Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2011

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/121/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409203381
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2011:8409203381.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcu H. Q. Z. E. A.

L. O. F. I. , F.. XX. X. XXXX, T. P. H. XX, P., právne zastúpeného Mgr. Tomášom Adamcom, advokátom
Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi, Levočská ulica 3 proti žalovaným: 1/ Vojenským lesom a
majetkomSR-štátnypodnik,Baštová18,Kežmarok,IČO:31577920,právnezastúpenýmAdvokátskou
kanceláriou JUDr. Miloš Barbuš, Štúrova 13, P.O.BOX 154, Bratislava a 2/ P. Q. Z. E. A. L. O. F. Z. R. L.
D. , F.. X. X. XXXX, T. R. X, v konaní o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy takto

r o z h o d o l :

I/ Súd u r č u j e ,že Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome č. XX k.ú.
R., uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade dňa 22. novembra 2006, ktorej vklad

do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra v P. pod č. V 103/07 dňa 19. 1. 2007 j e
n e p l a t n á .

II/ Žalovaní v 1. a v 2. rade s úp o v i n n íspoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 749,96 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Mgr. Tomáša Adamca, advokáta
Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom na začatie konania dožadoval vydania rozhodnutia súdu, ktorým by bolo
určené, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome č. XX k.ú. R., uzavretá

medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade dňa 22. 11. 2006, ktorej vklad do katastra nehnuteľností
bol povolený právoplatne Správou katastra v P.E. pod č. V 103/07 dňa 19. 1. 2007 je neplatná. Ďalej
žiadal trovy konania.

Žalovaný v 1. rade žiadal návrh zamietnuť ako neodôvodnený.

Rovnako žalovaná v 2. rade žiadala návrh zamietnuť ako neodôvodnený.

Súd vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom účastníkov, svedkov a listinnými dôkaznými
prostriedkami, ktoré mu boli doložené k návrhu i v priebehu konania, zistil tento skutkový stav:

Žalobca a žalovaná v 2. rade boli manželmi, keďže manželstvo uzatvorili dňa 13. 10. 1979, toto
manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku v konaní 5C 483/99 a zároveň
predmetným rozsudkom boli na čas po rozvode upravené aj práva a povinností k maloletým deťom.

Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňom 17. marca 2003.

Žalobca bol od r. 1987 zamestnancom žalovaného v 1. rade, u ktorého pracoval ako robotník. Na
základe tejto skutočnosti, teda že bol žalobca zamestnancom Vojenských lesov a majetkov, tieto sním uzavreli dňa 1. novembra 1987 dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu číslo 4 v obci R.. Následne
Vojenské lesy a majetky SR uzavreli so žalobcom dňa 30. apríla 1996 Nájomnú zmluvu č. 101/96 -
BH, predmetom ktorej bol nájom dvojizbového bytu na prízemí a jednej podkrovnej neobývanej izby

na adrese R. Č.. X. Žalobca trvá na tom, že vzhľadom k tejto skutočnosti, teda že žalobca bol v čase
uzavretia citovanej nájomnej zmluvy ženatý so žalovanou v 2. rade, vznikol žalobcovi a žalovanej v
2. rade podľa ust. § 703 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení noviel spoločný nájom bytu manželmi.
Žalobca tvrdí, že sa až na základe údajov uvedených v katastri nehnuteľností dozvedel, že žalovaná
v 2. rade nadobudla predmetné nehnuteľnosti od žalovaného v 1. rade na základe Zmluvy o prevode

vlastníctva bytu a nebytového priestoru, zmluva bola registrovaná pod č. V 103/07-6/07. Podľa žalobcu
žalovaná v 2. rade nadobudla predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. R.
úmyselným podvodným konaním, pretože pri podpisovaní citovanej zmluvy o prevode vlastníctva bytu
a nebytového priestoru uviedla žalovaného v 1. rade do omylu tým, že vedome uviedla nepravdivé
skutočnosti a údaje o žalobcovi a ich spoločnom nájme bytu, po právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva. Žalobca trvá na tom, že aj napriek tomu, že manželstvo žalobcu a žalovanej v 2. rade bolo v

