Rozsudok – Majetok – Poriadok vo verejných ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava I

Judgement was issued by JUDr. Roman Fitt

Legislation area – Trestné právoMajetok and Poriadok vo verejných veciach

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 3T/167/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306010706
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Fitt

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1306010706.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Fitta

a prísediacich Jarmily Frohlichovej a Terézie Molnárovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa
21.11.2012 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. E., nar. XX.XX.XXXX v U., r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom T. Č.. XXX, nezamestnaný,
vo väzbe v predmetnej veci od 18.02.2006 do 11.12.2007,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

1.dňa20.10.2005voT.Č..XXXuzatvorilúverovúzmluvučísloXXXXXXXsospoločnosťouPohotovosťs.
r. o. Bratislava, na základe, ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 14.000,- Sk, pričom pri jej uzatváraní
predložil potvrdenie o výške príjmov zamestnávateľa W. Y., Bratislavská č. XX, Senec, napriek tomu, že v

tejto spoločnosti nepracoval, dohodnuté splátky úveru neplatil, čím poškodenej spoločnosti Pohotovosť
s. r. o. Bratislava spôsobil škodu vo výške 14.000,- Sk,

2.v čase od 25. decembra 2005 do presne nezisteného času dňa 31.decembra 2005 vo Vištuku, pred
domov č. XXX odcudzil z od parkovaného osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia RS, čiernej
farby, EČ: U. - XXXFI, štyri kusy elektrónových kolies v hodnote 28.592,- Sk, čím poškodenej spoločnosti
OTP Leasing a. s. Bratislava spôsobil škodu vo výške 28.592,- Sk,

3.v čase od 21.45 hod. do 22.15 hod. dňa 18.februára 2006 za obcou Dubová, časť Lindava háj viedol
osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, EČ: R. XXXBG, modrej farby, ktorého majiteľkou je X.
F.H., počas prenasledovania hliadkou OO PZ Modra a pracovníkmi kriminálnej polície, nezastavil na
opakované výzvy príslušníkov PZ, ktorí mu dávali znamenie baterkou s červeným svetlom, výstražným
svetelným a zvukovým znamením a taktiež bol vyzvaný prostredníctvom rozhlasového zariadenia VRZ
s výstrahou, že bude použitá služobná zbraň, vzhľadom k tomu, že nereagoval na výzvy príslušníkov
PZ, títo začali strieľať na pneumatiky páchateľovho vozidla, ktorý ďalej pokračoval v jazde, na čo sa

ho príslušníci kriminálnej polície pokúsili predbehnúť, pričom keď sa dostali na jeho úroveň, obv. H.
E. úmyselne pravým bokom vozidla narazil do ľavého boku vozidla pracovníkov kriminálnej polície, po
kolízii prešiel cca. 200 metrov a zastavil,

t e d a

v bode 1- vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a spôsobil tak škodu nie nepatrnú,

v bode 2

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak škodu nie nepatrnú,

v bode 3

- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a taký čin spáchal závažnejším
spôsobom konania,

č í m s p á c h a l
v bode 1

- trestný čin úverového podvodu podia § 250a ods. 1 Tr. Zákona účinného v čase spáchania skutku,

v bode 2

- trestný čin krádeže podia § 247 ods. 1 Tr. Zákona účinného v čase spáchania skutku,

v bode 3

- zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zákona

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 323 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona a § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods.
1 Tr. zákona k úhrnnému a zároveň súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do Ústavu

pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Pezinok, čk. 2T 147/2009 zo dňa 10.12.2009 z titulu uloženia súhrnného
trestu ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo k zrušeniu stratili svoj podklad.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel všetkého druhu na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa obžalovaný zaväzuje k náhrade škody voči poškodenej spoločnosti
Pohotovosť, so sídlom Račianska 42/A, Bratislava vo výške 464,71 € (14.000,- Sk), voči poškodenej
spoločnosti Krajské riaditeľstvo PZ Bratislava vo výške 532,82 € (16.052,- Sk), voči poškodenej X. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, R. vo výške 628,69 € (18.940,- Sk), voči poškodenej spoločnosti
OTP Leasing a.s. so sídlom Tallerova č. 10, Bratislava vo výške 949,08 € (28.592,- Sk).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku sa poškodená spoločnosť Pohotovosť, so sídlom Račianska č. 42/A,
Bratislava odkazuje so zvyškom svojho nároku na náhradu škody na občianske - súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom poškodených resp. zástupcov
poškodených organizácii a to H.. D. X., T. H., T. W., prečítaním nároku na náhradu škody zo strany

poškodených, ktorí sa na hlavné pojednávanie, v ktorom súd započal s prejednaním predmetnej trestnej
veci nedostavili a to poškodeného G. H., X. F., J.. E. H., ďalej výsluchom samotného obžalovaného H.
E., výsluchom svedkov H.. D. X., T. H., T. W., J.. E. H., R. T., W. T., N. T., R. F., J. J., X. F.H., N. Z., J.. Z.
X., prečítaním výpovede svedka z prípravného konania procesným postupom a to J. R. a J. Y., ako aj
prečítanímznaleckýchposudkovpodanýchznalcamizodboruzdravotníctvaafarmácieJ..J.Č.aJ..P.J.
ako aj prečítaním znaleckého posudku kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, znaleckého posudku

znalca z odboru cestnej dopravy a odhadu hodnoty motorových vozidiel Z.. O. ako aj oboznámením sa
s listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály i celým spisovým materiálom na vec sa
vzťahujúcim.

Zástupkyňa poškodenej organizácie H.. D. X. uplatnila škodu za poškodenú organizáciu Krajské

riaditeľstvo policajného zboru Slovenskej republiky vo výške 16.052,- Sk a žiadala, aby obžalovaný
bol zaviazaný v plnej výške k náhrade uplatnenej škody voči poškodenej organizácii. Splnomocnená
zástupkyňapoškodenejorganizácieďalejuviedla,žeškodabolavyčíslenánazákladevystavenejfaktúry
za opravu služobného motorového policajného vozidla.

Poškodený T. H. vypovedal, že čo sa týka škody žiadna škoda mu nevznikla.

Poškodený T. W. ako poškodený taktiež žiadnu škodu neuplatnil.

Vzhľadom k tomu, že na hlavné pojednávanie, v ktorom súd otvoril prejednanie predmetnej trestnej veci

sa nedostavili poškodený G. H., X.Í. F. G. J.. E. H., súd procesným postupom podľa § 256 ods. 2 Tr.
poriadku prečítal ich nároky na náhradu škody, ktoré uplatňovali v prípravnom konaní.

Poškodený G. H. ako splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti Pohotovosť podľa § 46 Tr.
poriadku v prípravnom konaní uplatnil škodu vo výške 52.910,- Sk, pričom táto suma zahŕňa aj peňažnú

hotovosť navýšenú o úroky a sankčné poplatky. Zároveň žiadal, aby bol obžalovaný povinný uhradiť
takúto školu.

Poškodená X. F. v prípravnom konaní po náležitom poučení podľa § 46 Tr. poriadku prehlásila, že
sa pripája k trestnému konaniu a zároveň žiada, aby súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť jej

vzniknutú škodu vo výške tak ako bola vyčíslená znalcom a to 18.940,- Sk.

Zástupca poškodenej spoločnosti OTB Leasing a. s. Bratislava J.. E. H. v prípravnom konaní podľa § 46
Tr. poriadku sa pripojil k trestnému stíhaniu a súčasne navrhol, aby súd uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť vzniknutú škodu spoločnosti s tým, že škoda predstavuje opravu vozidla Škoda Octavia 1.8

Turbo RS, EČ: U. XXX A. ako aj náklady na zakúpenie hliníkových elektrónových diskov a pneumatík.
Na základe odborného vyjadrenia bola potom škoda vyčíslená na sumu 28.592,- Sk.

