Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/32/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010759
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811010759.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Dušana

Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti obžalovanému K. S., pre zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 24.02.2012, sp. zn. 3T/243/2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. apríla 2012,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku výrok o treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa

obžalovaný K. S., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., P. č. X/X

o d s u d z u j e

podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., §

36 písm. l) Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.02.2012, sp. zn. 3T/243/2011, bol
obžalovaný K. S. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., na
skutkovom základe, že

1. v čase od 02,00 hod. do 6,00 hod. dňa 2.9.2010 v E., na P. ulici č. XXXX/X, v obývačke domu na
gauči, pod vplyvom alkoholu stiahol maloletej B.R., narodenej XX.X.XXXX, nohavice nad kolená, pričom
maloletá ležala a následne ju chytal po bruchu, vložil jej prst do vagíny a pohyboval s ním, hoci vedel,
že táto ešte nemá 15 rokov,

2. dňa 11.6.2011 medzi 16,30 hod. a 18,00 hod. v aute, na bližšie nezistenom mieste na lúke v blízkosti
E., vykonal s maloletou B.R., narodenou XX.X.XXXX, s jej súhlasom pohlavný styk, hoci vedel, že táto

ešte nemá 15 rokov,

Za to bol odsúdený podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38
ods. 7 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov, 3 (tri) mesiace nepodmienečnea podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol obžalovaný
odvolaním podaným proti výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania uvádzal, že je
síce pravdou, že sa v minulosti k skutku sexuálneho zneužívania priznal napriek tomu, že to nebola
pravda. Sudkyni zaslal pred hlavným pojednávaním aj list, v ktorom uviedol skutočné veci týkajúce sa
prípadu, avšak napriek tomu bol bez akýchkoľvek dôkazov odsúdený na osem rokov, pričom žiadal

o vypočutie svedkov, čo mu bolo zamietnuté. Obvinenie bolo proti nemu vykonštruované matkou
mladistvej poškodenej, ktorá vypovedala proti nemu pod fyzickým aj psychickým nátlakom. Matka
maloletej si celú vec na neho vymyslela, nakoľko on podával na ňu sťažnosť do školy, že svoju dcéru
maloletú G. V. týra. Preto matka za zneužívanie dcéry udala jeho, napriek tomu, že vedela, že táto
bola znásilnená inou osobou, pričom tiež matka vedela, kto ten človek je. Sudkyňa na súde zamietla
všetky úkony, o ktoré žiadal a ktoré by mohli dokázať jeho nevinu napriek tomu, že sa priznal z

dôvodu zlého psychického stavu, ovplyvnenia alkoholom a nátlaku zo strany polície. Sudkyňa rozhodla
napriek uvedeným skutočnostiam, pričom v rozhodovaní pochybila, prípad riešila emocionálne a nie
profesionálne a bez akéhokoľvek dôkazu mu dala osem rokov.

Rozsudok napadla odvolaním aj matka obžalovaného I. H., pričom uvádzala, že sa odvoláva z dôvodu,

že nesúhlasí s takým vysokým trestom pre syna. Tento je nevinný, bol nespravodlivo odsúdený a
sudkyňa ani prokurátorka nebrali ohľad na to, že tam bolo veľa klamstva. Nebrali ohľad na advokáta,
ktorý žiadal pre syna menší trest. G. V. znásilnil M. F. v šope a to vedia viacerí ľudia. Dodala, že D. V.
svoje tri deti doma týra, pričom vie o tom, že G. V. bola znásilnená, prečo by teda mal trpieť nevinný
človek (jej syn), ktorý nič neurobil.

Podané odvolanie proti výroku o vine a treste obžalovaný odôvodnil tiež prostredníctvom svojho
obhajcu. V dôvodoch odvolania obhajca uvádza, že je síce pravdou, že obžalovaný v prípravnom
konaní nepopieral svoju vinu za skutky pod bodom 1/, 2/ obžaloby, kvalifikované ako zločin sexuálneho
zneužívania a tiež na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.2.2012 uznal za tieto skutky svoju vinu. V

následnom písomnom podaní adresovanom súdu, ako aj na hlavnom pojednávaní dňa 24.2.2012 však
uviedol, že týchto skutkov sa nedopustil a žiadal vykonať ďalšie dôkazy výsluchom D. V., H. V., M. S. a
G. V.. Súd však tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Poukázal na to, že jediným priamym
dôkazom proti obžalovanému je výpoveď maloletej poškodenej z prípravného konania a spáchanie
skutku nebolo preukázané žiadnym iným priamym dôkazom. Preto obžalovaný podal odvolanie aj

