozemkového úradu č. 1863/1994 zo dňa 18.11.1994 bola schválená dohoda o
vydaní nehnuteľností oprávneným osobám C. X. B. a X. Y. na pozemky parc.č. KN 840/5 a KN 840/3,
ktoré boli vytvorené ako časť pozemnoknižnej parcely 844/1 vedená vo vložke 419 a tieto osoby sa

zapíšu do katastra do listu vlastníctva každá v podiele 1.

Podľa prehlásenia, ktorý v origináli na nahliadnutie a vo fotokópii na založenie do spisu predložil
navrhovateľ zo dňa 29.9.1994 bolo zistené, že prehlásenie podpísali I. B., M. B., C. X. B. a za X. Y.
L.. K.. P. tohto prehlásenia dolu podpísaní spoluvlastníci parciel č. 844/1 zapísaná v Pk vložke č. 419
kat. územie M. dali prehlásenie, ktorým súhlasili s tým, aby sa na uvedených parcelách realizovala
výstavba inžinierskych sietí pre pripravovanú výstavbu firmy R. s.r.o. K.. Zároveň žiadali, aby po uložení

príslušných inžinierskych sietí pod povrch zeme bola pôda zarovnaná a uvedená do predošlého stavu
pred rozkopaním. Potvrdenie bolo vydané firme Aluma s.r.o. na realizáciu výstavby jej prevádzkových
objektov v Krasňanoch. Odporcovia predložili vo fotokópii totožné prehlásenie s tým, že nie je uvedené
žiadne číslo parcely ani vložka a v tejto časti je vybodkovaný text. Uvádza sa len M.

Podľa potvrdenia Roľníckeho družstva Terchová zo dňa 16.2.2009 adresované navrhovateľovi bolo

zistené, že Roľnícke družstvo Terchová potvrdilo, že v roku 1994 dalo súhlas firme Aluma ČS Žilina
k uloženiu inžinierskych sietí potrebných k výstavbe administratívno prevádzkového komplexu a to na
pozemnoknižnej parcele č. 844/1 zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX kat. územie M.. P. potvrdenia
D. M. zo dňa XX.X.XXXX adresované navrhovateľovi bolo zistené, že Obec M. potvrdila, že v roku 1994
dala súhlas firme Aluma ČS Žilina k uloženiu inžinierskych sietí potrebných k výstavbe administratívno

prevádzkového komplexu a to na KN parcela č. 6/1 zapísané na LV č. 1 kat. územie M..

Podľa prípisu zo dňa 12.6.2008 bolo zistené, že prípis adresovala zástupkyňa navrhovateľa odporcom
1), 2) ako odpoveď na list zo dňa 19.5.2008 doručený 25.5.2008, kde v závere sa konštatuje,
že nehnuteľnosť parc.č. 6/24 je zaťažená vecným bremenom spočívajúcim v povinnosti vlastníka
predmetnej nehnuteľnosti trpieť uloženie elektrického kábla k predmetnej nehnuteľnosti a odporcovia

ako vlastníci sú povinní zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by toto právo vecného bremena porušili.
Podľaprípisuzodňa28.7.2008,ktorýadresovalzástupcaodporcovfirmeR.ČSs.r.o.M.akoodpoveďna
list zo dňa 17.6.2008 sa uvádza, že nie je pravdou, že v zmluve uzavretej s IO. ktorým tento nadobudol
nehnuteľnosť, sa uvádza tá skutočnosť, že je uložená elektrická káblová prípojka, len sa konštatuje, že
na inom pozemku je trafostanica. O uložení kábla nevedel ani nikto z pôvodných vlastníkov, pretože bolo

vykonané v čase výstavby fabriky a z pôvodných spoluvlastníkov v M. nikto nebýval. Nie je možné sa
odvolávať na inštitút vydržania, pretože pokiaľ nemá niekto vedomosť o ťarche na majetku, nie je možné,
aby sa právo zodpovedajúce vydržaniu vecného bremena vykonalo. Zároveň bol adresát vyzvaný, aby
v lehote do 7 dní od prevzatia podania odstránil z pozemku KN 6/24 elektrický kábel s tým, že po
márnom uplynutí lehoty kábel si odporcovia dajú odstrániť na náklady, ktoré následne budú uplatňovať

voči adresátovi.

Podľa prehlásenia C.. U. F. a C.. Y. F. zo dňa X.X.XXXX sa uvádza, že sú majiteľmi pozemku parc.č.
X/XX v M. od roku 2003. Po zahájení výstavby zistili, že cez ich pozemok prechádza cudzí elektrický
kábel a dozvedeli sa, že jeho vlastníkom je spoločnosť Aluma s.r.o. M., aj keď kábel nebol uvedený v
liste vlastníctva. Napriek ich žiadosti na konateľa spoločnosti o odstránenie kábla k náprave nedošlo.