Obžalovaný H. E. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. a) Tr. poriadku a prehlásil, že sa cíti nevinný vo všetkých bodoch obžaloby. Ku skutku v bode 1,

2 obžaloby vypovedal, že spáchanie týchto skutkov v plnom rozsahu popiera, v ďalšom využil v týchto
bodoch svojej zákonné právo s tým, že ďalej k týmto bodom nebude vypovedať. K bodu 3 obžaloby
obžalovaný uviedol, že zo spáchania skutku sa necíti byť vinný, pretože nemal v úmysle do nikoho
s vozidlom naraziť. Na otázky zo strany prokurátora, aby obžalovaný uviedol prečo nezastavil, keď
vychádzal z pumpy a videl, že ho zastavili príslušníci PZ v služobnom motorovom vozidle, obžalovaný

uviedol, že nezastavil z toho dôvodu, že nemal pri sebe vodičský preukaz. Potom následne vyhodil
štyri smerovky, chcel zastať, ale policajti začali na jeho auto strieľať a ohrozovali ho na živote, preto zo
strachu o život pokračoval v jazde. Na ďalšie dotazy zo strany prokurátora, aby obžalovaný uviedol či
je pravda to, že spolujazdcovi, ktorý s ním bol v danom čase vo vozidle uviedol, že nezastaví z toho
dôvodu, že keď ho chytia dostane dvanásť rokov basu, obžalovaný vypovedal, že to nie je pravda, jeho

spolujazdec vôbec žiadne veci v aute nehovoril, bol nafetovaný už v danom čase čo potom následnetvrdil bolo z toho dôvodu, že policajti ho bili čo videl na vlastné oči. Bili ho ešte tam, keď zastavili pri
aute. To, že jeho spolujazdec bol nafetovaný si dovoľuje tvrdiť z toho dôvodu, že mu sám povedal, že
už tretí deň je hore, už nemali peniaze, popredali rôzne veci napríklad autorádio z auta a podobne.

Na dotaz, aby obžalovaný uviedol či príslušníci PZ mu dávali znamenie na zastavenie baterkou a či
potom následne použili aj výstražné znamenia, to znamená majáky na vozidle, sirénu, pred tým než boli
použité služobné zbrane obžalovaný uviedol, že čo sa týka baterky nevie akým spôsobom by mu dávali
baterkou znamenie na zastavenie, keď sa nachádzali za ním. Pripustil však, že policajti na služobnom
motorovom vozidle mali pustené majáky aj sirénu, ale žiadne iné znamenia k zastaveniu neregistroval.

Na dotaz prečo teda nezastavil, keď počul výstrely a či vôbec počul strieľať obžalovaný vypovedal,
že je pravda, že počul hneď jeden výstrel, ktorý zasiahol jeho vozidlo do kufrovej časti. Je pravda,
že pokračoval napriek tomu ďalej v jazde, ale nezastavil z toho dôvodu, že sa začal obávať o svoj
život. Jeho obavu potom odôvodňoval aj ďalší priebeh okolností, kde evidentne mu zachránila život
hlavová opierka sedadla vodiča, kde guľka bola zastavená vedením hlavovej opierky, ktoré je kovové
do ktorého guľka narazila. Na to ako rýchlo s vozidlom unikal obžalovaný vypovedal, že spočiatku unikal

cca 140 - 160 km/h, potom však ako mu boli prestrelené pneumatiky vozidla, vozidlo začalo lietať po
ceste už sa nemohol pohybovať takou rýchlosťou. Na to ako došlo k zastaveniu samotného vozidla
obžalovaný vypovedal, že potom čo bol zasiahnutý do ramena tak sa zvalil na stranu spolujazdca cez
ručnú brzdu smerom k nemu a v takejto polohe zatiahol ručnú brzdu a tým vozidlo zastavilo. Na ďalšie
dotazy okrem iného obžalovaný vypovedal, že keď sa blížili prenasledujúce vozidlá, ktoré jazdili za ním

či tieto boli označené príslušnosťou vozidiel policajného zboru Slovenskej republiky, to znamená farebne
podľa majákov a podobne obžalovaný vypovedal, že prvé vozidlo, ktoré ho začalo prenasledovať pri
pumpe Avanti bolo evidentne policajné, to druhé vozidlo označené nebolo, hoci počas toho ako bol
prenasledovaný policajným vozidlom vnímal iba to policajné vozidlo a to druhé vnímal až po nehode.
Toto označené príslušnosťou policajného zboru nebolo. To akým spôsobom došlo k poškodeniu vozidiel

obžalovaný vypovedal, že k poškodeniu vozidla pri nehode bolo mierne poškodené, pričom sa jednalo
o to druhé policajné vozidlo bez označenia, jednalo sa o poškodenie v motorovej časti. Vozidlo zelenej
farby, továrenskej značky Škoda Fábia, ktoré bolo poškodené, minimálne na ňom bol oškretý iba blatník,
pričom k tomu došlo tým spôsobom, že ako po prestrelení pneumatík sa snažil dostať z ľavého jazdného
pruhu späť doprava, pretože nechcel mať kolíziu s protiidúcim vozidlom. Vozidlo, ktoré riadil on malo

minimálny kontakt už s uvádzaným policajným vozidlom zelenej farby, kde ucítil ani nie náraz, ale iba
také škrtnutie, čo koniec koncov korešponduje s tým, že vozidlo bolo takým spôsobom akým uvádza
poškodené, pretože potom v tom istom vozidle ho viezli na obhliadku vozidla na Rendéz. Poškodenie
bolo iba na ľavom prednom blatníku a poškodená bola aj malá bočná smerovka na vozidle.

Následne súd podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítal výpovede obžalovaného z prípravného konania,
ktoré učinil ku skutkom v bode 1, 2 obžaloby na návrh prokurátora, keďže v prípravnom konaní k týmto
bodom obžalovaný vypovedá diametrálne odlišne a to tak, že v podstate v prípravnom konaní spáchanie
týchto skutkov v bode 1, 2 priznáva.

Obžalovaný H. E. v prípravnom konaní ku skutku v bode 1 obžaloby vypovedal, že to čo sa popisuje v
uznesení o vznesení obvinenia je pravda a je mu to ľúto. Skutočnú reálnu škodu je ochotný nahradiť.

Ku skutku v bode 2 obžaloby v prípravnom konaní obžalovaný vypovedal, že skutok, ktorý sa mu kladie
za vinu v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 21.02.2006, že vozidlo Škoda Octavia si požičal od J.

priezvisko nevie, pričom vozidlo si požičal na dva dni a zaplatil mu 4.000,- Sk. Keď išiel s Octaviou z
Bratislavy za Ivankou pri Dunaji smerom na Zálesie mal dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu
vozidla. K nehode došlo tým, že narazil s vozidlom Škoda Octavia do zvodidiel. Škoda na vozidle nebola
veľká, preto ju nehlásil na polícii, pretože si ju chcel svojpomocne opraviť. Vozidlo bolo pojazdné s týmto
prišiel domov, pričom v servise v obci Dubová mu povedali, že do ďalšieho dňa by boli schopný vozidlo

opraviť aj s nastriekaním čo by stálo cca 7.000,- Sk. Na to zavolal J., ktorému oznámil, že s vozidlom
havaroval, že oprava bude stáť 7.000,- Sk a povedal mu, aby sa nehneval. J. bol značne rozrušený
zvýšeným hlasom mu oznámil, že jeho to nezaujíma, že on prehral na automatoch 20.000,- Sk a teda
veľa peňazí, založil aj svoj telefón a chce od neho 20.000,- Sk a keď mu ich do hodiny nedonesie, že
sa bude s ním inak baviť. Obžalovaný ďalej vypovedal, že J.K. povedal, že práve on je mu dlžný 5.000,-

Sk, ktoré mu v minulosti dal za to, že mu mal požičať auto, ale k požičaniu nedošlo. Preto sa nahneval,
rozhodol sa, že Škoda Octavia, ktoré mal zmontoval dole štyri kusy kolies a tieto následne predal N. T. z
Č. za sumu 6.000,- Sk. Kolesá mu pomáhal odviezť jeho kamarát R. F. z T.. Kolesá odmontoval z vozidla
v doobedňajších hodinách dňa 31.12.2005 v obci Vištuk pred domom č. XXX a o dve hodiny ich predalv obci Častá v pohostinstve N. T.. Následne na to ako kolesá predal volal J., aby si pre Octaviu prišiel a
túto si zobral, pretože on sám sa mu bál vozidlo odviezť, pretože sa viackrát u nich doma vyhrážal, že mu
ublíži. Je si vedomý toho, že spravil chybu, je mu ľúto svojho konania. S odstupom času si uvedomuje,

že vec nemal riešiť takým spôsobom, že predal kolesá, keď mu J. bol dlžný.

Vzhľadom k tomu, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný využil svoje právo a odmietol k týmto dvom
bodom vypovedať nebolo možné sa ho ani dotazovať na rozpory vo výpovediach k týmto daným dvom
bodom obžaloby.

