Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 28Cb/46/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108203725
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Buľubašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1108203725.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou

v právnej veci žalobcu: T. P. - Gastroservis, miesto podnikania: Holíčska 16, 851 05 Bratislava,
vedený Obvodným úradom v Bratislave, číslo živnostenského registra: 105-4138, IČO: 14033216, zast.:
PAICEKLEGAL s.r.o., Panská 17, 811 01 Bratislava, IČO: 36 834 904 proti žalovanému: Mayerhofer
Agrarhandel GmbH, Arnstorfer Str. 4/Post 88, 944 36 Simbach/Landan, Spolková republika Nemecko,
spol. zapísaná v obchodnom registri pri Okresnom súde Landshut oddiel B, číslo zápisu: HRB 3578 o
zaplatenie sumy 40.534,20 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 40.534,20 EUR, spolu s úrokom z omeškania

vo výške 14,75 % p.a. zo sumy 40.534,20 EUR od 09.10.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 14,25% p.a. zo sumy 128,70 EUR od 31.01.2008 do dňa 13.03.2008 všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 2.735,91 EUR
ako aj náhradu trov dôkazov vo výške 49,79 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.140,50 EUR
na účet právneho zástupcu žalobcu č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov štátu vo výške 219,08 EUR
podľa priloženého príkazu na úhradu na účet Okresného súdu Bratislava I., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX,

VS: XXXXXXXXXX, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným na súd dňa 04.02.2008 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 40.662,90
EUR s príslušenstvom. V žalobe poukazuje na skutočnosť, že na základe objednávok žalovaného dodal
žalobca žalovanému 96,510 t slnečnice „A", v celkovej hodnote 40.534,20 EUR. Prevzatie tovaru na
prepravu pre žalovaného vyplýva z medzinárodného nákladného listu CMR SK XXXXXXX, CMR SK
XXXXXXX, CMR SK XXXXXXX a CMR SK XXXXXXX a z dodacích listov č. XXXXX, č. XXXXXX, č.
XXXXX a č. XXXXX. Dodanie tovaru žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou číslo XXXXXXX, v sume

40.534,20 EUR, so splatnosťou dňa 08.10.2007. Ďalej na základe objednávky žalovaného žalobca dodal
žalovanému 26.500 kg voľne loženej repky olejnej. Prevzatie tovaru na prepravu pre žalovaného vyplýva
z medzinárodného nákladného listu CMR SK XXXXXXX, ako aj váženky XXXXX/XXXX/X - V. Dodanietovaru žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou číslo XXXXXXX, na sumu 128,70 EUR, so splatnosťou
dňa 30.01.2008. Žalovaný dlžnú sumu do dňa podania žalobného návrhu žalobcovi nezaplatil.

Žalobca ďalej uvádza, že v zmysle ust. § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve

súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPSaP"), „ak si účastníci nezvolia
rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá
rozumnému usporiadaniu daného vzťahu". Podľa ods. 2 písm. a) citovaného ustanovenia, „vzhľadom
na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravuje: kúpne zmluvy a zmluvy o diele
právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy".

Podľa ust. § 37a písm. d) ZMPSaP „právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach ostatných zmlúv,

ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej
republiky".

S ohľadom na vyššie uvedené sa vec podľa žalobcu medzi účastníkmi konania spravuje slovenským
právnym poriadkom a je daná právomoc slovenského súdu.

V zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase vzniku záväzku žalovaného

(ďalej len „Obchodný zákonník"), „ak je dlžník u omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie,
než je základná úroková sadzba Národnej

banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k
omeškaniu".

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný z predmetného záväzku neuhradil žalobcovi dlžné sumy včas a
riadne a výška úroku z omeškania medzi zmluvnými stranami dojednaná nebola, je žalovaný povinný
uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby zvýšenej o 10%.

S ohľadom na uvedené výška úroku z omeškania zo sumy 40.534,20 EUR, so splatnosťou dňa 08. 10.
2007, predstavuje 14,75% p. a. (rozhodná pre výpočet základná úroková sadzba platná dňa 01.01.2007)

a zo sumy 128,70 EUR, so splatnosťou dňa 30.01.2008, predstavuje 14,25% p. a. (rozhodná pre výpočet
základná úroková sadzba platná dňa 01.07.2007).

V deň nasledujúci po dni splatnosti záväzku žalovaného vo výške 40.534,20 EUR, t. j.

dňa 09.10.2007 predstavoval kurz Slovenskej koruny voči EURu 33,666 SKK/EUR; dlžná suma vo výške
40 534,20 EUR po prepočte na SKK s uvedeným výmenným kurzom predstavuje 1.364.624,40 SKK.

Ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti záväzku žalovaného

vo výške 128,70 EUR, t. j. dňa 31.01.2008, predstavoval kurz Slovenskej koruny voči EURu

33.665 EUR/SKK, dlžná suma vo výške 128,70 EUR po prepočte na slovenskú menu s uvedeným
výmenným kurzom predstavuje 4.332,70 SKK.

V zmysle ust. § 155 ods. 2 písm. b) OSP v znení neskorších predpisov, „výrok rozsudku o plnení

v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak niektorý z
účastníkov je devízovým cudzozemcom.“ V súlade s citovaným ustanovením a vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný bol v tom čase devízovým cudzozemcom, žalobca navrhol v žalobnom návrhu, aby výrok
rozhodnutia bol vyjadrený v mene EURO.

V žalobnom návrhu poukázal na ustanovenie § 86 ods. 3 OSP „proti zahraničnej právnickej osobe

možno podať návrh aj na súde, v obvode ktorého je v Slovenskej republike jej zastupiteľstvo alebo orgán
poverený obstarávaním jej hospodárskych vecí".Vzhľadom na skutočnosť, že sídlo zastupiteľstva Spolkovej republiky Nemecko, v ktorej má sídlo
žalovaný, je v obvode Bratislava I, je príslušný na konanie Okresný súd Bratislava I.