Tieto skutočnosti oznámili aj obecnému úradu, kde žiadne doklady o položení káble neexistovali. V ich
liste vlastníctva nie je uvedené žiadne bremeno.Podľa uznesenia OS Žilina 17C/166/2008-27 zo dňa 2.9.2008 v právnej veci totožných účastníkov bolo
rozhodnuté o vydaní predbežného opatrenia, ktorým súd zakázal odporcom 1), 2) odstrániť, poškodiť,
prerušiť, preložiť, odpojiť od prívodu elektrickej energie káblovú prípojku nízkeho napätia uloženú na

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území KE.astavané plochy a nádvoria o výmere 1000 m2 a to
aj prostredníctvom tretích osôb. Zároveň navrhovateľovi bola uložená povinnosť na podanie návrhu v
lehote 30 dní od doručenia uznesenia. Podľa uznesenia KS Žilina 8Co/332/2008-51 zo dňa 31.10.2008
bolo uznesenie okresného súdu potvrdené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2008.

Obvodný pozemkový úrad v Žiline, ktorý rozhodoval vo veci oprávnených osôb I. B., M. B., C. X. B. a

X. Y., rodenej B. predložil rozhodnutia vo veci, identifikáciu parciel z XX.X.XXXX a odpis z pozemkovej
knihy vložka XXX a žiadosti oprávnených osôb tak, ako sa nachádzajú na č.l. 241 až 290 súdneho spisu.

Podľa prípisu D. M. zo dňa 5.3.2010 bolo zistené, že na žiadosť či obec dala súhlas v roku 1994
firmu Aluma ČS k uloženiu inžinierskych sietí potrebných k výstavbe administratívno-prevádzkového
komplexu na pôvodnej parcele KN 6/1, ktorá pred reštitúciou bola vo vlastníctve D. M., obec konštatuje,
že z tejto pôvodnej parcely bola vytvorená terajšia parcela 6/24 vo vlastníctve odporcov 1/, 2/. Obec

predložilavšetkydostupnépísomnéainéznámedokumenty.Stavebnépovolenievydalvtedajšíobvodný
úrad ŽP zo dňa 15.2.1995. V obecnom archíve samostatný doklad z roku 1994, ktorým dala obec súhlas
k výstavbe hore uvedenej stavby sa nenachádza. Podľa písomného vyjadrenia bývalého starostu Ing.
Bielku tento súhlas vydal. Na základe tohto listu potvrdila obec túto skutočnosť aj vo svojom liste zo dňa
16.2.2009. Podľa verbálneho vyjadrenia vtedajšieho starostu bol taký návrh, že inžinierske siete, a to aj

káblová prípojka mali ísť v chodníku v šírku 1,5 m, čo potvrdzuje aj geometrický plán z roku 2001,kde je
zakreslený chodník pred parcelou 6/24. Zároveň obec pripojila aj stavebné povolenie na stavbu objektu
na pozemkoch 840/6 a 840/7 zo dňa 15.2.1995 ( č.l. 292 a 293), potvrdenie súhlasu zo dňa 16.2.2009
( č.l. XXX ), vyjadrenie C.. U. V., bývalého starostu obce zo dňa XX.X.XXXX (

č.l. 295) a kópie z katastrálnej mapy ( č.l. 296 a 297).

Podľa stavebného povolenia č. ŽP.2/2946/94-Aš zo dňa 28.10.1994 bolo zistené, že žiadateľom bola
spoločnosť Aluma ČS spol. s r.o. na stavbu administratívno-prevádzkového komplexu, predĺženie
vodovodu, rekonštrukcia vzdušnej VN, káblová prípojka NN + NN rozvody v kat. území Krasňany na
pozemku parc.č. XXX/X. P. tohto odborný dozor bude vykonávať C.. B..

Obvodný úrad ŽP dňa 17.6.1994 č. ŽP.2/990/94 vydal rozhodnutie o umiestnení stavby administratívno-

výrobný komplex, kat. územie M., pozemok parc.č. 840/1 pre žiadateľa Aluma ČS.

Podľa správy Stredoslovenskej energetiky, a.s. zo dňa 24.6.2010 bolo zistené, že ohľadne danej prípojky
sa v archíve nachádzajú doklady, a to časť projektu, dobové zakreslenie stavu, hospodárska zmluva a
grafické umiestnenia trafostanice, ktoré aj súdu predložili. Z týchto dokumentov vyplýva, že investorom
akcie bola spoločnosť Aluma ČS s.r.o., pričom časť investície previedla v roku 1995 na Stredoslovenské

energetické závody, š.p. na základe hospodárskej zmluvy. Jednalo sa teda o súkromnú investíciu, ktorú
nerealizovala SSE a nevedia teda povedať či boli vybavované súhlasy s uložením. Čo sa týka času
realizácie, tak išlo o roky 1994 - 1995. Samotná prípojka ( kábel) z trafostanice do spoločnosti nebola
súčasťou prevodu na SSE podľa hospodárskej zmluvy, no zostala vo vlastníctve danej spoločnosti.
Jedná sa pritom o kábel, ktorý je stále využívaný na odber elektriny zo strany odberateľa ( nešlo o

dočasnú prípojku). Pripojené doklady predložené SSE sú na č.l. 318 až 326.