Svedkyňa H.. D. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že zastupuje Krajské riaditeľstvo PZ Bratislava
s tým, že dostali k nahliadnutiu resp. k dispozícii zápis o dopravnej nehode s tým, že vozidlo, ktoré
patrí Krajskému riaditeľstvu PZ Bratislava sa opraví. Na týchto vozidlách sa vykonávajú opravy v
opravovniach Ministerstva vnútra SR. Následne po vykonaní opravy je zaslaná faktúra, z ktorej je zrejmá
výška spôsobenej škody, pričom k poškodeniu vozidla sa môže vyjadriť iba k tomu čo bolo uvedené

vo faktúre, to znamená podľa faktúry čo sa opravovalo. Vozidlo malo byť poškodené na ľavej časti
a to ľavé predné dvere, ľavý predný nárazník a spätné zrkadlo. Ona konkrétne poškodené motorové
vozidlo nevidela a ani nemala možnosť ho vidieť, napríklad z fotodokumentácie. Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru má ekonomický odbor, kde sa vykonáva ešte za účasti pracovníka tohto odboru
obhliadka poškodeného motorového vozidla priamo v opravovniach Ministerstva vnútra. Z toho potom

sa vykoná zápis o obhliadke a potom sa vozidlo opravuje tak ako vypovedala.

Svedok T. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v inkriminovanom čase vykonával službu ako
príslušník Kriminálnej polície spolu so svojím kolegom W., pričom sa nachádzali v Modre, keď dostali
informáciu, že v Budmericiach pri čerpacej stanici Avanti sa má nachádzať H. E.. Vydali sa na uvedené

miesto, kde z ich smeru jazdy v Budmericiach po čerpaciu stanicu Avanti je ľavotočivá zákruta a potom
nasleduje mostík a na pravej strane benzínové čerpadlo Avanti. Na úrovni tohto mostíka sa nachádzalo
služobné motorové vozidlo PZ, pričom obžalovaný s motorovým vozidlom prechádzal popri tejto hliadke.
Jeden z kolegov policajtov dával rukou na znamenie k zastaveniu a služobné motorové vozidlo PZ malo
už aj zapnuté výstražné majáky. Následne potom čo obžalovaný prešiel túto hliadku a nezastavil, hliadka

za ním vyrazila, začala ho prenasledovať, pričom oni vzápätí sa otočili od krajnici do protismeru a začali
obe vozidlá tak isto prenasledovať. Pred nimi ako už uviedol sa pohybovalo služobné motorové vozidlo
hliadky OO PZ Modra a pred nimi sa ešte pohyboval obžalovaný na motorovom vozidle. Obžalovaný
unikal smerom do Budmeríc do uličiek, pričom tam sa nedalo jazdiť moc rýchlo, nakoľko tieto boli ešte
zľadovatelé,alehlavnécestybolimokré.Videlaajpočul,žekolegazhliadkyOOPZModramalspustené

majáky aj sirénu, pričom keď dával znamenie a vyzýval obžalovaného k zastaveniu cez zariadenie, ktoré
je ešte namontované na služobných vozidlách, kedy musí sirénu odstaviť, ho zreteľne počul, že mu
dával povely zastavte. Následne potom sa pokračovalo po tej dlhšej ceste v Budmericiach, kde videl,
že kolega v policajnom vozidle použil služobnú zbraň a to tak, že strieľal smerom do vzduchu, pričom
videl aj výšlach hlavne z jeho služobnej zbrane, pričom strieľal spolujazdec v hliadke OO PZ Modra pán

T.. V danom čase v tomto služobnom motorovom vozidle riadila jeho kolegyňa. Následne po tom čo
sa takto dostali až na hlavnú cestu smerom na Modru, kde opustili dedinu tam hliadka OO PZ Modra
použila služobnú zbraň aj voči vozidlu. Koľko výstrelov padlo presne nevie. Vie, že hliadka OO PZ Modra
vzhľadom k tomu, že obžalovaný išiel veľmi rýchlo a unikal, nevie odhadnúť či hliadka OO PZ Modra si
netrúfala tak rýchlo ísť resp. nebolo v technických možnostiach ich vozidla prenasledovať obžalovaného,

takže oni hliadku OO PZ Modra predbehli, čím sa vlastne dostali za obžalovaného a oni pokračovali v
prenasledovaní. Vzápätí sa potom dostali až vedľa obžalovaného. Chceli ho predbehnúť, ale to bolo až
potom, keď kolega použil tri alebo štyrikrát služobnú zbraň, pričom obžalovaný mal prestrieľané obidve
zadné gumy a potom mu prestrelil kolega predné, ak si dobré spomína, tak ľavé koleso a vtedy dostal
sa na úroveň obžalovaného a vtedy došlo ku kontaktu vozidiel. Vzápätí potom obžalovaný zastavil, za

nimi išla hliadka OO PZ Modra, ktorá ich dobehla a potom ešte ďalší kolegovia z kriminálnej polície.
Na otázku zo strany prokurátora, aby svedok uviedol, či obžalovanému dávali znamenia k zastaveniu
svedok vypovedal, že v počiatku, keď došlo k prenasledovaniu, za obžalovaným sa pohybovala hliadka
OO PZ Modra, v služobnom motorovom vozidle polície, kde jednoznačne boli dávané znamenia ako
výstražné svetelné tak aj zvukové po tom, keď prebrali prenasledovanie oni, nemohol obžalovaný počuť

výstražné znamenia, pretože ich vozidlo nebolo vybavené majákom, mali iba kolegovia, ktorí sa potom
pripojili za nimi ako tretí. Toto vozidlo tiež patrilo kriminálnej polícii, ktoré malo iba blikajúci majáčik bez
zvukového prídavného zariadenia t. j bez sirény. Títo však do celej akcie prakticky nezasiahli, nakoľko
došli už až v jej závere. V ďalšom svedok na dotazy vypovedal, že jeho kolega vo vozidle jednoznačnestrieľal z motorového vozidla, pretože to videl aj počul. Na dotaz, aby svedok uviedol či bolo vidieť,
že následkom prestrelených pneumatík obžalovaný strácal smer jazdy, spomaľoval, začal kľučkovať,
balansovať po ceste svedok vypovedal, že videl, že kolega použil služobnú zbraň proti vozidlu, pričom

nemôže tvrdiť, že hneď následkom zásahu do pneumatiky začal obžalovaný kľučkovať po ceste, pretože
obžalovaný takýmto spôsobom, že kľučkoval a po ceste jazdil od počiatku a to z toho dôvodu, aby
zabránil, aby ho buď hliadka, alebo hliadka OO PZ alebo oni mohli predbehnúť. Takto to aspoň vníma
on a je toho názoru, že kľučkovanie bolo z tohto dôvodu. Na dotaz zo strany prokuratúra, aby svedok
uviedol či obžalovaný do nich úmyselne narazil s vozidlom svedok vypovedal, že podľa jeho názoru

jednoznačne áno, nakoľko mal prestrelenú ľavú prednú pneumatiku a bolo by podľa jeho názoru ho
ťahalo doľava a nie doprava. Toto usudzuje z toho akým spôsobom obžalovaný jazdil pred tým, že vždy
keď zbadal svetlá a chceli ho obehnúť resp. predbehnúť vždy sa zaradil tak, aby ho nemohli predísť.
Naháňačka čo do dĺžky predstavovala úsek asi 15 - 20 km.

Svedok T. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v danom čase slúžil s kolegom H., keď dostali

informáciu, že obžalovaný sa má nachádzať v Budmericiach na čerpacej stanici Avanti. Ako náhle
prichádzali na určené miesto videli, že obžalovaný nerešpektoval znamenie k zastaveniu od hliadky OO
PZ Modra, na čo nastalo prenasledovanie a hliadka ho začala prenasledovať. Oni išli ako tretie vozidlo
vzápätí za nimi. Naháňačka prebiehala ešte v Budmericiach po uličkách. Obžalovaný vôbec nereagoval,
hoci za ním išla hliadka OO PZ Modra aj s majákmi aj sirénou. Dávali mu znamenia k zastaveniu, pričom

videl,žeobžalovanýďalejletelakoblázon,takistovidel,žehliadkaOOPZModrapoužilaslužobnúzbraň
a potom následne, keď hliadka OO PZ Modra nestíhala prenasledovanie prebrali oni. Tak isto vzhľadom
k tomu ako obžalovaný jazdil a nereagoval na výzvy bola použitá služobná zbraň, pričom vystrelil ako
hrozbu do vzduchu, následne potom zbraň použil proti vozidlu a snažil sa prestreliť pneumatiky vozidla.
Vie, že potom došlo k tomu, že vozidlo už malo prestrelené tri pneumatiky. Kolega, ktorý šoféroval sa

ho snažil predbehnúť vo svojom smere jazdy sprava, nakoľko obžalovaný sa nachádzal v tom čase v
protismere, pričom v momente, keď boli na jeden úrovni obžalovaný strhol svoje vozidlo a došiel do
kolízie s ich vozidlom. Od tohto momentu potom pokračoval ešte ďalej cca 200 metrov, pričom po tomto
momente on ešte dvakrát vystrelil na vozidlo asi po 200 metroch obžalovaný s vozidlom zastavil. Na
dotazyzostranyprokurátora,abyuviedolakoreagovalobžalovaný,keďsahosnažilipredbehnúťsvedok