tom čase, keď žalovaná v 2. rade podpisovala predmetnú zmluvu, už právoplatne rozvedené, žalovaná
v 2. rade nemala žiadne právo túto zmluvu uzavrieť so žalovaným v 1. rade len vo svojom mene. Podľa
žalobcu je dôvodom takéhoto tvrdenia skutočnosť, že v čase rozhodnom pre podpísanie predmetnej
zmluvy nedošlo u žalobcu a žalovanej v 2. rade k zániku ich spoločného nájmu bytu. Žalobca preto v
žalobe trval na tom, že sa nikdy nedohodol so žalovanou v 2. rade o nájme bytu a že ani jeden z nich

nedoručil príslušnému okresnému súdu návrh na zrušenie práva spoločného nájmu bytu. Žalobca trvá
na tom, že v čase, keď žalovaná v 2. rade podpisovala predmetnú zmluvu, žil žalobca a žalovaná v 2.
rade ako rozvedení manželia na adrese R. Č.. X a zároveň ako spoloční nájomcovia predmetného bytu.
Žalobca v žalobe uvádza, že je síce pravdou, že v novembri 2007 odišiel z bytu vo R. Č.. X do O. P.
R. R. Ž., no odišiel z dôvodu, že sa chcel sám a dobrovoľne vyliečiť zo závislosti od alkoholu. Trvá na

tom, že v žiadnom prípade nemal úmysel trvalo opustiť spoločnú domácnosť, chcel sa len preliečiť a
vrátiť sa späť domov. Žalobca v žalobe poukazuje, že keďže je zrejmé, že nechcel a neopustil spoločnú
domácnosť, jeho spoločný nájom k predmetnému bytu so žalovanou v 2. rade nikdy neskončil, a preto
mal byť pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy na strane kupujúcich.

Žalovanýv1.rade spodanýmnávrhomnazačatiekonanianesúhlasil,ajkeďjezjehovyjadreniazrejmé,
že zmluvu uzatvoril v r. 1996 žalobca, keďže bol v tom čase pracovníkom Vojenských lesov a majetkov.
Žalovaný v 1. rade však tvrdí, že spoločný nájom bytu v zmysle ust. § 707 ods. 1 O.Z. v spojitosti s § 708
O.Z. zaniká aj v prípade, ak jeden z manželov trvale opustí spoločnú domácnosť. Žalovaný v 1. rade
tvrdí, že podľa jeho údajov od r. 2003 žila P. Q. v byte sama, podľa jej vyjadrenia sa H. Q. po rozvode z

bytu odsťahoval, pričom vraj o tejto skutočnosti vedeli aj Vojenské lesy a majetky, š.p. ako prenajímateľ,
aj z toho dôvodu, že ako nájomca mal žalobca dlhy, jeho platobná disciplína bola slabá. Právny zástupca
zdôvodňoval dôvod na zamietnutie aj z toho dôvodu, že v žalobe nie je v zmysle ust. § 80 c O.s.p.
vyšpecifikovaný naliehavý právny záujem, ktorý je hmotno-právnou podmienkou určovacej žaloby.

Žalovaná v 2. rade v priebehu konania žiadala návrh zamietnuť, aj keď pripustila, že v r. 1990 podali so
žalobcom spoločne žiadosť o odkúpenie bytu. Naviac boli podpísané dve zmluvy, pričom jednu skoršiu
zmluvu o odkúpení podpísali ako kupujúci žalobca a ona, teda žalovaná v 2. rade. Pripustila ďalej, že do
r. 2009 boli spoločne uhrádzané platby za byt na meno žalobcu. Nakoniec vo svojej výpovedi pripustila,
že v r. 2006, resp. 2007, keď sa byt riešil, býval žalobca ešte v dome a že to trvalo do 18. narodenín ich

spoločnej dcéry. Od narodenín dcéry už definitívne v dome nebýval. Pripustila, že aj predtým mal isté
pravidelné cykly, 2 - 3 týždne nebol doma, potom sa vrátil. V ďalšej výpovedi pripustila, že aj neskôr
bol, ale nie v dome, ale zrejme v záhrade.