Žalobca žiadal o vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenia sumy

40.534,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne od 09.10.2007 do zaplatenia,
sumy 128,70 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 31.01.2008 do zaplatenia,
ako aj trov konania spočívajúcich v nákladoch na úradný preklad dokumentov vo výške 1.500,- Sk a v
zaplatenom súdnom poplatku, ako aj trov právneho zastúpenia.

Žalobca písomným podaním zo dňa 02.04.2008 zobral návrh v časti zaplatenia istiny vo výške 128,70
EURspäťzdôvodu,žežalovanýtútočasťistinypopodanínávrhužalobcoviuhradil,atodňa13.03.2008.

Súd preto uznesením sp. zn. 28Cb/46/2008-56 zo dňa 06.06.2008 konanie o zaplatenie istiny vo výške
128,70 EUR zastavil.

Žalobca však naďalej požaduje od žalovaného úhradu sumy vo výške 40.534,20 EUR spolu s úrokom
z omeškania vo výške 14,75% ročne od 09.10.20087 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 128,70
EUR vo výške 14,25% ročne od 31.01.2008 do 13.03.2008, t.j. vo výške 2,20 EUR.

V lehote stanovenej súdom sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý vzniesol v zmysle § 106 OSP
námietku proti prejednaniu pred Okresným súdom Bratislava I. Námietku odôvodnil tým, že dňa
10.09.2007 uzatvoril žalobca so žalovaným Kúpnu zmluvu (Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva/
Ankaufsbestätigung). Súčasťou Kúpnej zmluvy bola okrem iného aj rozhodcovskú doložka, v ktorej sa
zmluvné strany zaviazali, že v prípade sporov sa obe podriadia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu pri

Burze poľnohospodárskych produktov vo Viedni, TaborstraBe 10, A-1020 Viedeň, Rakúska republika (v
texte zmluvy ako Schiedsgericht der Bôrse fiir landwirtschaftliche Produkte in Wien).

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OSP „Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom
jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom
konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví". V ustanovení § 106 ods. 1 OSP sa ďalej

uvádza, že „...súd vec prejedná ak: účastníci prehlásia, že na zmluve netrvajú. Táto podmienka nie je
splnená, pretože žalovaný na rozhodcovskej zmluve trvá.

Poukazuje ďalej na to, že Uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike
odopreté.

Nakoľko sa žalobca najprv obrátil na súd Slovenskej republiky a nie na rozhodcovský súd, tak ako bolo

dohodnuté v rozhodcovskej doložke, a zároveň predmetom konania nie je uznanie rozhodcovského
rozhodnutia, je toto ustanovenie pre dané konanie irelevantné. Vec ďalej nemôže byť podľa práva
Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve.

Žalovaný poukazuje ďalej na Zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. § 1 ods. 2: „V
rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu

skončiť súdnym zmierom.“ Povaha veci pripúšťa uzatvorenie zmieru. Predmet sporu nie je zároveň
subsumovateľný pod žiadne ustanovenie § 1 odsek 3 ZRK, ktoré negatívne vymedzujú prípustnosť
rozhodcovského konania. Vec teda môže byť podrobená rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovská zmluva
bola platne uzatvorená, čo vyplýva aj z listinných dôkazov založených v súdnom spise. Nakoľko spor z
predmetnej zmluvy nebol predložený zmluvne dojednanému rozhodcovskému súdu, rozhodcovský súd

sa nemohol vyjadriť k svojej kompetencii vo veci vyplývajúcej mu z predmetnej zmluvy, resp. rozhodnúť
vo veci samej. Rozhodcovský súd sa neodmietol vecou zaoberať.

Vzhľadom na vyššie uvedené vzniesol žalovaný v zmysle § 106 OSP námietku proti prejednaniu veci
pred Okresným súdom a žiadal, aby súd rozhodol o zastavení konania sp. zn. 28Cb 46/2008 zároveň
a žiadal priznať aj náhradu trov konania.Dňa 04.08.2009 sa k námietke žalovaného zo dňa 21.01.2009 vyjadril žalobca, ktorý vo svojom
písomnom podaní okrem iného uviedol, že zmluvné strany sa v dokumente ..Potvrdenie o zakúpení
- kúpna zmluva"', dohodli, že „problémy a spory, ktoré sa vyskytnú v priebehu realizácie a platnosti

tejto zmluvy, budú zmluvné strany riešiť dohodou. V prípade, že pri riešení vzniknutých sporov nedôjde
k dohode, bude spor odovzdaný na riešenie príslušnému obchodnému súdu v Slovenskej republike.
Ako aj s prípadnou možnosťou pri právnych sporoch môžu podliehať obe strany bezvýzvovému a
právovykonávaciemu rozhodnutiu rozhodcovského súdu pre poľnohospodárske produkty vo Viedni". Z
citovaného zmluvného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že v prípade sporu je dohodou strán daná

právomoc všeobecného súdu Slovenskej republiky prejednávajúceho obchodnoprávne spory.

V zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení,
„rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluvu obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli". Z kúpnej

zmluvy, ktorú zmluvné strany uzavreli, vyplýva, že túto nepodpísal oprávnený zástupca protistrany
(bola zaslaná žalobcovi faxom), ani z nej nevyplýva označenie osoby, ktorá ju v mene kupujúceho
(žalovaného) dohodla. Z tohto dôvodu rozhodcovská zmluva (vo forme rozhodcovskej doložky) postráda
zákonné náležitosti, a preto aj v prípade, ak by upravovala právomoc rozhodcovského súdu, čo žalobca
odmieta, bola by resp. stále je neplatná.

Vzhľadom na tieto dôvody žalobca považuje námietku nepríslušnosti podľa ust. § 106 OSP za
nedôvodnú.

Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom
žalobkyne, výsluchom právneho zástupcu žalovaného, svedeckou výpoveďou Q. W., Ing. P. U.,
listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to výpisom obchodnej spoločnosti žalobcu ako

aj výpisom z obchodného registra žalovaného zapísanej v obchodnom registri pri Okresnom súde
Landshut oddiel B, číslo zápisu: HRB XXXX, CMR SK XXXXXXX, CMR SK XXXXXXX, CMR SK
XXXXXXX, CMR SK XXXXXXX, dodací-vážny list XXXXXX, Dodací list XXXXX Potvrdenie o zakúpení
- kúpnou zmluvou, Kúpnou zmluvou č. XX zo dňa 07.09.2007, Faktúra číslo XXXXXXX CMR SK
XXXXXXX, číslom váženky: XXXXX/XXXX/X-P., CMR SK XXXXXXX, CMR SK XXXXXXX, CMR SK

XXXXXXX, CMR SK XXXXXXX, CMR SK XXXXXXX, CMR SK XXXXXXX, Dodací listom XXXXX,
Dodacím list XXXXX, Dodacím-vážnym list XXXXXX, Dodacím listom XXXXX, potvrdením o zakúpení
- kúpnou zmluvou, faktúra číslo XXXXXXX, CMK SK XXXXXXX, číslom váženky: XXXXX/XXXX/X-
P., vyjadrením žalobcu k právomoci súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.02.2008, uznesením sp.
zn 28Cb/46/2008 - 56 zo dňa 06.06.2008, námietkou žalovaného podľa § 106 OSP doručenou súdu

dňa 27.01.2009, oznámením o výsledku rokovaní sporových strán zo dňa 08.11.2010, vyjadrením
žalobcu k právomoci súdu a aplikovateľnému právnemu poriadku zo dňa 08.11.2010, vyjadrením
žalovaného a námietkou započítania žalovaného zo dňa 21.06.2011, listom žalobkyne žalovanému zo
dňa 22.10.2007, vyjadrením žalovaného a špecifikáciou škody zo dňa 22.12.2011, Stanoviskom žalobcu
zo dňa 01.06.2012 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.12.2011, ako aj celým spisovým materiálom a

zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že dňa 10.09.2007 uzatvorili Kúpnu zmluvu (Potvrdenie
o zakúpení - kúpna zmluva/Ankaufsbestating). Súčasťou Kúpnej zmluvy bola okrem iného aj
rozhodcovská doložka, v ktorej sa zmluvné strany zaviazali, že v prípade sporov sa obe podriadia
rozhodnutiu Rozhodcovského súdu pri Burze poľnohospodárskych produktov vo Viedni, Taborstrasse

10, A - 1020 Viedeň, Rakúska republika.

Žalovaný uviedol, že rozhodcovská doložka bola platne uzatvorená a nakoľko spor nebol predložený
zmluvne dojednanému rozhodcovskému súdu, tento sa nemohol vyjadriť ku svojej kompetencii vo veci
vyplývajúcej mu z predmetnej zmluvy, resp. o veci rozhodnúť. Na základe vyššie uvedeného žalovaný
vzniesol námietku proti prejednaniu pred Okresným súdom Bratislava I. a žiadal o zastavenie konania

v dôsledku nedostatku právomoci.Napojednávaníkonanomdňa14.10.2010,akoajvnadväznostinanávrhžalobcunauzatvoreniezmieru,
súd konštatoval, že nie sú dané podmienky na zastavenie konania v zmysle námietky žalovaného
vznesenej podľa § 106 OSP, avšak aj vzhľadom na takéto konštatovanie súdu bolo jeho primárnou

úlohou vyriešiť otázku námietky žalovaného podľa § 106 OSP.

Zmluvné strany sa v dokumente „Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva"', dohodli: „problémy a spory,
ktoré sa vyskytnú v priebehu realizácie a platnosti tejto zmluvy, budú zmluvné strany riešiť dohodou.
V prípade, že pri riešení vzniknutých sporov nedôjde k dohode, bude spor odovzdaný na riešenie
príslušnému obchodnému súdu v Slovenskej republike. Ako aj s prípadnou možnosťou pri právnych

sporochmôžupodliehaťobestranybezvýzvovémuaprávovykonávaciemurozhodnutiurozhodcovského
súdu pre poľnohospodárske produkty vo Viedni".

Z vyššie uvedeného zmluvného ustanovenia podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že v prípade
sporu je dohodou strán daná právomoc všeobecného súdu Slovenskej republiky prejednávajúceho
obchodnoprávne spory. Navyše rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluvu obsiahnutá v dokumente podpísanom

zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Z kúpnej zmluvy, ktorú zmluvné strany uzavreli, vyplýva, že túto nepodpísal oprávnený zástupca
protistrany (bola zaslaná žalobcovi faxom), ani z nej nevyplýva označenie osoby, ktorá ju v mene

kupujúceho (žalovaného) dohodla. Z tohto dôvodu je súd názoru, že rozhodcovská zmluva (vo forme
rozhodcovskej doložky) neobsahuje zákonné náležitosti, a preto aj v prípade, ak by upravovala
právomoc rozhodcovského súdu pri Burze poľnohospodárskych produktov vo Viedni, v Rakúskej
republike, s čím sa však súd nestotožňuje, bola by neplatná.

Vzhľadom na tieto dôvody súd námietku žalovaného vznesenú podľa § 106 OSP považuje za

nedôvodnú.

Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami je obchodným záväzkovým vzťahom s
medzinárodným prvkom. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany sa nedohodli v uvedenej zmluve,
akým právom sa vzťah založený touto zmluvou spravuje, je potrebné naň aplikovať úpravu Dohovoru
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980 („Rímsky dohovor“.) Predmetný Dohovor

upravuje otázku, ktoré právo je rozhodným právom v záväzkových vzťahoch s medzinárodným prvkom.

Podľa odseku 1 článku 4 Rímskeho dohovoru: „ v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného
práva pre zmluvu podľa článku 3, sa zmluva spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu
väzbu....“.

Podľa odseku 2 článku 4 Rímskeho dohovoru: „S výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí

domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť
plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej
alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu
obchodnej činnosti alebo povolania tohto účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu
s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná prevádzkareň, alebo ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť

iná prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň, so štátom, kde sa nachádza táto prevádzkareň.