vypovedal, že obžalovaný jazdil na plno medzi Budmericami a Modru rýchlosťou 160 km/h, pričom keď
sa ho snažili predbehnúť tak kľučkoval, preto ho ani predbehnúť v takejto rýchlosti nemohli. Tak isto v
tejto situácii sa nedala použiť ani služobná zbraň, bolo to vlastne až po prvú zákrutu, ktorá bola pred
KráľovoupriModreaažtamvtommomente,keďžeužmalprestrelenéobžalovanýpneumatiky,nemohol
tak rýchlo ísť a plával po ceste, pričom aj napriek tomu naschvál obžalovaný išiel v proti smere z dôvodu,

abyonakospolujazdecnemoholvočinemupoužiťslužobnúzbraň.Pokiaľobžalovanýnemalprestrelené
pneumatiky nemohli obžalovaného vzhľadom k spôsobu jeho jazdy predbehnúť. Na dotaz zo strany
prokurátora, aby svedok sa vyjadril k tomu či v momente, keď sa snažili predbehnúť obžalovaného, či
obžalovaný ich ohrozoval svojím vozidlom svedok vypovedal, že jednoznačne áno.

SvedokJ..E.H.nahlavnompojednávanívypovedal,žezastupovalleasingovúspoločnosťOTPLeasing,
pričom spoločnosť OTP Leasing leasovala motorové vozidlo značky Škoda Octavia 1,8 T, aspoň si myslí,
že sa jednalo o silnejší typ motorového vozidla, pričom nájomca uhradil iba prvotné splátky s tým, že
následne nedošlo k dohode o prevode leasingu na tretiu osobu, došlo k tomu, že nájomcu vyzvali na
vrátenie predmetu leasingu a to motorového vozidla a odstúpili od zmluvy. Vozidlo potom následne

bolo vrátené ich spoločnosti, avšak bez diskov a pneumatík, pričom následne sa dozvedeli, že tieto boli
odcudzené a vec bola v štádiu riešenia formou trestného stíhania políciou.

Svedok R. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase predmetného skutku, ktorý sa odohral
v inkriminovanom čase tak ako sa popisuje v obžalobe, bol velený do obchádzkovej služby, pričom

mali pridelené služobné motorové vozidlo ako hliadka v zložení jeho osoby a kolegyni J.. Kolegyňa
J. bola vodička služobného motorového vozidla a on bol spolujazdec. Následne dostali rádio stanicou
informáciu, že podozrivý H. E. by sa mal nachádzať na čerpacej stanici Avanti a podľa informácie
polície bol stíhaný pre trestnú činnosť s tým, že údajne sa snaží utiecť za hranice. Keď prichádzali na
čerpaciu stanicu Avanti v Budmericiach obžalovaný akurát s motorovým vozidlom vychádzal z čerpacej

stanice, na čo sa ho pokúšali zastaviť tým, že mu dávali znamenia k zastaveniu vozidla, na čo vôbec
nereagoval. Unikal po strede vozovky smerom po Budmericiach, po uliciach dediny. Začali ho teda
prenasledovaťnaslužobnommotorovomvozidle,niekoľkokrátmudávaliznameniakzastaveniuajvýzvy
k zastaveniu, na ktoré absolútne nereagoval, pričom boli už večerné hodiny, obžalovaný nebezpečnejazdil so svojím vozidlom pred nimi a unikal, pričom po tom čo boli všetky výzvy a znamenia k zastaveniu
bezúspešné použil hrozbu zbraňou tým, že dal varovný výstrel do vzduchu, pričom obžalovaný ani na
toto nereagoval. Použil potom teda svoju služobnú zbraň proti vozidlu tak, že strieľal na pneumatiky

pred nimi unikajúceho motorového vozidla. Vzápätí boli v kontakte cez rádio stanicu aj s hliadkou
kriminálnej polície, ktorá potom predbehla ich, keďže mali silnejšie motorové vozidlo a oni pokračovali
v prenasledovaní obžalovaného a oni boli v poradí ako druhý prenasledovateľ. Vie, že ďalšie hliadka
polície v Modre skrížila cestu tým že takýmto spôsobom sa pokúšali zastaviť obžalovaného, pričom však
obžalovaný ani na toto nereagoval a kolegovia, ktorí sa vo vozidle nachádzali sa stiahli, aby nedošlo

k poškodeniu motorového vozidla, poťažne k ujme na zdraví alebo životoch. Následne pokračovalo
prenasledovanie smerom na Modru - Kráľovú a Dubovú, pričom tak isto obžalovaný nereagoval ani
na výzvy hliadky kriminálnej polície, ktorí sa tak isto snažili obžalovaného zastaviť. Môže uviesť len
to, že obžalovaný jazdil vysoko nebezpečne vo vzťahu k ostatným účastníkom cestnej premávky, ktorí
jazdili v oproťajšom smere, to znamená v protismere. Spomína si na situáciu v zákrute pri kostole, kde
skoro došlo ku kolízie s oproti idúcim autom a k čelnej zrážke. Odtiaľ prenasledovanie pokračovalo v

smere do Častej, pričom hliadka kriminálnej polície sa dostala až na úroveň vozidla obžalovaného a
pokúšala sa ho vytlačiť, na čo obžalovaný reagoval tak, že úmyselne strhol svoje vozidlo a narazil do
vozidla hliadky kriminálnej polície. V danom čase však už obžalovaný jazdil s niekoľkými prestrelenými
pneumatikami,pričomužnemoholďalejunikať,načodošlokzastaveniuvozidla.Vzápätíbolobžalovaný
zadržaný tým spôsobom, že vodič t. j. obžalovaný a spolujazdec odmietali vystúpiť z motorového

vozidla, na čo potom bolo pristúpené k vozidlu. Otvorené dvere boli príslušníkom polície a zisťovalo
sa či obžalovaný a spolujazdec nie sú zranení, nakoľko boli použité aj služobné zbrane. S odstupom
času si už presne nepamätá či k nejakej ujme na zdraví došlo. Na otázky zo strany súdu, aby svedok
uviedol akým spôsobom boli dávané znamenia výzvy k zastaveniu svedok vypovedal, že sa jednalo o
všetky bežné a štandardné postupy a znamenia a to sú jednak zvukové aj svetelné, pričom služobné

motorové vozidlo malo spustené výstražné majáky, kde samozrejme sa menil aj tón sirény, tak isto boli
dávané aj hlasové zvukové znamenia cez reproduktor, zariadenia VRZ, ktoré je štandardnou výbavou
policajného vozidla opatreného majákmi. Tieto znamenia dávali počas celého prenasledovania, pričom
jazdili v tesnej blízkosti za vozidlom obžalovaného a je vylúčené, aby tieto znamenia nevidel resp.
nepočul. Dokonca v určitej chvíli sa dostávali aj pred vozidlo obžalovaného, pričom však to, aby ho

predbehli alebo aspoň sa dostali na jeho úroveň im obžalovaný znemožňoval tým, že kľučkoval pred nimi
a znemožňoval im svojou jazdou ho predbehnúť. Na dotaz či hliadka kriminálnej polície, ktorá následne
prevzala prenasledovanie, dávala nejaké znamenie k zastaveniu či aj táto hliadka použila zbrane svedok
vypovedal, že aj toto vozidlo bolo vybavené majákom, tak isto použili strelnú zbraň, on osobne v čase
včetne varovných výstrelov použil zbraň voči vozidlu asi v šiestich až v ôsmich prípadoch, to znamená,

vystrelil zo služobnej zbrane asi 6 - 8 krát.

Svedok W. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ohľadom elektrónových kolies z vozidla Škoda
Octávia môže uviesť, že sa nachádzal v Častej v reštaurácii na T. v spoločnosti N. T., pričom do
reštaurácie došiel aj obžalovaný a má pocit, že sa tam nachádzal aj pán F.. Počas rozhovoru započul, že

obžalovaný ponúkal na predaj kolesá pánovi T. alebo bližšie okolnosti už nevie len ako uviedol započul,
že sa jedná o nejaké kolesá. Na dotaz zo strany súdu, aby svedok uviedol, či vie presne špecifikovať
tie kolesá, či ich vidiel a vie za akú cenu sa ponúkali svedok vypovedal, že to už presne nevie, pretože
ich nevidel a ani k cene sa vyjadriť nevie.