Správa katastra Žilina bola požiadaná podľa návrhu účastníkov na predloženie úplných odpisov z listov
vlastníctva a všetkých ďalších dokladov a listín o zápisoch vlastníctva, a to parcela 6/1, 6/12 a 6/24
kat. územie M. a úplný odpis LV č. XXX kR.j s listinami o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam,
zapísaným na LV č. XXX a Správa katastra Žilina predložila všetky tieto doklady tak ako sa nachádzajú

na č.l. 422 až 517 súdneho spisu.Na základe výsluchu účastníkov a svedkov mal súd zistené nasledovné skutočnosti:

Konateľ navrhovateľa zotrval na vyjadrení právnej zástupkyne a poukázal na rokovania, ktoré boli s E. a
ich právnymi zástupcami. Všetky doklady boli v poriadku, lebo inak by ani nemohlo byť vydané stavebné

povolenie.

Odporcovia 1), 2) uviedli, že sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parc.č. 6/24, ktorý nadobudli na
základezmluvyV5299/03odpredávajúcehoP.K..Vkúpnejzmluveaanipodľavýpisovzlistuvlastníctva
nie je zapísané žiadne vecné bremeno v prospech navrhovateľa. U. k dispozícii prehlásenie z roku 1994
ale bez uvedenia čísla parcely. Podľa nákresu Stredoslovenskej energetiky distribúcia a.s. Žilina a podľa
ich vyjadrenia cez pozemok odporcov parc.č. 6/24 je uložená elektrická káblová prípojka pre firmu Aluma

ČS s.r.o. Odporcovia sa nevedeli bližšie vyjadriť k zidentifikovaniu nehnuteľností a uviedli, že v zmluve
ktorou argumentuje navrhovateľ, uzavretou medzi pôvodnými spoluvlastníkmi a kupujúcim P. sa taktiež
nespomína káblová prípojka ale len stavba trafostanice. Odporcovia nemali žiadnu vedomosť o káblovej
elektrickej prípojke a ani nikto od navrhovateľa takúto informáciu neposkytol, takže aj mohlo dôjsť k
úrazu. Ďalej odporcovia uvádzali, že k dohode s navrhovateľom napriek pokusom z ich strany nedošlo.

Svedok C.. U. B. uviedol, že ako generálny projektant zabezpečoval projekt a aj prerokovanie tohto
projektu pre navrhovateľa v rokoch 1994 a 1995. Odporcov 1), 2) nepozná. Podľa stavebného zákona
nie je možné stavať na cudzom pozemku a tak pokiaľ ide o nízkonapäťovú prípojku, tak boli oslovení
vlastníci pozemku a to Obecný úrad ak aj prenajímateľ pozemku JRD M.. Od všetkých bol daný písomný
súhlas a boli aj účastníkmi stavebného konania. Svedok nevedel bližšie špecifikovať, na akom pozemku

sa prípojka nachádza pre odstup času. Táto prípojka mala slúžiť na dodávku elektrickej energie pre
spoločnosť Aluma ČS s.r.o. Žilina. Stavba prípojky bola realizovaná presne podľa projektu. Vlastníkom
pozemku svedok uviedol, že išlo o rodinu B..

F. C.. U. B. na pojednávaní X.X.XXXX uviedol, že pracoval ako projektant a zabezpečoval stavebný
dozor pre spoločnosť R. pri stavbe objektu v M.. Spracovával investičný zámer, zúčastňoval sa rokovaní,

zabezpečoval podklady pre vydanie územného rozhodnutia, stavebné povolenia a kolaudačného
rozhodnutia. Uviedol, že trafostanica sa nachádzala na pozemkoch pôvodných vlastníkov a spoločnosť
mala záujem na zabezpečenie odberu elektrickej energie, a to napojením sa na trafostanicu, kde bol
potrebný súhlas vlastníkov. Išlo o prípojku nízkeho napätia NN, ktorá bola vedená okolo existujúcej
cesty. Na základe dohody aj vlastníkov došlo k preloženiu trafostanice na iné miesto. Spoločnosť

Aluma bola už napojená na odber elektrickej energie na túto novú trafostanicu a prípojka viedla okolo
cesty. Táto nízkonapäťová prípojka bola predmetom konania o vydanie územného rozhodnutia ako
aj stavebného povolenia. Súčasťou dokumentácie, ako podkladov pre vydanie územného rozhodnutia
bola aj dokumentácia, ktorá sa týkala tejto predmetnej elektrickej prípojky a bola aj zrealizovaná podľa
dokumentácie. Bola vykonaná aj revízia po realizácii práv na prípojke a bola podaná revízna správa,