Tu súd uvádza, že miestom podnikania žalobkyne ako predávajúcej, ktorá kúpnu zmluvu uzatvorila,
ako aj miesto jej prevádzkarne sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, preto v zmysle Rímskeho
dohovoru je v tomto spore rozhodným právom právo slovenské a použije sa tu slovenský právny
poriadok.Ďalej vzhľadom na skutočnosť, že ide o obchodný záväzkový vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý
sa spravuje slovenským právnym poriadkom a zmluvné strany zároveň nevylúčili použitie Dohovoru o
zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru „Viedenský dohovor“, ktorý je súčasťou slovenského právneho

poriadku, bude sa tento na daný právny vzťah aplikovať a jeho použitie neobmedzí ani Rímsky dohovor.
Podľa článku 18 odsek 1 prvá veta Viedenského dohovoru: „Vyhlásenie urobené osobou, ktorej bola
ponuka určená alebo jej iné konanie naznačujúce jej súhlas s ponukou, je prijatím.“

Podľa článku 18 odsek 2, prvej vety Viedenského dohovoru: „Prijatie ponuky sa stáva účinné v
okamihu,keďvyjadreniesúhlasudôjdenavrhovateľovi.“Podľaodseku3tohoistéhočlánkuViedenského

dohovoru: „ Ak však na základe ponuky alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli alebo
zvyklostí, môže osoba, ktorej je ponuka určená, vyjadriť súhlas vykonaním úkonu bez upovedomenia
navrhovateľa, ako odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny, je prijatie účinné v okamihu, keď sa
tento úkon vykonal za predpokladu, že sa vykonal v lehote ustanovenej v predchádzajúcom odseku.“
V súvislosti s ustanoveniami Viedenského dohovoru je teda zrejmé, že predmetná kúpna zmluva bola
uzatvorená platne a účinne. V zmluve si zmluvné strany dohodli, že právomoc na riešenie sporov má

príslušný obchodný súd v Slovenskej republike.

Žalovaný počas celého konania namietal právomoc slovenského súdu, na pojednávaní konanom dňa
21.07.2011 túto skutočnosť odôvodnil existenciou rozhodcovskej doložky, ktorá je podľa jeho tvrdení
uvedená za slovenským textom zmluvy, a to v nemeckom jazyku.

Súd rozhodcovskú doložku považuje za neplatnú z dôvodu, že celá zmluva „Potvrdenie o zakúpení -

kúpna zmluva“ je napísaná v jazyku slovenskom, za ktorým je preklad v zátvorke v jazyku nemeckom.
NávrhZmluvy,takakotovyplývazpriebehusúdnehopojednávania,predkladalžalobkynižalovaný,preto
ak je preklad rozhodcovskej doložky nesprávny, dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol žalovaný.
Navyše rozhodcovská doložka nebola vyplnená v čase podpisu zmluvy „Potvrdenie o zakúpení - kúpna
zmluva“, ktorý mala žalobkyňa v čase podpisu zmluvy k dispozícii (č.l.185 súdneho spisu). Je teda

zrejmé, že žalobkyňa bola viazaná iba návrhom zmluvy, ktorý podpísala a podľa slovenského právneho
poriadku nemohla byť viazaná rozhodcovskou doložkou, ktorá bola napísaná v jazyku nemeckom,
pretože takáto rozhodcovská doložka je neplatná. V rozhodcovskej doložke musí byť výslovne uvedený
záväzok jej účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu.

V zmluve „Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva“, tento záväzok absentuje.

Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2011 svedok Ing. P. U. uviedol, že predmetnú zmluvu v roku 2007
niekedy neskoro poobede priniesla pani W., odovzdala mu však iba kópiu kontraktu, ten bol podpísaný
iba žalobkyňou, s tým že pani W.C. mu povedala, aby čakal na faxové potvrdenie kúpnej zmluvy zo
strany kupujúceho. Zmluvu vyhotovoval žalovaný, vie s určitosťou uviesť, že takéto typy zmlúv sa u
žalobcu nevyhotovujú.

Dňa 22.06.2011 žalovaný písomne do spisu vzniesol námietku započítania, ktorú odôvodnil tým, že z
Potvrdenia o zakúpení - kúpna zmluva zo dňa 02.10.2007, na základe ktorej strany dohodli dodávku
slnečnice jednoznačne vyplýva, že podľa dohody strán sa mal tovar dodať do prístavu vo Viedni,
konkrétne na adresu Wiener Hafen Gmbll, Seitenhafenstr. 15, A-1023 Wien, Rakúsko. Medzi stranami
tak došlo k jednoznačnej dohode o mieste, kam sa má tovar dodať.

Ďalej poukázal na to, že dňa 10.09.2007 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená kúpna zmluva
č. 14 na dodávku repky olejnej. Na základe zmluvy mal žalobca dodať žalovanému tovar repky olejnej v
rozsahu cca. 800 ton, a to za cenu 286 EUR/t. Ako termín dodania bol dohodnutý september - október
2007. Uvedený termín dodania bol naviazaný na zmluvy, ktoré mal žalovaný uzatvorené so svojimi
odberateľmi.

Vzáujmesplneniazáväzkovvočisvojimodberateľombolžalovanýpripravenýužvseptembri2007začať
s plnením zmluvy, a na tento účel pripravoval transport dohodnutého tovaru. Tovar mal byť v septembri
2007 prepravený kamiónmi (v počte 2x 15) a následne expedovaný loďou. Naloženie tovaru však nebolozo strany žalobcu umožnené. Vzhľadom na uvedené bol žalovaný nútený opätovne a v neskoršom čase
zrealizovať dodávku tovaru pre svojich odberateľov, a to náhradným spôsobom a s vyššími nákladmi
za prepravu.