Svedok N. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal že bol v reštaurácii v Častej, pričom tu obžalovaný mu
ponúkal na predaj elektrónové disky aj s gumami z vozidla Škoda Octávia. Presne sa nepamätá ani na
sumu, za ktorú ich ponúkal, ale malo to byť okolo 10.000,- Sk, pričom peniaze nemal, preto sa tam pýtal
nejakých chlapov či o to nemajú záujem. Vie, že sa tam potom obžalovaný dohodol s niekym na kúpe,
pričom disky boli aj kupujúcemu odovzdané, čo aj videl.

Svedok R. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný, ktorého pozná ho požiadal či by mu
nepreviezol kolesá pochádzajúce z vozidla Škoda Octávia, pričom on s tým súhlasil, zaparkoval svoje
vozidlo pri vozidle Škoda Octávia, kde ho zaviedol obžalovaný. Kolesá, ktoré boli potom zmontované
naložil on do svojho vozidla a potom spolu s obžalovaným previezli kolesá do Častej, kde obžalovaný

vystúpil a vyložil mu tieto kolesá. Čo sa s kolesami dialo ďalej si už nepamätá, vie že obžalovaný mi za
službu dal nejaké peniaze za benzín.Svedok J. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že presne sa už nepamätá kedy, ale je pravda, že
prevádzkoval auto požičovňu, kedy prevzal leasing od pôvodného užívateľa na vozidlo Škoda Octavia
RS, čiernej farby s tým, že tomuto majiteľovi dal 30.000,- Sk na to, aby vyplatil dopredu leasingové

splátky, aby neboli zbytočné problémy. Dohodli sa na tom, že dôjde o postúpenie leasingu na toto
motorové vozidlo na jeho osobu. Následne potom motorové vozidlo bolo požičané H. E. s tým, že za
požičanie vozidla mu zaplatil 5.000,- Sk. Za krátko na to sa s H. E. stretol na pumpe Avanti v Pezinku,
kde mu povedal, že nabúral s motorovým vozidlom Škoda Octávia RS, pričom na vozidle bol poškodený
blatník, na čo reagoval tak, že mu povedal, že mu vozidlo berie s tým, nech uhradí škodu, ktorá na

vozidle vznikla. H. E. však trval na tom, že vozidlo zostane u neho, nechá ho opraviť a následne mu
ho opravené vráti. Vozidlo mu však vrátené nebolo a on do dnešného dňa nemá vedomosť, kde sa toto
vozidlo nachádza. Svedok ďalej vypovedal, že mal vedomosť o tom, že H. E. bol na úteku pred skupinou
z podsvetia zvanou R., ktorí ho naháňali, chceli ho zabiť o tomto mal priamu vedomosť, pretože aj jemu
zo strany tejto skupiny bolo vyhrážané. Chceli, aby im H. E. chytil a priniesol, že im je dlžný nejaké
peniaze. V tejto situácii preto potom aj súhlasil s tým, že E. si vozidlo ponechá a vráti mu ho potom

opravené.

Svedkyňa X. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že čo sa týka skutku môže uviesť iba to, že presný
dátum si už nepamätá kedy k udalostiam došlo, ale v tom čase žila s priateľom J. R., ktorý bez jej súhlasu
zobral jej motorové vozidlo Škoda Felícia, svetlomodrej metalízy v tom čase EČ: R. XXX U., pričom

keď s jej autom odišiel na dlhšiu dobu sa nevracal, začala ho s kamarátmi hľadať a zisťovať, kde je jej
auto. Hľadali ho v Pezinku, v Senci aj v Bratislave, ale bezúspešne. V danom čase bola tehotná necítila
sa dobre, preto povedala, že ďalej auto hľadať nebude a ide domov. Následne potom prostredníctvom
telefonátu dostala informáciu od jedného kamaráta, že jej auto bolo naložené na odťahovke je rozbité a
rozstrieľané. Zostala z toho prekvapená, nevedela o čo sa má jednať, čo sa stalo, pričom keď sa vrátil jej

priateľ J. R. domov, bolo vidieť, že bol dobitý, dovtípila sa, že bol zadržaný na polícii, začal vymýšľať, že
vozidlo odtiahli, preto lebo bolo odstavené na mieste, kde je zákaz parkovania. Ona mu povedala, aby si
nevymýšľal, že vie, že vozidlo je nabúrané a rozstrieľané a aby povedal pravdu, čo sa stalo, na čo potom
vysypal informácie, že išiel za H. E. do Vištuka, pričom tento ho žiadal, aby ho niekam odviezol, že mu
dá na benzín. Boli na benzínovej pumpe, kde natankovali benzín, jej priateľ išiel zaplatiť, pričom v tomto

momente si obžalovaný presadol vo vozidle a sadol si za volant. Jej priateľ si sadol ako spolujazdec a
keď vychádzali z benzínovej pumpy chceli ich zastaviť policajti, pričom obžalovaný nezastavil, polícia ich
začala prenasledovať, potom čo prenasledovanie pokračovalo a trikrát policajti vystrelili začali následne
potom strieľať aj na vozidlo. Jej priateľ J. R. jej ďalej povedal, že sa snažil obžalovaného presvedčiť, aby
zastal, na čo však obžalovaný nereagoval a ďalej pokračoval v unikaní pred políciou. Nakoniec došlo

k tomu, že policajti vozidlo zastavili, potom čo došlo aj k tomu, že obžalovaného policajti postrelili. Na
dotaz zo strany súdu, aby svedkyňa uviedla či jej priateľ J. R. jej povedal, že evidentne videl, že sú
prenasledovaní políciou a aký bol dôvod na to, že obžalovaný H. E.Á. polícii nechcel zastaviť, svedkyňa
vypovedala, že priateľ jej povedal len toľko, že bolo zjavné a evidentné, že ich polícia chcela zastaviť,
potom boli policajtmi prenasledovaní, v ďalšej fáze došlo k tomu, že došlo k použitiu zbraní a že policajti

na vozidlo strieľali. Dôvod prečo obžalovaný nechcel zastaviť s vozidlom bol podľa jej priateľa ten, že
policajti na vozidlo strieľali. Pravda je aj tá, že jej priateľ bol z celej situácie dosť vystrašený. Dôvodom
prečo obžalovaný pred políciou unikal svedkyňa vypovedala, že jej priateľ J. R. o tom povedal len toľko,
že to malo byť kvôli tomu, že obžalovaný tvrdil, že už bol odsúdený, pričom, že ho údajne hľadali policajti
kvôli nástupu do výkonu trestu.

Svedok N. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že motorové vozidlo Škoda Octavia RS, čiernej farby
evidenčného čísla U. XXX A. požičal J. J. z N. pod prezývkou Y.. Vozidlo mu požičal z toho dôvodu, že
mal zabezpečiť človeka, ktorý prevezme leasing na toto vozidlo. Následne potom žiadal od neho vozidlo
späť, pričom povedal, že ho niekde požičal ďalej, pričom cestou polície dostal informáciu, že vozidlo sa

nachádza na sídlisku v Pezinku. Keď sa dostavil do Pezinku pre vozidlo, vozidlo tam však už nebolo.
Potom mu následne J. povedal, že vozidlo má E., pričom potom išiel do dediny, v ktorej mal E. bývať aj s
kamarátom J. pobehal nejaké miesta, pričom následne dostal informáciu, že auto sa ma nachádzať pri
krčme, kde ho našiel, avšak bolo bez kolies odstavené na tehlách, dokonca bol na ňom vylomený zámok.
Na vozidle bolo ešte nejaké poškodenie karosérie, niečo poškrabané, myslí si, že podbehy, nejaké iné

karosárske diely boli poškodené, presne si už to nepamätá.

Svedkyňa J.. Z. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je pravda, že s obžalovaným H. E. bola
uzatvorená úverová zmluva s ich spoločnosťou Pohotovosť s. r. o., Bratislava na základe, ktorej mubol poskytnutý úver vo výške 14.000,- Sk, pričom z poskytnutého úveru doposiaľ nezaplatil obžalovaný
ani jednu korunu. Čo sa týka uzatvorenia zmluvy táto prebiehala štandardným spôsobom, samozrejme
skúmala sa bonita klienta pred tým než je vôbec odsúhlasené uzavretie zmluvy spoločnosťou a než sú

prostriedky klientovi vyplatené. V konkrétnom prípade ku dnešnému dňu predstavuje dlh samozrejme
14.000,- na istine a 63,- Sk denne úrok, čo do dnešného dňa činní čiastku 99.215,- Sk. Na otázku
zo strany súdu, aby svedkyňa uviedla či má vedomosť o tom, že obžalovaný pri uzatváraní zmluvy
predložil falošné potvrdenie o príjme svedkyňa uviedla, že súčasťou žiadosti o poskytnutie úveru je
aj potvrdenie od zamestnávateľa vo výške príjmu klienta z dôvodu, aby sa dala posúdiť jeho bonita.

