Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/236/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211218335
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1211218335.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa:

Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava 825 22, IČO: 31 383 408 proti odporcovi: ASSET,
a.s., Kupeckého 5, Bratislava 821 08, IČO: 35 778 245, zast.: JUDr. Peter Šmeringai, advokátska
kancelária CONSULTA, v. o. s., Šafárikovo námestie č. 4, Bratislava 811 02, o zaplatenie 2.619,46 EUR
s písl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 1.613,22 EUR s prísl. z a s t a v u j e.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu odporcu
v sume 358,64 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.7.2011 domáhal zaplatenia sumy 2.619,46 EUR,

titulom neuhradenia poistného.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 31.7.2006 uzavrel odporca s navrhovateľom poistnú zmluvu č. 0130000017
so začiatkom poistenia od 1.8.1996 (ďalej len „poistná zmluva“), predmetom ktorej bolo skupinové
úrazové poistenie. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím. V
Doložke k poistnej zmluve bolo dohodnuté poistné za ročné poistné obdobie vo výške 16.200,- Sk
(537,74 EUR). Poistné za prvé poistné obdobie bolo v zmysle poistnej zmluvy splatné v deň uzavretia
poistnej zmluvy. Splatnosť poistného za nasledujúce poistné obdobia bola dohodnutá k prvému dňu
mesiaca, v ktorom je začiatok daného poistného obdobia. Odporca plnil svoj záväzok platiť poistné len

do 31.7.2005, poistné za nasledujúce obdobia počnúc poistným splatným dňa 1.8.2005 už neuhradil.
Listom zo dňa 11.5.2010 vyzval odporcu v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka na zaplatenie
dlžného poistného za obdobie od 1.8.2005 do 31.7.2010 vo výške

2.688,70 EUR s upozornením, že v prípade nezaplatenia poistného do jedného mesiaca odo dňa
doručenia predmetnej výzvy poistenie zanikne. Poistná zmluva zanikla po uplynutí mesačnej lehoty dňa
14.6.2010 podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov z dôvodu
neplatenia poistného. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má voči odporcovi právo na uhradenie
dlžného poistného z poistnej zmluvy vo výške 2.619,46 EUR za obdobie od 1.8.2005 do 14.6.2010, kedy

poistenie zaniklo, teda za dobu, počas ktorej poisťovňa poskytovala odporcovi poistné krytie. Zároveň
si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 20 % ročne, dohodnutej v zmluve.Vo vyjadrení k odporu navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v časti o zaplatenie sumy 1.613,22
EUR s prísl., vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd konania v zmysle ustanovenia § 96 O.s.p. v späťvzatej časti

zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím poverenej zástupkyne navrhovateľa, právneho zástupcu
odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní
zistil nasledovný skutkový stav veci.

Medzi účastníkmi konania bola 31.7.1996 uzavretá Poistná zmluva číslo 0130000017 pre skupinové
úrazové poistenie so začiatkom poistenia dňa 1.8.1996 na dobu neurčitú s ročným poistným 16.200,- Sk

(537,74 EUR). Navrhovateľ listom zo dňa 11.5.2010 vyzval odporcu na zaplatenie poistného za obdobie
od 1.8.2005 do 31.7.2010 v sume 2.688,70 EUR. Odporca list prevzal dňa 14.5.2010. ďalším lisom zo
dňa 25.6.2010 navrhovateľovi oznámil zánik poistnej zmluvy č. 0130000017 dňom 14.6.2010 z dôvodu
nezaplatenia poistného v stanovenej lehote a zároveň ho vyzval na zaplatenie poistného za dobu do
zániku poistenia v sume 2.619,46 EUR.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu s návrhom nesúhlasil, nakoľko navrhovateľov nárok na
zaplatenie ním požadovanej sumy je premlčaný. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí,
že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s

výnimkou vlastníckeho práva. V nadväznosti na § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo
uplatniť po prvý raz. Pokiaľ ide o zánik poistenia, tento je upravený v ustanoveniach § 801 Občianskeho
zákonníka. Zo skutočností obsiahnutých v návrhu na vydanie platobného rozkazu je dostatočne zrejmé,
že odporca počnúc dňom 1. augusta 2005 prestal z titulu Poistnej zmluvy platiť poistné. Dôvod bol

jednoduchý - odporca sa domnieval, že neplnením poistného automaticky dôjde k zániku Poistnej
zmluvy. Navrhovateľ pritom neplatenie poistného nenamietal. Až prípisom zo dňa 11. mája 2010 - teda
takmer po 5 rokoch - vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlžného poistného za obdobie od 1.
augusta 2005 do 31. júla 2010 vo výške 2.688,70 EUR s upozornením, že v prípade nezaplatenia
poistenie zanikne. Navrhovateľovi pritom nič nebránilo, aby takúto výzvu zaslal odporcovi podstatne

skôr, a to už v čase, keď odporca prestal platiť poistné pre rok 2006. Dôvod, prečo tak navrhovateľ
neučinil mu však nie je známy. Faktom však zostáva, že právo navrhovateľa na