Žalobca v tejto súvislosti dňa 20.09.2007 len oznámil žalovanému, že nakladanie tovaru repky olejnej
je potrebné hlásiť päť dní vopred a pre žalovaného je schopný naložiť len 8 kamiónov denne. Dodanie
tovaru do Rakúska preukazujú aj sprievodná dokumentácia (CMR listy, dodacie listy a faktúra) založená
v súdnom spise. Tovar sa mal podľa dohody strán dodať, a aj sa skutočne dodal do Rakúska, a teda
je v tomto prípade daná právomoc všeobecného súdu v Rakúsku, ako miesta zmluvného planenia.

Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že nie je daná základná podmienka konania, a to právomoc
Slovenského súdu. V rozpore so svojim oznámením o možnostiach nakladania tovaru (8 kamiónov
denne) zo dňa 20.09.2007, umožnil žalobca žalovanému naložiť dňa 05.10.2007 a 08.10.2007 len
jeden kamión s tovarom repky olejnej spolu v množstve cca. 52 ton. Dňa 08.10.2007 informoval
žalobca prepravcu žalovaného o nových možnostiach nakladania tovaru, a to 10.10.2007 (8 kamiónov)
a 12.10.2007 (8 kamiónov). Dňa 10.10.2007 došlo k naloženiu 6 kamiónov a dňa 12.10.2007 k

naloženiu 2 kamiónov. Nakladanie tovaru repky olejnej bolo od začiatku realizované so značnými
problémami. Žalovaný dokonca v záujme nenavyšovania nákladov na zabezpečenie prepravy tovaru
požiadal žalobcu o vyjadrenie, či má záujem na splnení zmluvy. Hoci žalobca uistil žalovaného, že
záujem na splnení zmluvy ma, v rozpore so zmluvou dodal žalovanému len cca. 240 ton tovaru repky
olejnej. Žalobca svojim správaním, predovšetkým jednostranným určovaním podmienok a termínov

pre nakladanie tovaru, sústavným omeškaním s nakládkami a neposkytnutím súčinnosti pre odobratie
tovaru už v septembri 2007 vzbudil dôvodné pochybnosti, že nemá záujem na splnení zmluvy, a to aj s
poukazom na skutočnosť, že cena repky olejnej na trhu s poľnohospodárskymi produktmi začala stúpať.

Podľa Úradného kurzového lístka Burzy pre poľnohospodárske produkty vo Viedni stúpla cena repky
olejnej v novembri 2007 na sumu 350 až 355 EUR/t, začiatkom decembra 2007 dokonca až na sumu

cca. 370 EUR/t. Cena dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným v zmluve uzatvorenej dňa 10.09.2007
vo výške 286 EUR/t sa tak stala z obchodného hľadiska pre žalobcu ako predávajúceho značne
nevýhodnou, čo mohlo viesť podľa tvrdenia žalovaného, žalobcu k snahe vyhnúť sa splneniu svojich
zmluvných povinností. Škodu, ktorá žalovanému vznikla v dôsledku nedodania chýbajúceho množstva
tovaru, sa žalovaný vďaka svojmu včasnému konaniu snažil eliminovať na možné minimum. Aj pri

jej vyčíslení (zaslané žalobcovi listom zo dňa 19.11.2007) vychádzal žalovaný len z rozdielu medzi
zmluvne dohodnutou cenou repky olejnej a aktuálnou cenou repky olejnej na trhu s poľnohospodárskymi
produktmi (doložené Úradným kurzovým lístkom Burzy pre poľnohospodárske produkty vo Viedni zo
dňa 28.11.2007) za nedodané množstvo tovaru.

Žalovaný taktiež nezahrnul do vyčíslenia škody zvýšené náklady prepravy, ktoré mu vznikli v dôsledku

toho, že nemohol realizovať prepravu tovaru už v septembri 2007 loďou, a to za výhodnejšie ceny
transportu.

Škoda vyčíslená žalovaným predstavuje sumu vo výške 40.661,67 EUR. Táto pozostáva zo škody
za nedodané množstvo tovaru vo výške 30.209,22 EUR, nákladov za stojné vo výške 4.300 EUR
(za kamióny, ktoré neboli naložené) a nákladov právnej pomoci vo výške 6.152,45 EUR. Na základe

oznámenia žalovaného adresovaného žalobcovi započítal žalovaný svoju vyššie uvedenú pohľadávku
z titulu nároku na náhradu škody, voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie za dodávku slnečnice, a to vo
výške, v ktorej sa tieto pohľadávky vzájomne kryli t.j. vo výške 40.534,22 EUR.

Poukazuje na ustanovenie § 380 Obchodného zákonníka kedy „za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá
poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej

strany.“

Uvádza, že žalovaný pritom za dodávku repky olejnej zaplatil, a to po tom, čo mu dňa 18.10.2007 boli
doručené faktúry žalobcu (žalobca tieto doručil žalovanému po lehote ich splatnosti). Uvádza, že práve
faktúry žalobcu boli jediným relevantným podkladom ohľadne skutočne dodaného množstva tovaru a
sumy, ktorá má byť žalobcovi zaplatená. Po tom, čo bola žalobcovi pripísaná suma vo výške 13.825,24

EUR (neuhradená suma za dodávku repky olejnej) na účet, t.j. sa mu poskytlo plnenie druhej strany,
tak už nebol podľa tvrdenia žalovaného, žalobca ďalej oprávnený odopierať plnenie zmluvy v zmysle
§ 326 Obchodného zákonníka. Ak tak konal z dôvodu, že nebola uhradená faktúra č. XXXXXXX na
čiastku 40.534,20 EUR, opäť nekonal v súlade so zákonom, keďže v zmysle § 326 ods. 3 Obchodnéhozákonníka platí, že „žiadna zo strán nie je oprávnená odoprieť plnenie alebo odstúpiť od zmluvy z
dôvodu, že záväzok druhej strany z inej zmluvy sa nesplnil riadne alebo včas“. V zmysle uvedeného
ustanovenia tak žalobca nebol oprávnený odopierať plnenie zmluvy na dodávku repky olejnej z dôvodu,

že od žalovaného neobdržal plnenie za dodávku slnečnice.