Toto potvrdenie si zabezpečuje klient sám, pričom spoločnosť Pohotovosť overuje u zamestnávateľa
či je klient u neho zamestnaný a aká je približná výška jeho príjmu a samozrejme sa realizuje toto
telefonickou cestou podľa konkrétneho telefónneho čísla, ktoré je v žiadosti uvedené. Samozrejme inú
možnosť existencie konkrétneho zamestnávateľa resp. okolnosť preverenia či potvrdenie je pravdivé
spoločnosť Pohotovosť nemá. V každom prípade sa v regióne, kde sa má nachádzať zamestnávateľ
aspoň stotožňuje uvedeného telefónne číslo, či už osobou zamestnávateľa alebo uvedenou firmou.

Samozrejme môže nastať aj okolnosť, že klient sa dostane nejakým spôsobom potvrdenie o príjme
resp. toto si nejakým spôsobom zabezpečí, ktoré nekorešponduje s reálnou skutočnosťou a nie vždy je
silách v spoločnosti Pohotovosť takéto niečo odhaliť. Celú agendu ona prevzala po pánovi G. H., ktorý
pracoval v spoločnosti Pohotovosť, tohto času už však v tejto spoločnosti nepracuje a celú agendu po
ňom prevzala ona.

Vzhľadom ku skutočnosti, že v predchádzajúcom priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní sa
nepodarilo zabezpečiť svedka J. R., pričom tento sa zdržoval podľa polície na neznámom mieste,
boli procesným postupom prečítané jeho výpovede z prípravného konania, čo však podľa názoru

odvolacieho súdu t. j. Krajského súdu v Bratislave, ktorý predchádzajúci rozsudok Okresného súdu
Bratislava III, pod číslom 3T 167/2006 zo dňa 19.08.2009 zrušil práve s poukazom na tú skutočnosť,
že súd nevyužil všetky procesné možnosti na zabezpečenie svedka J. R. tak, aby bolo zabezpečené
právo na obhajobu a zásada rovnosti strán, ktorá vychádza z Ústavy podľa článku 47 ods. 3 listinných
základných práv a slobôd podľa článku 37 ods. 3 a príslušných ustanovení Trestného poriadku. Krajský

súd v Bratislave vo svojom zrušujúcom uznesení, pod sp. zn. 2To 76/2010 zo dňa 10.06.2010 zároveň
upriamil pozornosť súdu na tú skutočnosť, že vo vzťahu k svedkovi J. R. je možné využiť ustanovenie
§ 88 Tr. poriadku a nariadiť obmedzenie osobnej slobody svedka.

Prvostupňový súd z hľadiska viazanosti názorom, ktorý vo svojom rozhodnutí vyslovil súd vyššieho

stupňa po vrátení veci z odvolacieho súdu, vydal na svedka J. R. príkaz na obmedzenie osobnej slobody
svedka podľa § 88 Tr. poriadku za zákonom stanovených podmienok, pričom bolo umožnené procesným
stranám formulovať otázky na svedka J. R. v prípade, že príkaz na obmedzenie osobnej slobody
svedka podľa § 88 Tr. poriadku bude realizovaný. Po realizácii samotného príkazu na obmedzenie
osobnej slobody svedka podľa § 88 Tr. poriadku bol svedok J. R. predvedený pred súd, pričom o

čase a mieste výsluchu svedka J. R. boli všetky procesné strany riadne upovedomené v dostatočnom
časovom predstihu, aby sa tohto úkonu mohli zúčastniť. Napriek riadnemu upovedomeniu sa k úkonu
nedostavil ani obžalovaný, ani jeho obhajca, hoci títo boli telefonicky, osobne vyrozumení zo strany
predsedu senátu. Úkonu sa zúčastnil iba prokurátor. Následne súd vypočul svedka J. R., pričom zároveň
samozrejme položil svedkovi otázky tak ako boli tieto formulované obhajcom obžalovaného tak, aby

bolo zabezpečené aj právo tejto procesnej strany a samozrejme aj právo obžalovaného na obhajobu,
na ktoré všetky svedok J. R. pri tomto úkone odpovedal.

Zároveň súd pri vypočutí svedka J. R. oznámil svedkovi kedy sa bude konať termín hlavného
pojednávania, pričom termín hlavného pojednávania svedok aj riadne prevzal proti podpisu na poštovej

doručenke a bol mu vysvetlený význam dôležitosti jeho svedeckej výpovede v konaní na hlavnom
pojednávaní. K určenému termínu sa však svedok nedostavil, ale taktiež sa nedostavil ani samotný
obžalovaný, pričom v ďalšom priebehu hlavných pojednávaní sa účasť svedka J. R. už nepodarilo
zabezpečiť, pričom súd procesným postupom podľa § 88 ods. 4 Tr. poriadku prečítal na hlavnom
pojednávaní výpoveď svedka, ktorú učinil pred súdom svedok J. R., keď bol vypočutý ako svedok, po

tom čo bola jeho osobná sloboda obmedzená v zmysle § 88 Tr. poriadku.

Vosvojejvýpovedi,ktorúučinilsvedokJ.R.predsúdompotomčobolaobmedzenájehoosobnásloboda
v zmysle § 88 Tr. poriadku vypovedal, dňa 11.11.2011 k samotnému skutku, že na okolnosti skutku sipamätá spontánne môže k nemu vypovedať s tým, že v danom čase mal požičané motorové vozidlo
Škoda Felícia od svojej priateľky X. F., pričom sa nachádzal vo Viničnom kam prišiel obžalovaný E.
aj s nejakou inou priateľkou, ktorá ho doviezla na svojom motorovom vozidle. Táto ho požiadala, aby

obžalovaného H. E. zobral domov s tým, že tam si mal zbaliť nejaké veci a následne mal ísť do Pezinka
na ubytovňu. Po ceste k obžalovanému domu sa s obžalovaným zastavili v Budmericiach na čerpacej
stanici, pričom obžalovaný E. tam niekde v blízkosti býval. Na čerpacej stanici natankoval vozidlo a
keď chcel odísť E. ho požiadal, aby mohol on šoférovať vozidlo s tým, že to je iba kúsok do miesta
jeho bydliska, podľa neho to malo byť iba niekoľko metrov. Súhlasil teda, že vozidlo bude šoférovať

obžalovaný E., pričom v momente ako vychádzali z pumpy v oproťajšom smere proti nim prechádzalo
policajné vozidlo, jednalo sa o hliadku polície v štandardne označenom policajnom vozidle t. j. v zeleno-
bielom vyhotovení, s majákmi a nápisom polícia. V momente ako ich hliadka minula sa vzápätí odtočila
za nimi, zapla majáky a snažila sa o zastavenie vozidla, ktoré šoféroval E., pričom ten akonáhle zbadal,
že sa za nich zavesila hliadka polície, začal pridávať a unikal pred hliadkou, na čo on reagoval tak, že E.
sa pýtal, že čo robí, prečo nezastaví, na čo E. mu povedal, že zastaviť nemôže, lebo je trestne stíhaný a

žebudemaťďalšíproblém,pretopredhliadkouunikal,pričomužnabraltakúrýchlosťvjazdecezdedinu,
že on sa bál už zatiahnuť ručnú brzdu, pričom niekoľkokrát vyzýval E., aby zastavil na čo však tento
nereagoval a stále išiel obrovskou rýchlosťou. Potom ich už začali prenasledovať dve vozidlá polície,
z čoho jedna hliadka bola Fábia v zelenej farbe, jednalo sa o služobné vozidlo, pezinskej kriminálky,
ktoré malo na streche vyložený malý červený maják. Situácia potom vygradovala až do tej miery, že

vzhľadom na to, že E. unikal a nechcel zastaviť policajti použili strelné zbrane na zastavenie vozidla a
začali na vozidlo strieľať, v ktorom sa oni pohybovali. Situácia pokračovala až do momentu, keď vozidlo
kriminálky sa dostalo na ich úroveň a snažilo sa ich vyblokovať, na čo E. úmyselne vrazil do vozidla
kriminálky, pričom po jednom výstrele sa rozletelo zadné sklo na vozidle, v ktorom sa on nachádzal s E.
a E. bol strelou zasiahnutý do ramena. Po tomto zásahu po pár metrov vozidlo začalo spomaľovať. E.