proti výroku o vine. Čo sa týka uloženého úhrnného trestu odňatia slobody v trvaní osem rokov a tri
mesiace, tento je neprimerane prísny. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný nemal
úmysel maloletej nejakým spôsobom ublížiť, bol medzi nimi obojstranný citový vzťah, maloletá bola
do neho zaľúbená a sama jeho prítomnosť vyhľadávala. Nikdy sa voči nej nesprával násilne, alebo
manipulatívne, zaujímal sa o ňu aj v škole, informoval sa o nej u triednej učiteľky a staral sa o ňu. Neboli

zistené u neho žiadne sexuálne deviácie alebo sklony k pedofílii. Vzhľadom k okolnostiam prípadu,
osobe obžalovaného a s poukazom na § 34 ods. 1 Tr. zák. je možné účel trestu dosiahnuť aj uložením
trestu kratšieho trvania a je na mieste použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Navrhol, aby odvolací
súd ak nezruší napadnutý rozsudok v časti výroku o vine, aby ho zrušil v časti o treste a uložil mu
podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní troch rokov s primeranou skúšobnou

dobou.

Pred rozhodovaním odvolacieho súdu bolo tomuto doručené tiež zdôvodnenie odvolania ďalšieho
obhajcu JUDr. Blažeka, na základe plnomocenstva matky I. H. na zastupovanie obžalovaného. V
doplnených dôvodoch odvolania obhajca navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e),

ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a za splnenia podmienok v § 322 ods. 3 Tr.
por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. zistiac poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Tr. zák. a jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Tr.
zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 7, § 39 ods. 1 Tr. zák., podľa zásad uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zák.
úhrnný trest odňatia slobody v miernejšej výmere, zvážiac aj možnosť uloženia trestu s podmienečným

odkladom jeho výkonu. Podľa jeho názoru miernejší trest s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák., uložený pod
dolnú hranicu trestnej sadzby, by zodpovedal všetkým kritériám pre ukladanie trestu v zmysle § 34 Tr.
zák. a bol by ním dosiahnutý jeho účel. Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Tr. zák. sú podľa názoru obhajcu
splnenépodmienkyajvzhľadomktomu,žeobžalovanýsakskutkomkladenýmmuzavinupriznal,medziobžalovaným a poškodenou boli silné citové väzby, oba skutky neboli spáchané proti vôli poškodenej
ale s jej súhlasom a tiež poukázal na osobitosť komunity, do ktorej poškodená aj obžalovaný patrili
(predčasná fyzická a pohlavná vyspelosť maloletých).

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokurátorky navrhla odvolanie
obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné, nakoľko rozsudok okresného súdu
považuje za zákonný vo všetkých výrokoch. Obžalovaný o svojej vine urobil vyhlásenie na hlavnom
pojednávaní a uložený trest považuje za primeraný.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava svojho písomného podania.
Dodal, že možno súhlasiť s tým, čo uviedla zástupkyňa krajskej prokurátorky, jedná sa len o trest, ktorý
považuje za veľmi neprimeraný.

Obžalovanýuviedol,žečosatýkaskutkupodbodom1/obžaloby,tentosanaozajstal,niejevšakpravda,

že by sa stal skutok pod bodom 2/. Žiadal, aby mu krajský súd uložil miernejší trest s podmienečným
odkladom na primeranú skúšobnú dobu.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por., alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

V prvom rade si odvolací súd musel vyriešiť otázku rozsahu revíznej povinnosti vzhľadom na skutočnosť,

že odvolania obžalovaného a jeho matky boli podané tak proti výroku o vine, ako aj treste.

V súvislosti s tým odvolací súd poukazuje na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 10.2.2012
po riadnom zákonnom poučení v zmysle § 257 ods.5 Tr.por. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
b/ Tr.por., že je vinný zo skutkov pod bodmi 1/ a 2/ obžaloby, kvalifikovaných ako zločin sexuálneho

zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., pričom okresný súd toto jeho vyhlásenie podľa § 257 ods.
6,7 Tr.por. za skutky pod bodom 1/ a 2/ obžaloby prijal. Súčasne podľa § 257 ods. 8 Tr.por. rozhodol,
že dokazovanie v rozsahu priznaných skutkov sa nevykoná, vykoná sa len dokazovanie k skutku pod
bodom 3/ a výroku o treste. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že skutok pod bodom 3/ obžaloby
bol uznesením okresného súdu zo dňa 24. februára 2012, sp. zn. 3T/243/2011, právoplatným dňa

18.4.2012, postúpený Obvodnému úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako orgánu,
ktorý by tento skutok mohol prejednať ako priestupok.