K započítaniu ako aj ostatným tvrdeniam žalovaného, ktoré sú obsiahnuté v písomnom podaní zo
dňa 22.06.2011 ako aj na pojednávaní konanom dňa 28.11.2011 sa písomne vyjadril žalobca podaním
doručeným súdu dňa 05.06.2012.

Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2011 právny zástupca žalobcu vzniesol výhrady voči námietke

započítania nároku žalovaného na náhradu škody s odvolaním sa na skutočnosť, že žalobca zmluvu
neporušil a plnenie zmluvy odoprel v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve, a to v dôsledku
omeškaných úhrad žalovaného.

Písomne sa ku vznesenej námietke započítania vyjadril dňa 01.06.2012. Vo svojom vyjadrení uviedol,
že žalovaný nepreukázal, že by nakúpil repku olejnú od iného dodávateľa za cenu 355 EUR/t, teda
žalovanému nevznikla žiadna reálna ujma alebo zníženie majetku. Žalovaný nepreukázal ani uhradenie

sumy10.980EURspoločnostiFritzMautherHandelsgesm.b.HandCOKGvýpisomzúčtu,ježalovaným
uplatňovaný nárok na náhradu škody vo výške 30.209,22 EUR nedôvodný.

Pokiaľ ide o stojné, ktoré si žalovaný uplatňuje vo výške 4.300 EUR tu tiež poukázal na to, že žalovaný
ich žiadnym spôsobom nepreukázal a nepreukázal ani nenaloženia kamiónov žalobkyňou. Predložil iba
faktúry, niektoré iba v cudzom jazyku a z niektorých ani nevyplýva, kde kamióny stáli. Ani tu vznesený

nárok žalovaného podľa tvrdenia žalobcu nie je dôvodný.

Náklady právnej pomoci vo výške 6.125,45 EUR, ktoré tiež započítal, nevznikli žalovanému v dôsledku
porušenia zmluvného záväzku žalobkyňou ale v dôsledku skutočnosti, že táto si na súde uplatnila svoju
pohľadávku vo výške 40.534,20 EUR za riadne dodanie 96,51 ton slnečnice žalovanému na základe
Kúpnej zmluvy. Uvedené náklady tak žalovanému vznikli nie v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti

zo strany žalobkyne, ale v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti na strane žalovaného. Trovy
právneho zastúpenia - náklady právnej pomoci, teda netvoria súčasť škody, ktorá mala žalovanému
vzniknúť a tento si ich nemôže uplatňovať spolu s náhradou ostatnej škody.

Podľa písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne, táto žiadnu svoju zmluvnú povinnosť
neporušila a ani nemohla porušiť, nakoľko kúpna zmluva č. XX podľa ustanovenia časti „Platobné

podmienky“ dňa 14.10.2007 zanikla, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou faktúry
číslo XXXXXXX, ktorej dátum splatnosti bol 13.10.2007 a ktorú uhradil až dňa 19.10.2007. Žalovaný
meškal aj s úhradou faktúry číslo XXXXXXX a XXXXXXX, ktoré faktúry tiež uhradil až dňa 19.10.2007.
Nakoľko kúpna zmluva č. XX zanikla, nebola už žalobkyňa kúpnou zmluvou č. XX viazaná a nemala
ani žiadnu právnu povinnosť žalovanému ďalej dodávať tovar - repku olejnú. Žalobkyňa žiadnu právnu

povinnosť neporušila, a teda nie sú zákonné podmienky pre vznik jej právnej zodpovednosti. Pokiaľ
ide o nenaloženie kamiónov, čo žalovaný preukazuje mailom zo dňa 09.10.2007, založeným v súdnom
spise, tu právny zástupca žalobkyne uvádza, že žalovaný počas celého mesiaca september neprejavil
záujem o dodanie repky olejnej. Čo sa týka nenaloženia kamiónov, k ich nenaloženiu nedošlo z dôvodu
lebo žalovaný ich nakládku neoznámil v dostatočnom predstihu. Následne bol žalobkyňou žalovanému

poskytnutý náhradný termín nakládky, čo preukazuje mailom dopravcovi Tatra trans zo dňa 09.10.2007.
Námietky žalovaného ohľadne odopretia plnenia kúpnej zmluvy č. XX žalobkyňou sú irelevantné,
nakoľko kúpna zmluva č. XX zanikla bez nutnosti vykonania ďalšieho právneho úkonu po tom, čo sa
žalovaný prvýkrát dostal do omeškania s úhradou faktúr. Žalobkyňa nebola povinná dodať žalovanému
tovar a nebola povinná oznámiť žalovanému zánik Kúpnej zmluvy č. XX, nakoľko táto skutočnosť bola

žalovanému známa.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami

tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisovobčianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 106 ods. 1 OSP len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo

veci zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej
prejednávať a konanie zastaví, vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú, alebo ak
uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Súd prejedná vec
aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve,
alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne, že vôbec neexistuje, alebo že jej prejednanie v

rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd
odmietol vecou sa zaoberať.

Podľa § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na

súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď
sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa ust. § 365 veta prvá Obch. zák. dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho

časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania určené v zmluve inak o 1 % vyššie než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

Podľa ust. § 502 ods. 1 veta prvá, druhá Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov, je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 502 ods. 2 Obch. zák., pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.

Tu súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že zmluvné strany sa v dokumente „Potvrdenie o zakúpení
- kúpna zmluva“, dohodli: „problémy a spory, ktoré sa vyskytnú v priebehu realizácie a platnosti tejto

zmluvy, budú zmluvné strany riešiť dohodou. V prípade, že pri riešení vzniknutých sporov nedôjde
k dohode, bude spor odovzdaný na riešenie príslušnému obchodnému súdu v Slovenskej republike.
Ako aj s prípadnou možnosťou pri právnych sporoch môžu podliehať obe strany bezvýzvovému a
právovykonávaciemu rozhodnutiu rozhodcovského súdu pre poľnohospodárske produkty vo Viedni".