následkom zásahu do ramena začal strácať vedomie, prevalil sa smerom na neho, čo on využil k tomu,
aby mohol zatiahnuť ručnú brzdu, pričom v tom momente sa mohli pohybovať asi rýchlosťou 60 km/
h, pričom po zatiahnutí ručnej brzdy vozidlo úplne zastavilo a následne boli sami zadržaní políciou. Na
ďalšie otázky, ktoré boli kladené na svedka (otázky zo strany prokurátora a otázky, ktoré boli položené
predsedom senátu, ktoré formuloval obhajca obžalovaného) svedok vypovedal, že v čase kedy došlo

ku skutku sa jednalo o zimné obdobie na konci kalendárneho roku, pričom v čase keď došiel do kolízie
s vozidlom pezinskej kriminálky tak toto vozidlo pezinskej kriminálky ich v danom momente obiehalo
z ľavej strany. V momente, keď obžalovaný zbadal, v prvom momente hliadku polície pridal, pričom
cez dedinu išiel rýchlosťou asi 130 km/h a neskôr jazdil až 160 km/h a jazdil tým spôsobom, že sa
dostával v určitom čase aj do protismeru - kľučkoval z dôvodu, aby sa pred ním nedostalo policajné

vozidlo. V momente, keď sa dostávalo pred nich resp. na ich úroveň vozidlo pezinskej kriminálky tak E.
ho vytlačil tým spôsobom, že do neho vrazil. V čase, keď sa za nich zavesilo druhé vozidlo polície počul,
že padajú výstrely, hoci výstrely mali padať už pred tým a policajti mali na nich strieľať už skôr, čo však on
nepočul, pretože vozidlo, na ktorom jazdili bolo opatrené športovými výfukmi, ktoré vďaka svojmu zvuku
prehlušovali zvuky výstrelov. Ku kolízii resp. k vrazeniu do auta pezinskej kriminálky došlo ešte pred

tým ako bol obžalovaný zasiahnutý do ramena. Čo sa týka výpovede, ktorú učinil v prípravnom konaní
pred vyšetrovateľom svedok uviedol, že k tejto výpovedi nebol žiadnym spôsobom nútený, vypovedal po
riadnom zákonom poučení spontánne tak, ako je tomu aj momentálne. Svedok ešte uviedol, že výstrely
policajtov smerovali na pneumatiky vozidla, myslí si, že až v konečnej fáze, keď došlo k tomu, že vozidlo
nezastavovalo bol výstrel smerovaný vyššie, čo si on myslí, že to bolo z toho dôvodu, že počul ako

sa rozsypalo zadné sklo vozidla, kedy guľka preletela do kabíny vozidla a zasiahla obžalovaného do
ramena.

Vzhľadom ku skutočnosti, že svedok J. Y. zomrel bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania,
v ktorej vypovedal, že v roku 1997 vykonával živnosť ako taxikár, pričom takúto živnosť prevádzkoval

do 01.11.2005, kedy túto živnosť ukončil. V období rokov 2001 až máj 2005 pracoval v súkromnej
bezpečnostnej službe, pričom počas trvania živnosti žiadne osoby nezamestnával, obvineného vôbec
nepozná, takúto osobu nikdy nezamestnával.

Okrem takto vykonaného dokazovania súd vo veci vykonal aj dokazovanie prečítaním znaleckých

posudkov, ktoré podávali znalci z odboru zdravotníctva a farmácie J.. J. Č. a J.. P. J., taktiež aj prečítaním
znaleckého posudku kriminalistického a expertízneho ústavu Bratislava a prečítaním znaleckého
posudku znalca Z.. O., z odboru cestnej dopravy, odhad hodnoty cestných vozidiel.Zo znaleckého posudku, ktorí vypracovali znalci z odboru zdravotníctva a farmácie J.. Č. a J.. J.
vyplýva, že u obžalovaného H. E. nebola zistená žiadna duševná choroba a ani prechodné chorobné
príznaky v čase spáchania trestných činov. Obžalovaný mohol v plnej miere rozpoznať nebezpečnosť

svojho konania pre spoločnosť a mohol aj svoje konanie v plnej miere ovládať. Toto vyjadrenie znalcov
zostáva nedotknuté aj za zistenia zmiešanej poruchy osobnosti u obvineného a zneužívania viacerých
návykových látok vrátane alkoholu. Znalci nezistili ani žiadnu forenzne významnú klinickú príznakovosť,
ktorá by bola podmienená intoxikonáciou či už opojením alebo odvykacím stavom. Z hľadiska znalcov
pobyt obžalovaného na slobode nie je bezprostredne nebezpečný, preto ani žiadne ochranné liečenie

nenavrhli.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ vyplýva, že bola zistená materiálová
a morfologická farebná zhoda medzi vzorkami laku - farby, ktoré boli vzájomné porovnávané z
motorového vozidla Škoda Felícia EČ: R. XXX U., ktoré malo mať kolíziu so služobným motorovým
vozidlom Škoda Fábia, EČ: U. XXX E., zelenej farby.

Zo znaleckého posudku znalca Z.. T. O. vyplýva, že škoda na vozidle, Škoda Felícia, LXI: EČ R. XXX
U., predstavovala ku dňu 18.01.2006 škodu 18.940,- Sk.

Okrem takto vykonaného dokazovania súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými

dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály, z ktorých ako dôležité pre posúdenie a rozhodnutie
vo veci vyhodnotil najmä písomnosti z odovzdania vozidla, zápisnicu o ohliadke miesta činu,
fotodokumentáciu, potvrdenie o zaistení veci, potvrdenie o vrátení vozidla, zápisnicu o ohliadke miesta
činu,fotodokumentáciu,registertrestovobžalovanéhoaposudkytýkajúcesaosobyobžalovanéhoakoaj
ďalšie listinné dôkazy z pôvodného spisového materiálu a to žiadosť o úver, potvrdenie o výške príjmov,

zmluvu o úvere, výpis z Obchodného registra a výpis zo Živnostenského registra.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania a zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom
súhrnne dospel k jednoznačnému záveru, že vina obžalovaného zo žalovaných skutkov bola
jednoznačne preukázaná, pričom obžalovaný H. E. tým, že v bode 1 vylákal od iného úver a to tým,

že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobil tak škodu nie
nepatrnú naplnil po objektívnej stránke skutkovú podstatu trestného činu úverového podvodu podľa §
250a ods. 1 Tr. zákona (účinného v čase spáchania skutku).

Obžalovaný H. E. v bode 2 tým, že si prisvojil cudziu vec, tým že sa jej zmocnil a spôsobil tak škodu nie

nepatrnú naplnil po objektívnej stránke skutkovú podstatu trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr.
zákona (účinného v čase spáchania skutku). Obžalovaný H. E. napokon v bode 3 tým, že použil násilie
v úmysle pôsobiť na výkon právomoci na verejného činiteľa a taký čin spáchal závažnejším spôsobom
konania naplnil po objektívnej stránke skutkovú podstatu zločinu útoku na verejného činiteľa podľa §
323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zákona.

Zo subjektívnej stránky súd vyhodnotil konanie obžalovaného ako konanie v priamom úmysle v zmysle
§ 4 písm. a) Tr. zákona (účinného v čase spáchania skutku) čo do skutkov popísaných v bode 1 a
2, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem, ktorý Trestný
zákon chráni. Vo vzťahu ku skutku v bode 3 súd vyhodnotil konanie obžalovaného čo do zavinenia ako

skutok spáchaný úmyselne podľa § 15 písm. a) Tr. zákona (zákon č. 300/2005 Z. z.), pretože chcel
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd vyhodnotil, že obžalovaný H. E. naplnil všetky
zákonné znaky žalovaných skutkových podstát po objektívnej i subjektívnej stránke či už sa jednalo

o skutkové podstaty trestných činov spáchaných za účinnosti Trestného zákona účinného v čase
spáchania skutku t. j. Zákona č. 140/1961 Zbierky resp. Trestného zákona momentálne účinného t. j.
zákona č. 300/2005 Z. z.. Samozrejme súd zvažoval aj samotnú skutočnosť, že či trestnosť žalovaných
skutkov nie je z titulu výhodnosti posúdiť v zmysle platného Trestného zákona vo vzťahu k bodom 1 a
2 obžaloby s poukazom na § 2 ods. 1 Tr. zákona/zákona č. 300/2005 Z. z., pričom dospel k záveru, že

tieto skutky je priaznivejšie posúdiť podľa zákona v čase spáchania skutkov. Skutok v bode 3 obžaloby
je spáchaný už za účinnosti momentálne platného Trestného zákona t. j. zákona č. 300/2005 Z. z..Obžalovaný H. E. na hlavnom pojednávaní popieral všetky skutky, ktoré mu boli kladené v obžalobe za
vinu, pričom v prvých dvoch bodoch obžaloby využil svoje zákonné právo a k týmto bodom nevypovedal.
Ku skutku v bode 3 obžaloby sa obžalovaný bránil tým, že sa necíti byť zo skutku vinným, pretože nemal

v úmysle naraziť do iného vozidla, nevedel že toto vozidlo patrí polícii a pred políciou unikal preto, že
si myslel, že ho zastavujú na bežnú kontrolu a on nemal pri sebe vodičský preukaz. Následne chcel
s vozidlom zastať, avšak policajti začali strieľať na jeho auto, čím ho ohrozovali na živote a preto zo
strachuoživotpokračovalvjazde.To,ženarazildopolicajnéhovozidlaneboloúmyselné,pretoževozidla
„sa iba medzi sebou minimálne škrtli“ nebol to žiadny náraz. K narazeniu ním šoférovaného vozidla

do policajného vozidla bolo spôsobené tým, že nechcel mať kolíziu s proti idúcim vozidlom v opačnom
smere, preto sa musel s vozidlom dostať na späť do svojho jazdného pruhu t. j. smerom doprava.