lebo bez toho by ani nebolo možné vydať kolaudačné rozhodnutie. Svedok potvrdil aj to že prebiehali
rokovania, a to za účasti aj Dr. U., Dr. K. príslušníkov rodiny B. a hovorilo sa aj o nízkonapäťovej
prípojke aj o trase tejto prípojky. Ako boli vyhotovované jednotlivé listinné doklady, nákresy aj výkresy,
tak boli predkladané pri týchto rokovaniach. Svedok uvádzal, že už od roku 1986 pracuje ako
projektant a tak vedel aké podklady sú potrebné pre vydanie stavebného povolenia a kolaudačného

rozhodnutia. Potvrdil, že stavba tejto káblovej prípojky nízkeho napätia sa realizovala v rokoch 1994 a
1995. Projektovú dokumentáciu na prípojku vyhotovoval pán X.. Aj na konaniach o vydanie územného
rozhodnutia a stavebného povolenia sa zúčastňovali zástupcovia rodiny B., ale už si presne nepamätá
ktoré osoby to boli. Stavebný úrad, pokiaľ ide o novovzniknuté siete nevyžaduje geometrický plán. Na
otázku, či je bežné že v stavebnom konaní sa zaťažil aj vlastník iných nehnuteľností , svedok uviedol,

že to je vždy so súhlasom vlastníka nehnuteľností a išlo o písomný súhlas, a to konkrétne prehlásenie
ktoré akceptoval stavebný úrad. Potvrdil, že išlo o prehlásenie zo dňa 29.9.1994, ktoré bolo predložené
stavebnému úradu a na základe tohto bolo vydané stavebné povolenie.

Svedok I. B. uviedol, že bol jeden zo spoluvlastníkov pozemku, kde je postavený areál spoločnosti Aluma
ČSs.r.o.VreštitučnomkonanízastupovalsvedkovýchpríbuznýchL..K.aonkomunikovalselektrárňami

a zabezpečoval a predložil na podpis prehlásenie zo dňa 29.9.1994. Na pozemkoch bola postavenátrafostanica a svedok nevedel odkedy. Svedok uviedol, že zástupca L.. K. ich informoval, že sa stavia
fabrika a nemajú odkiaľ odoberať elektrickú energiu a preto je potrebné uložiť na pozemku káblovú
prípojku. Potvrdil, že prehlásenie zo dňa 29.9.1994 podpísal a nevedel presne, či tam boli uvedené čísla

parcely, alebo neboli uvedené a tieto boli dopísané až neskôr. Pri podpise nebola svedkovi predložená
žiadne dokumentácia ani žiaden nákres, kadiaľ presne má byť vedený elektrický kábel. Zároveň svedok
uviedol, že boli informovaní o tom, že trafostanica sa má prekladať a s týmto súvisela aj prekládka
elektrického kábla. Nebolo presne určené časové obdobie, kedy má dôjsť k tejto zmene. Trafostanica
je ale postavená na pôvodnom mieste až doposiaľ. F. uviedol, že až do dnešného dňa nemal žiadnu

vedomosť o tom, kadiaľ vedie elektrický kábel. K zmluve s kupujúcim P. K. uviedol, že túto písal zástupca
L..U..Svedoksanevedelvyjadriťkčíslamparciel.Kebymalvedomosťotom,žeelektrickýkábelpoškodí
a znehodnotí pozemky, tak by prehlásenie nepodpisoval. Nevedel sa vyjadriť k bližšiemu časovému
obdobiu, kedy boli svedkovi a jeho príbuzným vrátené pozemky.

F. I. B. vo svojej výpovedi na pojednávaní 6.5.2011 uviedol, že pozemky boli predané spoločnosti Aluma,
ale on len podpisoval zmluvu a dal aj súhlas na elektrickú prípojku. Nevedel sa vyjadriť kedy sa začalo s

výstavbou objektu spoločnosti a pokiaľ dával súhlas na elektrickú prípojku, tak neboli predložené žiadne
podklady a nevedel kadiaľ má viesť táto prípojka neboli tam žiadne plány ani nákresy. Vedel toľko, že
trafostanica sa mala prekladať a mala byť umiestnená inde a išlo o pripojenie na starú trafostanicu,
aby spoločnosť Aluma mohla odoberať elektrickú energie. Uvažovalo sa o preložení trafostanice sa iné
miesto, ale nikdy sa to nezrealizovalo. Ďalej uviedol, že by nesúhlasil s položením elektrickej prípojky,

keby mala viesť cez všetky pozemky, ktoré by týmto boli znehodnotené. Nespomína si, či mu bolo
doručené územné rozhodnutie zo dňa 17.6.1994 aj s dokumentáciou a či mu boli doručované stavebné
povolenie, kolaudačné rozhodnutie a či pri rozhovoroch bol prítomný aj projektant.