Z vyššie uvedeného zmluvného ustanovenia podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že v prípade

sporu je dohodou strán daná právomoc všeobecného súdu Slovenskej republiky prejednávajúceho
obchodnoprávne spory.

Súd rozhodcovskú doložku považuje za neplatnú z dôvodu, že celá zmluva „Potvrdenie o zakúpení -
kúpna zmluva“ je napísaná v jazyku slovenskom, za ktorým je preklad v zátvorke v jazyku nemeckom.
NávrhZmluvy,takakotovyplývazpriebehusúdnehopojednávania,predkladalžalobkynižalovaný,preto

ak je preklad rozhodcovskej doložky nesprávny, dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol žalovaný.
Navyše rozhodcovská doložka nebola vyplnená v čase podpisu zmluvy „Potvrdenie o zakúpení - kúpna
zmluva“, ktorý mala žalobkyňa v čase podpisu zmluvy k dispozícii. (č.l. 185 súdneho spisu). Je tedazrejmé, že žalobkyňa bola viazaná iba návrhom zmluvy, ktorý podpísala a podľa slovenského právneho
poriadku nemohla byť viazaná rozhodcovskou doložkou, ktorá bola napísaná v jazyku nemeckom,
pretože takáto rozhodcovská doložka je neplatná. V rozhodcovskej doložke musí byť výslovne uvedený

záväzok jej účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu.

V zmluve „Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva“, tento záväzok absentuje.

Žalobkyňa si na súde uplatnila nárok titulom neuhradenej faktúry v celkovej výške 40.534,20 EUR s
príslušenstvom z dôvodu, že žalovanému na základe kúpnej zmluvy dodala 96,51 t slnečnice. Tovar,
ktorého dodanie nespochybňuje ani žalovaný, si žalobkyňa vyfakturovala faktúrou číslo XXXXXXX, ktorá
bola splatná dňa 08.10.2007. Faktúru žalovaný žalobkyni neuhradil. Uhradil však faktúru číslo XXXXXX

na sumu 128,70 EUR avšak až po podaní žalobného návrhu žalobkyňou.

V kúpnej zmluve č. XX zo dňa 10.09.2007 uzatvorenej medzi stranami si strany určili za dodávateľskú
adresu Plešivec, termín dodania september - október a platobné podmienky do 5 dní po naložení.

Dňa 13.10.2007 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou faktúry číslo XXXXXXX, ktorá bola splatná
dňa 13.10.2007. Meškal aj s úhradou faktúr číslo XXXXXXX a XXXXXXX, ktoré tiež neuhradil podľa

vyššie uvedenej zmluvnej podmienky do 5 dní po naložení, ale až dňa 19.10.2007. Tým kúpna zmluva č.
XXpodľaustanoveniačasti„Platobnépodmienky“zaniklazdôvodu,žežalovanýsadostaldoomeškania
s úhradou vyššie uvedených faktúr. Žalobkyňa v konaní preukázala, že faktúry žalovanému zaslala
aj faxom dňa 12.10.2007, a to konkrétne faktúry číslo XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX. Faktúry
číslo XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX poslala aj poštou dňa 11.10.2007 a faktúru XXXXXXX dňa

12.10.2007. Túto skutočnosť preukazuje aj list, v ktorom sa svedkyňa Q. W., zástupkyňa žalovaného
zmieňuje o úhradách faktúr, ktoré mali byť vykonané dňa 15.10.2007. Údaje o množstve naloženého
tovaru mal žalovaný aj od dopravcov, ktorí daný náklad slnečnice prepravovali, nebol teda závislí výlučne
od vystavených faktúr, a tieto neboli jediným podkladom pre vykonanie úhrad žalobkyni žalovaným za
dodanýtovar.Žalobkyňavosvojejvýpovedipredsúdomdňa07.06.2012uviedla,ženerozumie,prečosa

spája dodávka slnečnice s repkou, keď šlo o dve odlišné zmluvy. Uviedla, že protistranou bola uvedená
do omylu, pani W. považovala za svoju priateľku a keď som sa jej pýtala, či je nemecký preklad identický
so slovenskou verziou, ubezpečila ju, že je a ona o tom vôbec nepochybovala, pretože pani W. dlhodobo
žije v Rakúsku, má tam trvalý pobyt, tak verila, že nemecký jazyk ovláda slovom aj písmom pretože tam
žije minimálne 15 rokov.

Počas celého súdneho konania žalovaný svoju obranu postavil na tvrdení, že nie je daná právomoc
Okresného súdu Bratislava I. na prejednanie veci.

Žalovaný vzniesol dňa 22.06.2011 písomne námietku započítania. Na základe oznámenia žalovaného
adresovaného žalobcovi započítal žalovaný svoju pohľadávku z titulu nároku na náhradu škody, voči
pohľadávke žalobcu na zaplatenie za dodávku slnečnice, a to vo výške, v ktorej sa tieto pohľadávky

vzájomne kryli, t.j. vo výške 40.534,22 EUR.

Súd vznesenú kompenzačnú námietku žalovaného považuje za účelovú a ničím nepreukázanú,
nepovažuje ju za účelné bránenie jeho práva, a to z dôvodu, že stojné, ktoré si žalovaný uplatňuje vo
výške4.300EURžiadnymspôsobomnepreukázalanepreukázalaninenaloženiakamiónovžalobkyňou.
Pokiaľ ide o vznik škody vo výške 30.209,22 EUR tu súd uvádza, že žalovaný relevantne nepreukázal,

že by nakúpil slnečnicu od iného dodávateľa za cenu 355 EUR/t, tak ako to proklamuje a nepreukázal
ani uhradenie sumy vo výške 10.980,- EUR spoločnosti Fritz Mauther Handelsgesm.b.H. and CO KG,
napríklad výpisom z bankového účtu žalovaného. Už vôbec neobstojí započítanie nákladov právnej
pomoci vo výške 6.125,45 EUR, pretože tieto mu vznikli v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti a
nemôžu tvoriť časť škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť. Námietky žalovaného týkajúce sa odopretia

plnenia kúpnej zmluvy č. XX žalobkyňou sú pre rozhodnutie súdu nepodstatné z dôvodu, že kúpna
zmluva č. XX zanikla bez nutnosti vykonania ďalšieho právneho úkonu po tom, sa žalovaný prvý raz
dostal do omeškania s úhradou faktúr. Nebolo povinnosťou žalobkyne dodať žalovanému akýkoľvek
tovar.Žalovaný sa s úhradou faktúry dostal do omeškania nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry a to
dňa 09.10.2007, preto je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 14,75% p.a. zo sumy
40.534,20 EUR od 09.10.2007 do zaplatenia ako aj úrok z omeškania vo výške 14,25% p.a. zo sumy

128,70 EUR od 31.01.2008 do 13.03.2008, čo sa týka faktúry číslo XXXXXXX.