Obžalovaný je však zo spáchania žalovaných skutkov jednoznačne usvedčovaný výpoveďami svedkov
vo všetkých bodoch obžaloby, pričom obžalovaný sám v prípravnom konaní sa ku skutku v bode 1 a 2
priznal, pričom presne popísal akým spôsobom ku skutku došlo.

V bode 1 je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou splnomocneného zástupcu poškodenej spoločnosti
Pohotovosť G. H. ako aj výpoveďou svedka J. Y., taktiež aj listinnými dôkazmi ako sú potvrdenie o
výške príjmov vystavenej spoločnosťou W. Y., ktorú predložil obžalovaný pri uzatváraní zmluvy ako aj
samotnou zmluvou, ktorá bola následne na základe falošného potvrdenia uzavretá s obžalovaným.

V bode 2 je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou splnomocneného zástupcu poškodenej spoločnosti
OTP leasing a. s. J.. E. H., taktiež aj výpoveďami svedkov N. Z., J. J., R. F. a N. T..

Čo sa týka skutku v bode 3 obžalovaný vlastne svojou výpoveďou sa ku skutku doznáva, pretože

vypovedal, že je nepochybné, že ho zastavovalo policajné vozidlo, napriek tomu nerešpektoval výzvy k
zastaveniu, následne vraj chcel zastaviť, ale policajti začali na jeho auto strieľať. Nepochybným faktom
teda je, že obžalovaný vedel, že bol zastavovaný hliadkou PZ, tejto úmyselne nezastavil, nerešpektoval
žiadne pokyny hliadky PZ, unikal pred hliadkou, ktorá podľa výpovede zúčastnených účastníkov PZ na
prenasledovaní dávali riadne znamenia k zastaveniu vozidla či už zapnutými majákmi resp. hlasovo

cez zariadenie VRZ a až následne, keď obžalovaný svojou bezohľadnou jazdou ohrozoval ostatných
účastníkov cestnej premávky a nebol ochotný uposlúchnuť výzvu, boli použité služobné zbrane, avšak
nie voči obžalovanému ako osobe, ale voči vozidlu s cieľom prestreliť pneumatiky vozidla a dosiahnuť
tak zastavenie unikajúceho vozidla. V týchto súvislostiach je nutné poukázať aj na výpoveď svedka J.
R., z ktorého výpovede je jednoznačné, že obžalovaný úmyselne nezastavil hliadke PZ, vedel, že je

prenasledovaný hliadkou PZ, nebol ochotný zastaviť ani za situácie, že príslušníci PZ použili proti vozidlu
zbrane a k zastaveniu vozidla došlo len na základe toho, že obžalovaný bol zranený odrazenou guľkou. Z
výpovede svedka J. R., ktorý sa nachádzal spolu s obžalovaným H. E. v predmetnom motorovom vozidlo
jednoznačne vyplýva akým spôsobom skutok prebiehal, ktorý korešponduje s výpoveďou ostatných
svedkov, ktorí ku tomuto skutku vypovedali.

Zo skutku v bode 3 je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný výpoveďami všetkých príslušníkov PZ,
ktorí sa na zásahu zúčastnili a to svedkami npor. T. H., npor. T. W., ďalej ppráp. R. T. a taktiež aj
listinným dôkazmi, z ktorých súd poukazuje najmä ohliadku miesta činu, fotodokumentáciu, faktúru o
oprave vozidla, znalecké posudky z odboru ohodnocovania cestných vozidiel a znalecký posudku KEÚ

PZ Bratislava.

Pri vyhodnotení osoby obžalovaného súd vychádzal jednak zo správy z miesta trvalého bydliska, z
odpisu registra trestov.

Z miesta trvalého bydliska obžalovaný nie je bližšie hodnotený, doposiaľ bol viackrát súdne trestaný,
najmä pre drogovú trestnú činnosť a trestnú činnosť marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Vo vzťahu ku skutkom, pre ktorý je stíhaný z časovej súvislosti prichádza do úvahy uloženie súhrnného
trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 2T 147/2009 zo dňa 10.12.2009, ktorý

nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, čk. 1To 35/2010 zo dňa
02.06.2010, kde bol obžalovanému uložený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov, pre výkon ktorého bol
zaradený do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu bol uložený podľa§ 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu na
dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Súd vo veci vyhodnocoval a zvažoval aj mieru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, tak ako to
má namysli Trestný zákon v § 38 ods. 2 Tr. zákona, pričom dospel k záveru, že z poľahčujúcich
okolností uvedených v § 36 Tr. zákona neexistuje žiadna, ktorú by bolo možné v prospech obžalovaného
vyhodnotiť pri určení výšky trestu, taktiež ani súd nevyhodnotil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle

§ 37 Tr. zákona, pričom však je nutné poukázať na to, že vzhľadom k tomu, že obžalovaný je stíhaný
pre viacero trestných činov, z ktorých jeden je zločinom a ostatné skutky aj keď spáchané za účinnosti
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (skutky bod 1, 2) aj keď sú svojou povahou a za posúdenia podľa
účinného Trestného zákona považované za prečiny prichádza do úvahy uloženie úhrnného trestu za
použitia asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zákona, ktorá sama o sebe spôsobuje sprísnenie
trestnej sadzby, v ktorej sa následne potom trest ukladá. Je nutné však poukázať aj na to, že zároveň

obžalovanému prichádzalo do úvahy aj uloženie úhrnného trestu (keďže je stíhaný pre viacero skutkov),
ale aj súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na tú skutočnosť, že skutky, pre
ktoré je momentálne stíhaný spáchal skôr ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudku Okresným súdom
Pezinok, pod sp. zn. 2T 147/2009 zo dňa 10.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2010.

Zatýchtookolnostípotomsúduložilobžalovanémutrestodňatiaslobody,ktorýbolzapoužitiaasperačnej
zásady uložený z najprísnejšie trestného činu a to zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.
2 Tr. zákona, pričom vymeral obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 9 (deviatich) rokov s tým, že
sa jedná o trest úhrnný a zároveň súhrnný.

Pri ukladaní súhrnného trestu tak ako má na mysli ustanovenie § 42 ods. 2 Tr. zákona uložil
obžalovanému aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu podľa § 61 ods.
1, ods. 2 Tr. zákona na dobu 18 (osemnásť) mesiacov, nakoľko takýto trest už bol uložený skorším
rozsudkom.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na to, že obžalovaný bol v posledných 10 rokov vo
výkone trestu odňatia slobody, zaradil obžalovaného pre výkon uloženého trestu do ústavu pre výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom ku skutočnosti, že poškodené spoločnosti resp. poškodené fyzické osoby uplatnili svoj nárok

na náhradu škody riadne a včas, pričom výška škody bola riadne vydokladovaná a preukázaná, súd
zaviazal s poukazom na § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaného k náhrade škody, tak ako sa popisuje
vo výroku tohto rozhodnutia.

Čo sa týka poškodenej spoločnosti Pohotovosť podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd túto spoločnosť so

zvyškom svojho nároku odkázal na občianske - súdne konanie, nakoľko škoda, ktorá presahovala výšku
škody, ku ktorej bol obžalovaný zaviazaný nebola zrejmá resp. riadne vydokladovaná, aby súd mohol aj
v tejto časti zaviazať obžalovaného k náhrade škody.

Podľa názoru súdu trest, ktorý bol uložený obžalovanému je adekvátny okolnostiam predmetnej veci,

samozrejme treba mať na mysli, že trest je uložený za použitia asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2
Tr. zákona, pričom vo vzťahu práve k osobe obžalovaného má súd za to, že takýto trest splní svoj účel
tak ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zákona a zabezpečí ochranu spoločnosti pred tým,
aby obžalovanému zabránil v páchaní ďalšej trestnej činnosti a samozrejme zároveň vytvorí podmienky
na prevýchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15
dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Bratislave cestou
podpísaného súdu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.