Vzhľadom k vyššie citovanému vyhláseniu obžalovaného o vine, ktoré je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods.1 písm. c/ Tr.por.,

musel odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 257 ods.5 Tr.por. skonštatovať (keďže nezistil
porušenie práva na obhajobu), že odvolanie obžalovaného proti výroku o vine je podané osobou
neoprávnenou (§ 307 ods.1 písm. b/ Tr.por.). Taktiež výrok o vine už nemožno preskúmať z podnetu
podaného odvolania matky obžalovaného, ktorá môže rozsudok napadnúť len v rovnakom rozsahu ako
obžalovaný. Bráni tomu vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny a z toho vyplývajúca skutočnosť, že k

týmto skutkom nebolo vykonávané dokazovanie, nakoľko sa obžalovaný svojim vyhlásením vzdal práva
na kontradiktórne hlavné pojednávanie a vykonávanie dôkazov.

Z uvedeného dôvodu nie je namieste námietka obžalovaného, že súd prvého stupňa pochybil, keď
bol odsúdený bez akýchkoľvek dôkazov, pričom žiadal o vypočutie svedkov, čo mu bolo zamietnuté.

Uvedený návrh na vykonanie dôkazov podal obžalovaný listom doručeným súdu dňa 16.2.2012, teda
už po svojom vyhlásení o uznaní viny, po jeho prijatí súdom prvého stupňa. V tomto smere teda žiadne
procesné pochybenia napadnutému rozsudku predchádzajúce neboli odvolacím súdom zistené.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd z podnetu podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317

ods.1, ods.2 Tr.por. len výrok o treste.

Pokiaľ ide o uložený trest, je potrebné uviesť, že prvostupňový súd síce v súlade so zákonom prihliadol
na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu ajeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosti nápravy, odvolací súd však dospel k záveru, že prvostupňovým súdom uložený trest odňatia
slobody vo výmere 8 rokov a 3 mesiace, aj keď je tento nad spodnou hranicou upravenej trestnej sadzby

podľa § 41 ods.2 Tr.zák., je vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného a možnosti nápravy
neprimerane prísnym. Na jednej strane je síce nutné skonštatovať, že závažnosť protispoločenského
konania obžalovaného je pomerne vysoká, priťažuje mu spáchanie viacerých úmyselných trestných
činov ( § 37 písm. h/ Tr.zák.), tak ako na to poukázal súd prvého stupňa. Na druhej strane odvolací súd
vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného tomuto priznal aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.l/

Tr.zák. a v jeho prospech nasvedčuje skutočnosť, že nie je negatívne hodnotený a hľadí sa na neho ako
by nebol odsúdený. Taktiež je nutné zvýrazniť okolnosti prípadu, kedy maloletá poškodená nepochybne
vyhľadávala obžalovaného, bola zaľúbená a čin na jej duševnom vývoji nezanechal negatívne následky.
S prihliadnutím na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska ukladania trestu potom odvolací súd dospel
k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody v rámci zákonom zvýšenej trestnej sadzby by bolo pre
obžalovaného neprimerane prísne a s ohľadom na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného a jeho

pomery, keď tento doposiaľ nebol vo výkone trestu, je možné použiť ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o
mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody a účel trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania.

Preto odvolací súd z podnetu podaného odvolania obžalovaným podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2
Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a sám podľa § 322

ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obžalovanému podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr.
zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil
trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods.2 písm. a/ Tr.zák zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný

trestný čin. Odvolací súd uvádza, že aj keď je trest uložený pod dolnú hranicu zákonom zvýšenej trestnej
sadzby, je nutné povedať, že ide o pomerne dlhodobé obmedzenie osobnej slobody obžalovaného, ktoré
podľa presvedčenia súdu bude mať na neho dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil závažnosť
svojho konania a bude splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák., t.j. chrániť
spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a

vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tiež výchovne pôsobiť na ostatných členov spoločnosti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a dôvody rozhodol odvolací súd z podnetu podaného
odvolania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.