Svedkyňa - O.. C. E., ktorá pracovala na Vojenských lesoch a majetkoch a mala na starosti bytový

referát uviedla vo svojej výpovedi, že pracovala vo Vojenských lesoch do r. 2004, pričom vie, že v tom
čase prejavovali o byt záujem obaja nájomcovia. Tvrdila, že prvú žiadosť zrejme z r. 1999 podpisovali
obaja a obaja podpisovali aj zmluvu.

Svedkyňa - pani Ž. U. - pracovníčka v IKV Žakovce potvrdila, že v IKV sa zdržiaval žalobca v čase od

20. 11. 2007 do 4. 9. 2009.

Z výsluchu P. Q. - dcéry účastníkov konania súd zistil, že podľa jej vedomostí otec, teda žalobca, jedného
dňa prehlásil, že odchádza do Ž.. Ona to vtedy chápala tak, že odchádza navždy z domu, z bytu. Neskôrpotvrdila, že prichádzal na návštevu raz - dvakrát do mesiaca na jednu - dve hodiny. Ona si myslí, že
vtedy zobral svoje osobné veci, doklady a podobne a myslí si, že do toho bytu sa nevrátil. Ďalej uviedla,
že v čase od r. 2005 do r. 2008 sa zdržiaval vo R..

Svedok O.. E. H. - bývalý zamestnanec Vojenských lesov potvrdil, že o nehnuteľnosť sa zaujímali obaja
účastníci konania, no neskôr vraj niekto, ten niekto mohol byť žalobca, dal súhlas na odpredaj bytu len
pani žalovanej v 2. rade. Svedok ďalej potvrdil, že v r. 2006, keď bol v byte, pani Q. sa vyjadrila - „hore
v podkroví býva môj manžel, teda bývalý manžel“. Uviedol, že možno existuje písomný súhlas žalobcu

na odpredaj bytu len žalovanej, no on o tom bližšie nevie, keďže to robil jeho bývalý kolega.

Procesný súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti
dospel k názoru, že žalobný nárok je dôvodný, a preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Predovšetkým je treba zdôrazniť, že nebolo preukázané, žeby sa žalobca trvale
odsťahoval zo spoločného bytu, prinajmenšom nebolo preukázané, aby v čase podpisovania druhej

zmluvy bol žalobca mimo spoločného bytu. Do O. R. Ž. odišiel až v r. 2007, čo potvrdila pracovníčka
IKV. Zo svedeckej výpovede O.. H. je zrejmé, že v r. 2006, keď tam bol a keď sa pripravovala druhá
zmluva, pani žalovaná sa vyjadrila, že „v podkroví býva môj bývalý manžel“. Teda je zrejmé, že žalobca
bol v čase uzatvárania zmluvy stále spoločným nájomníkom predmetného bytu, naviac súd pripomína,
že zmluvu o nájme uzatvoril žalobca, ktorý bol predtým pracovníkom Vojenských lesov a majetkov. Súd

konštatuje, že prinajmenšom ku dňu podpísania zmluvy, v čase podpísania druhej zmluvy žil žalobca v
dome, ktorý je predmetom sporu, a teda bol nájomníkom.

Keďže bol žalobca nájomníkom a keďže nebolo preukázané, že trvalo opustil spoločnú domácnosť, v
každom prípade mal byť účastníkom aj druhej kúpnej zmluvy týkajúcej sa predaja nehnuteľností, tak ako

to bolo v prvom prípade, keď spoločne podpísal žiadosť pri prvej kúpnej zmluve a spoločne podpísal aj
kúpno-predajnú zmluvu. Z výpovedí svedkov je preukázateľné, že žalobca prejavoval rovnako záujem
o kúpu bytu, keď bolo svedkami povedané, že raz chodil jeden z účastníkov, raz druhý a zaujímali sa
o predmet kúpy. Je preto nesporné, že boli v danom prípade porušené práva žalobcu ako nájomníka,
že mal byť účastníkom kúpnej zmluvy.