uplatnenie výzvy na zaplatenie dlžného poistného s upozornením, že v prípade nezaplatenia poistenie
zanikne, bolo učinené až po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, a teda ako také je
premlčané. Následne je preto premlčaný aj celý navrhovateľom vyčíslený nárok. Prijatie opačnej

argumentácie - napr., že výzvu na zaplatenie poistného je možné uplatniť napr. aj po 20 rokoch od
neplatenia poistného, by znamenalo popretie právneho inštitútu premlčania, ktorý by týmto stratil svoje
opodstatnenie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že považuje vznesenie námietky premlčania v časti istiny
1.006,24 EUR za irelevantné. Časť istiny vo výške 1.006,24 EUR predstavuje ročné poistné za poistné

obdobie od 1.8.2008 do 31.7.2009 vo výške537,74 EUR splatné dňa 1.8.2008 a poistné za obdobie
od 1.8.2009 do zániku poistenia, t.j. 14.6.2010 vo výške 468,50 EUR splatné dňa 1.8.2009. Koniec
lehoty troch rokov pre poistné za obdobie od 1.8.2008 do 31.7.2009 vo výške 537,74 EUR nastal dňa
1.8.2011 a pre poistné za obdobie od 1.8.2009 do 14.6.2010 nastane dňa 1.8.2012. Svoj nárok si
uplatnil návrhom na zaplatenie istiny vo výške 2.619,46 EUR zo dňa 22.7.2011, ktorý bol súdu doručený

najneskôr dňa 25.7.2011. Z toho dôvodu je jeho nárok v časti 1.006,24 EUR nepremlčaný a námietka
odporcu v tomto rozsahu je irelevantná. Oporu v zákone nemá ani tvrdenie odporcu, že neplatením
poistného automaticky dôjde k zániku poistnej zmluvy. Výzva na zaplatenie poistného bola odporcovidoručená dňa 14.5.2010 a následne došlo k zániku poistenia dňa 14.6.2010, pričom zákon neustanovuje
poisťovateľovi lehotu na zaslanie výzvy na zaplatenie dlžného poistného.

Poverená zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že v časti o zaplatenie 1.006,24 EUR

považuje nárok za nepremlčaný a z toho dôvodu je aj v tejto časti nedôvodná námietka odporcu ohľadne
premlčania nároku. Navrhovateľ mohol výzvu na zaplatenie poistného zaslať aj po takej dlhej dobe,
keďže v zákone nie je táto lehota stanovená.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že nezaplatenie poistného za ďalšie poistné obdobie
poistná zmluva zanikla. Z uvedeného dôvodu bol odporca prekvapený, keď po 5 rokoch obdržal výzvu na
zaplatenie poistného za posledných 5 rokov. Aj výzva je majetkové právo, ktoré sa premlčuje a preto je

vznesená námietka premlčania dôvodná. V tejto súvislosti poukázal na judikáty R 22/1995 a R 50/1985,
ktoré primeraným spôsobom možno použiť na daný právny vzťah. Ďalej je toho názoru, že na právny
vzťah účastníkov konania by sa mala použiť predchádzajúca právna úprava, v zmysle ktorej zmluva
zanikla po 6 mesiacoch od nezaplatenia poistného.

Podľa § 261 ods. 6 Obch. zák. (platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy, zmluvy medzi

osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené
ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Zámenná zmluva súvisiaca s podnikaním strán sa však spravuje týmto zákonom a použijú sa na ňu
primerane ustanovenia tohto zákona o kúpnej zmluve; pri plnení záväzku dodať tovar má každá zo strán
postavenie predávajúceho a pri prevzatí tovaru postavenie kupujúceho.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe a v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Obč. zák., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva.

Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 788 ods. 1 Obč. zák., poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 801 ods. 2 Obč. zák., poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo
zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo
poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie
zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa časti „Predmet poistnej zmluvy“ Poistnej zmluvy, predmetom poistnej zmluvy je úrazové poistenie

osôb v rozsahu, ako to vyplýva z doložiek k tejto poistnej zmluve.

Podľa časti „Doložka k poistnej zmluve“ ods. 1 Poistnej zmluvy, doložka k poistnej zmluve (ďalej len
doložka) je osobitným zmluvným dojednaním k tejto zmluve a tvorí jej neoddeliteľnú súčasť.

Podľa časti „Predmet dojednania“ Doložky (str. 1), predmetom dojednania doložky k poistnej zmluve je
úrazové poistenie osôb uvedených v tejto doložke na strane 2. Začiatok poistenia dňa: 1.8.1996.Podľa časti „Platenie poistného“ ods. 1 Doložky (str. 1), poistník je povinný platiť poistné v 1 ročných
poistných obdobiach vo výškach určených v tejto doložke.

Podľa časti „Výpočet poistného pre skupinu poistených osôb“ Doložky (str. 3) bežné poistné platené v

1 ročných poistných obdobiach (lehotné poistné): 16.200,- Sk.

Podľa časti „Platenie poistného“ ods. 2 Poistnej zmluvy, poistné za nasledujúce poistné obdobie
vyplývajúce z doložky je splatné vždy v prvý deň mesiaca, v ktorom je začiatok poistného obdobia.