Svedok L.. Y. U. uviedol, že sa nevie bližšie vyjadriť k výstavbe areálu spoločnosti Aluma ČS. Vypracoval
kúpnu zmluvu, kde bol kupujúci P. K.. Vedel toľko, že keď sa vydávali pozemky, tak na jednom bol

postavenýtransformátor,ktorýstojídoposiaľ.Taktiežsauvádzalo,žebudepostavenýnovýtransformátor
mimo obce. Svedok zastupoval časť reštituentov po jednom poručiteľovi a L.. K. ďalšiu časť reštituentov
po ďalšom poručiteľovi. Pôvodne išlo o jednu pozemnoknižnú parcelu, ktorá nebola zastavaná. V
uvedenom období v roku 1994 bol práceneschopný a tak všetky záležitosti ohľadne elektrickej káblovej
prípojky zabezpečoval L.. K., ale svedka informoval o týchto skutočnostiach. Vznikol problém s tým, že

spoločnosť Aluma ČS nemala napojenie na transformátor a tak nemala ako odoberať elektrickú energiu.
F. L.. K. uvádzal, že by bolo vhodné, aby elektrická káblová prípojka viedla čo najkratšou cestou k
transformátoru a že by bolo potrebné vypracovať aj písomnú dokumentáciu a zmluvu o zriadení vecného
bremena. Spoločnosť Aluma ČS v tom období kúpila časť pozemkov asi 1 hektár a zvyšných 6 - 7
hektárov zostalo pôvodným spoluvlastníkom a až potom následne boli odpredávané. Svedok uviedol,

že nevie kadiaľ vedie elektrický kábel. Zistil to až v súčasnom období a je zrejmé, že nie je uložený
tak, aby išlo o najkratšiu cestu od areálu k transformátoru. Inak by bol uložený na pozemkoch Alumy
ČS s.r.o. a prechádzal by iba cez obecnú cestu. Pretože spoločnosť Aluma ČS potrebovala doklad,
bolo vypracované vyhlásenie zo dňa 29.9.1994. Nebolo ale doriešené, kadiaľ presne má viesť elektrická
káblová prípojka, pretože išlo o pozemok veľkých rozmerov možno 6 - 7 hektárov. Svedok sa nevedel

vyjadriť k tomu, či na prehlásení pred podpisom bolo uvedené číslo parcely. Keď prehlásenie L.. K.
ukazoval svedkovi, bolo tam niečo vybodkované. Obaja zástupcovia uvádzali, že elektrická káblová
prípojka má byť uložená v najkratšej vzdialenosti medzi transformátorom a areálom spoločnosti. V
zmluve kde je kupujúci P. K., uviedol, že išlo o viacero pozemkov, ktoré boli predmetom zmluvy a na
jednom alebo dvoch sa nachádza močiar a na ďalšom trafostanica a elektrické vedenie, ale išlo o

vzdušné vedenie. V zmluve s P. K. sa uvádzalo o nákladoch, ktoré môžu vzniknúť pri preložení tejto
trafostanice a vzdušného vedenia na iné miesto a tieto náklady boli zohľadnené v kúpnej cene. Kupujúci
si bol vedomý toho, že ide len o dočasný stav a že trafostanica a elektrické vedenie budú premiestnené.
Vzdušné elektrické vedenie sa nachádzalo na tom istom pozemku ako trafostanica a to znamená, že
išlo o pozemok parc.č. 6/17. Močiar sa nachádzal asi na uvedených troch pozemkoch podľa zmluvy a

to parc.č. 6/24, 6/25 a 6/12 a išlo o veľký močiar. Elektrická káblová prípojka v zmluve nie je uvedená
a ani tam nemôže byť uvedená, pretože vôbec nevedeli, kadiaľ tento kábel bol vedený a na ktorých
pozemkoch sa nachádza. Túto vedomosť nemal ani svedok a ani predávajúci spoluvlastníci pozemkov.
Nebolo ani zrejmé, či elektrické káblové vedenie prechádza práve cez tie pozemky, ktoré boli predmetom
zmluvy s P. Zábrodským a či náhodou sa nenachádza na iných pozemkoch, ktoré boli vytvorené z

pôvodnej pozemnoknižnej parcely. V stavebnom konaní pre spoločnosť R. ČS nevznikol žiaden probléma svedok nevie o tom, že by vlastníci pozemkov neboli dali nejaký potrebný súhlas na stavbu. Bližšie
skutočnosti ku stavebnému konaniu svedok nevedel uviesť.

F. L.. Y. U. vo svojej výpovedi 6.5.2011 zotrval na svojej predchádzajúcej svedeckej výpovedi. Uviedol

že pre odstup času už si presne nespomína na všetky podrobnosti, ale po nadobudnutí účinnosti zákona
o reštitúciách Dr. K. sa podieľal na reštitúcii pozemkov časti rodiny B., a to právnych nástupcov po P.
B. a svedok zastupoval ďalšiu časť rodiny po pôvodnom vlastníkovi I. B.. Vo veci bol uplatnený nárok
a bolo aj vydané rozhodnutie o vydaní pozemkov, kat. územie M. a až po tom, keď už boli oprávnené
osoby zapísané na LV, tak prišiel konateľ navrhovateľa za Dr. K. a bol tam prítomný asi aj svedok,