Naliehavý právny záujem na vydaní tohto určovacieho rozsudku súd zistil z podaného návrhu, resp.
z jeho doplnenia v tom, že boli opomenuté práva žalobcu ako nájomcu a že bez tohto rozsudku je
postavenie žalobcu neisté a nejasné.

Podľa § 700 ods. 1 O.Z., byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú
rovnaké práva a povinností.

Podľa § 701 ods. 1 O.Z., bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý zo
spoločných nájomcov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých, inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 705 ods. 1 O.Z., ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z
nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt
naďalej užívať ako nájomca.

Keďže v danom prípade nebolo preukázané, že žalobca trvalo opustil spoločnú domácnosť, bol teda
naďalej nájomcom bytu a keďže nebol účastníkom pri uzatváraní kúpnej zmluvy, je zrejmé, že predmetná
zmluva je absolútne neplatná.

Podľa § 39 O.Z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Procesný súd po vykonanom dokazovaní preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, návrhu vyhovel po zistení, že je dôvodný.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a podľa výsledku v konaní priznal
právo na trovy konania úspešnému žalobcovi v celkovej výške 749,96 eur, ktoré je potrebné uhradiť
na účet Advokátskej kancelárie advokáta Mgr. Tomáša Adamca v Spišskej Novej Vsi do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Trovy konania pozostávajú z úkonov právnej pomoci, ktoré boli priznané zaprípravu a prevzatie, podanie žaloby, ďalej za konanie na pojednávaní dňa 6. 10. 2009, dňa 19. 1. 2010,
za zastupovanie dňa 9. 3. 2010, za stanovisko zo dňa 8. 4. 2010, za zastupovanie dňa 1. júna 2010, za
zastupovanie 8. júla 2010, za zastupovanie na pojednávaní dňa 7. decembra 2010, 3. februára 2011 a

za pojednávanie dňa 17. 5. 2011. Bol využitý výpočet odmeny za výpočtový základ z r. 2009 - 2 úkony
po 53,49 eur, 1 úkon za 13,37 eur, 2 úkony podľa výpočtového základu za r. 2010 po 13,87 eur, 4 úkony
podľa výpočtového základu za r. 2010 po 55,49 eur a 2 úkony podľa výpočtového základu za r. 2011
po 57 eur. Spolu úkony právnej služby predstavujú náhradu vo výške 484,05 eur. Ďalej boli priznané
paušály 3 po 6,95 eur za r. 2009, 6 po 7,21 eur za r. 2010 a 2 po 7,41 eur za r. 2011, spolu paušály

vo výške 78,93 eur. Ďalej bola poskytnutá priznaná náhrada za stratu času za konanie pred súdom za
deň 6. 10. 2009 - 2 x 11,59 eur, za konanie pred súdom 19. januára 2010 - 2 x 12,02 eur, za konanie
pred súdom dňa 9. 3. 2010 - 2 x 12,02 eur, za konanie na pojednávaní 1. júna 2010 - 2 x 12,02 eur, za
konanie na pojednávaní dňa 8. júla 2010 - 2 x 12,02 eur, za konanie pred súdom 7. decembra 2010 - 2
x 12,02 eur, za konanie pred súdom dňa 3. februára 2011 - 2 x 12,35 eur, teda spolu náhrada za stratu
času 168,08 eur. Ďalej bola priznaná náhrada cestovného za cestu Spišská Nová Ves - Kežmarok a

späť za deň 6. 10. 2009 - 2 x 2,70 eur = 5,40 eur, za deň 19. januára 2010 - 5,40 eur, za deň 9. marca
2010 - 5,40 eur, za deň 1. júna 2010 - 5,40 eur, za deň 8. júla 2010 - 5,40 eur, za deň 7. decembra
2010 - 5,40 eur a za deň 3. februára 2011 Spišská Nová Ves - Kežmarok a späť verejným dopravným
prostriedkom - 2 x 2,70 eur, spolu 18,90 eur.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).