Súd konštatuje, že počas celého súdneho konania žalovaný nenamietal podstatu žalobného návrhu,
a to neuhradenie faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 08.10.2007 na sumu 40.534,20 EUR. Bránil
sa v podstate iba tým, že nie je daná právomoc Okresného súdu Bratislava I. na prejednanie veci
predmetného sporu a neskôr v priebehu konania vzniesol účelovo kompenzačnú námietku.

Žalobca v zmysle § 120 odsek 1 OSP uniesol svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie

ním tvrdených skutočností, čo malo za následok vyhovenie žalobnému návrhu súdom. Vzhľadom na
dĺžku konania, hospodárnosť konania a zjavne ničím neopodstatnenú obranu žalovaného súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi.

Súd žalobcovi priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 2.735,91 EUR podľa
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Súd žalobcovi priznal náhradu trov dôkazov vo výške 49,79 EUR, ktoré predstavujú výdavky žalobcu

za úradný preklad dokumentov: dodací - vážny list, dodací list XXXXX, dodací list XXXXX a dodací list
XXXXX, z jazyka nemeckého do jazyka slovenského.

Súd žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.140,50 EUR v zmysle ust. § 10 ods.
1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb za nasledujúce úkony právnej služby:

1.) 1 úkon PS - prevzatia a príprava zastúpenia: v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1
písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z........................ vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 6,31 EUR + 19%
DPH: 96,18 EUR,

2.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 01.02.2008 (návrh na vydanie platobného
rozkazu) v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z..................

vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 6,31 EUR + 19% DPH: 96,18 EUR,

3.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 31.03.2008 (čiastočné späťvzatie) v
zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z ................. vo výške:
506,21 EUR + režijný paušál: 6,31 EUR + 19% DPH: 96,18 EUR,

4.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 04.08.2009 v zmysle ust. § 10 ods. 1

v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný
paušál: 6,95 EUR + 20% DPH: 102,63 EUR,

5.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 14.10.2010 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14
ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 7,21 EUR +
20% DPH: 102,68 EUR,6.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 21.07.2011 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14
ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 7,41 EUR +
20% DPH: 102,72 EUR,

7.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 28.11.2011 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14
ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 7,41 EUR +
20% DPH: 102,72 EUR,

8.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 01.06.2012 v zmysle ust. § 10 ods. 1
v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný

paušál: 7,63 EUR + 20% DPH: 102,77 EUR,

9.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 07.06.2012 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14
ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 7,63 EUR +
20% DPH: 102,77 EUR,

10.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 15.11.2012 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14
ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 7,63 EUR +

20% DPH: 102,77 EUR.

Súd priznal žalobcovi DPH z režijných paušálov len za úkony urobené po 01.06.2009, DPH z režijných
paušálov za úkony uskutočnené pred týmto dátumom súd nepriznal, nakoľko až od 01.06.2009 sa podľa
vyhl. 655/2004 Z. z. priznáva DPH aj z režijných paušálov.

Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za

podanie vyjadrenia zo dňa 14.02.2008 a za podanie vyjadrenia zo dňa 08.11.2010, nakoľko súd uvedené
vyjadrenia nepovažoval za potrebné a žalobca nebol ani súdom vyzvaný, aby takéto vyjadrenia podal.

Súd žalobcovi nepriznal náhradu za úkon právnej služby - oznámenie o výsledku rokovaní s protistranou
zo dňa 08.11.2010, nakoľko tento úkon právnej služby nie je možné považovať za písomné podanie na
súd vo veci samej tak, ako to má na mysli ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Súd žalobcovi nepriznal náhradu za tieto úkony právnej služby - rokovanie s klientom dňa 01.02.2008,
dňa 14.03.2008, dňa 15.05.2009, dňa 13.10.2010, dňa 02.11.2010, dňa 15.07.2011, dňa 25.11.2011,
dňa 22.05.2012, dňa 05.06.2012 a dňa 14.11.2012 tak, ako si ich vo svojom podaní vyčíslil, nakoľko
pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd berie do úvahy len tie úkony právnej služby, ktoré sú

nevyhnutne vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka a náhradu, ktorých
možno spravodlivo požadovať od účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Súd tak pri rozhodovaní
o náhrade trov konania skúma predovšetkým účelnosť vynaloženia týchto trov. V danom prípade
požiadavka účelnosti vynaloženia trov na účelné bránenie práva účastníka nie je splnená a súd vyššie
uvedené úkony právneho zástupcu žalobcu považuje za nadbytočné.

Podľa ust. § 141 ods. 2 O.s.p. trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky
ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej
materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (§ 18), platí štát.

Uznesením zo dňa 06.06.2008 bola za prekladateľku ustanovená PhDr. Q. O.. Uznesením zo dňa
24.07.2008 súd priznal prekladateľke PhDr. Q. O. odmenu za prekladateľský úkon vo výške 219,08 EUR

zo štátnych finančných prostriedkov.

V zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu
trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca, súd zaviazal žalovaného na náhradu trov štátu vo výške
219,08 EUR.

Ztýchtodôvodovotrováchkonaniarozhodolsúdtak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohorozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený: to neplatí ak
senát rozhodol namiesto samosudcu,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3 prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.