že má záujem o určité pozemky na výstavbu firmy. Bola aj uzavretá dohoda a spoločnosť R. odkúpila
časti pozemkov, ktoré v reštitúcii nadobudla rodina B.. Svedok bol prítomný pri rozhovoroch ohľadne
pripojenia na transformátor a odber elektrickej energie a spomínal si aj na to, že tento transformátor mal
byť presunutý na iné miesto. Pripojenie malo viesť najkratšou možnou cestou. Uvažovalo sa o tom, že by
mal vyť zhotovený geometrický plán, ktorý mala dať vyhotoviť spoločnosť Aluma, práve z toho dôvodu,
aby bolo možné zapísať vecné bremeno v katastri nehnuteľnosti a k tomu bolo potrebné vyhotoviť a

predložiť aj geometrický plán. Svedok uvádzal že potom bol chorý, ale Dr. K. ho informoval o ďalšom
postupne. Nebol ale oboznámený s tým či bol vyhotovený geometrický plán, z ktorého by bolo zrejmé
kadiaľ bude viesť elektrická prípojka pre spoločnosť Aluma. Pri týchto rozhovoroch ohľadne vyhotovenia
geometrického plánu bol prítomný aj C.. X. ako konateľ spoločnosti.

F. Ing. U. F. uviedol, že pozná navrhovateľa ako konateľa spoločnosti a odporcovia sú jeho susedia

a má s nimi bežné susedské vzťahy. Uviedol, že pozemok kúpili v roku 2004 od pána Zábrodského,
a to v podobnom období kedy kupovali pozemok aj odporcovia. O žiadnom kábli, ktorý by sa mal
nachádzať na pozemku nevedeli a aj sa pýtali predávajúceho na ťarchy a aj to zisťovali v katastri a práve
z toho dôvodu kupovali tento pozemok, keďže nebol zaťažený žiadnymi ťarchami. Až keď robili úpravy
pozemku, niekedy v rokoch 2004 a 2005, zistili, že cez ich pozemok je vedená elektrická prípojka. Ďalej

uviedol, že možno v časových údajoch došlo v jeho výpovedi k omylu a posunu o jeden rok. Svedok
nevidel kúpnu zmluvu, ktorou pozemok nadobudol jeho právny predchodca pán K.

Svedok Jozef Trnka uviedol, že bol starostom obce Krasňany v rokoch 2000 až 2006. Svedok nikdy
nevidel žiadnu dokumentáciu, ktorá by sa týkala elektrickej prípojky na pozemku odporcov, ani nevedel
že tam sa nachádza nejaký kábel v pozemku. Keď podali odporcovia žiadosť o vydanie stavebného

povolenia a predkladali príslušné doklady, nebolo z nich zrejmé, že na pozemku by sa mali nachádzať
nejaké inžinierske siete. Keď nastúpil do funkcie, tak objekt spoločnosti Aluma už bol postavený,
takže predpokladal že tam boli aj zrealizované inžinierske siete, ale nemal dôvod bližšie sa zaujímať
o elektrické prípojky.

F. C.. U. V. uviedol, že vykonával funkciu starostu v M. v rokoch 1990 až 2000 a opätovne teraz od roku

2010. Pokiaľ ide o predmetné pozemky, tak tieto v rámci delimitácie ako majetok štátu prešli na obec
a obec chcela vytvoriť polyfunkčné objekty, a to rodinné domy, miestnu komunikáciu a ďalšie. Na to
ale bol podaný návrh rodinQ. a bola to obec, ktorá vydávala pozemky ako povinná osoba. Spoločnosť
Aluma kupovala pozemky už od rodiny Hložných, a to za účelom výstavby závodu. Potvrdil aj to, že stará
trafostanica bola prekladaná na iné miesto a po preložení bola uložená elektrická prípojka tak ako je

predmet konania. Táto elektrická prípojka mala viesť popri ceste v metrovom páse medzi cestou a medzi
rigolom a svedok uvádzal, že táto časť nebola predmetom vydania reštituentom, aj keď následne bola
už predmetom uzatvorených kúpnych zmlúv. Svedok ďalej uvádzal, že si aj spomína v ktorých miestach
je položená elektrická prípojka a skutočne vedie po okraji pozemku odporcov.

Svedok L.. U. Z., starosta obce M. v rokoch 2006 až 2010 uviedol, že v uvedenom období keď bol

starostom sa neriešili otázky ohľadne elektrickej prípojky a poskytol len vyjadrenia na základe žiadosti
zo súdu a vychádzal z dokladov, ktoré našiel v archíve.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina 27C/204/2008-148 zo dňa 6.7.2009 bol návrh v celom rozsahu
zamietnutý. Uznesením Krajského súdu v Žiline 8 Co/317/2009-218 zo dňa 29.12.2009 bol rozsudok
OS zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie s tým, že nariadil doplniť dokazovanie výsluchom svedka,vyžiadaním správ od Stredoslovenskej energetiky a.s., D. M. a pripojením spisov Obvodného úradu
životného prostredia v Žiline a Pozemkového úradu Žilina a uviedol, že bude potrebné zabezpečiť aj
geometrický plán.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd

osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je platným Občianskym zákonníkom považované

za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom
osobitne určených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu, vyplývajúcemu z
domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané počas
ustanovenej doby nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Po splnení
zákonom určených podmienok tu k nadobudnutiu práva dochádza priamo zo zákona, pričom musia byť

zároveň splnené všetky ustanovené podmienky. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v takomto
prípade nadobúda oprávnený subjekt okamihom splnenia podmienok vydržania.