Predmetom konania (po čiastočnom späťvzatí) je nárok navrhovateľa ako poistiteľa na poistné za
obdobie od 1.8.2008 do 31.7.2009 vo výške 537,74 EUR a od 1.8.2009 do 14.6.2010 vo výške 468,50
EUR na základe poistnej zmluvy uzavretej dňa 31.7.1996.

Súdna prax a rovnako aj právna teória pod premlčaním rozumie márne uplynutie doby ustanovenej
zákonom na vykonanie práva. Znamená to výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže
premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí
uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však
prostredníctvom súdu nevymáhateľným.

„Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt
(veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo

v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená,
že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania
zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako

predísť, resp. riešiť situácie, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany
veriteľa, a tak sa do záväzkových právnych vzťahov účastníkov vnáša právna neistota, resp. hrozba,
že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany
veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané
pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým).

Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po
neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje
(vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov
záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému
subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti:

a) uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba),

b) nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby,

c) povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.7.2009, sp. zn. 1 M Cdo 8/2008)

Rovnako je možné poukázať na rozhodnutia českých súdov, keďže právna úprava inštitútu premlčania

je v oboch právnych poriadkoch v podstate totožná.

Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 23.2.2006, sp. zn. 33 Odo 1174/2005:

„Zmyslom úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je nútiť oprávnený subjekt
(veriteľa) pod určitou sankciou k tomu, aby vykonal svoje práva včas, t.j. v primeraných (premlčacích)
dobách na súde, a tak, aby donekonečna, a teda neúnosne nemohol odďaľovať požiadavku

splnenia od povinného subjektu (dlžníka). Právna úprava premlčania tým sleduje cieľ čeliť vzniku a
existencii dlhotrvajúcich práv a povinností často sprevádzaných aj ich určitou neistotou, nejasnosťou
a pochybnosťou. Ak možnosť premlčania nároku má plniť donucovaciu funkciu voči veriteľovi , potomzároveň prispieva k tomu, aby dlžník nebol po časovo neobmedzenú dobu vystavený zo strany veriteľa
hrozbe podania úspešnej žaloby.“

Z rozhodnutia Ústavného súdu ČR z 11.5.2000, sp. zn. III. ÚS 158/99:

„Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych
práv (pohľadávok), jednak čeliť tomu, aby dlžníci neboli, pokiaľ ide o ich povinnosti, vystavení po časovo
neurčitú dobu donucujúcemu zákroku (tzv. vynútiteľnosti) zo strany súdov. Tým inštitút premlčania v
súlade s požiadavkou právnej istoty bráni existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv a
nim zodpovedajúcich povinností, ktoré sú, najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie po uplynutí dlhšej doby,

vždy späté s určitou spornosťou. Možno teda povedať, že povinnému subjektu je poskytnutá námietkou
premlčania ako účinná možnosť jeho ochrany pred uvedenými negatívnymi dopadmi dlhotrvajúcich
občianskych subjektívnych práv. Je potom na úvahe tohto povinného subjektu, či námietku premlčania
uplatní, alebo nie. Súčasne treba pripomenúť, že Občiansky zákonník zdôrazňuje aj vlastné

pričinenie subjektov, pokiaľ ide o ochranu ich práv, a požaduje, aby predovšetkým oni samé sledovali
svoje subjektívne práva a robili také kroky, aby nedochádzalo k ch ohrozovaniu a poškodzovaniu.“

V žalovanej veci je návrhom na začatie konania uplatňovaný nárok na poistné, ktorý podlieha premlčaniu
(§ 100 ods. 2 Obč. zák.). Odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz začína plynúť všeobecná
trojročná premlčacia doba (§ 101 Obč. zák.). Splatnosť poistného na ďalšie poistné obdobie bolo dňa
1.8.2005, premlčacia doba tak začala plynúť dňa 2.8.2005, kedy navrhovateľ mohol odporcu vyzvať na
zaplatenie poistného, a skončila dňa 2.8.2008. Navrhovateľ pritom podal návrh na súd dňa 26.72011,

t.j. po uplynutí premlčacej lehoty.

Vzhľadom na odporcom dôvodne vznesenú námietku, súd nemohol uplatnený nárok priznať a návrh z
uvedeného dôvodu v zostávajúcej časti zamietol.

Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa
trovy konania v sume EUR (zaplatený súdny poplatok v sume 157,- EUR, trovy právneho zastúpenia

v sume 358,64 EUR [2 úkony právnej pomoci (z tarifnej hodnoty 2.619,46 EUR) - prevzatie a príprava
zastúpenia, písomné podanie odporu - á 111,21 EUR, 1 úkon (z tarifnej hodnoty 1.006,24 - účasť na
pojednávaní - 61,41 EUR, 2 krát režijný paušál 7,41 EUR, 1 krát 7,63 EUR, DPH zo sumy 298,87 EUR /2
x 111,21 + 61,41 + 2 x 7,41 + 7,63/ vo výške 20 % v sume 59,77 EUR]).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.