Z citovaného ustanovenia § 151o ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že nevyhnutnou
podmienkou daného spôsobu nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým existencia právneho
dôvodu, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v

dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) na jednej strane jemu patrí
právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný
strpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, aby oprávnený subjekt toto právo po
zákonom určenú dobu nerušene pre seba aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby
dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom.

Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec
alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky
musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je subjektom práva, ktoré
vykonáva, prípadne že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva.Dobrá viera je vnútorný psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že na oprávnenú držbu nepostačuje
obyčajná subjektívna dobrá viera, ale oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom ku všetkým
okolnostiam“. Túto skutočnosť je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska

samotného účastníka. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli v ňom vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí.

Na vydržanie práva nestačí, ak niekto sa ujme držby, ale táto držba musí byť oprávnená. Pokiaľ by sa
nadobúdateľnehnuteľnostiuspokojillensústnymoznámenímprevodcu,žesvlastníctvomnehnuteľnosti
je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom takáto okolnosť nie je uvedená v zmluve o

prevode nehnuteľnosti a nadobúdateľ sa o existencií tohto práva nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom
ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu toto právo patrí, lebo pri normálnej opatrnosti, ktorú možno
od neho požadovať, by si existenciu tohto práva prípadne právneho titulu, ktorý mal za následok jeho
vznik, overil.

Nepostačuje len správanie, ktoré by mohlo byť obsahom takéhoto práva napr. prechádzanie cez cudzí
pozemok; takéto správanie ak má dôjsť k vydržaniu musí byť vykonávané ako právo a ten, kto sa

takto správa, musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je subjektom tohto
vykonávaného práva. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva,
ktoré zodpovedá vecnému bremenu, napr. prechádza cez cudzí pozemok, ešte neznamená, že je
držiteľom tohto vecného práva.

Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si určité právo prisvojuje. K

naplneniu dobrej viery nestačí, aby tvrdené právo k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho,
aby vlastník nehnuteľnosti bránil jeho výkonu, prípadne tvrdí sa, že bolo vykonávané „od nepamäti“.
Nadobúdateľovo presvedčenie o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí a že
nejedná bezprávne, musí byť podložené dôvodmi, ktoré ho oprávňujú k takémuto presvedčeniu, teda
musia tu existovať okolnosti, ktoré svedčia o poctivosti nadobudnutia práva napr. existencia zmluvy,

ktorá je pre určitú vadu neplatná. Pokiaľ vlastník s výkonom tvrdeného práva súhlasí resp. trpí
takýto výkon ide o výprosu a takýto súhlas môže kedykoľvek odvolať. Takýto súhlas nemôže ani
založiť dobrú vieru o existencií práva, ktoré by malo povahu vecného bremena. Tým menej by mohlo
dobrú vieru založiť faktické konanie, ktoré bolo protiprávne. Nemožno tu totiž prehliadať, že právo,
ktoré zodpovedá vecnému bremenu, obmedzuje vlastníka veci. Preto ten, kto sa domáha ochrany

tvrdeného práva, zodpovedajúceho vecnému bremenu, musí spoľahlivo preukázať splnenie všetkých
zákonných predpokladov pre vznik tohto práva uvedeným spôsobom. Ak teda niekto tvrdí, že má k
veci právo zodpovedajúce vecnému bremenu, musí tvrdiť mimo iné aj okolnosti, na základe ktorých
možno usudzovať na jeho dobrú vieru, teda okolnosti, ktoré dokazujú poctivosť nadobudnutia práva
a nielen samotnú dobrú vieru, ako svoje vnútorné presvedčenie. Súčasne musí označiť dôkazné

prostriedky, ktoré sú spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení. V opačnom prípade musí
znášať nepriaznivé následky nesplnenia tejto povinnosti.

Vydržacia doba, pokiaľ ide o právo zodpovedajúce vecnému bremenu je desaťročná a musí byť
nepretržitá. To neznamená, že držiteľ musí celú dobu vec fyzicky držať, ale ide o to, aby v priebehu
vydržacej doby nenadobudol držbu niekto iný. Zmena v osobe vlastníka držanej veci nemá vplyv na

vydržaciu dobu. Ak ale dôjde k zmene držiteľa, je potrebné posúdiť, či aj nový držiteľ je držiteľom
oprávneným. Vydržanie začne plynúť znovu, za splnenia zákonných podmienok si nový držiteľ môže
započítať aj dobu, počas ktorej právo vykonával ako oprávnený držiteľ jeho právny predchodca.

Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel
k takému záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný a nie je v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami a ich výkladom, a tak bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý.

Navrhovateľ sa domáhal svojho práva o uloženie povinnosti odporcom a uvádzal, že tu došlo k vzniku
vecného bremena titulom vydržania tak, ako je špecifikované v rozsudočnom návrhu v zmysle §
151o ods. 1) a nasl. Občianskeho zákonníka. Základnou podmienkou pre nadobudnutie práva titulomvydržania je existencia právneho dôvodu, na základe ktorého by navrhovateľ prípadne jeho právny
predchodca so zreteľom na všetky okolnosti bol v dobrej viere, že mu vzniklo právo k cudzej veci,
spôsobilej byť obsahom vecného bremena a na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto

práva. Tieto skutočnosti v konaní preukázané neboli.

Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť,
teda i k právnemu dôvodu ("titulu"), ktorý by mohol mať za následok vznik práva (napr. zo zmluvy,
ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby, pričom neplatnosť spočíva
v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné

odborné predpoklady a pod.). Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z hľadiska objektívneho,
teda podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno na ňom požadovať, nemal a nemohol
mať pochybnosti, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. (viď rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 28.04.1997 spis. zn. 2 Cdon 1178/96, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
07.06.2001 spis. zn. 22 Cdo 595/2001) Na tomto mieste si dovolí súd poukázať na súčasnú judikatúru
Najvyššieho súdu SR, ktorá formulovala z hľadiska vymedzenia dobromyseľnosti držby nasledovný

záver: „dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O

dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho

posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného
práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu
zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.
Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a

pripúšťa rôzny výklad. (pozri napr. uznesenie NS SR spis. zn. 4Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 alebo
uznesenie NS SR spis. zn. 5 Cdo 30/2010 zo dňa 01.03.2011)

Navrhovateľ odvodzoval vznik práva podľa prehlásenia zo dňa 29.9.1994, podľa ktorého pôvodní
spoluvlastníci I. B., M. B., C. X. B. a X. Y. súhlasili s realizáciou výstavby inžinierskych sietí na pozemno-
knižnej parcele č. 844/1, zapísaná vo vložke 419 kat. územie M.. Zároveň vychádzal aj z potvrdenia

obce M. zo dňa XX.X.XXXX a vyhlásenia vtedajšieho starostu C.. U. V. zo dňa XX.X.XXXX, že obec
M. v roku XXXX dala súhlas firme Aluma ČS k uloženiu inžinierskych sietí, a to na parcele č. KN 6/1
zapísaná na LV č 1 kat. územie M.. Ďalej navrhovateľ odôvodňoval splnenie podmienok na vydržanie
na základe právoplatne vydaného kolaudačného rozhodnutia, ktorým boli tieto siete skolaudované, a to
od doby nadobudnutia právoplatnosti 25.11.1995 a uvádzal, že až do roku 2008 navrhovateľa resp. jeho

právneho predchodcu nikto v užívaní sietí nerušil a navrhovateľ nemal dôvod pochybovať, že elektrický
kábel bol položený legálne a mohol by vzniknúť nejaký problém v súvislosti s jeho uložením. Taktiež aj
z výsledkov ďalšieho dokazovania vyplýva splnenie podmienok na vydržanie podľa vyššie uvedených
citovaných zákonných ustanovení, ako uviedol navrhovateľ vo svojom záverečnom vyjadrení.

Súd dospel k takému záveru, že tak navrhovateľ ako aj jeho právny predchodca nepreukázali v konaní

dobromyseľné nadobudnutie práva, ktoré zodpovedá vecnému bremenu tak ako je vymedzený predmet
konania.

Súd poukazuje na to, že dobromyseľnosť ako podmienka pre vydržanie tu musí existovať už od
samého počiatku nepretržite po celú vydržaciu dobu. K rovnakému záveru o absencii dobromyseľnosti
právnych predchodcov navrhovateľa ako nevyhnutnej podmienky pre vydržanie by súd dospel aj s

poukazom na to, že považoval vo svetle vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (uznesenieNS SR spis. zn. 4Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010, rovnako uznesenie NS SR spis. zn. 5 Cdo
30/2010 zo dňa 01.03.2011) za ich neospravedlniteľný právny omyl vychádzajúci z neznalosti následne
prijatého jednoznačne formulovaného ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č.

131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991 (resp. následne ust. § 151o ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zneniach účinných od 01.01.1992). Uvedené ustanovenia totiž jednoznačne vznik práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu odvodzovali zo zákona, z rozhodnutia oprávneného (príslušného)
orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu (schválenia dohody dedičov). Navrhovateľ však
existenciu ani jedného takéhoto (čo i len domnelého titulu) svojho právneho predchodcu neosvedčil.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa z dôvodu nepreukázania jeho
aktívnej vecnej legitimácie, to znamená že je nositeľom práva, ktorému zodpovedá povinnosť na ktorú
mali byť odporcovia súdom zaviazaní, v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 OSP o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Okresný súd Žilinadňa 12.12.2012

JUDr. Jana Scholtzová

s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia: Surovková Slávka